Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9P/169/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, so sídlom Záhorácka 2942/60A, Malacky, dieťa rodičov: matky S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. námestie XXX/ XX, Q. a otca Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. námestie XXX/XX, Q., o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Otec Z. E., nar. XX.XX.XXXX, je povinný prispievať na výživu maloletej K. zvýšeným výživným zo sumy 130 Eur mesačne sumou 230 Eur mesačne počnúc dňom 18.10.2021, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Zročné výživné na maloletú K. za obdobie od 18.10.2021 do 31.01.2023 vo výške 1.545,16 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Malacky č.k. -34 zo dňa 14.11.2013 v časti výroku o bežnom výživnom na maloletú.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.10.2021 žiadala matka maloletej, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca od 01.09.2021 zo sumy 130 Eur mesačne na sumu 300 Eur mesačne, počas konania uviedla, že žiada zvýšiť výživné minimálne na sumu 200-250 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že na maloletú sa podstatne zvýšili výdavky, nakoľko maloletá nastúpila od 01.09.2021 na strednú školu - Hotelovú akadémiu v S.. Maloletej je potrebné zakúpiť notebook, tlačiareň, učebnice. Je potrebné platiť cestovné, školský internát, stravu, oblečenie na vyučovanie, ISIC, zdravotný preukaz. Maloletej sa zvýšili náklady aj na ošatenie a hygienické potreby.

2. Podľa a C.m.p., na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

3. Podľa (ďalej aj len „“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa , je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného.

4. Podľa , ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

5. Keďže otcovi sa návrh na začatie konania nepodaril doručiť ani po vykonaní postupu podľa , súd v zmysle dňa 19.07.2022 vyvesil na úradnú tabuľu súdu a na webovú stránku súdu oznámenie o podanom návrhu. Návrh sa tak považoval za doručený otcovi maloletej po 15-tich dňoch od zverejnenia uvedeného oznámenia. Otec sa k návrhu nevyjadril.

6. Súd musí v zmysle ust. C.m.p. v konaní pokračovať a rozhodnúť aj keď je účastník nečinný. Súd podľa rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti otca maloletej, ktorý svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, napriek tomu že mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené podľa , v zmysle ktorého, ak nemožno doručiť písomnosť na adresu podľa , písomnosť sa považuje dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

7. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom matky a obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: rodný list maloletej, lustrácie účastníkov v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, výpisom otca zo živnostenského registra, potvrdením maloletej o návšteve školy, lekárskymi potvrdeniami maloletej, potvrdením o výške nákladov na štúdium, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške materského zo dňa 18.01.2022, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške nemocenského zo dňa 26.07.2021, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o výške tehotenského zo dňa 08.09.2021, potvrdením Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v nezamestnanosti, výplatnými páskami matky, potvrdením matky o dani z príjmov za rok 2021, potvrdeniami Sociálnej poisťovne o poberaných dávkach, správou daňového úradu zo dňa 03.11.2022, potvrdeniami ÚPSVaR o vedení v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberaných dávkach, dokladmi o nákladoch - výpismi z účtu, údajmi z portálu www.statistics.sk, potvrdením o priemernej nominálnej mzde za rok 2021, výpočtom čistej mzdy z portálu https://www.podnikajte.sk/ a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav.

8. Matka pri výsluchu uviedla, že býva spolu s maloletou v byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve. Dňa 25.02.2022 sa matke narodilo druhé dieťa - syn. S otcom maloletého syna nežije v spoločnej domácnosti, na výživu syna jej prispieva. Ďalej uviedla, že poberá rodičovský príspevok vo výške 385 Eur a 60 Eur prídavky na dieťa. Predtým bola zamestnaná s príjmom okolo 700 Eur v čistom, je vyučená krajčírka. Otec sa s maloletou nestretáva, nie sú v kontakte, nevie, kde sa otec maloletej nachádza, nemá na neho žiaden kontakt, výživné však pravidelne posiela. Maloletá je zdravá, navštevuje 2. triedu na strednej škole.

9. Kolízny opatrovník sa v konaní vyjadril, že so zvýšením výživného súhlasí, keďže došlo od posledného rozhodnutia súdu k zmene pomerov. Výšku výživného ponechal na úvahe súdu.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

13. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 17. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

20. Podľa prvej vety , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

21. Podľa , rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

22. Záujem maloletého dieťaťa je pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa dieťaťa týkajú vždy prvoradý (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, čl. 5 Zákona o rodine).

