Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9Cb-85-2013.pdf
PDF · 106.88 KB
Case nature
Area
Subarea
9Cb/85/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: webex media, s.r.o., so sídlom Ostrovského 2, Košice 040 01, IČO: 36 815 365, zastúpený JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca 022 01, IČO: 36 866 849, proti žalovanému: Ing. Stanislav Lišivka, s miestom podnikania Ovručská 687/7, 040 22 Košice- Dargovských hrdinov, IČO: 10 811 842, v konaní o zaplatenie 216,00 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 216,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy od 30.04.2012 až do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s.r.o., Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, vo výške 756,54 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 08.08.2013, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 216,00 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 216,00 EUR od 30.04.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo k uzavretiu obchodno-záväzkového vzťahu v zmysle ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca sa pre žalovaného na podklade zmluvy číslo SA-2911-01 o vytvorení webovej stránky a webhostingu zaviazal vytvoriť web stránku MIKRO na doméne www.amfigelnica.sk <http:// www.amfigelnica.sk> v sume 360,00 EUR s DPH + priestor 51,70 EUR s DPH + doména 20,28 EUR s DPH, čiže v celkovej sume 431,98 EUR s DPH. Táto zmluva bola uzatvorená v Gelnici dňa 29.11.2011. Následne po vzájomnej dohode došlo k ukončeniu spolupráce, pričom sa žalobca so žalovaným dohodli na účtovaní zmluvnej pokuty vo výške 216,00 EUR. Predmetnú zmluvnú pokutu - „storno poplatok“ žalobca žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 120546 vystavenou dňa 19.04.2012 a splatnou dňa 29.04.2012 na celkovú sumu 216,00 EUR s DPH. Žalovaný do dnešného dňa predmetnú faktúru nikdy nespochybnil ani nevrátil späť a svoje záväzky neuhradil. Tým sa žalovaný dostal do omeškania a preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
Podľa ust. § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:
Zo zmluvy č. SA-2911-01 súd zistil, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli dňa 29.11.2011 zmluvu o vytvorení webovej stránky a webhostingu, v ktorej sa žalobca zaviazal vytvoriť pre žalovaného webstránku Mikro podľa prílohy k zmluve a vyhradil si právo zabezpečiť žalovanému webhosting ( priestor, na ktorom sa budú dáta nachádzať ). Zmluvné strany si dohodli cenu za webovú stránku vo výške 431,98 EUR s DPH ( čl. 4, odsek 4.1 zmluvy ). Podľa čl. 5 zmluvy zmluvu bolo možné vypovedať zo strany objednávateľa - 1., do 48 hodín bez storno poplatku, 2., písomnou výpoveďou do 5 dní, pričom zhotoviteľ účtuje 50 % z ceny podľa čl. 4, odsek 4.1 zmluvy. Podľa čl. 3, bod 3.2.5 zmluvy bol objednávateľ povinný požiadať o zmeny alebo úpravy, ktoré majú byť vykonané písomnou formou, alebo elektronickou poštou.
Podľa prílohy č. 1 k zmluve o vytvorení webovej stránky a webhostingu obsahom webstránky mali byť položky menu „1. o nás, 2., eurokaviareň, 3., spinnig, 4., welness, 5., fitness, 6., kontakt + mapa, 7., fm amfik gelnica.
Z faktúry č. 120546 zo dňa 19.04.2012, súd zistil, že žalobca vyúčtoval žalovanému sumu 216,00 EUR titulom storno poplatku. Faktúra bola splatná dňa 29.04.2012.
Žalobca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 27.02.2014, uviedol, že zo zmluvy č. SA-2911-01 ( čl. 5 ) uzavretej so žalovaným vyplýva, že objednávateľ môže vypovedať zmluvu do 5 dní a zhotoviteľ účtuje 50 % z ceny uvedenej v čl. 4 odsek 4.1.. Žalobca z uvedeného dôvodu poukázal na skutočnosť, že dňa 27.12.2011, takmer mesiac po uzavretí zmluvy spracoval grafický návrh predmetnej webovej stránky a zaslal ho žalovanému, pričom žalovaný až následne potom, čo mu bol dodaný grafický návrh podľa vizualizácií a podľa fotiek, ktoré uskutočnil žalobca u žalovaného, až následne telefonicky vypovedal zmluvu z žalobcovi neznámych dôvodov, pravdepodobne z dôvodu ukončenia podnikateľskej činnosti.
