Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/158/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : Cetelem Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 335787783 zast. JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti odporcovi: T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., H. XXX/X, o zaplatenie sumy 565,14 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 518,34 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne od 16.10. 2012 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporcovi dlžnú sumu splácať v mesačných splátkach po 50 eur vždy do 15-eho dňa toho ktorého mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 565,14 eura s úrokom vo výške 39% zo sumy 415,01 eura od 05.11.2012 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 565,14 eura od 16.10.2012 do zaplatenia z titulu poskytovania finančných prostriedkov zmluvou o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom úvere.

Vo veci súd rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, odporcu podľa § 101 O.s.p. Právny zástupca navrhovateľa svoju neúčasť ospravedlnil, odporca zobral predvolanie na vedomie.

Odporca ako účastník konania uviedol, že je si vedomý dlhu. Bral si v Datarte úver na televízor a Playstation, čo prestal splácať, keďže nemal fin.prostriedky. dlžnú sumu by mal záujem uhradiť v splátkach maximálne do výšky 50 eur. Začal podnikať, ešte nemá príjem.

Súd doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a to : predžalobnou upomienkou z č.l. 5, zmluvou o úvere z č.l. 6-8, prehľadom výšky úrokov z č.l. 16, vyjadrením navrhovateľa z č.l. 22-25, potvrdeniami z č.l. 26,27, prehľadom účtu z č.l. 28, plánom amortizácie z č.l 29, nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky z č.l. 30,31, sadzobníkom poplatkov z č.l. 32,33, vyjadrením navrhovateľa zo dňa 26.11.2014, 9x výzvami na zaplatenie a oznámeniami

odporcovi o vstupe úveru do vymáhania, prehľadom NB SR o maximálnej výške odplaty a údajom o novoposkytnutých spotrebných úveroch a zistil tento doplňujúci skutkový a právny stav :

Navrhovateľ s odporcom dňa 24.11.2011 uzatvorila zmluvu o spotrebiteľskom úvere a o revolvingovom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Vo veciach neupravených v zmluve sa primerane použijú ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch, Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka. Odporcovi bola v rámci spotrebiteľského úveru poskytnutá suma 503,20 eura na kúpený tovar. Odporca mal v 10 splátkach uhradiť celkovo sumu 639,30 eura. Podľa zmluvy konečná splatnosť úveru bola ku dňu 15.09.2012, ktorá sa posunula ku dňu 15.10.2010. V sume bola zahnutá istina, úroky a poplatky zahnuté v 10 splátkach. Odporca uhradil sumu 127,86 eura, ďalej dlh v sume 511,44 eura nesplácal. Revolvingový úver nebol odporcovi poskytnutý. Navrhovateľ zaslal odporcovi deväť výziev na úhradu. V rámci neuhradených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky si navrhovateľ od odporcu uplatňoval sumu 53,70 eura. Navrhovateľ špecifikoval z čoho náklady pozostávajú ( č.l. 43), ale ich nedokladoval, predložil výzvy zasielané odporcovi. Navrhovateľ si od odporcu uplatňoval 39% úrok i splatnosti dlhu po 15.10.2010. Podľa časti 3 bodu 4.4 je klient povinný zaplatiť úroky do vrátenia peňažných prostriedkov v celom rozsahu. Odporca prestal splácať dlh z dôvodu, že nemal finančné prostriedky. Žiadal o povolenie dlhu splácať v splátkach po 50 eur mesačne.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

Podľa § 657 Občianskeho zákona zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z.. Do Občianskeho zákonníka bola spotrebiteľská zmluva zakomponovaná novelou č. 150/2004 účinnou od 01.04.2004 a režim typových zmlúv bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou zákona o ochrane spotrebiteľa č. 310/1999 účinnou od 01.01.2000. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené, a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,

a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté, na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonník v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného súdu ČR sp. zn. , uznesenie KS v Žiline sp. zn. zo dňa 30.08.2010, uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. , rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. ). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska názvu úverovú zmluvu, ktorá je formálne absolútnym obchodným vzťahom. Zmluvné vzťahy účastníkov sa mali riadiť zákonom o spotrebiteľských úveroch, Občianskym a Obchodným zákonníkom. Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust. osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka (rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. , rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn. ). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Odporca nebol podnikateľom, peniaze neboli poskytované pre podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. O.z.. Súd tak posudzoval vec podľa Občianskeho zákonníka.

V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi bol zmluvný vzťah, v ktorom si odporca nesplnil svoju povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh navrhovateľa, čo sa týka nesplatenej istiny, poplatkov, úroku do 15.10.2012 a úroku z omeškania za dôvodne podaný. Odporcu zaviazal na úhradu sumy 518,34 eura s 8,75 % úrokom zo sumy 518,34 eura od 16.10.2012 do zaplatenia v súlade s § 517 o.z. a nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky, ktoré odporca nevrátil. Zo zmluvy bola jasná výška dlhu splatná v 10 splátkach. Odporca nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči navrhovateľovi v sume 511,44 eura. Navrhovateľ si uplatňoval sumu 53,70 eura za zaslané výzvy, resp. za uplatňovanie dlhu. Súd z tejto sumy akceptoval náklady na jednu výzvu v sume 6,90 eura ( č.l. 25) a ďalšie nároky navrhovateľa za uplatňovanie pohľadávok ako nedôvodné zamietol. je právo veriteľa vymáhať dlh od dlžníka. Takéto konanie musí byť hospodárne. Podľa súdu bola jedna výzva dostatočná a ďalšie len neúmerne zvyšovali pohľadávku navrhovateľa. V časti neuhradených nákladov sú návrh v sume 46,80 eura zamietol. V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval aj nárok navrhovateľa, kde si uplatňoval úrok i do budúcnosti, po splatnosti dlhu. Poukazoval na zmluvné dojednanie účastníkov. Podľa navrhovateľa do konečnej úhrady dlhu sa vlastne zmluvný vzťah medzi účastníkmi vlastne nikdy nekončí. Súd sa s týmto stanoviskom nestotožňoval, zmluva o spotrebiteľskom úvere bola časovo ohraničená do splatenia splátok, teda do 15.10.2012, po tomto dátume si už navrhovateľ nemohol uplatňovať úrok ale len úrok z omeškania, čo mu aj súd priznal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to účastníci výslovne dohodnú a aj to len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa prvej časti zmluvy, bod 1 zmluvy si navrhovateľ a odporca dohodli úrok na časovo obmedzené obdobie do splatenie splátok. Dojednanie z časti 3 bodu 4.4 tomuto dojednaniu odporovalo, bolo vopred pripravené ( formulárový typ zmluvy) a tak ho nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie účastníkov zmluvného vzťahu. V časti 39 % úroku zo sumy 415,01 eura od 05.11.2012 do zaplatenia zamietol aj z dôvodu, že nepriznal navrhovateľovi nárok na úrok po zosplatnení úveru, pretože podľa ustálenej súdnej praxe

(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o spotrebiteľských úveroch , podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade navrhovateľ) pristúpi k tomu, že považuje celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie úveru), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov z úveru.

Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná so zosplatnením úveru. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho zákonníka je toto konštatovanie irelevantné. Súd podľa § 160 O.s.p. poskytol vzhľadom na jeho finančné možnosti uhradiť dlh v splátkach.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. tak, žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Navrhovateľ bol úspešný ohľadne sumy 518,34 eura a úroku z omeškania ( za tri roky 148,35 eura). Odporca bol úspešný v sume 46,80 eura za náklady a ohľadne úroku. Úrok je opakujúce plnenie ktoré je za tri roky ( pri opakujúcom plnení aj zákon o súdnych poplatkoch- §7 č. 71/1992 Zb. vychádza trojnásobku ročného plnenia) v sume 485,56 eura. Ak by sme vychádzali do prípadného právoplatného rozhodnutia súdu ( s takýmto postupom sa súd nestotožňuje ) v prípade odvolania by vec mohla skončiť aj za dlhšiu dobu ako tri roky od podania dátumu uplatnenia úroku. Z uvedených výpočtov boli strany pomerne rovnako úspešné a preto žiadny z účastníkov nemal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.