23. Podľa vyššie citovaného ustanovenia Zákona o rodine a ust. dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmena rozhodnutia súdu na základe zmeny pomerov je v podstate výnimkou zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných súdnych rozhodnutí, a preto zmena pomerov by mala byť závažnejšieho charakteru. Reparácia právoplatných rozhodnutí pre nepodstatnú zmenu v pomeroch je neprípustná. Zmenu pomerov možno vymedziť ako zmenu rozhodujúcich kritérií v porovnaní so skutkovým stavom existujúcim v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Súd preto pri posudzovaní návrhu v prvom rade skúmal, či nastala zásadná zmena pomerov od posledného súdneho rozhodnutia.

24. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu Malacky č.k. -34 zo dňa 14.11.2013. Z pripojeného spisu súd zistil, že v čase posledného rozhodnutia súdu bola matka slobodná a spolu s maloletou žila v sociálnom byte, kde hradila mesačne nájomné vo výške 166 Eur. Pracovala na živnosť, pričom mesačne fakturovala 500 - 1000 Eur. Z tejto sumy platila odvody a daň z príjmu. Otec bol slobodný, pričom žil v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou. V čase posledného rozhodnutia súdu bol otec nezamestnaný, uvádzal, že príležitostne brigáduje s príjmom cca vo výške 400 - 500 Eur mesačne. Maloletá bola vtedy žiačkou 2. triedy ZŠ, navštevovala školský klub, aktívne športovala, hrala hádzanú. Matkou uvádzané výdavky na maloletú predstavovali v tom čase 80 Eur mesačne strava, školské obedy 25 Eur, školský klub 15 Eur za 3 mesiace, príspevok ZRPŠ 15 Eur mesačne, poistka 34 Eur, lieky 10 Eur, hygiena 15 Eur, školské pomôcky 20 Eur, poplatok za hádzanú vo výške 5 Eur mesačne, oblečenie do školy 22 Eur polročne, sezónne oblečenie 200 Eur, výdavky na letný tábor 99 Eur.

25. V súčasnosti je matka na rodičovskej dovolenke so svojím druhým dieťaťom, matke teda pribudla jedna vyživovacia povinnosť k maloletému synovi, ktorý sa jej narodil v roku 2022. S otcom druhého dieťaťa matka nežije, ktorý prispieva na jeho výživu. Matka svoje mesačné náklady špecifikovala ako 120 Eur nájom, 4,64 Eur inkaso, 25 Eur elektrika, 140 Eur hypotéka, 30 Eur poistka, 25 Eur hygiena, 80 Eur strava, 50 Eur pohonné hmoty, odpad ročne 65 Eur, poistka na auto ročne 77 Eur, na byt 54 Eur a daň za byt 20 Eur ročne. Matka mesačne podľa potvrdenia ÚPSVaR poberá rodičovský príspevok vo výške 383,80 Eur a prídavky na dve maloleté deti spolu vo výške 60 Eur. Pričom od 01.01.2023 bude rodičovský príspevok predstavovať sumu 412,60 Eur a prídavok na jedno maloleté dieťa 60 Eur. Otec má živnostenské oprávnenie v predmete podnikania - nestranná kontrola, mechanické triedenie a jednoduché mechanické úpravy častí hotových výrobkov, strojov, automobilových dielov a zariadení so vznikom oprávnenia 22.10.2010 a informatívne testovanie, analýzy a kontroly so vznikom oprávnenia 19.01.2018. Z potvrdenia daňového úradu Bratislava vyplynulo, že otec za roky 2020 a 2021 nepodal daňové priznanie. Lustráciou v Sociálnej poisťovni nebol zistený žiadny zamestnávateľ otca. Otec nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, otec nepoberá žiadne dávky. Otec nemá ďalšiu súdom zistenú vyživovaciu povinnosť. Maloletá je od septembra 2021 žiačkou strednej školy, konkrétne Hotelovej akadémie v S., kde býva na internáte. Je v druhom ročníku. Podľa potvrdenia školy výdavky v prvom ročníku predstavujú sumu 2 092,50 Eur a v druhom ročníku sumu 1 687,50 Eur. Matka vyčíslila počas konania náklady na maloletú ako náklady na cestovné 96 Eur, internát 35 Eur, stravu v škole 75 Eur, stravu doma 80 Eur, stravu so sebou 10 Eur, hygienu 30 Eur, lieky 10 Eur, telefón 14 Eur, vreckové 60 Eur, sezónne oblečenie 250 Eur, pomôcky do školy 40 Eur ročne, školské oblečenie 50 Eur ročne, zubár 200 Eur ročne, tlačiareň 49,90 Eur. V priebehu konania sa poplatok za stravu v škole zvýšil na 130 Eur a za internát na 40 Eur mesačne.