Z prepisu e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania súd zistil, že žalobca dňa 27.11.2011 odoslal grafický návrh internetovej stránky v 2 verziách žalovanému a požiadal o schválenie daného návrhu, prípadne upresnenie korektúr. Súčasťou emailu boli prílohy vo formáte „jpg“ s návrhmi stránky.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, doručenom súdu dňa 06.06.2014, uviedol, že je pravdou, že sa so žalobcom dohodol na ukončení spolupráce, nie je však pravdou, že sa dohodli na účtovaní zmluvnej pokuty 216,00 EUR. Návrh zmluvy predkladal žalobca. K zrušeniu zmluvy došlo z toho dôvodu, že žalobca nebol schopný splniť najpodstatnejší záväzok podľa čl. 2 bod 2.2 ods. 2 zmluvy, a to ani podľa vlastných predstáv či požiadaviek, o čom svedčí aj doklad predložený žalobcom a označený ako grafický návrh. Takýto návrh nespĺňal požiadavky žalovaného a zadanie, ktoré osobne prerokoval so žalobcom pri uzatváraní zmluvy. Práve na základe výhrad žalovaného sa žalobca bez ďalších podmienok rozhodol pristúpiť na zrušenie zmluvy dohodou. V súlade s Obchodným zákonníkom to žalovaný chápal ako zrušenie zmluvy dohodou, resp. odstúpenie žalobcu od zmluvy podľa § 344 Obchodného zákonníka v súlade s čl. 5, bod 5.22. predmetnej zmluvy, t.j. bez uvedenia dôvodu. Žalovaný poprel, že by došlo k odstúpeniu do zmluvy z jeho strany, alebo k dohode o zmluvnej pokute.
Žalobca v písomnom podaní, doručenom súdu dňa 11.09.2014 uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 29.11.2011 k uzavretiu zmluvy č. SA-2911-01 o vytvorení webovej stránky a webhostingu, ktorá bola vlastnoručne podpísaná oboma zmluvnými stranami s pripojeným odtlačkom pečiatky žalobcu a žalovaného. Žalovaný svojim vlastnoručným podpisom s pripojeným odtlačkom pečiatky potvrdil, že porozumel jej obsahu a súhlasí so všetkými ustanoveniami uvedenými v zmluve, ktorá sa stala platnou a účinnou okamihom jej podpisu oboma zmluvnými stranami. Žalobca vytvoril v zmysle zmluvy pre žalovaného grafický návrh podľa vizualizácií, fotiek a podkladov dodaných žalovaným. Následne na to zaslal žalovanému grafický návrh, o čom svedči predložená e-mailová komunikácia. Pokiaľ žalovaný nebol spokojný s grafickým návrhom, ako sám vo svojom vyjadrení uvádza, mohol písomne alebo elektronickou poštou požiadať o zmeny alebo úpravy, ktoré majú byť vykonané na jeho web stránke. Avšak žalovaný predmetný grafický návrh nikdy nereklamoval a priamo žalobcovi telefonicky odstúpil od zmluvy pre žalobcu z neznámych dôvodov. Počas telefonického rozhovoru žalovaný uviedol, že mu uhradí doposiaľ vzniknuté náklady vo výške 216,00 EUR, ktoré žalovaný akceptoval. Žalobca súhlasil s tvrdením žalovaného, že v danom prípade nejde o zmluvnú pokutu, keďže výkon práva nie je možné sankcionovať, avšak na základe vyššie uvedeného žalobcovi vznikli náklady, ktoré musel v rámci objednávky a s tým spojenej práce vynaložiť, a preto je podľa názoru žalobcu ustanovenie čl. 5
predmetnej zmluvy objektívne. Žalovaný po prečítaní zmluvných podmienok a po podpise predmetnej zmluvy súhlasil aj s jej ustanovením obsiahnutým v čl. 5. V predmetnej zmluve podmienky odstúpenia nie sú upravené, preto v danom prípade mohol žalovaný odstúpiť od zmluvy len v zmysle ust. § 344 Obchodného zákonníka a nasledujúce. V konkrétnom prípade neboli splnené ani zmluvné ani zákonné podmienky, a preto by sa mohlo považovať odstúpenie od zmluvy za neúčinné. Súd by sa mal prejudicálne zaoberať platnosťou predmetného odstúpenia od zmluvy.
