Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15C-165-2013.pdf
PDF · 86.13 KB
No categories available
15C/165/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Belavou v právnej veci navrhovateľa: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, zastúpený JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, sídlo Sibírska 4, Bratislava, proti odporcovi: Sociálna poisťovňa - ústredie, sídlo Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o určenie povinnosti
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania nepriznáva
odôvodnenie:
Návrhom z 26.08.2013, podaným tunajšiemu súdu 28.08.2013 navrhovateľ žiadal, aby súd svojim rozhodnutím uložil odporcovi povinnosť zarátať navrhovateľovi do osobného vymeriavacieho základu na účely určenia výšky starobného dôchodku aj stratu na zárobku vyplácanú navrhovateľovi od 01.01.1993 do 22.02.2008 českou obchodnou spoločnosťou SKANSKA, a.s. jednotlivo špecifikovanú pre roky 1993 až 2008, spolu vo výške 65.749,76 EUR a náhradu trov konania.
Odporca sa k návrhu vyjadril písomne podaním z 10.01.2014, doručeným súdu 15.01.2014 s tým, že navrhovateľ sa domáha určovacou žalobou započítať stratu na zárobku vyplatenú českým zamestnávateľom k 31.12.1992 do priemerného mesačného zárobku na určenie sumy starobného dôchodku. Návrhom podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. možno uplatniť pozitívne alebo negatívne určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Určovacia žaloba má predovšetkým preventívny charakter, keď účelom je poskytnúť ochranu práva skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. V predmetnej veci absentuje právomoc súdu na konanie, nakoľko ide o zarátanie týkajúce sa dôchodkovej veci (na určenie výšky starobného dôchodku), pričom konanie o dôchodkových veciach nevyplýva z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov tak, ako má na mysli ust. § 7 ods.1 O.s.p.. Ide o vec, ktorú by súd mohol rozhodovať len v prípade, ak by mu osobitný zákon takúto právomoc dal ( §7 ods.3 O.s.p. ). Konanie o dôchodkoch upravoval pôvodne zák.č. 100/1988 Zb., aktuálne zák.č. 461/2003 Z.z.. Obidva zákony zverili právomoc konať vo veciach dôchodkov Sociálnej poisťovni. V danom prípade súd nemá právomoc zaviazať odporcu na zarátanie straty na zárobku do osobného vymeriavacieho základu navrhovateľa na účely určenia výšky dôchodku, nakoľko táto právomoc je daná výlučne odporcovi, ktorý vydá rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Navrhovateľovi bol rozhodnutím odporcu z 11.01.2013 pod č.: 460 222 1650 0 priznaný starobný dôchodok podľa § 65, §274 a § 259 ods.1 zák.č. 461/2003 Z.z. a čl. 47 ods.1 písm. c) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, proti ktorému navrhovateľ podal návrh na preskúmanie rozhodnutia a rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013-31, právoplatným 05.07.2013, bolo rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdené. Navrhovateľ rozsudok Krajského súdu v Nitre nenapadol odvolaním, takže rozhodnutie odporcu o výške dôchodku je právoplatným
a konečným rozhodnutím. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že postupom odporcu v konaní o starobnom dôchodku bol diskriminovaný, túto odporca namieta. Poukázal na ustálenú prax Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej, právo na užívanie práv zaručených Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie zaručených v čl. 14 je porušené, ak štáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogickej situácii alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácie sa citeľne líšia. Takýto postup zo strany odporcu navrhovateľom preukázaný nebol. Návrh žiadal ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením zástupcu odporcu, oboznámil sa s listinami - rozhodnutiami Krajského súdu v Bratislave zo 07.10.2011 pod č.k. 6Sd/79/2008, Krajského súdu v Nitre z 29.10.2012 pod č.k. 23Sd/143/2012, Najvyššieho súdu SR z 27.03.2013 pod č.k. 9So/3/2013, Krajského súdu v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013, pričom prihliadol na obsah spisového materiálu podľa § 120 ods.1 O.s.p. a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že odporca vydal 07.04.2008 pod č. XXX XXX XXXX X rozhodnutie, ktorým mu bol dňom 24.06.2008 odňatý invalidný dôchodok a dňom 22.02.2008 bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok vo výške 13.688,-Sk. S týmto rozhodnutím odporcu nebol spokojný, preto sa obrátil žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu na Krajský súd v Bratislave, ktorý svojim rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil vec na ďalšie konanie. Odporca vo veci vydal nové rozhodnutie s ktorým navrhovateľ opäť nebol spokojný a obrátil sa žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu na Krajský súd v Bratislave. Žaloba bola postúpená Krajskému súdu v Nitre, ktorý svojim rozsudkom zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil vec na ďalšie konanie. Odporca vo veci vydal rozhodnutie s ktorým navrhovateľ nebol spokojný a obrátil sa žalobou o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu na Krajský súd v Nitre, ktorý v poradí už tretie rozhodnutie odporcu potvrdil. Postupom odporcu sa navrhovateľ cíti byť diskriminovaný voči ostatným spoluobčanom Slovenskej republiky. Navrhovateľ je presvedčený, že všetky súdy ktoré vo veci rozhodovali nemali dostatočné nástroje na to, aby donútili odporcu k zmene jeho názoru a preto sa predmetnou žalobou domáha predmetného určenia, aby dosiahol priaznivý výsledok. Podstata, ktorú navrhovateľ rieši predmetnou žalobou je, že do 31.12.1992 mu bola ako osobe čiastočne invalidnej vyplácaná bývalým zamestnávateľom SKANSKA a.s. náhrada na strate na zárobku podľa § 195 zák.č. 65/1965 Zb. a od 01.01.1993 táto náhrada bola považovaná za príjem zo zahraničia, avšak po 31.12.1992 vnútroštátne predpisy SR tento príjem neumožňujú zohľadniť ako hrubý zárobok.
