Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/155/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: L. R. B., a.s., S. námestie 1, A., IČO: XX XXX XXX, zast. spoločnosťou Blažo & Dohňanský s.r.o., Exnárova 13, Bratislava, IČO: 35 847 883, proti odporcovi: D. D., bytom XXX XX W. - E. XX, zastúpenému JUDr. Blankou Nagyovou, advokátkou, Štúrova 44, 040 01 Košice, o zaplatenie 8.068,98 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č.k. -136 zo dňa 3. 6. 2013 jednomyseľne takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 8.068,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z dlžnej sumy od 8. 9. 2006 do zaplatenia, trovy konania v sume 483,97 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 8.068,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13% ročne z dlžnej sumy titulom neuhradenej ceny leasingu a náhrady trov konania, čo odôvodnil tým, že s odporcom uzavrel kúpno/leasingovú zmluvu na prenájom motorového vozidla. Keďže odporca si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy a neuhrádzal predpísané leasingové splátky, navrhovateľ od zmluvy odstúpil a vyčíslil svoje nároky vyplývajúce z leasingovej zmluvy v žalovanej výške, ktoré odporca neuhradil.

Odporca k návrhu navrhovateľa uviedol, že dôvod prečo nezaplatil dlžnú čiastku je skutočnosť, že neobdržal technický preukaz a z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k zápisu držiteľa vozidla do technického preukazu, pričom aj z konania sprostredkovateľskej firmy, od ktorej auto prevzal bolo zjavné, že pravdepodobne nebolo v jej úmysle technický preukaz mu doručiť.

K tejto námietke sa vyjadril navrhovateľ s tým, že odporca podpisom preberacieho protokolu potvrdil, že prevzal technický preukaz, pričom v zmysle čl. 7 písm. b/ Obchodných podmienok za chýbajúce príslušenstvo a potrebné doklady zodpovedá lízingový prenajímateľ a že lízingový nájomca zodpovedá za to, že ním prevzaté vozidlo bude zaevidované ako prenajaté v dopravnej evidencii.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania (výsluchom odporcu, oboznámením s listinnými dôkazmi

- kúpno/leasingovou zmluvou, Obchodnými podmienkami prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, splátkovým kalendárom, preberacím protokolom, vyúčtovaním) zistil, že navrhovateľ ako prenajímateľ uzavrel dňa 7. 5. 2004 s odporcom ako s nájomcom a s predávajúcim X. T. R - E., IČO: XX XXX XXX, B. 99 zmluvu č. 559500276, podľa ktorej predmetom kúpno/leasingovej zmluvy je kúpa/nájom motorového vozidlo F. B. E., rok výroby 2004, zelenej farby za predbežnú kúpnu cenu bez DPH v sume 10.739,20 eur (323.529,- Sk), pri počte 36 mesačných leasingových splátok, každá v sume 2,2359 % bez DPH z kúpnej ceny, s prvou zvýšenou splátkou bez DPH vo výške 30% z kúpnej ceny. Pri podpise citovanej zmluvy bol medzi účastníkmi zmluvného vzťahu podpísaný preberací protokol, ktorým nájomca

potvrdil prevzatie motorového vozidla s príslušenstvom. Dňa 3. 8. 2004 navrhovateľ odstúpil od kúpno/ leasigovej zmluvy z dôvodu neplnenia si povinností nájomcom zo zmluvy, ktoré prevzal odporca dňa 10. 8. 2004. Po odstúpení od zmluvy vyhotovil navrhovateľ finančné vysporiadanie zmluvy a to ako nedoplatok vo výške 8.068,98 eur (243.086,22 Sk) a tento nedoplatok žiadal uhradiť do troch dní od doručenia výzvy na úhradu nedoplatku.

Z predloženého listinného dôkazu navrhovateľom - potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu súd zistil, že predávajúci, p. T., R - E. prevzal od odporcu sumu 3.833,90 eur (115.500,- Sk). Zo splnomocnenia na prihlásenie motorového vozidla do evidencie Dopravného inšpektorátu Policajného zboru Slovenskej republiky zistil, že navrhovateľ splnomocnil na prihlásenie predmetu leasingu odporcu.

Z bankového výpisu H., a.s. vedeného na meno X. T. - R - E., č.: XXXXXXXXXX/XXXX zo dňa 12. 5. 2004 súd zistil, že dňa 12. 5. 2004 z predmetného účtu bola vybraná suma 8.431,25 eur (254.000,- Sk).

Zo splátkového kalendára ku zmluve súd zistil, že nájomca mal zaplatiť prenajímateľovi spolu 36 mesačných splátok, každú v sume 317,37 eur (9.561,- Sk), splatnú vždy do 5-teho dňa v danom mesiaci, počnúc splatnosťou prvej splátky dňa 5. 6. 2004 a splatnosťou poslednej splátky dňa 5. 5. 2007.

Z evidenčnej karty vozidla, ktoré bolo predmetom leasingovej zmluvy súd zistil, že dané motorové vozidlo bolo prvýkrát zaevidované na dopravnom inšpektoráte dňa 23. 8. 2004, pre vlastníka spoločnosť L. R. B., a.s. a pre držiteľa Mgr. V. H..