Z prehľadu činnosti predloženého žalobcom súd zistil, že práca na webstránke zahŕňala návrh grafiky stránky, naprogramovanie stránky, doplnenie obsahu a konzultácia s externým programátorom, to všetko v hodnote 180 EUR bez DPH.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že po predložení grafického návrhu žalobcom, žalovaný telefonicky oznámil, že od zmluvy odstupuje aj napriek dohode medzi nimi, uviedol, že žalobcovi zaplatí náklady vo výške 216,00 EUR. Dodnes tak neurobil. K sume 216,00 EUR žalobca dospel tak, že v zmysle čl. 5, bod 5.1. vypovedať zmluvu je možné buď dohodou do 48 hodín bez storno poplatku alebo písomnou výpoveďou do 5 dní, pričom zhotoviteľ si zúčtuje 50 % z ceny uvedenej v čl. 4 ods. 4.1. alebo bez udania dôvodu. Žalovaný sa vyjadril, že od zmluvy odstúpil z dôvodu nespokojnosti s grafickým návrhom, avšak žalovaný nedodržal povinnosť uvedenú v čl. 3 bod 3.2.5. predmetnej zmluvy, kde bolo uvedené, že objednávateľ je povinný písomnou formou alebo elektronicky požiadať o zmeny, ktoré majú byť vykonané, iná forma námietok nebude akceptovaná. V zmysle čl. 4.1. bola cena za vytvorenie stránky stanovená dohodou zmluvných strán vo výške 431,98 eur s DPH,. Z dôvodu, že zo strany odporcu došlo k odstúpeniu od zmluvy a to telefonickým oznámením po predložení grafického návrhu si žalobca v zmysle čl. 5 bod 5.1. písm. b/ zmluvy zúčtoval 50 % z ceny podľa čl. 4 bod 4.1..
Žalovaný na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že je prekvapený, že sa používa termín odstúpenie od zmluvy, nakoľko sám žalobca vo svojom vyjadrení potvrdil, že po vzájomnej dohode došlo k ukončeniu spolupráce, teda žalovaný mal za to, že v tomto je podstatný rozdiel a keďže žalobca nespochybnil dohodu, nemal právo fakturovať dodatočne akékoľvek faktúry. Aj druhé vyjadrenie žalobcu z čl. 44, kde uvádza, že „súhlasíme so žalovaným, že v danom prípade nejde o zmluvnú pokutu, keďže výkon práva nie je možné sankcionovať, avšak na základe vyššie uvedeného žalobcovi vznikli náklady, ktoré musel v rámci objednávky a s tým spojenej práce vynaložiť a preto je podľa nášho názoru ust. čl. 5 predmetnej zmluvy absolútne objektívne“. Na základe vyššie uvedeného žalobca nepreukázal, že mu vznikli takéto náklady. Žalovaný tiež uviedol, že to čo sa nachádza v spise, ten grafický výtvor, za čo si žalobca účtuje 216,00 EUR, čo je podľa neho neprimeraná suma. Na základe vzhliadnutia grafického návrhu tzv. webovskej stránky sa žalovaný rozhodol okamžite zavolať a dotazovať žalobcu a navrhol mu ukončenie spolupráce dohodou. Zároveň žalobca akceptoval túto vzájomnú dohodu, čo uviedol aj vo svojom stanovisku zo dňa 6.augusta 2013, ( návrh na začatie konania strana 2, v siedmom riadku), „k ukončeniu spolupráce došlo dohodou medzi žalobcom a žalovaným“. Tým, že došlo k dohode sa spolupráca ukončila a celá táto záležitosť bola pre žalovaného uzatvorená.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že žalovaný svojim podpisom na zmluve zo dňa 29.11.2011 vyjadril súhlas so znením zmluvy, pričom pred podpisom zmluvy zo strany žalovaného nepadli žiadne otázky, návrhy ani prípadne korektúry uzatvorenej zmluvy. Zmluvný vzťah bol ukončený vzájomnou dohodou, pričom sa žalobca a žalovaný dohodli na zaplatení 50 % z ceny diela. K ukončeniu zmluvného vzťahu došlo ústne a následne bola vystavená faktúra. Zmluvný vzťah bolo možné ukončiť ústnou dohodou, pričom v zmluve nebolo uvedené, že táto dohoda musí byť písomnou formou. Sumu 216,00 EUR žalobca žiada to titulom innominátnej zmluvy, ako náhradu nákladov, ktoré žalobcovi v súvislosti s vytvorením webovej stránky vznikli. K sume 216,00 EUR sa žalobca dopracoval na základe vzájomnej komunikácie so žalovaným, počas telefonického rozhovoru sa žalovaný oboznámil s výškou predmetných nákladov, ktoré akceptoval.