26. Súd porovnaním terajších pomerov na strane rodičov a maloletej s pôvodnými pomermi zistenými zo spisového materiálu vzťahujúceho sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu zistil zmenu pomerov takého charakteru, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného a tým zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia. K zmene pomerov došlo najmä u maloletej, keďže od posledného určenia výživného uplynulo už 9 rokov a náklady na maloletú sa nepochybne zvýšili už len celkovým rastom životných nákladov a v súvislosti s nástupom na strednú školu. Pri porovnaní s vtedy matkou uvádzanými nákladmi je zrejmé, že vzrástli u maloletej náklady v podstate v každej položke či už na stravu, školu alebo záujmovú činnosť. Príprava na povolanie maloletej si vyžaduje náklady, ktoré maloletá predtým nemala a to výdavky na cestovné do školy, internát, školské pomôcky a stravu v škole, čo musí súd pri zvyšovaní výživného náležite zohľadniť. Otec sa nachádza na neznámo mieste, k návrhu sa nevyjadril, prostriedky na obživu si zabezpečuje nezisteným spôsobom. Matka ani maloletá nie sú s otcom v kontakte, nevedia, kde sa nachádza ani čím sa živý, súdom určené výživné však na maloletú platí.

27. K vyživovacej povinnosti súd vo všeobecnosti uvádza, že prvoradou povinnosťou oboch rodičov je venovať dostatočné úsilie na riadne zabezpečenie výživy svojich maloletých detí, ktoré sú v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie sú schopné samy sa živiť. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa pričom rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení (poskytovanie bývania, stravy, nákup ošatenia a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, je povinný prispieva na jeho výživu výživným, predstavujúcim peňažný príspevok na hradenie potrieb dieťaťa.

28. Pri určovaní novej výšky vyživovacej povinnosti súd zohľadnil odôvodnené potreby maloletej a možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca maloletej, teda povinného ako aj matky maloletej. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Cieľom ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo potreby iné.

29. Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného (dieťaťa), jednak na strane výživou povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s

ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

30. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je preto vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Pod odôvodnenými (opodstatnenými) potrebami dieťaťa je nutné rozumieť nie len tie najzákladnejšie potreby, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, bývanie, zdravotná starostlivosť a pod., ale aj širšie potreby súvisiace s prípravou na budúce povolanie, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, záujmov dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj nepravidelné výdavky, napríklad rôzne školské výlety, kúpa športových potrieb, zdravotných pomôcok a podobne. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac.

31. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré súd dané nie len ich subjektívnymi vlastnosťami (vek, vzdelanie, kvalifikácia, pracovné skúsenosti, zdravotný stav atď.) ale aj okolnosťami objektívneho charakteru napr. pracovnými príležitosťami a celkovou situáciou na trhu práce. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinného rodiča podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že rodič sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Súd prihliada u oboch rodičov tiež na celkový počet a charakter ich prípadných ďalších vyživovacích povinností.

32. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, vzhľadom na vek maloletej a jej aktuálne odôvodnené potreby, má súd za to, že zvýšenie výživného zo sumy 130 Eur na sumu 230 Eur je primerané a zodpovedá zistením schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov a zistenej životnej úrovni. Pri určení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených nákladov na maloletú, vyplývajúcich z vyčíslenia nákladov na maloletú uvedených matkou a ďalších bežných potrieb dieťaťa vo veku maloletej. Súd matkou uvádzané náklady akceptoval a stanovil výšku odôvodnených nákladov na maloletú mesačne v priemere okolo 466 Eur, keď na stravu doma považoval za primeranú sumu 80 Eur, stravu v škole 130 Eur, internát 40 Eur, cestovné 96 Eur, na hygienu 20 Eur mesačne, oblečenie 50 Eur mesačne, zároveň mal súd za preukázané, že s prípravou na povolanie maloletej sú spojené aj ďalšie náklady, a to na školské pomôcky, školskú uniformu, školské učebnice, výpočtovú techniku a iné mimoriadne náklady (napr. na výlety, lyžiarsky výcvik, poplatky u zubára), kde na tieto ostatné náklady súd zarátal sumu 50 Eur mesačne.

33. Otec maloletej si svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť v súčasnosti plní vo výške stanovej súdom. Nad rámec výživného neprispieva. Otec sa s maloletou nestretáva ani iným spôsobom ju nekontaktuje, nekontaktuje ani matku za účelom zistenia informácií o maloletej. Celá starostlivosť o maloletú je výlučne na matke Matka nevie, kde sa otec zdržuje, nemá na neho telefonický ani iný kontakt. Matka nevie, akým spôsobom si otec zarába na živobytie.

