Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-47-2013.pdf
PDF · 110.3 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/47/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Martinom Kolesárom, v právnej veci navrhovateľa: B. U., bytom J. XXX/X, Č., nar. XX.X.XXXX, zastúpený JUDr. Jaroslavou Plažákovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 40, Košice, proti odporkyni: B. U., bytom K. XX, Košice, nar. X.X.XXXX, zastúpená JUDr. Kristínou Piovarčiovou ml., advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, rozhodol
rozhodol:
Z vecí, ktoré mali navrhovateľ a odporkyňa v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva odporkyne nábytok, tvoriaci zariadenie spálne, nábytok, tvoriaci zariadenie detskej izby, práčku značky Whirpool, televízor značky SONY, sedačku a chladničku značky Gorenje.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie hodnoty jeho podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov peňažnú náhradu v sume 170,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov v sume 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov v sume 33,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet Okresného súdu Košice II.
odôvodnenie:
domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, s odôvodnením, že po jeho zániku rozvodom manželstva účastníkov, k čomu došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17C/59/2009 zo dňa 26.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2010, nebolo vyporiadané dohodou. Z hnuteľných vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, navrhovateľ navrhol prikázať do výlučného vlastníctva odporkyne nábytok, tvoriaci zariadenie spálne, obývacej izby a detskej izby, ďalej práčku značky Whirpool, televízor značky SONY, sedačku a chladničku značky Gorenje. Tento spôsob vyporiadania hnuteľných vecí podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu zodpovedal stavu ich užívania účastníkmi konania v čase po zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov navrhoval navrhovateľ prihliadať na to, že počas trvania manželstva účastníci dohodou vo forme notárskej zápisnice, spísanou dňa 29.1.2009 JUDr. Ing. Q. C., notárkou pod č. N 28/2009, Nz 2578/2009, NCRls 2558/2009, zúžili zákonom stanovený rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že byt č. X na K. XX v Košiciach (ďalej tiež len „byt“), v tom čase v spoločnom nájme účastníkov, ktorý bol spojený so spoločným členstvom v Stavebnom bytovom družstve II. Košice, IČO: 00 171 204 (Ďalej tiež len „bytové družstvo“), mal na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu od bytového družstva nadobudnúť do výlučného vlastníctva len odporkyňa. I keď navrhovateľ v tejto súvislosti tvrdil, že dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 29.1.2009 uzavrel v omyle, vyvolanom odporkyňou, ktorej v tom čase dôveroval a ktorá ho informovala, že uzatvárajú zmluvu o prevode vlastníctva k bytu, v konaní sa neplatnosti tejto dohody nedovolal a domáhal sa len nahradenia toho, čo sa následkom tejto dohody zo spoločného vynaložilo na výlučný majetok odporkyne. Navrhovateľ v tomto zmysle argumentoval, že v prospech majetku odporkyne bola v tomto prípade vynaložená hodnota spoločného členského podielu v bytovom družstve, zodpovedajúca trhovej cene bytu i nákladom na jeho rekonštrukciu, ktorú navrhoval, aby súd do hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov účastníkov zahrnul. Na vyrovnanie podielov účastníkov na ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov pri takto navrhovanom spôsobe jeho vyporiadania v širšom význame, navrhoval navrhovateľ uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť mu peňažnú náhradu v sume 27.270,- Eur.
Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu rozsah hnuteľných vecí patriacich podľa návrhu navrhovateľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov ani ich hodnotu, z ktorej mal súd podľa návrhu navrhovateľa pri vyporiadaní vychádzaťa ani navrhovateľom navrhovaný spôsob ich vyporiadania (až na nábytok tvoriaci zariadenie obývacej izby), nerozporovala. V priebehu konania sa účastníci vo svojich tvrdeniach bezozbytku zhodli na rozsahu hnuteľných vecí patriacich do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ich hodnote, z ktorej má súd pri vyporiadaní vychádzať a tiež i na spôsobe ich vyporiadania. Z hnuteľných vecí takto účastníci zhodne navrhli, aby súd vyporiadal len nábytok, tvoriaci zariadenie spálne pri zostatkovej hodnote 50,- Eur, nábytok, tvoriaci zariadenie detskej izby pri zostatkovej hodnote 20,- Eur, práčku značky Whirpool pri zostatkovej hodnote 40,- Eur, televízor značky SONY pri zostatkovej hodnote 60,- Eur, sedačku pri zostatkovej hodnote 120,- Eur a chladničku značky Gorenje pri zostatkovej hodnote 50,- Eur, a to všetky ich prikázaním odporkyni. Odporkyňa vo vyjadrení k návrhu súhlasila tiež s tým, aby sa pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov zohľadnila investícia zo spoločného na jej výlučný majetok v podobe nákladov na rekonštrukciu bytu, výšku ktorých pre účely vyporiadania súdom účastníci zhodnými tvrdeniami v konaní ustálili na sumu 150,- Eur. Naproti tomu, i keď bez vecného zdôvodnenia, v písomnom vyjadrení k návrhu a v celom nastávajúcom priebehu konania odporkyňa namietala navrhovateľom navrhovaný spôsob vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov z pohľadu dôvodnosti zohľadnenia tiež hodnoty spoločného členského podielu v bytovom družstve.
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 17C/59/2009 zo dňa 26.5.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.6.2010 (čl. 4) bolo podľa zistenia súdu manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 23.11.1996 rozvedené, pričom vychádzajúc z obsahu odôvodnenia tohto rozhodnutia, súd podstatu príčiny rozvratu ich manželstva ustálil v rozdielnych povahových vlastnostiach navrhovateľa a odporkyne. Zmluvou o prevode členských práv a povinností zo dňa 24.2.1997 (čl. 8) nadobudli obaja účastníci členské práva a povinnosti v bytovom družstve, s ktorými bol spojený nájom bytu. Nájomnou zmluvou zo dňa 27.2.1997 (čl. 9) bytové družstvo prenechalo obom účastníkom byt na dočasné užívanie na dobu neurčitú. Z notárskej zápisnice, spísanej dňa 29.1.2009 JUDr. Ing. Q. C., notárkou pod č. N 28/2009, Nz 2578/2009, NCRls 2558/2009 (čl. 11) súd zistil, že účastníci sa vo forme notárskej zápisnice dohodli na zúžení zákonom stanoveného rozsah ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že byt (v tom čase v spoločnom nájme účastníkov) mala na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu od bytového družstva nadobudnúť do výlučného vlastníctva len odporkyňa. Z notárskej zápisnice podľa zistenia súdu nevyplýva, aby sa účastníci dohodli na spôsobe vyporiadania zúženia ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 30.9.2009 (čl. 36), vklad vlastníckeho práva na základe ktorej bol povolený bývalou Správou katastra Košice dňa 12.11.2009 pod č. V8129/09, previedlo bytové družstvo vlastnícke právo k bytu (spolu so zodpovedajúcim podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu č. súpis. 1194 na Bauerovej 18 a 20 v Košiciach) na odporkyňu, ktorá je na LV č. 2262 pre kat. úz. Grunt (čl. 32) ako jeho výlučná vlastníčka evidovaná i toho času. Skutočnosti zodpovedajúce týmto zisteniam
súdu neboli v konaní sporné. Na základe zhodných tvrdení účastníkov si súd s použitím ust. § 120 ods. 3 O.s.p. skutkovo osvojil, že po rozvode manželstva účastníkov k vyporiadaniu ich zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou nedošlo. Rovnako si súd na základe zhodných tvrdení účastníkov skutkovo osvojil, že ku dňu rozvodu manželstva účastníkov do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili zariadenie spálne so zostatkovou hodnotou 50,- Eur, nábytok, tvoriaci zariadenie detskej izby so zostatkovou hodnotou 20,- Eur, práčka značky Whirpool so zostatkovou hodnotou 40,- Eur, televízor značky SONY so zostatkovou hodnotou 60,- Eur, sedačka so zostatkovou hodnotou 120,- Eur a chladnička značky Gorenje so zostatkovou hodnotou 50,- Eur. Účastníci v konaní zhodne tvrdili tiež, že investície do bytu vykonali ešte v čase pred jeho nadobudnutím do výlučného vlastníctva odporkyňou, ako aj, že hodnota tejto investície pre účely vyporiadania predstavuje 150,- Eur. V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že ani neskôr po uzavretí dohody o zúžení zákonom stanoveného rozsahu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov k dohode o vyporiadaní zúženia rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi nimi nedošlo. V tejto súvislosti súd z pripojeného spisu vo veci vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 39C/12/2014 zistil, že návrhom podaným na súde dňa 27.1.2014 si navrhovateľ v tomto konaní uplatnil proti odporkyni náhradu za zúženie rozsahu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, spísanou vo forme notárskej zápisnice dňa 29.1.2009, v sume 25.500,- Eur. Uvedené konanie v čase vyhlásenia tohto rozhodnutia nebolo právoplatne skončené.
Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa ust. § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa ust. § 118 Občianskeho zákonníka, predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. (2) Predmetom občianskoprávnych vzťahov môžu byť tiež byty alebo nebytové priestory.
Podľa ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 148 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. (2) Zo závažných dôvodov, najmä ak by ďalšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom, môže súd na návrh niektorého z manželov toto spoluvlastníctvo zrušiť i za trvania manželstva.
Podľa ust. § 149 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Podľa ust. § 143a ods. 1 a ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku. (3) Dohoda podľa odsekov 1 a 2 vyžaduje formu notárskej zápisnice.
Podľa ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, nájomca družstevného bytu, ktorý je členom bytového družstva, má nárok na prevod vlastníctva bytu podľa tohto zákona, ak nepožiadal o prevod vlastníctva podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 37 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Podľa ust. § 38 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 40 ods. 1 a ods. 3 veta pred bodkočiarkou a ust. § 46 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.
Podľa ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov. Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa ust. § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Vychádzajúc z takto zisteného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd ustálil rozsah vecí a majetkových hodnôt patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tak, že do majetkovej podstaty (masy) bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov zaradil zariadenie spálne so zostatkovou hodnotou 50,- Eur, nábytok, tvoriaci zariadenie detskej izby so zostatkovou hodnotou 20,- Eur, práčka značky Whirpool so zostatkovou hodnotou 40,- Eur, televízor značky SONY so zostatkovou hodnotou 60,- Eur, sedačka so zostatkovou hodnotou 120,- Eur a chladničku značky Gorenje so zostatkovou hodnotou 50,- Eur. Na rozsahu vecí, patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré majú byť predmetom vyporiadania súdom sa účastníci bezozbytku zhodli. Účastníci sa dohodli i na spôsobe vyporiadania takto vymedzených hnuteľných vecí, včítane ich zostatkových hodnôt. Preto súd rešpektujúc vôľu účastníkov, z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal všetky hnuteľné veci odporkyni. Celková hodnota týchto vecí spolu predstavuje sumu 340,- Eur. Vychádzajúc z toho, na dosiahnutie zákonom predpokladanej rovnosti podielov na zaniknutom bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov pri jeho vyporiadaní, uložil súd odporkyni zaplatiť navrhovateľovi peňažnú náhradu v sume 170,- Eur.
Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov súd na zúženie jeho rozsahu v priebehu trvania ich manželstva, dohodou zo dňa 29.1.2009, nemohol prihliadať. Vo svojich úvahách, vedúcich k tomuto záveru súd vyšiel predovšetkým z potreby dôsledne rozlišovať medzi presunmi majetku medzi bezpodielovým spoluvlastníctvom a výlučným vlastníctvom len jedného z manželov na jednej strane a zúžením zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva na strane druhej. Ust. § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov predpokladá okrem iného i vzájomné vyrovnanie oddeleného majetku manželov a bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby sa do spoločného majetku hodnotovo vrátilo (zápočtom), čo z neho bolo vynaložené na výlučný majetok len niektorého z manželov. Cieľom tohto zápočtu je hodnotovo vrátiť do spoločného majetku to, čo bolo vynaložené na ostatný majetok niektorého z manželov, a to len pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov; nároky z vnosov pritom nepodliehajú premlčaniu. Pri zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka) dochádza k tomu, že majetok, ktorý (by) inak patril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dohodou manželov z jeho predmetu vyníma a je naďalej vo výlučnom vlastníctve manželov, prípadne len niektorého z nich. Súdna prax i odborná literatúra pritom jednotne prijímajú, že po zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí dôjsť k vysporiadaniu tej jeho časti, ktorá bola z jeho zákonom vymedzeného rozsahu vyňatá. Čiastočnou dohodou o vysporiadaní je ustanovenie zmluvy o zúžení zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej výlučným vlastníkom veci alebo majetkovej hodnoty, dovtedy patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov bude len niektorý z manželov pokiaľ zároveň neobsahuje ustanovenie o náhrade za hodnotu veci, vo vzťahu ku ktorej došlo k zúženiu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prípadne obsahuje ustanovenie, že náhrada bude určená dodatočne. Definitívna alebo úplná dohoda o vyporiadaní naproti tomu predpokladá popri určení výlučného vlastníctva len jedného z manželov tiež i určenie náhrady za vyňatie so spoločného vlastníctva alebo výslovné dojednanie, že za zúženú hodnotu nepatrí ostávajúcemu manželovi náhrada (porovnaj publikácia Společné jmění manželu v teorii a v judikatuře, J. Dvořak a J Spáčil, 3. vydanie str. 173). I členský podiel v bytovom družstve ako spoločné majetkové právo manželov nepochybne tvorí predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V prípade zrušenia spoločného nájmu (dohodou alebo rozhodnutím súdu) a zániku spoločného členstva manželov v bytovom družstve, len stanovením výlučného nájomcu bytu a tým i člena družstva bez určenia zároveň i náhrady na vyporiadanie členského podielu nedochádza i k vysporiadaniu členského podielu. Rozvedení manželia si preto môžu toto spoločné majetkové právo vyporiadať do 3 rokov od zániku manželstva dohodou alebo uplatniť ho v tejto lehote návrhom na súde. Po uplynutí tejto lehoty vykonať vyporiadanie členského podielu v rámci režimu bezpodielového spoluvlastníctva manželov už nie je možné, pretože členský podiel ako iné majetkové právo sa vyporiadalo už uplatnením nevyvrátiteľnej právnej domnienky (§ 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka) tak, že sa transformovalo do režimu podielového spoluvlastníctva. Preto po uplynutí 3 rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva sa môže ten z manželov, ktorý sa nestal členom družstva už len domáhať voči druhému manželovi zaplatenia polovice hodnoty členského podielu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2M Cdo 21/2005 zo dňa 26.10.2006) a teda nie vyporiadania tejto hodnoty v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Premietnutím týchto všeobecných východísk na posudzovaný prípad možno konštatovať, že členský podiel v bytovom družstve nadobudli účastníci zmluvou o prevode členských práv a povinností, uzavretou dňa 24.2.1997, teda za trvania manželstva (manželstvo uzavreté 23.11.1996) a členský podiel v stavebnom bytovom družstve, ako spoločné majetkové právo manželov tak rozhodne tvorilo predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Dohodou vo forme notárskej zápisnice zo dňa 29.1.2009 účastníci zúžili zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, že byt nájom ktorého bol spojený so spoločným členstvom mal na základe zmluvy o prevode vlastníctva, pripadnúť do výlučného vlastníctva odporkyne. Účastníci touto dohodou fakticky zúžili rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo vzťahu k spoločnému členskému podielu, hodnotu ktorého v procese transformácie nájmu družstevného bytu (§ 28 Bytového zákona) na vlastníctvo, nadobudla už len odporkyňa. Nastal tak v konečnom dôsledku rovnaký stav ako v prípade ak by došlo k zrušeniu spoločného nájmu bytu manželov a nadobúdateľ členského podielu by už ako výlučný člen požiadal o prevod bytu na svoju osobu (to len v prípade ak by manželstvo už netrvalo). V súvislosti so zúžením zákonom stanoveného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ani neskôr sa účastníci