Prvostupňový súd poukázal na výpoveď odporcu, ktorý uviedol, že mal spolupracovať spolu s pánom T. a D. na distribúcii motorových vozidiel, že jedno auto mali na ukážku a on súhlasil s tým, že toto auto kúpi formou leasingu za podmienky nulovej akontácie s odkladom prvej splátky o tri mesiace. Po vybavení papierov podpísal leasingovú zmluvu, auto v podstate vôbec neužíval a jedného dňa, keď prišiel do priestorov pána T. všimol si, že auto tam už pristavené nie je a že bolo vrátené do Vrútok, do spoločnosti, od ktorej bolo dovezené. Následne mala byť leasingová zmluva zrušená, čo sa však nenastalo.

Prvostupňový súd poukázal aj na výpoveď svedka Gejzu Rágalyiho, ktorý vypovedal, že bol sprostredkovateľom predaja motorových vozidiel značky Dácia, že pán Zsarnai spolu s pánom Zátikom mali byť ako ďalší sprostredkovatelia predaja týchto vozidiel a že Zsarnaimu cez leasing motorové vozilo predal. Uviedol, že keď prišla na účet platba z leasingovej spoločnosti, vybral sumu 8.132,51 eur (245.000,- Sk), ktorú odovzdal Zátikovi a ten ju mal odovzdať spoločnosti vo Vrútkach. Neskôr sa dozvedel, že pán Zátik peniaze spoločnosti vo Vrútkach neodovzdal a odvtedy ho nevidel. Následne spoločnosť z Vrútok prišla pre auto a zobrala ho.

Pokiaľ odporca navrhol vypočuť ďalších svedkov, pána D., pani B. a Ing. R., prvostupňový súd výsluch navrhnutých svedkov zamietol, nakoľko mal za to, že výpovede navrhnutých svedkov ohľadom podpísania leasingovej zmluvy a poskytnutia akontácie nebudú mať vplyv na rozhodnutie vo veci, nakoľko v tomto prípade je právne irelevantné, kto zaplatil akontáciu za predmet leasingu, kto leasing vybavoval .

Prvostupňový súd po takto vykonanom dokazovaní citujúc ustanovenie a z predložených listinných dôkazov zistil, že obaja účastníci konania sú podnikatelia, pričom je zrejmé, že záväzkovo-právny vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol pri ich podnikateľskej činnosti a preto súd práva a povinnosti z tohto záväzkovo- právneho vzťahu posudzoval podľa zákonných ustanovení .

V konaní mal za preukázané, že navrhovateľ s predávajúcim a s odporcom uzavreli platnú zmluvu, ktorej súčasťou sú obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný lízing motorových vozidiel, kde si dohodli strany, že ich záväzkový vzťah je uzatvorený v zmysle ustanovenia . V uzatvorenej zmluve si účastníci zmluvného vzťahu dostatočne presne určili predmet svojich záväzkov a keďže leasingová zmluva ako typ zmluvy nie je upravená v , právny vzťah medzi účastníkmi sa riadi ustanoveniami uzavretej zmluvy.

Konštatoval prvostupňový súd , že na základe uzatvorenej zmluvy sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi na prenájom motorové vozidlo na dobu 36 mesiacov s tým, že následne po uplynutí tejto doby si môže predmet leasingu od neho za zostatkovú cenu odkúpiť. Navrhovateľ túto svoju povinnosť splnil, poskytol odporcovi motorové vozidlo na prenájom. Povinnosťou odporcu vyplývajúcou zo zmluvy bolo predovšetkým uhrádzať navrhovateľovi za prenájom vozidla nájomné (leasingové splátky), pričom odporca už prvú splátku navrhovateľovi neuhradil a ani ďalšie splátky už neplatil, a preto navrhovateľ oprávnene od zmluvy odstúpil a vyhotovil finančné vysporiadanie zmluvy ako nedoplatok v sume 8.068,98 eur (243.086,22 Sk). S prihliadnutím na to, že žiaden z účastníkov správnosť výšky finančného vysporiadania v konaní nenamietal, súd oprávnenosť výšky nedoplatku neskúmal a mal ju za preukázanú.

Odporca sa v konaní bránil tým, že nemal technický preukaz a preto nemohol auto užívať. Táto obrana odporcu v konaní neobstojí, nakoľko z výpovede svedka pána T. vyplynulo, že odporca auto používal a táto skutočnosť vyplynula aj z výpovede samotného odporcu, keď uviedol, že auto bol ukázať záujemcom o kúpu a bol na ňom aj u rodičov. Auto malo prevoznú značku a teda bolo po určitú dobu schopné prevádzky. Obrana neobstojí ani z toho dôvodu, že navrhovateľ vystavil odporcovi splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla do evidencie vozidiel a bolo teda povinnosťou odporcu ísť predmet leasingu na dopravný inšpektorát prihlásiť a vybaviť technický preukaz, resp. technický preukaz mal vybaviť predajca motorového vozidla, keďže sa jednalo o prvotné prihlásenie motorového vozidla do evidencie. Nesplnenie si tejto povinnosti odporcom a predajcom nemožno pripisovať na ťarchu navrhovateľovi.