Z vyjadrenia zástupcu odporcu súd zistil identické skutočnosti uvedené v písomnom vyjadrení. Zdôraznil, že rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013 je právoplatné, toto navrhovateľ nenapadol odvolaním a preto právoplatne skončenú vec nemožno suplovať určovacou žalobou. Namietal právomoc súdu vo veci určenia vymeriavacieho základu, nakoľko takéto rozhodnutie prináleží výsostne odporcovi, na základe zákona č.461/2003 Z.z., a je preskúmateľné súdom. Vo vzťahu k diskriminácii zástupca odporcu konštatoval, že predmetom tohto konania nie je diskriminačné konanie odporcu, navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne diskriminačné konanie odporcu ktoré by bolo možné dokazovať, navrhovateľ hovorí o diskriminácii len všeobecne.
Z rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 07.10.2011 pod č.k. 6Sd/79/2008, predmetom ktorého bola výška starobného dôchodku súd zistil, že rozhodnutie odporkyne zo 07.04.2008 pod č.XXX XXX XXXX v spojení s rozhodnutiami z 21.06.2011 a z 13.07.2011 pod č.XXX XXX XXXX X, zo 07.04.2008 pod č.XXX XXX XXXX X boli zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. (č.l.16)
Z rozsudku Krajského súdu v Nitre z 29.10.2012 pod č.k. 23Sd/143/2012, predmetom ktorého bola výška starobného dôchodku súd zistil, že rozhodnutie odporkyne zo 17.02.2012 pod č.XXX XXX XXXX X bolo zrušené pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť a vec bola vrátená na nové konanie. (č.l.13)
Z rozsudku Krajského súdu v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013, predmetom ktorého bola výška starobného dôchodku súd zistil, že rozhodnutie odporkyne z 11.01.2013 pod č.XXX XXX XXXX X bolo potvrdené. (č.l. 9) Rozhodnutím Sociálnej poisťovne z 11.01.2013 pod č.XXX XXX XXXX X bol navrhovateľovi podľa §65, §274, §82 ods.2 zák.č. 461/2003 Z.z., priznaný starobný dôchodok vo výške 13.688,-Sk od 22.02.2008. V odôvodnení tohto rozhodnutia je právne i skutkovo analyzovaný výpočet starobného dôchodku.
Podľa § 7 ods.1 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods.2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods.3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p., o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
S poukazom na sporné otázky súd sa v prvom rade zaoberal obranou odporcu vo veci námietky právomoci občianskoprávneho súdu prejednať vec týkajúcu sa určenia starobného dôchodku o ktorom podľa zák.č. 461/2003 Z.z. zákonodarca prenechal právomoc Sociálnej poisťovni.
Právomoc občianskoprávneho súdu je deklarovaná v čl. 142 ods.1 Ústavy SR, podľa ktorého súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestných veciach. Zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí súdy preskúmavajú, ak to stanoví zákon. Ústava SR vymedzuje všeobecnú právomoc civilného súdu a konkrétnu úpravu o ktorých otázkach je občianskoprávny súd oprávnený konať, vymedzuje osobitný zákon. V danom prípade keďže ide o rozhodovaciu činnosť súdu, je to Občiansky súdny poriadok, ktorý v § 7 ods. 1 vymedzuje spory o ktorých má občianskoprávny súd právomoc rozhodovať, avšak dôchodkové vzťahy medzi nimi nie sú. Na základe citovaného ust. § 7 ods.1 O.s.p. súd na prejednanie veci dôchodkového zabezpečenia - určenie výšky starobného dôchodku, právomoc nemá.
Súd právomoc skúmal i podľa § 7 ods.3 O.s.p. a dospel k názoru, že ust. § 177 zák.č. 461/2003 Z.z. upravuje príslušnosť Sociálnej poisťovni vo veciach sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia a že podľa § 210 organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v § 178 ods.1 písm. a), § 179 ods. 1 písm. a), b) (dôchodkových dávkach). Rozhodnutie musí obsahovať okrem iného poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku, údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať alebo podať opravný prostriedok, v akej lehote a kde možno odvolanie alebo opravný prostriedok podať. Podľa §219 zák. č.461/2003 Z.z., proti rozhodnutiu ústredia možno podať opravný prostriedok, o ktorom rozhoduje súd podľa osobitného predpisu, ktorým je priata časť O.s.p. ust.§ 250l až 250s. Je potrebné poukázať aj na ust. § 220 zák.č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého súd preskúmava neprávoplatné rozhodnutia. Z uvedených zákonných ustanovení jednoznačne vyplýva, že súd má právomoc "len" preskúmavať rozhodnutia Sociálnej poisťovne podľa priatej časti O.s.p. kde je súdu daná právomoc podľa § 7 ods.2 Os.p., avšak nie rozhodovať o výške starobného dôchodku.