nedohodli na spôsobe vysporiadania spoločného členského podielu. Po uplynutí troch rokov od zániku spoločného členstva, k čomu došlo podľa posúdenia súdu, v nadväznosti na dohodu o zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, okamihom povolenia vkladu vlastníckeho práva k bytu v katastri nehnuteľností v prospech odporkyne (12.11.2009), teda počnúc dňom 13.11.2012 sa vyporiadanie nemôže vykonať v režime bezpodielového spoluvlastníctva (teda nevyhnutne ani v rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov), ale už len vo forme uplatneného peňažného nároku. Takéto peňažné plnenie je možné uplatniť ako samostatný nárok (tak ako si ho uplatnil navrhovateľ v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 39C/12/2014), nestáva sa však súčasťou vyporiadania, pretože do bezpodielového spoluvlastníctva nepatrí a niet zákonného podkladu, aby sa naň pri vyporiadaní prihliadalo. Pokiaľ účastníci v čase pred zúžením zákonného rozsahu ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo spoločného vynaložili prostriedky na úpravu bytu, v tom čase v spoločnom nájme, s ktorým bolo spojené i spoločné členstvo v bytovom dome, hodnota tejto spoločnej investície do inej spoločnej hodnoty sa premietla do transformovanej hodnoty členského podielu, ktorá sa po troch rokoch, podľa posúdenia súdu prejavila už vo výške peňažného nároku navrhovateľa ako ustupujúceho člena bytového družstva. Inak povedané, pokiaľ východiskom pre výpočet peňažného nároku, uplatneného navrhovateľom v konaní vedenom pred tunajším súdom pod sp. zn. 39C/12/2014) je všeobecná hodnota bytu, tejto zodpovedá stav bytu v čase zúženia zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, včítane do bytu vykonaných investícií zo spoločného. Z toho dôvodu, a to i napriek tomu, že vykonanie investícii do bytu a ich hodnota nebola v konaní medzi účastníkmi sporná, súd pri vyporiadaní na ňu nemohol prihliadať.
Vo všeobecnosti právna podstata relatívnej neplatnosti spočíva v tom, že právny úkon, u ktorého je daný dôvod relatívnej neplatnosti, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, na koho ochranu je relatívna neplatnosť stanovená, neplatnosti právneho úkonu nedovolá za súčasného splnenia podmienky, že osoba dovolávajúca sa neplatnosti sama neplatnosť nespôsobila. Pokiaľ sa oprávnený subjekt oprávnene dovolá relatívnej neplatnosti právneho úkonu, je právny úkon neplatný od svojho počiatku. Pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti, majúceho povahu hmotnoprávneho úkonu sa pritom vyžaduje oznámenie (tiež v podobe návrhu na začatie konania), z ktorého je nepochybne zrejmé, že sa oprávnená osoba neplatnosti skutočne dovoláva s uvedením konkrétnej vady, pre ktorú má byť právny úkon neplatný. V tomto konkrétnom prípade i keď z návrhu navrhovateľa je zrejmá vada, pre ktorú by mohol byť právny úkon - dohoda o zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov, relatívne neplatný (uvedenie do omylu), nevyplýva z neho tiež i uplatnenie neplatnosti ako takej. Z tohto dôvodu súd návrh navrhovateľa za právne účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti dohody o zúžení zákonného rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepovažoval a z tohto pohľadu vec ani neviedol z hľadiska dokazovania a ani ju takto právne nevyhodnocoval.
Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u navrhovateľa, tak aj u odporkyne rovnaký, preto súd rozhodol o náhrade trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
O povinnosti navrhovateľa a odporkyne (každého zvlášť) zaplatiť súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov súd rozhodol podľa ust. položky 6 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak sa konanie skončilo rozsudkom, sa vyberá súdny poplatok z predmetu konania v percentuálnej výške 3% najmenej 66 eur, najviac 16 596,50 eura. Pri hodnote vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a dlhov, ktoré súd zároveň vyporiadaval ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume spolu 340,- Eur, predstavuje súdny poplatok za vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov účastníkov sumu 66,- Eur. Nakoľko obom účastníkom z vyporiadavaneho bezpodielového spoluvlastníctva pripadol rovnaký podiel, pomer procesného úspechu a neúspechu v konaní je ako u navrhovateľa tak aj odporkyne rovnaký, a preto súd uložil obom z účastníkov zaplatiť súdny poplatok v rozsahu jednej polovice zo sumy 66,- Eur, t.j. po 33,- Eur.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Košiciach 27. novembra 2014