Žalovaný následne na pojednávaní dňa 07.10.2014 uviedol, že sumu 216,00 EUR neakceptoval, vzhľadom na výtvor je suma neprimerane vysoká.
Podľa ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník ( ďalej len Obchodný zákonník ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.
Podľa ust. § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 <aspi://module='ASPI'&link='513/1991%20Zb.%25231'&ucin-k-dni='31.12.2013'> sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník ( ďalej len Občiansky zákonník ), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa ust. § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka účinného do 31.1.2013, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako odberateľ uzavreli 29.11.2011 zmluvu o vytvorení webovej stránky a webhostingu, na v ktorej sa žalobca zaviazal vytvoriť pre žalovaného webstránku Mikro podľa prílohy k zmluve a vyhradil si právo zabezpečiť žalovanému webhosting ( priestor, na ktorom sa budú dáta nachádzať ). Zmluvné strany si dohodli cenu za webovú stránku vo výške 431,98 EUR s DPH ( čl. 4, odsek 4.1 zmluvy ). Žalobca vyhotovil pre žalovaného na základe uzavretej zmluvy grafický návrh webstránky a zaslal mu ho dňa 27.11.2011 prostredníctvo e-mailu. Následne žalovaný telefonicky kontaktoval žalobcu, s ktorým sa dohodli na „ukončení“ zmluvy. Žalobca následne vyúčtoval žalovanému 216,00 EUR s DPH titulom storno poplatku, ktorý žalovaný neuhradil. V priebehu konania žalobca ustálil, že žiada žalovanú sumu zaplatiť titulom nákladov na vyhotovenie grafického návrhu webstránky pre žalovaného.
Žalobca a žalovaný uzavreli predmetnú zmluvu dobrovoľne a jej podpisom súhlasili s obsahom a podmienkami, ktoré stanovovala. Žalovaný nikdy v konaní neuviedol, že by nemohol meniť obsah
návrhu zmluvy. Medzi účastníkmi konania tak vznikol obchodnoprávny vzťah, na jednej strane žalobca ako podnikateľ právnická osoba a na strane druhej žalovaný ako podnikateľ fyzická osoba, pričom táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Účastníci konania teda slobodne a dobrovoľne uzavreli tzv. nepomenovanú zmluvu, predmetom ktorej bolo vytvorenie webstránky. Účastníci konania zhodne uviedli, že po zaslaní grafických návrhov, žalovaný kontaktoval telefonicky žalobcu a dohodli sa na ukončení zmluvy, táto skutočnosť je teda podľa názoru súdu dostatočne preukázaná a nebola v konaní sporná. Takisto účastníci konania zhodne uviedli, že došlo k „ukončeniu spolupráce“ medzi nimi, resp. k „ukončeniu zmluvy“. Žalovaný poprel, že by odstúpil od zmluvy. Súd mal preto v danej veci za to, že žalovaný od zmluvy neodstúpil a ďalej sa týmto nezaoberal, a to aj napriek protichodným tvrdeniam žalobcu, ktorý ale na záver ustálil, že k ukončeniu vzťahu došlo na základe vzájomnej dohody. K tvrdeniu žalovaného, že došlo k odstúpeniu od zmluvy zo strany žalobcu, súd uvádza, že táto skutočnosť nebola zo strany žalovaného preukázaná, keďže nepostačuje len tvrdenie žalovaného o odstúpení od zmluvy zo strany žalobcu. Bez ohľadu na uvedené skutočnosti, žalovaný prejavil svoju vôľu „ukončiť“ zmluvu a žalobca túto vôľu žalovaného akceptoval, čo vyplýva aj z tvrdení žalobcu uvedených v žalobe, aj na pojednávaní dňa 07.10.2014. Prejav vôle je potrebné vykladať podľa ust. § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a vôľou žalovaného bolo ukončenie zmluvy, teda nemal naďalej záujem na plnení zo strany žalobcu. Žalobca túto vôľu žalovaného akceptoval a telefonicky sa dohodli na ukončení zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca už z uzavretej zmluvy plnil, t.j. vypracoval grafický návrh webstránky, na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 Občianskeho zákonníka, keďže žalovaný získal majetkový prospech z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože po vypracovaní návrhu zo strany žalobcu došlo k zrušeniu zmluvy. Z dôvodu zrušenia zmluvy sú si zmluvné strany v súlade s ust. § 457 Občianskeho zákonníka povinné vrátiť všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostali. Keďže obohatenie v tomto prípade spočívalo vo výkonoch, jeho vydanie nie je možné a preto je potrebné poskytnúť peňažnú náhradu v súlade s ust. § 458 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka. Žalovaný síce namietal výšku náhrady, ale „neoprávnenosť“ výšky tejto náhrady nepreukázal, a taktiež nežiadal v tomto smere vykonať žiadne ďalšie dokazovanie, preto súd považoval za primeranú náhradu vyčíslenú žalobcom.
Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný do dnešného dňa žalobcovi peňažnú náhradu nezaplatil. Žaloba bola teda podaná dôvodne, súd jej preto vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 216,00 EUR.
Pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky žalobcu súd vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobca má v zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ako veriteľ právo požadovať úroky z omeškania, keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením náhrady deň nasledujúci po dni splatnosti faktúry, ktorou bola náhrada vyúčtovaná, súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 216,00 EUR od 30.04.2012 do zaplatenia. Základná úroková sadzba ECB bola ku dňu 30.04.2012 - 1 %, zvýšenie o osem percentuálnych bodov je 9,00 %.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaného nahradiť trovy konania vo výške 756,54 EUR, ktoré vznikli úspešnému žalobcovi v tomto konaní. Trovy konania žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 EUR podľa zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ( položka 1a sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona ) a z trov právneho zastúpenia vo výške 740,04 EUR.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za päť úkonov právnej služby
- 1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 06.08.2013 ( § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. ) 1 x 19,92 EUR ( § 10 ods. 1 cit. vyhl. ) + režijný paušál 7,81 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ), 2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 06.08.2013 ( § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 1 x 19,92 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, 3. písomné podanie na súd zo dňa 08.09.2014 ( § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl.) 1 x 19,92 EUR + režijný paušál 8,04 EUR, 4. účasť na pojednávaní dňa 07.10.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 1 x 19,92 EUR + režijný paušál 8,04 EUR + náhrada za stratu času 16 x 13,40 EUR ( § 15 písm. b) v spojení s § 17 ods. 1 cit. vyhl. ), 5. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2014 ( § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl.) 1 x 19,92 EUR + režijný paušál 8,04 EUR + náhrada za stratu času 16 x 13,40 EUR.
Medzi trovy konania patria okrem iného aj hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov. Hotovými výdavkami sú aj cestovné výdavky spojené s účasťou zástupcu účastníka na pojednávaní. V zmysle § 137 O.s.p. a citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., musí súd pri náhrade trov konania vychádzať z účelnosti vynaložených trov konania a môže priznať len takú náhradu výdavkov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na účelné uplatnenie práva. Takýto názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Advokát sa môže s klientom dohodnúť na akomkoľvek spôsobe dopravy, to ale automaticky neznamená, že neúspešný účastník musí nahradiť všetky trovy spojené s použitím vybraného dopravného prostriedku. Náklady spojené s cestovaním súd môže vo forme náhrady priznať len vtedy, ak je zvolený spôsob dopravy s prihliadnutím na okolnosti účelný. Primeraným a hospodárnym spôsobom dopravy je vo všeobecnosti doprava verejným hromadným dopravným prostriedkom. Vzhľadom k tomu, že žalobca neuviedol žiadnu špecifickú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala účelnosť použitie motorového vozidla, súd náhradu cestovného za použitie motorového vozidla vo výške 330,60 EUR nepriznal. Pri náhrade trov cestovného súd priznal iba sumu 48,56 EUR, t.j. vo výške cestovného za cestu vlakom ( Čadca-Košice a späť - 2 x ). Cena lístka bola zistená na informáciách o cenách cestovných lístkov v sume 12,14 EUR za cestu rýchlikom na trati Čadca-Košice.
Suma odmeny a náhrad vo výške 616,70 EUR sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % - v tomto prípade 123,34 EUR v zmysle ustanovenia § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., keďže právny zástupca žalobcu jej je platiteľom.
Z dôvodu, že žalobcu, ktorému bola v konaní priznaná náhrada trov, zastupoval právny zástupca, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )