Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/40/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou Mgr. Alenou Pavelekovou v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., sídlom Bratislava, ul. Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného Bobák, Bollová a spol. s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, proti žalovanému: J. O., nar. XX.XX.XXXX, X., Q. X, za účasti vedľajšieho účastníka: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, IČO: 42264154, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 538,97 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 155,72 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 155,72 eur od 27. 7. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 10.1.2014 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 538,97 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 27.7.2012 do zaplatenia titulom nevykonaných platieb za poskytnuté telekomunikačné služby a náhrady škody ako aj trovy konania.

Podľa § 115a ods. 2 O. s. p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať v drobných sporoch.

Podľa § 200ea O. s. p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,-

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Keďže vo veci ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O. s. p.), súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 115a ods. 2 O. s. p.).

Vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť v časti, v ktorej žalobca vymáha nárok na zaplatenie náhrady škody vo výške 303 eur, zmluvnú pokutu vo výške 70 eur a poplatok za oneskorenú platbu vo výške 1,33 eur a poplatok za odpojenie vo výške 11,94 eur, spolu vo výške 386,27 eur, ktorú žalobca vymáha na

základe ustanovenia o zmluvnej pokute, pričom toto ustanovenie je treba ex offo považovať za absolútne neplatné, ako neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. k) a ods. 5 OZ, teda nie je možné v žiadnom prípade zo strany žalobcu si uplatňovať náhradu škody na základe absolútne neplatného zmluvného ustanovenia a poplatok za oneskorenú platbu vo výške 1,33 eur a poplatok za odpojenie vo výške 11,94 v eur.

Súd bez nariadenia pojednávania oboznámil s listinnými dôkazmi: zmluvami o pripojení č. T. XXXXXXX, č. T. XXXXXXX, č. T. XXXXXXX a dodatkami k týmto zmluvám, faktúrami, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, pokusom o pokonávku, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným v zmysle ust. § 43 zák. č. 610/2003 Z. z. dňa 6.4.2009, 25.2.2005 a 15.4.2009 uzatvoril zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane dodatkov. V zmysle dodatku k zmluve o pripojení č. T. XXXXXXX sa strany dohodli na aktivácii účastníckeho programu " volania všetkým 100 + večer a víkend nonstop zdarma".

V bode 1.2 dodatku sa zmluvné strany dohodli na predaji koncového telekomunikačného zariadenia mobilného telefónu Sony Ericsson Elm so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu 1 eur s vyhlásením žalovaného, že si je vedomý, že bežná maloobchodná cena mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny je 160 eur.

Podľa bodu 2.2 b/ dodatku sa žalovaný zaväzuje, že v prípade ak bude mať na SIM karte aktivovaný niektorý z účastníckych programov kategórie Volanie svojim alebo kategórie Volania do všetkých sietí, bude mať počas doby viazanosti, ako je stanovená v bode 2.3 tohto článku alebo aktivovanú na SIM karte, takú kombináciu účastníckych programov kategórií služieb, u ktorých výška súčtu mesačných poplatkov za tieto účastnícke programy, balíky a doplnkové služby je rovnaká alebo vyššia 18,01 eur.

Podľa bodu 2.3 dodatku sa zaviazal, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzatvorenia dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa zmluvy v znení dodatku ako účastník služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty s tým, že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať a to v súlade s jej záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy, nepožiada o vypojenie z prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty a nedopustí sa takého konania alebo nedá svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo právo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany účastníka a bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku.

Podľa bodu 2.5 v prípade porušenia niektorej z povinnosti účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku je povinný podniku uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 159 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH a kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón účastníkovi.

Dodatkom k zmluve o pripojení č. T. XXXXXXX sa tí istí účastníci dohodli na aktivácii účastníckeho programu " volania všetkým 50 + večer a víkend nonstop zdarma" , pričom sa žalovaný dohodol so žalobcom na predaji koncového telekomunikačného zariadenia značky Nokia 7230 za kúpnu cenu 1 eur so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny 145 eur. A následne rovnako ako v predchádzajúcom dodatku podľa bodu 2.5 v prípade porušenia niektorej povinnosti sa zaviazal uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 144 eur.

Dodatkom k zmluve o pripojení č. T. XXXXXXX sa zmluvné strany dohodli na aktivácii účastníckeho programu mobilný Orange internet klasik, v zmysle ktorého sa zmluvné strany dohodli na tom, že v rámci osobitnej ponukovej akcie výmeny HSDPA - 13, podľa bodu 2. 1 sa strany dohodli, že účastník

je povinný zaplatiť podniku na základe ním vystavenej faktúry za vykonanie administratívnych úkonov týkajúcich sa poskytnutia internetu 8 eur vrátane DPH účastník sa zaviazal počas doby viazanosti 12 mesiacov, že bude mať aktivovaný účastnícky program, ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom sumou 8,55 eur.

Žalobca faktúrou č. XXXXXXXXXX vyúčtoval žalovanému ceny telekomunikačných služieb za zúčtovacie obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012 v celkovej sume 26,21 eur. Faktúrou č. XXXXXXXXXX za zúčtovacie obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012 vyúčtoval žalobca žalovanému sumu 28,55 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX za obdobie od 8.3.2012 do 7.4.2012 v sume 26,08 eur, faktúrou č. XXXXX XXXXX účtoval žalobca žalovanému za upomienku 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému za obdobie od 8.4.2012 zo 7.5.2012 za ceny telekomunikačných služieb v celkovej sume 29,25 eur, faktúrou XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému za obdobie od 8.4.2012 do 7.5.2012 za ceny telekomunikačných služieb sumu 30,64 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému za obdobie od 8.4.2012 do 7.5.2012 za odobraté dáta internet klasik sumu 14,99 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému za odpojenie 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval žalobca žalovanému za odpojenie 3,98 eur s DPH, faktúrou č. XXXXXXXXXX účtoval za odpojenie internetu žalobca žalovanému sumu 3,98 eur.

Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby.

Podľa § 43 ods. 2 zák. č. 610/2003 Z. z., podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa § 43 ods. 3 zák. č. 610/2003 Z. z., zmluva o pripojení zaniká

a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá,

b) dohodou účastníkov zmluvy,

c) odstúpením od zmluvy,

d) výpoveďou,

e) ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 43 ods. 4 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník môže odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak mu podnik

a) oznámi zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred a účastník tieto zmeny neakceptuje,

b) neoznámil podstatnú zmenu zmluvných podmienok najmenej jeden mesiac vopred, alebo ho neinformoval najmenej jeden mesiac vopred o jeho práve odstúpiť od zmluvy o pripojení bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje, najneskôr však do troch mesiacov odo dňa, kedy bol podnik podľa § 42 ods. 3 písm. e) povinný oznámiť účastníkovi podstatnú zmenu zmluvných podmienok,

c) opakovane ani po reklamácii neposkytuje verejnú službu podľa zmluvy o pripojení alebo ju poskytuje s podstatnými vadami,

d) opakovane neodstráni reklamovanú závadu verejnej služby v určenom čase.

Podľa § 43 ods. 5 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti,

b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí,

d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania,

e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Podľa § 43 ods. 6 zák. č. 610/2003 Z. z., účastník môže vypovedať zmluvu o pripojení uzavretú na dobu neurčitú z akéhokoľvek dôvodu alebo bez udania dôvodu.

Podľa § 43 ods. 7 zák. č. 610/2003 Z. z., podnik môže vypovedať zmluvu o pripojení, ak ďalej nemôže poskytovať verejnú službu v dohodnutom rozsahu alebo v potrebnej kvalite z dôvodov technickej neuskutočniteľnosti ďalšieho poskytovania služby okrem univerzálnej služby. Ak podnik vypovie zmluvu o pripojení z dôvodu modernizácie verejných služieb, s ktorou je spojené ukončenie poskytovania verejnej služby podľa uzavretej zmluvy o pripojení, je povinný s výpoveďou doručiť účastníkovi ponuku na poskytovanie inej, technicky a cenovo blízkej verejnej služby s jej zvýhodneným zriadením.

Podľa § 43 ods. 8 zák. č. 610/2003 Z. z., výpovedná lehota je upravená vo všeobecných podmienkach a je rovnaká pre obe zmluvné strany.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu

nezavinil.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 442 ods. 3 Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca v zmysle ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. uzatvoril so žalovaným zmluvy o pripojení č. o pripojení č. T. XXXXXXX, č. T. XXXXXXX, č. T. XXXXXXX s dodatkami k týmto zmluvám.

Zároveň sa žalovaný zaviazal po dohodnutú dobu viazanosti 24 mesiacov resp. 12 mesiacov zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom podľa zmluvy v znení jeho dodatku a nepožiadať o vypojenie prevádzky alebo o dočasnú deaktiváciu SIM karty, nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by žalobcovi vzniklo právo od zmluvy odstúpiť alebo zmluvu vypovedať z dôvodov nesplnenia alebo porušenia povinnosti zo strany

žalovaného, ku ktorým sa zaviazal v tomto dodatku s tým, že bude mať na SIM karte aktivovaný taký účastnícky program, u ktorého je výška mesačného poplatku stanovená prinajmenšom v sume uvedenej v bode 2.2 dodatku k zmluve.

Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny poskytnutých telekomunikačných služieb vo výške zodpovedajúcej neuhradenej cene vyúčtovaných telekomunikačných služieb faktúrami čo spolu činí 155,72 eur, preto súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 155,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % určeného v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v účinnom znení odo dňa nasledujúceho uvedeného v pokuse o pokonávku zo dňa 27.7.2012, do ktorého mal žalovaný predmetné faktúry uhradiť

Žalobca si predmetnou žalobou uplatnil voči žalovanému aj nárok na zaplatenie poplatku za upomienky a odpojenie účtované vo výške 3,98 eur a bez preukázania dôvodnosti ich právneho titulu ako aj výšky.

V danom prípade žalobca súdu nepredložil, resp. neoznačil dôkazy preukazujúce, že žalovaný sa zmluvou o pripojení alebo všeobecnými podmienkami zaviazal v prospech žalobcu v prípade ukončenia zmluvného vzťahu vykonávať úhradu poplatku za odpojenie a v prípade oneskorenej platby poplatku za upomienku, vrátane nepredloženia platnej tarify ku dňu ich uplatnenia preukazujúcej ich dôvodnosť čo do základu a výšky, preto súd žalobu v časti poplatku za odpojenie, a upomienku zamietol.

Žalobca žalobu v časti uplatneného nároku na náhradu škody vo výške 159 eur a 144 eur vymedzil tak, že ide o škodu, ktorú spôsobil žalovaný tým, že získal koncové telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku k zmluve o pripojení sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto platiť po celú dobu viazanosti a následne porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

Pre možnosť skonštatovania vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu musia byť splnené 4 základné predpoklady a to porušenie právnej povinnosti, existencia alebo vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie.

Pre vznik zodpovednosti za škodu musia byť uvedené predpoklady splnené kumulatívne. Prvé tri predpoklady majú objektívny charakter a dôkazné bremeno ohľadom ich preukázania je na poškodenom, teda žalobcovi. Zavinenie má subjektívnu povahu a jeho existencia vo forme nevedomej nedbanlivosti sa predpokladá a dôkazné bremeno o tom, že tento vnútorný vzťah škodcu k jeho objektívnemu konaniu nebol daný je na škodcovi, teda na žalovanom.

Vo vzťahu k prvému predpokladu žalobca uvádzal, že žalovaný porušila záväzok vyplývajúci zo zmluvy, konkrétne dodatku k zmluve o pripojení zotrvať v zmluvnom vzťahu a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Aj porušenie kontraktačnej povinnosti je porušením právnej povinnosti a môže založiť zodpovednosť za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Žalobca však bližšie neuvádza, ktorú z uvedených dvoch povinností žalovaný porušil, či povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu alebo povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Z ostatného skutkového vymedzenia ako aj predložených listinných dôkazov mal však súd za preukázané, že žalovaný porušil povinnosť platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby, keďže žalobcovi neuhradil faktúry, ktorými jej tento vyúčtoval cenu za poskytované telekomunikačné služby.

Keďže prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti mal súd za preukázané, skúmal, či sú splnené aj ďalšie dva objektívne predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody. Škodu možno vnímať ako objektívnu kategóriu, ktorá predstavuje zmenšenie majetku poškodeného alebo ako kategóriu právnu, o ktorej možno hovoriť vtedy, ak k určitému zmenšeniu majetku poškodeného dôjde v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním škodcu.

Súd preto riešil otázku existencie škody ako kategórie právnej a zároveň skúmal existenciu zmenšenia majetku žalobcu ako poškodeného a či toto zmenšenie bolo vyvolané porušením právnej povinnosti žalovaného.

Otázkou preto zostáva, či suma 144 eur a 159 eur ako zľava z kúpnej ceny, ktorú žalobca žalovanému poskytol pri kúpe koncového telekomunikačného zariadenia predstavuje škodu, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaného platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby žalobcu po celú dobu viazanosti dohodnutej v zmluve o pripojení vrátane jej dodatku.

V bode 1.2 dodatku k zmluve o pripojení žalobca odpredal žalovanému koncové telekomunikačné zariadenie s uvedením kúpnej ceny a zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny.

Zároveň zo zmluvy, dodatku k zmluve o pripojení ani zo všeobecných podmienok nevyplýva povinnosť žalovaného žalobcovi vrátiť poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade, ak poruší povinnosti, ktoré mu z dodatku k zmluve vyplývajú.

Poskytnutie zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu nebolo zo strany žalobcu v kúpnej zmluve ani viazané na žiadnu podmienku, ktorá by mala rozväzovací charakter vo vzťahu k dohode o kúpnej cene.

Jediná dohoda za porušenie vymedzenej skupiny povinnosti žalovaným v dodatku k zmluve o pripojení bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá zmluvná pokuta uvedená v čl. 2.5 dodatku k zmluve.

Povinnosť žalovaného zaplatiť alebo vrátiť žalobcovi poskytnutú zľavu z kúpnej ceny v prípade porušenia povinnosti uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas nielenže nevyplýva priamo z dodatku alebo všeobecných podmienok, ale ju nemožno vyvodiť ani z titulu náhrady škody. Zľava z kúpnej ceny koncového telekomunikačného zariadenia totiž nepredstavuje škodu, ktorá žalobcovi vznikla v súvislosti s porušením tejto povinnosti žalovaného. Zmenšenie majetku žalobcu o hodnotu zľavy z kúpnej ceny, ktorú žalovanému pri kúpe telekomunikačného zariadenia poskytol, nie je následkom porušenia povinnosti žalovaného platiť žalobcovi za poskytované služby, ale následkom vôle žalobcu (ako výsledku jeho myšlienkového a rozhodovacieho procesu) vyjadrenej v kúpnej zmluve v rámci jeho zmluvnej voľnosti.

Pre prípad porušenia povinnosti žalovaným riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby počas celej doby viazanosti si žalobca so žalovaným dodatkom k zmluve o pripojení dohodli zmluvnú pokutu.

Situáciu, v ktorej zmluvná pokuta bola v obdobných prípadoch niekoľkými okresnými súdmi vyhlásená za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka a plnenie z takejto zmluvnej podmienky už súd žalobcovi priznať nemôže si zavinil on sám, keďže povinnosť žalovaného platiť zmluvnú pokutu formuloval dodatkom k zmluve o poskytovaní verejnej služby práve on.

Takúto situáciu nemôže žalobca úspešne nahrádzať tým, že nárok na zmluvnú pokutu, ktorý by mu nebyť vyššie uvedenej vady podľa dodatku patril, sa bude snažiť pretvoriť na iný právny nárok, ktorým tento nie je.

Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal, že boli splnené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu ani výšku uplatnenej škody, súd žalobu v časti o zaplatenie 144 eur a 159 eur zamietol.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že súd náhradu trov konania žalobcovi a žalovanému nepriznal.

Žalobca v konaní uplatnil právo na zaplatenie sumy 538,97 eur, pričom nárok bol dôvodný vo výške 155,72 eur. Úspech žalobcu bol v rozsahu 29 % a úspech žalovaného v rozsahu 71 %, úspešnejší žalovaný ma teda právo na náhradu preukázaných trov v rozsahu 42 %, avšak tento si náhradu trov konania neuplatnil a ani mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

V tomto podaní si právny zástupca vedľajšieho účastníka uplatnil trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 28.8.2014 spolu vo výške 89,12 eur.

Súdu však nie je jasné ako mohol právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonať prípravu zastúpenia, keď samotný vedľajší účastník nevedel, do akého konania vstupuje, len na základe skutočnosti, že odporcom je spotrebiteľ bez akejkoľvek bližšej vedomosti o predmete a štádiu konania do ktorého vstupuje, je prakticky nemožné náležite sa pripraviť na zastupovanie v tej ktorej veci. Následne aj vyjadrenie právneho zástupcu vo veci samej možno hodnotiť ako paušalizované.

Vzhľadom na uvedené je potom potrebné sa prikloniť k pohľadu trov účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva.

Ďalej súd zastáva názor, že vedľajší účastník, ktorý je založený na ochranu práv podľa osobitného predpisu by mal byť schopný poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v spotrebiteľskej veci vedenej na súde odbornú pomoc sám. Tento názor má oporu v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp.zn. <aspi://module='JUD'&link='JUD116110CZ'&ucin-k-dni='30.12.9999'>, v zmysle ktorého nie je porušením základného práva na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> a <aspi://module='ASPI'&link='460/1992%20Zb.%2523%25C8l.47'&ucin-k-dni='30.12.9999'> Ústavy SR, ak účastníkovi, ktorý disponuje viacerými pracovníkmi, ktorí majú právnické vzdelanie, súd neprizná náhradu trov právneho zastúpenia, ak ich nepovažuje za účelne vynaložené, a to práve preto, že vedľajší účastník bol na ochranu spotrebiteľa zriadený a teda má byť schopný v spotrebiteľských sporoch spotrebiteľov kvalifikovane zastupovať.

Preto súd prihliadol na skutočnosť, že vedľajší účastník vstúpil do konania ako organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu a splnomocnil právneho zástupcu z radov advokátov, hoci zo samotnej podstaty vedľajšieho účastníka vyplýva, že musí byť schopný konať v mene toho, na strane koho vstupuje do konania.

Zároveň je súdu z rozhodovacej činnosti známe, že vedľajší účastník paušálne vstupuje do konaní, v ktorých ako žalobcovia vystupujú určité subjekty, a to bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť úkonov vedľajšieho účastníka. Pri rozposielaní oznámení o vstupe do konaní, vyjadrení (vznesenie námietky premlčania), ide o identické typizované úkony podľa vzoru, ktoré môžu byť generované aj automatizované, pritom nemožno v každej jednej veci hovoriť o účelnom vynaložení trov právneho zastúpenia.

Takéto konanie vedľajšieho účastníka nemožno považovať ani za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ, pre ktorý bolo toto združenie založené. Vyvoláva to skôr dôvodné podozrenie, že skutočným cieľom združenia nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa, ale zárobková činnosť právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. A v tomto, by ani neobstál argument, že združenie na ochranu spotrebiteľa potrebuje finančné prostriedky na ďalšiu svoju existenciu. Z týchto dôvodov súd náhradu trov konania v tomto konkrétnom konaní vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.