Keďže záväzok odporca voči navrhovateľovi v sume 8.068,98 eur neuhradil, súd návrhu vyhovel a priznal navrhovateľovi podľa požadovaný úrok z omeškania v sume 8.068,98 eur od 8. 9. 2006 do zaplatenia, keďže odporca v lehote splatnosti svoj splatný záväzok voči navrhovateľovi neuhradil.

Navrhovateľ totiž listom zo dňa 14. 8. 2006 vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a to v lehote 3 dní od doručenia, odporca predmetnú zásielku neprevzal v zmysle ustanovenia čl. 12 písm. b) obchodných podmienok, preto navrhovateľ s poukazom na čl. 12 písm. b/ obchodných podmienok mal za to, že zásielka bola riadne doručená.

O trovách konania rozhodol prvostupňový súd podľa ustanovenia veta prvá a navrhovateľovi, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal náhradu trov konania vzniknutých titulom zaplatenia súdneho poplatku za návrh vo výške 483,97 eur.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhoval napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alternatívne navrhoval napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací dôvod zakladal na ustanovení , a

Nesúhlasil so závermi napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý sa stotožnil s tvrdeniami navrhovateľa. Zastával názor, že súd prvého stupňa riadne nevyhodnotil a ani sa nezaberal dôkazom, na základe ktorého navrhovateľ vyčíslil svoj nárok podľa čl. 11 Obchodných podmienok ako protokol o finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy aj napriek tomu, že tento dôkaz nebol odporcovi riadne doručený. Tento dôkaz súd prvého stupňa akceptoval aj napriek tomu, že odporca výšku vymáhaného nároku dôrazne namietal. Odporca nikdy osobne nezaplatil ani zvýšenú splátku z kúpnej ceny predmetu zmluvy - akontáciu vo výške 30 % z kúpnej ceny. Pokiaľ navrhovateľ predložil dôkaz - potvrdenie zo dňa 7. 5. 2004 o zaplatení zálohy vo výške 115.500,- Sk nájomcom (odporcom) predávajúcemu (súkromnému podnikateľovi G. T. - R - E.), mal za to, že z uvedeného dôkazu len vyplýva, že tento doklad bol vystavený predajcom pre navrhovateľa a nenasvedčuje tomu, že túto sumu skutočne zaplatil odporca predajcovi. Naviac pri uzatváraní kúpno/leasingovej zmluvy č. 559500276 zo dňa 7. 5. 2004 bol ochotný túto zmluvu uzatvoriť - akceptovať len za podmienky nulovej akontácie s odkladom prvej splátky na 3 mesiace. S touto argumentáciou sa však prvostupňový súd žiadnym spôsobom nevysporiadal a ani ju nevyhodnotil.

Tento dôkaz, ktorý bol vystavený predávajúcim pre navrhovateľa považoval odporca za falzifikát, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa odignoroval.

Nestotožnil sa odporca ani s hodnotením dôkazov a účastníckych a svedeckých výpovedí a mal za to, že napadnutým rozsudkom došlo zo strany konajúceho súdu zrejme k zlegalizovaniu podvodu zo strany navrhovateľa a predajcu a to v súvislosti s vrátením predmetu kúpno/leasingovej zmluvy, t.j. motorového vozidla zn. F. B. E., zelenej farby súkromným podnikateľom R. T. - R - E., autorizovanému predajcovi a to spoločnosti N., s.r.o. M..

Súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysvetlil skutočnosť, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom zmluvy medzi navrhovateľom a odporcom a predajcom bolo po prvýkrát zaevidované na dopravnom inšpektoráte až dňa 23. 8. 2004 pre navrhovateľa ako vlastníka a pre držiteľa Mgr. V. H.. Pritom pre odporcu ako držiteľa zaevidované nebolo, lebo odporcovi nebol pri podpisovaní preberacieho protokolu k leasingovej zmluve zo dňa 7. 5. 2004 odovzdaný veľký technický preukaz, ani riadne doplnené splnomocnenie navrhovateľa. Pre túto vadu odporca predmet kúpno/leasingovej zmluvy ani nikdy neužíval a nebol nikdy a ani nemohol byť jeho riadnym držiteľom alebo nájomcom v zmysle kúpnej/ leasingovej zmluvy a za týchto okolností považuje odporca napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Zdôraznil, že aj keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že kúpna/leasingová zmluva je platná, pretože má náležitosti právneho úkonu v zmysle ako zmluva inominátna, nakoľko záväzkový vzťah je uzatvorený v zmysle ust. , lebo si ňou účastníci zmluvy určili predmet svojich záväzkov, zastával názor, že predmetná zmluva v žiadnom prípade nesplnila účel (ani kúpnej, ani o finančnom leasingu) vo vzťahu k odporcovi ako nájomcovi, pretože odporca nikdy nezaplatil zvýšenú splátku z kúpnej ceny 30 % tak ako to uvádzal navrhovateľ. Uviedol, že aj keď účelom zmluvy o finančnom leasingu mala byť za daných okolností zmluvná možnosť pre odporcu ako leasingového nájomcu spočívajúca v užívaní predmetu leasingu po dobu trvania leasingu, z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že odporca tento predmet leasingu vôbec neužíval a jednak ani 3 mesiace do odstúpenia zo strany navrhovateľa a ani v navrhovateľom deklarovanej dobe leasingu 36 mesiacov, pretože už dňa 23. 8. 2004 bola preukázateľne držiteľkou vozidla Mgr. V. H., hoci po dobu 36 mesiacov mal predmet zmluvy užívať odporca, teda minimálne do 5. 5. 2007.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi na prenájom motorové vozidlo na dobu 36 mesiacov s tým, že po uplynutí tejto doby si môže odporca predmet leasingu odkúpiť za zostatkovú cenu, navrhovateľ si ani túto svoju povinnosť nesplnil, čo vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania. Aj keď odporca formálne podpísal kúpno/leasingovú zmluvu vrátane preberacieho protokolu, motorové vozidlo sa stále nachádzalo u súkromného podnikateľa G. T.

- R - E., odkiaľ bolo bez vedomia odporcu vrátené spoločnosti N., s.r.o. M..

Za uvedených okolností má odporca za to, že súd prvého stupňa neposkytol odporcovi právnu ochranu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 265 Obch. zák., podľa ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepoužíva právnu ochranu.

V nadväznosti na to sa nestotožnil ani so záverom súdu prvého stupňa, pokiaľ tento uviedol, že neobstojí obrana odporcu v tom smere, že mu nebol poskytnutý technický preukaz a to ani zo strany predajcu, ani zo strany navrhovateľa, takéto hodnotenie považuje odporca za nezrozumiteľné a zmätočné a to s prihliadnutím na právnu kvalifikáciu kúpnej/leasingovej zmluvy, ktorú súd prvého stupňa označil ako zmluvne inominátnu uzatvorenú medzi tromi zmluvnými stranami.

Zdôraznil v tejto súvislosti, že predmetnú kúpno/leasingovú zmluvu nepripravoval ani nevyhotovoval odporca, vyhotovoval ju navrhovateľ, a preto v súlade s ustanovením § 266 ods. 3, 4 Obch. zák. prejav vôle treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní takýto prejav vôle alebo výraz použila. Aj keď kúpno/leasingovú zmluvu odporca podpísal, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že predmet zmluvy užívať nemohol práve pre rozporné konanie navrhovateľa a predajcu. Pokiaľ súd argumentoval tým, že nemožno pripísať na ťarchu navrhovateľovi prvotné prihlásenie motorového vozidla, lebo to mal zabezpečiť odporca alebo predajca, zastával názor, že v tejto časti je odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa svojvoľné. Aj keď súd prvého stupňa aplikoval na daný právny vzťah správny právny predpis, preto lebo kúpno/leasingová zmluva bola uzatvorená medzi podnikateľskými subjektmi, zastával názor, že nesprávne ho na daný skutkový stav aplikoval, keďže ani nevysvetlil, či sa jedná o dvojstranný alebo trojstranný právny vzťah, vrátane zmluvných súvislostí medzi všetkými účastníkmi tejto zmluvy.

V nadväznosti na vyššie uvedené vytýkal súdu prvého stupňa, že si svoju povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie, nesplnil, navyše odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedkov navrhovaných odporcom k úplnému objasneniu veci. V ďalšom poukázal na to, že pokiaľ súd prvého stupňa z evidenčnej karty vozidla zistil, že dané motorové vozidlo bolo po prvýkrát zaevidované na dopravnom inšpektoráte dňa 23. 8. 2004 pre navrhovateľa ako vlastníka, a pokiaľ však odporca tvrdí, že žiadnu splátku vopred z kúpnej ceny nezaplatil a ani následne žiadnu leasingovú splátku podľa splátkového kalendára, pričom motorové vozidlo bolo stále u predajcu G. T., odkiaľ bolo vrátené spoločnosti N., s.r.o. M., zastával názor, že v danom prípade voči nemu nebol naplnený a teda nevznikol zmluvný vzťah z citovanej kúpno/leasingovej zmluvy a to najmä preto, lebo z konania predajcu bolo evidentné, že aj keď preberací protokol podpísali všetci účastníci zmluvy, odmietol mu predajca vybaviť prvotné prihlásenie vozidla, pričom navrhovateľ to odignoroval nevyplnením plnomocenstva a naviac mu ani nechceli odovzdať technický preukaz a to ani navrhovateľ a ani predajca, aby si toto prihlásenie odporca urobil sám. Pokiaľ tento technický preukaz nemal k dispozícii ani navrhovateľ, je otázne, za akých okolností vyplatil navrhovateľ predajcovi celú hodnotu motorového vozidla, ktorú bez najmenších pochýb predajca odovzdal úplne cudzej osobe, na zmluve vôbec nezúčastnenej a to W. D. a naviac vozidlo vrátil spoločnosti N., s.r.o. M.. Za daných okolností zastával názor, že uzatvorenie zmluvného vzťahu podľa citovanej kúpno/leasingovej zmluvy súd prvého stupňa nevyhodnotil správne, resp. ho vyhodnotil len vágne a to len na ťarchu odporcu a nedôvodne uplatnené náklady proti odporcovi.

V ďalšom poukázal odvolateľ na to, že podaním zo dňa 3. 8. 2004, teda 3 mesiace od uzatvorenia kúpno/leasingovej zmluvy odstúpil navrhovateľ od tejto kúpno/leasingovej zmuvy, ktoré doručil odporcovi dňa 10. 8. 2004. V uvedenom odstúpení navrhovateľ vyzýval odporcu o pristavenie motorového vozidla do sídla jeho spoločnosti, teda v čase, keď už bolo navrhovateľovi známe, že sa motorové vozidlo nenachádzalo, lebo bolo predajcom vrátené spoločnosti N., s.r.o. M. a teda ho odporca ani nemohol na výzvu navrhovateľa vrátiť. Naviac zamestnankyňa navrhovateľa pani B., ktorú súd prvého stupňa odmietol vo veci vypočuť, aj keď bola pri podpise zmluvy, naliehala na odporcu, aby zaplatil aspoň jednu leasingovú splátku a to aj napriek tomu, že mala vedomosť o tom, že nemá ani auto a nestal sa ani jeho držiteľom, či nájomcom. Preto odporca trval na konfrontácii s menovanou zamestnankyňou navrhovateľa, lebo odporca navrhol jej vypočutie jednak vo vzťahu k nemu, aj vo vzťahu k pánovi D. a títo ním navrhovaní svedkovia neboli konfrontovaní, čo znižuje význam právnej veci z hľadiska vypovedania skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie vo veci pri uplatňovaní nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy titulom predčasného ukončenia kúpno/leasingovej zmluvy zo dňa 7. 5. 2004, podľa navrhovateľom tvrdeného článku 11 písm. d/, body 1 - 5 Obchodných podmienok, čo však navrhovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil a čo tiež nekorešponduje s vyčíslením uvedeným v Protokole o finančnom vyporiadaní leasingovej zmluvy. Preto zmätočné vyčíslenie odporca popiera, neuznáva. Naviac všetkým zúčastneným stranám vrátane vypočutého predajcu G. T. bolo zrejmé, že odporca riadne neprevzal motorové vozidlo a toto ani riadne neužíval.

Odmietnutím týchto odporcom požadovaných dôkazov súd prvého stupňa otázku oprávnenosti nároku navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy titulom predčasného ukončenia zmluvy, ako aj oprávnenosti jej výšky odobril a to len z navrhovateľom tvrdených skutočností, pritom nebral do úvahy žiadne dôkazy ohľadom ich prepojenia medzi sebou, čím konajúci prvostupňový súd dôsledne neakceptoval základnú zásadu hodnotenia dôkazov v súlade s ust.

Odporca vyčítal súdu prvého stupňa aj to, že z jeho strany došlo tiež k zrejmému prehliadnutiu ustanovenia , vety tretej a na túto okolnosť poukázal predovšetkým v súvislosti s tým, že v konaní bolo jednoznačne svedkom T. tiež ako predávajúcim uvedené, že platbu, ktorú obdržal od navrhovateľa, odovzdal D., ktorý ju mal odovzdať spoločnosti vo M., čo sa však nestalo a preto prišla spoločnosť N., s.r.o. M. pre motorové vozidlo, zobrala ho bez vedomosti odporcu, avšak za vedomia zamestnankyne navrhovateľa. Proti osobe W. D. bolo podané trestné oznámenie, ako aj bolo vznesené obvinenie pre trestný čin úverového podvodu, túto okolnosť však súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil a navrhovaného svedka D. odmietol vypočuť.

Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu odporcu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.

Tvrdenia odporcu v odvolaní považoval za protichodné, keď odporca v odvolaní uvádza, že nikdy nezaplatil splátku kúpnej a to akontáciu 30 % z kúpnej ceny a zároveň konštatuje, že existuje listinný

dôkaz a to potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom a preto mal navrhovateľ za to, že listinný dôkaz - potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu zo dňa 7. 5. 2004 vyvracia tvrdenie odporcu o nezaplatení časti kúpnej ceny. Ďalej uviedol, že odporca v odvolaní nespochybňuje skutočnosť, že zmluvu s navrhovateľom dňa 7. 5. 2004 uzatvoril. Neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky prenajímateľa pre finančný leasing motorových vozidiel (OPP). Odporca podpisom zmluvy obsah OPP akceptoval. Podpísal aj preberací protokol k zmluve, obsahom ktorého je aj vyhlásenie, že predmet leasingu preberá. Obsahom preberacieho protokolu je aj vyhlásenie odporcu, že si je vedomý právnych následkov spísania protokolu tak, ako im ich pripisuje uzavretá kúpna a leasingová zmluva a tiež OPP. Poukázal na ustanovenie bodu 7 písm. b/ OPP, v ktorom je uvedené, že podpisom preberacieho protokolu leasingový nájomca, teda odporca potvrdil, že preberá motorové vozidlo spolu s príslušenstvom a všetkými potrebnými dokladmi (kľúče, servisná knižka, návod na použitie, VTP), pričom v predmetnom ustanovení je výslovne uvedené, že za prislúchajúce príslušenstvo a potrebné doklady nenesie zodpovednosť leasingový prenajímateľ. Zastával názor, že listinné dôkazy v zmluve zo dňa 7. 5. 2004, preberací protokol zo dňa 7. 5. 2004 a potvrdenie o zaplatení zálohy nájomcom predávajúcemu zo dňa 7. 5. 2004 preukazujú skutočnosť, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo dňa 7. 5. 2004 k riadnemu uzavretiu zmluvy, že odporca prevzal veľký technický preukaz motorového vozidla a zaplatil akontáciu.

Navrhovateľ si svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy riadne plnil a udelil odporcovi splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla do evidencie Dopravného inšpektorátu PZ SR a mal za to, že odporca motorové vozidla na dopravnom inšpektoráte riadne prihlásil. V prípade, že by odporca nemal všetky doklady potrebné k zápisu motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, mal navrhovateľa kontaktovať a žiadať o ich doplnenie. Odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že neobdržal doklady na zápis motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte, nepreukázal, že navrhovateľa žiadal o doplnenie dokladov alebo doplnenie tohto udeleného plnomocenstva. Zápis motorového vozidla na dopravnom inšpektoráte má len deklaratórny charakter, preto skutočnosť, či došlo alebo nedošlo k zápisu motorového vozidla na základe zmluvy je pre toto konanie irelevantné. Odporca v konaní nepreukázal svoje tvrdenie, že bol ochotný uzatvoriť zmluvu len s podmienkou nulovej akontácie. Skutočnosť, že text zmluvy pripravoval navrhovateľ a nie odporca, neznamená, že zmluva je neplatná. Odporca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy.

Odvolací súd prejednal odvolanie odporcu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , bez nariadenia pojednávania podľa , pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej podľa , na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, prípadne svedkovia, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Jednou zo základných náležitostí súdneho rozhodnutia je jeho odôvodnenie v písomnom vyhotovení a to či už ide o meritórny alebo nemeritórny výrok. Náležitosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia sú uvedené v ustanovení v ust. , pričom nie každá absencia odôvodnenia toho - ktorého výroku rozhodnutia je vždy vadou, ktoré zakladá odvolací dôvod, ale musí ísť o taký nedostatok, ktorý vzhľadom na celý obsah rozhodnutia znemožňuje ustálenými interpretačnými mechanizmami zistiť tie právne významné okolnosti, pre ktoré konajúci súd vydal príslušné rozhodnutie.

Predovšetkým považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ prvostupňový súd priznal navrhovateľovi peňažný nárok, ktorý vyčíslil v zmysle článku 11 písm. d/bod 1 - 5 OPP a ktorého rozpis je uvedený vo finančnom vysporiadaní leasingovej zmluvy zo dňa 14. 8. 2006 a je označený ako výpočet škody na majetku navrhovateľa bez toho, aby posudzoval, či pri postupe pre výpočet tejto škody je uplatnená správna suma bez toho, aby posudzoval, či boli splnené zákonom stanovené podmienky pre jej priznanie a bez toho, aby navrhovateľom uplatnený nárok právne posúdil, je potrebné považovať rozsudok súdu prvého stupňa za nepreskúmateľný. Nedostatok riadneho a preskúmateľného odôvodnenia rozhodnutia znamená porušenie základného práva na súdnu ochranu ( SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd), spôsobuje,

že konanie je zaťažené inou vadou ( ), ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zároveň je porušením konkrétneho procesného ustanovenia, ktorého bezprostredným následkom je odňatie možnosti účastníkovi konať pred súdom.

Je totiž potrebné zdôrazniť, že záver súdu o tom, že správnosť výšky finančného vysporiadania nenamietal žiaden z účastníkov a preto súd oprávnenosť výšky neskúmal, z obsahu spisu nevyplýva, a to obzvlášť, ak odporca namietal celý základ nároku, od ktorého navrhovateľ svoj návrh odvodzuje a pokiaľ na preukázanie ním tvrdených skutočností navrhoval doplniť dokazovanie výsluchom svedkov, čo súd odmietol.

Odvolací súd zastáva názor, že ide o svedkov, ktorí vychádzajúc aj z doposiaľ vykonaného dokazovania, boli vo veci zainteresovaní a ich výpoveď môže mať vplyv aj na právne posúdenie veci.

Odvolací súd jeho názoru, že prvostupňový súd nevykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a aj keď vykonal dokazovanie, nevzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov a prednesov účastníkov vyplynuli a vyšli za konania najavo. Skutkové zistenia totiž nezodpovedajú vykonaným dôkazom a výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. a to aj vtedy, ak súd opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so všetkými skutočnosťami, ktoré v priebehu konania vyšli najavo a to predovšetkým s prihliadnutím aj na výpoveď svedka X. T., ktorý v konaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že bol len sprostredkovateľom predaja (čo však z obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov nevyplýva) a keď navyše uviedol, že predajcom bola spoločnosť z M., (N. s.r.o. M.) že predaj riešil pán D., ktorý sa vyznal v leasingových spoločnostiach a že kúpno-leasingovú zmluvu len podpísal potom, ako mu ju na podpis pán D. doniesol.

Z obsahu predloženej kúpno-leasingovej zmluvy č. 55950276 zo dňa 7.5.2004 však vyplýva, že za predávajúceho zmluvu uzatvárala fyzická osoba X. T. pod obchodným názvom R-E..

Súd prvého stupňa sa s touto skutočnosťou vôbec nevysporiadal a v nadväznosti na to neposudzoval, či v dôsledku takto uzavretej kúpnej zmluvy, prípadne akým spôsobom došlo k prevodu vlastníctva k tomuto motorovému vozidlu na navrhovateľa, pokiaľ predávajúci - fyzická osoba nebol vlastníkom tohto motorového vozidla a v nadväznosti na to, či navrhovateľ ako prípadne nevlastník bol oprávnený prenajímať uvedené vozidlo odporcovi a aj splniť podmienky leasingovej zmluvy, t.j. po uhradení leasingových splátok previesť vlastnícke právo na odporcu. Súd prvého stupňa napriek tomuto zisteniu, neskúmal, aký bol vzťah medzi označeným predávajúcim a uvedenou spoločnosťou a či (pokiaľ nebol vlastníkom motorového vozidla) bol oprávnený vozidlo predávať a vystupovať ako predávajúci.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že leasingová zmluva - finančný leasing je osobitným záväzkovo- právnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako celok. Tento právny vzťah pozostáva z prvokov viacerých zmlúv. Z tohto pohľadu sa práva a povinnosti účastníkov leasingovej zmluvy posudzujú predovšetkým podľa obsahu samotnej zmluvy ako aj všeobecných zmluvných podmienok, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sa stávajú jej súčasťou.

Z obsahu týchto podmienok vyplýva, že ide o formu trojstranného právneho vzťahu poskytovateľa leasingu, predávajúceho a užívateľa leasingu. Leasingová spoločnosť do tohto vzťahu vstupuje tým, že s predávajúcim uzavrie kúpnu zmluvu, uhradí kúpnu cenu a na základe toho sa stáva vlastníkom veci a túto osobitnou formou nájomnej zmluvy prenajíma leasingovému nájomcovi, ktorému zo zmluvy vyplýva povinnosť uhrádzať dohodnuté platby nájomného, v ktorých je premietnuté aj splácanie ceny predmetu nájmu a po úhrade poslednej dohodnutej splátky nájomcom, vzniká právo na odkúpenie predmetu leasingu za dohodnutú zostatkovú cenu.

Osobitosťou tohto vzťahu je, že prenajímateľ sa síce stáva vlastníkom kúpenej veci, ale o jej výbere rozhoduje nájomca a tomuto sú súčasne postúpené aj práva v súvislosti s uplatňovaním nároku zo zodpovednosti za vady predmetu leasingu, okrem práva na odstúpenie od zmluvy, ktorú si vyhradil leasingový prenajímateľ.

Odvolací súd má však za to, že i keď navrhovateľ splnomocnil odporcu na uzavretie kúpnej zmluvy, tak zodpovednosť za to, že sú splnené zákonné podmienky na uzavretie kúpnej zmluvy a na nadobudnutie vlastníckeho práva má navrhovateľ a odporcu nemožno robiť zodpovedným za právne vady, ku ktorým pri uzavretí zmluvy došlo a v dôsledku ktorých nedošlo prípadne k nadobudnutiu vlastníckeho práva navrhovateľa.

V nadväznosti na vyššie uvedené je však potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne ani s obranou odporcu, pokiaľ tento tvrdil, že prvú zvýšenú splátku tzv. akontáciu nikdy neuhradil a pokiaľ si súd prvého stupňa osvojil tvrdenie navrhovateľa, že zaplatenie prvej zvýšenej splátky vopred v sume 115.500,- Sk mal navrhovateľ za preukázanú potvrdením o zaplatení zálohy nájomcom tzv. predávajúcemu zo dňa 7.5.2004, ktorým mal predávajúci potvrdiť, že od odporcu uvedenú sumu dostal. K úhrade tejto čiastky, vychádzajúc z obsahu spisu, sa nevyjadril jednoznačne ani X. T., ktorý ako fyzická osoba ako predávajúci podpisoval zmluvu, len potvrdil, že podpis na uvedenom potvrdení je jeho.

Pokiaľ zaplatenie zvýšenej splátky vopred dohodnuté v leasingovej zmluve (vychádzajúc aj z obchodných podmienok prenajímateľa) je podmienkou nadobudnutia účinnosti zmluvy, s prihliadnutím aj na námietky odporcu a spochybňovanie navrhovateľom predloženého listinného dôkazu, javí sa byť hodnoverným dôkazom výpis z účtu predávajúceho o jej úhrade, čo vyplýva aj z obchodných podmienok prenajímateľa pre prípad, že leasingový prenajímateľ si vyhradil právo určiť, že platbu vo výške zvýšenej splátky vopred, zaplati leasingový nájomca na účet tretej osoby, pretože v takomto prípade zaplatenie na účet tretej osoby má pre leasingového nájomcu účinky zaplatenia leasingovému prenajímateľovi.

Navyše je potrebné uviesť vychádzajúc z obchodných podmienok prenajímateľa, že ak leasingový nájomca zaplatí dohodnutú zvýšenú splátku vopred, leasingový prenajímateľ mu vystaví na túto platbu osobitný doklad a to aj z toho dôvodu, že zvýšená splátka vopred sa neuvádza v rozpise splátok v dohode o platbách nájomného (splátkovom kalendári) a nepovažuje sa za riadnu leasingovú splátku v zmysle obchodných podmienok prenajímateľa.