34. Súdu sa nepodarilo zistiť, z akých príjmov zabezpečuje otec svoje živobytie. Súd preto pri stanovení novej výšky výživného vyhádzal z tzv. princípu potencionality príjmu povinnej osoby. Pri uplatnení uvedeného princípu neprihliada súd len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.02.2019, sp. zn. ). Princíp potencionality príjmov nevyžaduje detailné preukázanie všetkých príjmov povinného, pretože použitím tohto princípu súd podľa charakteru správania sa povinného vymedzuje fiktívny (prezumovaný príjem), ktorý je následne základom pre určenie výživného na dieťa (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2021, sp. zn. ).

35. S ohľadom na uvedený princíp potencionality príjmu vychádzal súd pri určení novej výšky výživného z potencionálneho príjmu, ktorý by otec vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti mohol dosiahnuť. Súd

zvýšil výživné s ohľadom na príjem otca, ktorý je podľa názoru súdu otec schopný dosahovať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, vzdelanie a situáciu na trhu práce. Podľa údajov Štatistického úradu SR priemerná mesačná nominálna mzda v hospodárstve SR za rok 2022 je za prvý až tretí kvartál okolo 1266 Eur (dostupné z www.statistics.sk). Otec má registrovaný trvalý pobyt v Bratislavskom kraji, kde je dostatok pracovných príležitostí a relatívne nízka nezamestnanosť. Počas konania súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by otcovi v dosahovaní adekvátneho príjmu bránili (napr. zhoršený zdravotný stav a pod.). Súd preto vychádzal z toho, že otec je zdravý muž vo vysoko produktívnom veku a ustálil, že je v možnostiach otca - dosahovať príjem aspoň na úrovni okolo 900 Eur mesačne v čistom (čo zodpovedá podľa mzdovej kalkulačky zverejnenej na portály podnikajte.sk. hrubej mzde vo výške cca 1200 Eur). Pri takto stanovenom príjme otca považoval súd za primerané výživné na maloletú vo výške 230 Eur mesačne a vo zvyšnej časti žiadaného výživného, súd návrh matky ako nedôvodný zamietol. Priznanie výživného vo vyššej výške by nezodpovedalo životnej úrovni a príjmu otca, z ktorého súd pri určení výživného vychádzal. Stanovená výška výživného spolu s rodinnými prídavkami, ktoré na maloletú matka poberá, zabezpečia, aby základné potreby maloletej boli primerane uspokojené. Súd je toho názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletej platiť takto zvýšené výživné.

36. Súd zvýšil výživné o sumu 100 Eur mesačne odo dňa podania návrhu na súd, keďže už v tom čase bola daná zmena pomerov na strane maloletej, odôvodňujúca zvýšenie výživného. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ani matka žiadne nešpecifikovala, pre ktoré by bolo dôvodné priznať výživné spätne aj za obdobie pred podaním návrhu na súd, preto bolo zročné výživné v súlade s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súdom priznané odo dňa začatia súdneho konania.

37. Keďže súd zaviazal otca povinnosťou prispievať na výživu maloletej zvýšeným výživným od 18.10.2021, musel rozhodnúť aj o zročnom výživnom ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. za obdobie od 18.10.2021 do 31.01.2023. Zročné výživné za uvedené obdobie predstavuje sumu 1 545,16 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi zvýšeným výživným a doteraz určeným výživným (230 Eur - 130 Eur = 100 Eur) a pozostáva z alikvotnej časti za mesiac október 2021 vo výške 45,16 Eur (100 Eur/31dní x 14 dní = 45,16 Eur) a za obdobie mesiacov november 2021 až január 2023 vo výške 1 500 Eur (15 mesiacov x 100 Eur), t.j. 45,16 Eur + 1500 Eur = 1545,16 Eur.

38. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

39. S ohľadom na výšku nedoplatku ako aj možnosti a schopnosti otca, z ktorých súd pri určení výživného vychádzal, súd umožnil otcovi zaplatiť zročné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

40. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa , rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ktorá môže byť vykonaná spôsobmi uvedenými týmto zákonom (§ 62 a nasl. zákona č. 233/95 Z. z.). Ak ide o rozhodnutie vo veciach starostlivosti o maloletého, styku s maloletým alebo inej ako peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorý môže byť uskutočnený spôsobom ust. ( a nasl. C.m.p.).