Na základe uvedeného právneho názoru, s poukazom na výklad citovaných zákonných ustanovení, súd dospel k jednoznačnému názoru, že nemá právomoc o predmete sporu rozhodovať.
Napriek vyslovenému právnemu názoru musí súd konštatovať, že o výške starobného dôchodku, jeho výpočte, aplikácii právnych predpisov a podkladových materiáloch bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu z 11.01.2013 pod č.XXX XXX XXXX X o výške starobného dôchodku, ktoré navrhovateľ nenapadol odvolaním, t.j. nevyužil všetky možné opravné prostriedky a teraz sa "určovacou" žalobou domáha nového rozhodnutia.
Charakter žaloby je formulovaný v petite, ktorý špecifikoval sám navrhovateľ. Navrhovateľ charakterizoval svoj návrh ako určovaní.
Na podanie určovacej žaloby musí navrhovateľ preukázať naliehavý právny záujem na takomto určení. Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem je daný tam, kde by bez požadovaného určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho postavenie stalo neistým. Určovacia žaloba podľa § 80 písm.c ) O.s.p. má preventívny charakter, je namieste tam, kde s jej pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu. Jej účelom je vniesť istotu do neistých právnych vzťahov, ak k náprave nemožno dospieť inak.
V prvom rade musí súd konštatovať, že právne postavenie navrhovateľa a jeho právo už bolo ustálené vyššie špecifikovaným právoplatným rozhodnutím Krajského súdu v Nitre z 13.05.2013 pod č.k. 23Sd/32/2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu z 11.01.2013 pod č.XXX XXX XXXX X o výške starobného dôchodku. Takže právo navrhovateľa a ani jeho postavenie nie je neisté. V druhom rade pokiaľ ide o špecifikáciu žalobného petitu, tento podľa názoru súdu, s dôrazom na jeho formuláciu nemá charakter určovací, nakoľko navrhovateľ žiada uložiť odporcovi povinnosť zarátať do osobného vymeriavacieho základu stratu na zárobku vyplácanú od 01.01.1993 do 22.02.2008. Úmysel, ktorý navrhovateľ má záujem riešiť (ak by mal súd právomoc) by bolo možné formulovať inak. Posledným, a to esenciálnym dôvodom v tejto časti posudzovania určovacej žaloby, obsahom ktorej môže byť len určenie existencie resp. neexistencie právneho vzťahu alebo práva je skutočnosť, že môže ísť len o taký právny vzťah, o ktorom môže súd rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej v § 7 O.s.p., čo s odkazom na vyššie uvedené skutočnosti nie je tento prípad.
K tvrdeniam navrhovateľa, že sa cíti byť diskriminovaný voči ostatným spoluobčanom Slovenskej republiky a je presvedčený, že súdy ktoré vo veci rozhodovali nemali dostatočné nástroje na to, aby donútili odporcu k zmene jeho názoru, preto sa žalobou domáha predmetného určenia, aby dosiahol priaznivý výsledok, súd musí len konštatovať, že odporca pri svojom rozhodovaní a rovnako i súdy, sú viazané Ústavou SR, medzinárodnými dohovormi ku ktorým Slovenská republika pristúpila a zákonmi Slovenskej republiky. Rozhodnutia nemôžu byť založené na svojvôli, a ak by tomu tak bolo, čo súd nepripúšťa, existujú zákonné prostriedky na nápravu. V živote jedinca môžu nastať i také životné situácie ktoré nerieši ani zákon, čo môže pocítiť ako krivdu s nelogickým, resp. nepochopiteľným dopadom. Avšak pokiaľ takýto nárok nemá zákonnú oporu alebo iný legitímny základ, nemožno si ho vynútiť. Vo vzťahu k diskriminácii navrhovateľ neuviedol podstatné náležitosti takéhoto tvrdenia tak, aby ich bolo možné špecifikovať podľa § 2 ods.1, § 9 ods.2 zák.č. 365/2004 Z.z. a viesť dokazovanie podľa § 11 ods.2 zák.č. 365/2004 Z.z.. Na strane navrhovateľa v tejto časti návrhu ide len o všeobecnú, nešpecifikovanú a nepodloženú konštatáciu.
S poukazom na vyššie uvedené, keďže navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, súd návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Hoci odporca bol v konaní úspešný, súd mu náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli, trovy si neuplatnil.
Súdne konanie je oslobodené od súdnych poplatkov podľa § 4 ods.1 písm. c) zák.č. 71/1992 Zb. v znení v čase podania návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.