Z obsahu spisu doposiaľ nevyplýva, že by navrhovateľ (okrem prehlásenia tretej osoby) iným spôsobom zdokladoval úhradu prvej zvýšenej splátky vopred (súd ho však na predloženie výpisu z účtu ani nevyzval) a ani nepredložil na túto zvýšenú platbu vopred ním vystavený osobitný doklad a doposiaľ sa ani nevyjadril, prečo v súvislosti s preukázaním a dokladovaním úhrady prvej zvýšenej splátky vopred (bez úhrady ktorej zmluvy nemohli nadobudnúť účinnosť), nepostupoval v súlade s obchodnými podmienkami. Predložením takéhoto potvrdenia (a to aj v záujme navrhovateľa) by sa odstránili pochybnosti o tom, či a kto v skutočnosti uvedenú zvýšenú platbu vopred zaplatil.

Pokiaľ súd v súvislosti s obranou odporcu o nevydaní veľkého technického preukazu tak zo strany navrhovateľa ako aj predávajúceho konštatoval, že navrhovateľ vystavil odporcovi splnomocnenie na prihlásenie motorového vozidla do evidencie vozidiel a bolo teda povinnosťou odporcu ísť predmet leasingu na dopravný inšpektorát prihlásiť a vybaviť technický preukaz, resp. technický preukaz mal vybaviť predajca motorového vozidla, keďže sa jednalo o prvotné prihlásenie motorového vozidla do evidencie, uzavrel, že nesplnenie si tejto povinnosti odporcom a predajcom nemožno pripisovať na ťarchu navrhovateľovi a to bez toho, aby sa s obsahom tohto splnomocnenia vysporiadal (odporca namietol jeho nevyplnenie, čo dokladoval), jeho závery sú predčasné.

Navyše záver súdu v znení vyššie uvedeného je rozporný, kto v skutočnosti mal tento veľký technický preukaz vybaviť, resp. či a u koho sa nachádzal.

Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani s tvrdením odporcu, ktorý uviedol, že sa dostavil k zamestnankyni navrhovateľa, ktorej skutočnosť, že nemá veľký technický preukaz a ani motorové vozidlo, oznámil. S poukazom na bod 7. bísm. b/ obchodných podmienok prenajímateľa mal navrhovateľ

možnosť poskytnúť odporcovi súčinnosť a na náklady odporcu (nájomcu) zabezpečiť tieto doklady, pretože ne(konaním) navrhovateľa a predávajúceho sa tak odporcu dostal do patovej situácie.

Pokiaľ, vychádzajúc z obsahu spisu, navrhovateľ v súvislosti s obranou odporcu poukázal na ustanovenie bodu 7 písm. b/ OPP, kde je uvedené, že podpisom preberacieho protokolu leasingový nájomca, teda odporca potvrdzuje, že preberá motorové vozidlo spolu s príslušenstvom a všetkými potrebnými dokladmi, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že len tá skutočnosť, že odporca podpísal pri uzatváraní kúpno-leasingovej zmluvy dňa 7.5.2004 a v ten istý deň 7.5.2004 aj protokol o prevzatí predmetu leasingu vrátane dokladov s predajúcim (z výsluchu svedka - predávajúceho vyplýva, že zmluvu mu priniesol na podpis pán D.), neznamená, že ide o listinný dôkaz, ktorý je v súdnom konaní nevyvrátiteľným dôkazom. Každá listina, ktorá je podpísaná oprávnenou osobou alebo oprávnenými osobami, je platná, len ak sa nepreukáže, že jej obsah nie je pravdivý.

Súd prvého stupňa s poukazom na vyššie uvedené nezisťoval ani neposudzoval okolnosti, za akých došlo k uzavretiu a podpisovaniu jednak zmluvy kúpno-leasingovej, ako ani preberacieho protokolu k zmluve, akú súvislosť v prejednávanej veci zohrávala osoba pána D., ktorý disponoval so zmluvou (z výpovede svedka pána T. vyplýva, že mu ju doniesol na podpis a že všetko zabezpečoval pán D.), za akých okolností vyplatil navrhovateľ označenému predávajúcemu kúpnu cenu (či mal k dispozícii potrebné doklady preukazujúce oprávnenosť predávajúceho previesť na navrhovateľa vlastnícke právo k motorovému vozidlu).

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil podľa a a podľa ods. 2 vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní v intenciách odvolacieho súdu doplniť dokazovanie opätovným výsluchom účastníkov, vrátane navrhnutých svedkov a po doplnení dokazovania posúdiť, či došlo k platnému uzavretiu kúpnej a v nadväznosti na to aj leasingovej zmluvy a na základe týchto zistení posúdiť, či nároky uplatnené navrhovateľom v tomto konaní sú alebo nie sú oprávnené a v akej výške.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude tiež vyporiadať sa aj s odvolacími námietkami odporcu v podanom odvolaní, prípadne vykonať aj ďalšie dokazovanie potrebné na zistenie rozhodných skutočností pre posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku. Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere a po právnom posúdení navrhovateľom uplatneného nároku bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.

V súlade s ustanovením bude povinnosťou súdu prvého stupňa v novom rozhodnutí rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.