Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/115/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporkyni: E. C., Z.. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/XX, O., štátne občianstvo SR, o zaplatenie 963,60 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu 631,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 631,57 eur od 27.05.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 17,88 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 31.12.2012, súdu doručeným dňa 28.01.2013, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 963,60 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne z dlžnej sumy od 27.05.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Uviedol, že žalovaná suma predstavuje pohľadávku navrhovateľa za poskytnuté služby v sume 631,57 eur a nárok na náhradu škody vo výške 332,03 eur predstavujúcej rozdiel medzi predajnou (trhovou) cenou odporkyni odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou cenou, dôvodiac, že škoda mu bola spôsobená tým, že odporkyňa získala od navrhovateľa mobilné telefóny za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej, pričom zmluvne sa zaviazala používať služby a za tieto platiť ich cenu po dobu viazanosti, avšak následne svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby porušila.

Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ), pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa drobným sporom je spor, v ktorom hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania neprevyšuje 1.000 eur.

Podľa vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Vzhľadom k hodnote sporu súd v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania na základe listinných dôkazov, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa zmluvou o pripojení č. T. zo dňa 02.07.2009 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 02.07.2009, zmluvou o pripojení č. T. zo dňa 10.09.2009 a dodatkom k tejto zmluve zo dňa 10.09.2009, všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, predloženými faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 12.05.2011, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Na základe zmlúv o pripojení č. T. zo dňa 02.07.2009 a č. A4574687 zo dňa 10.09.2009, uzatvorených medzi navrhovateľom a odporkyňou, poskytol navrhovateľ odporkyni dve SIM karty s pridelenými účastníckymi číslami, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Pri uzatvorení dodatkov k týmto zmluvám navrhovateľ odpredal odporkyni mobilné telefóny, konkrétne na základe dodatku k zmluve o pripojení č. T. zo dňa 02.07.2009 mobilný telefón značky Nokia 3120 classic za kúpnu cenu 1,00 eur a na základe dodatku k zmluve o pripojení č. A4574687 zo dňa 10.09.2009 mobilný telefón značky Toshiba G450 za kúpnu cenu 29,00 eur.

Podľa čl. 2 bod 2.3 písm. a), c) dodatkov k zmluvám o pripojení v rovnakom znení sa odporkyňa zaviazala, že nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia platnosti dodatku zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom, po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby užívať, neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy či dodatku. Odporkyňa sa zaviazala nedopustiť sa takého konania alebo nedať svojím konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu z dôvodov nesplnenia alebo poručenia povinností zo strany odporkyne.

Podľa čl. 2 bod 2.5 dodatkov k citovaným zmluvám si účastníci zmluvného vzťahu dohodli, že účastník bude povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur, a to v prípade, že by účastník nedodržal svoje záväzky uvedené v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku dodatku. V predmetnom bode bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté, že podniku vznikne právo na zmluvnú pokutu samotným porušením povinností účastníka v okamihu porušenia povinností a toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

Odporkyni boli za obdobie 01/2011 - 03/2011 vyúčtované poplatky za elektronické komunikačné služby poskytované navrhovateľom na základe vyššie uvedených zmlúv o pripojení, ich dodatkov a všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, a to faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14.03.2011 suma 218,10 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.02.2011 suma 60,91 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14.03.2011 suma 1,33 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 14.03.2011 suma 21,49 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.04.2011 suma 3,98 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 05.02.2011 suma 73,42 eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 10.04.2011 suma 252,34 eur. Odporkyňa sa so zaplatením vyfakturovaných súm dostala do omeškania, keďže tieto sumy riadne a včas neuhradila.

Navrhovateľ listom zo dňa 12.05.2011 vyzval odporkyňu na zaplatenie pohľadávky za poskytnuté elektronické komunikačné služby v sume 631,57 eur a zmluvnej pokuty za porušenie povinností v celkovej sume 663,88 eur, v lehote do 26.05.2011. Odporkyňa na pokus o zmier nereagovala a navrhovateľovi do podania návrhu na súd dlžnú sumu nezaplatila. Navrhovateľ si preto uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z dlžnej sumy od 27.05.2011 do zaplatenia.

Podľa o elektronických telekomunikáciách (ďalej len „“), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa , zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa , podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa v znení účinnom v čase vzniku predmetných zmluvných vzťahov (ďalej len ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa až 3 , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa veta prvá a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády SR č. v znení predpisov účinných ku dňu omeškania odporkyne, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil právny záver, že návrh bol podaný dôvodne, avšak len v časti. Súd mal preukázané, že medzi navrhovateľom ako podnikateľom v zmysle a odporkyňou ako fyzickou osobou - nepodnikateľom boli uzatvorené zmluvy o pripojení v zmysle , ktoré sú v zmysle zmluvami spotrebiteľskými. Na základe týchto zmlúv navrhovateľ zriadil odporkyni prístupu k verejnej

telefónnej sieti a poskytoval jej elektronické telekomunikačné služby v súlade so zmluvami o pripojení, ich dodatkami a všeobecnými zmluvnými podmienkami poskytovania služieb, ktoré boli neoddeliteľnými súčasťami zmlúv. Hlavným záväzkom odporkyne vyplývajúcim zo zmlúv o pripojení bolo riadne a včas platiť cenu za služby poskytované navrhovateľom. Medzi účastníkmi došlo súčasne k uzatvoreniu dodatkov k predmetným zmluvám, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporkyni mobilné telefóny za zľavnené ceny. Podľa dodatkov k zmluvám o pripojení sa odporkyňa zaviazala, že v prípade porušenia jej zmluvných povinností uhradí zmluvnú pokutu vo výške 331,94 eur. V období od 01/2011 do 03/2011 si odporkyňa svoju zmluvnú povinnosť nesplnila, keď cenu poskytnutých služieb neuhradila, čím jej vznikol nedoplatok podľa predložených faktúr v celkovej výške 631,57 eur.

Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu dospel súd k záveru, že navrhovateľ sa oprávnene domáha voči odporkyni zaplatenia sumy 631,57 eur ako neuhradenej ceny poskytnutých elektronických telekomunikačných služieb na základe zmlúv o pripojení a tiež je oprávnený aj jeho nárok na úrok z omeškania, keďže odporkyňa sa tým, že nezaplatila vyfakturované sumy riadne a včas, dostala do omeškania. Výška úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom však nebola uplatnená v zmysle zákona, keďže navrhovateľ žiadal priznať úrok z omeškania v jednotnej výške 9,25 % ročne zo všetkých fakturovaných súm, a to aj napriek tomu, že základná úroková sadzba ECB k jednotlivým dňom omeškania odporkyne (ktorým je vždy deň nasledujúci po splatnosti každej z faktúr, a nie deň určený navrhovateľom na dodatočné plnenie v rámci pokusu o pokonávku, z ktorého navrhovateľ vychádzal) bola 1%. Súd tak v súlade s od. 2 v spojení s nariadenia vlády SR č. priznal navrhovateľovi úroky z omeškania z dlžných súm vo výške 9% ročne, a to odo dňa 27.05.2011 tak ako navrhovateľ žiadal, keďže v tomto čase už bola odporkyňa v omeškaní a súd, viazaný žalobným návrhom, nemohol priznať navrhovateľovi viac ako sa žalobou domáhal.

Pokiaľ ide o časť žalovanej sumy vo výške 332,03 eur titulom náhrady škody, súd žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol, a to z nasledujúcich dôvodov:

Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ po tom, ako súdy v obdobných súdnych konaniach zamietli ním uplatňovaný nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu, že ustanovenia o zmluvnej pokute v zmluvách o pripojení (resp. v dodatkoch k nim uzatváraným), ktoré majú charakter spotrebiteľských zmlúv, boli vyhodnotené ako neprijateľné zmluvné podmienky, v dôsledku ktorej skutočnosti je navrhovateľ v zmysle § 53a povinný zdržať sa používania takýchto podmienok, pristúpil k zmene svojej procesnej aktivity tak, že v konaní pred súdom už nepožaduje zaplatenie zmluvnej pokuty, ale namiesto toho sa domáha náhrady škody vo výške rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou (trhovou) cenou spotrebiteľovi odpredaného mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. V prejednávanej veci tento rozdiel vo vzťahu k obom predaným mobilným telefónom predstavuje spolu sumu 332,03 eur.

Navrhovateľ poukázal na ustanovenie dodatkov k zmluvám o pripojení (článok 3 bod 3.7), v zmysle ktorého účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou telefónu a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny, len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty v zmysle ustanovení tohto dodatku po dobu dohodnutú v tomto dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu, ako aj prípadný obsah prílohy č. 1 dodatku, by spôsobilo, že podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny telefónu).

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa , podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a 4. zavinenie. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností,

vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnuté kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnenie prvého predpokladu, t.j. protiprávny úkon. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z bodu 4.1 všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy a podľa ktorého platnosť zmluvy zaniká a) dohodou zmluvných strán, b) odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení navrhovateľ v konaní nepreukázal, a teda ak nebolo zo strany navrhovateľa preukázané platné ukončenie zmluvy s odporkyňou, znamená to, že odporkyňa svoj záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila (na tom nič nemení ani fakt, že vo faktúre je účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy).

Pokiaľ ide o samotný vznik škody ako druhý predpoklad zodpovednosti za škodu, k tomu súd uvádza, že podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). nede? nuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151). Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu ( R 55/1971, s. 153). To, čo poškodenému <http://www.beck-online.cz/legalis/document-view.seam? type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného <http://www.beck-online.cz/legalis/document- view.seam?type=html&documentId=nnptembqhfpwy6boobxxg23ppjsw46i&conversationId=726238> nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s. 152).

Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporkyne predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporkyňou. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporkyňou vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

S vyššie uvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody, a síce kauzálny nexus, pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporkyne v zmluvnom záväzku po určitú dobu, dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa (ako uplatnenej škody) by nebol tento protiprávny úkon, ale kúpna zmluva s odporkyňou s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedených skutočností, keďže súd nemal preukázané splnenie predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, návrh v časti o zaplatenie sumy 332,03 eur s príslušenstvom ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v konaní uplatňoval sumu 963,60 eur s príslušenstvom, pričom mu bola priznaná suma 631,57 eur s príslušenstvom a v časti o zaplatenie sumy 332,03 eur s príslušenstvom súd návrh zamietol. Z uvedeného vyplýva, že v konaní bol úspešnejším účastníkom navrhovateľ, pričom miera jeho úspechu predstavuje 31,09 % (rozdiel medzi pomerom úspechu navrhovateľa 65,54 % a pomerom úspechu odporkyne 34,45 %), a preto mu patrí pomerná náhrada trov konania. Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 57,50 eur, ktorého náhradu súd navrhovateľovi priznal vo výške zodpovedajúcej jeho pomernému úspechu v konaní, t.j. v sume 17,88 eur, na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporkyňu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.