Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-209-2014.pdf
PDF · 77.69 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/209/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Andrey Mazákovej v právnej veci navrhovateľa Ľ. Š. nar. XX.X.N. bývajúceho v J.P. Č.. XX t.č. v H. Č.. N. zastúpeného JUDr. Marcelom Mašanom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom vo Veľkom Slavkove na ul. Školskej č. 257 korešpondenčná adresa Poprad Hviezdoslavova č. 2 proti odporkyni E. Š. nar. X.X.N. bývajúcej v J. Č.. N. zastúpenej JUDr. Matejom Okálym advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Spišskej Novej Vsi na ul. Hviezdoslavovej č. 7 o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému C. Š. nar. XX.X.N. bývajúcom u matky zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, pracovisko Gelnica o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 8.4.2014 č.k. 15P 53/2013-46 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo navrhovateľa s odporkyňou. Na čas po rozvode zveril mal. C. do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá je oprávnená a povinná maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Navrhovateľa zaviazal prispievať na výživu mal. C. 50 € mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Styk navrhovateľa s mal. C. neupravil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti výroku rozsudku o výživnom pre mal. C. na čas po rozvod podal včas odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa tak, že určí výživné 35 € mesačne. Vyslovil názor, že súd nesprávne posúdil skutkový stav, pretože toto rozhodnutie nezabezpečuje rovnaké podmienky pre jeho deti, čím sa bezdôvodne zvýhodňuje mal. C. pred dcérou, pretože pre dcéru C. Š. bolo súdom určené výživné 40 € mesačne. Vytkol konajúcemu súdu, že nedostatočne zvážil jeho príjmové možnosti, ako aj nevyhnutné životné náklady, v dôsledku čoho priznal pre mal. C. neprimerane vysoké výživné, keďže sociálne pomery otca a maloletých detí majú byť v zásade rovnaké. Pri takto určenom výživnom pri poberaní rodinných prídavkov matkou z S. sa javí byť sociálne postavenie maloletého lepšie ako jeho po úhrade určeného výživného.
Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa ako vecne správny. Nesúhlasila s odvolacími dôvodmi navrhovateľa ohľadne diskriminácie dcéry C., ktorej v inom konaní bolo priznané nižšie výživné. Poukázala na to, že otec v nadmernej miere vynakladá finančné prostriedky na kúpu alkoholu a pod jeho vplyvom narúša rodinné prostredie. Z toho dôvodu bol dočasne vylúčený aj z užívania bytu v rodinnom dome a v inom konaní navrhovateľ sa vyjadril, že brigádnicky si ešte privyrába, čím potvrdil, že má schopnosti a možnosti získať
si aj ďalší zdroj príjmu. Súdom určené výživné je výsledkom jeho správnej úvahy o potrebách maloletého, ako aj o zárobkových možnostiach a schopnostiach navrhovateľa a jeho príjme a aj úrovni jeho sociálneho postavenia. Nesúhlasila s vyjadrením navrhovateľa ohľadne jeho poskytovania finančných prostriedkov pre matku na bývanie a taktiež aj o výdavkoch na lieky, nakoľko svoj zhoršený zdravotný stav si navrhovateľ privodil sám požívaním alkoholických nápojov. Poukázala na to, že plnoletá dcéra, aj maloletý syn chcú a potrebujú študovať, v dôsledku čoho ich odôvodnené potreby sú značne zvýšené a ona len v obmedzenej miere zo svojich finančných prostriedkov dokáže zabezpečiť ich potreby.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Výroky rozsudku súdu prvého stupňa o rozvode manželstva navrhovateľa a odporkyne, zverení mal. C. do osobnej starostlivosti odporkyne a úprave styku navrhovateľa s maloletým na čas po rozvode neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine a správne a zákonne rozhodol o rozsahu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k mal. C.Á. na čas po rozvode, preto rozsudok v napadnutom výroku podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvého stupňa týkajúcich sa určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu vyplýva, že pri určovaní rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelaním dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia rodičov umožňuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožnia aj svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Na strane povinných osôb, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné náklady, prihliada na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti, ako aj pomer zabezpečovania osobnej starostlivosti o dieťa tým ktorým z rodičov. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa nepochybne vyplýva, že osobnú starostlivosť o mal. C., ako aj plnoletú dcéru C., ktorí študujú mimo svojho bydliska, s čím sú značne zvýšené výdavky v prípade úhrady u mal. C. na internát, cestovné do školy, zabezpečením školských pomôcok, stravy, ošatenia, obuvi, hygienických potrieb a pod., ktoré sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné osobitne dokazovať. Odporkyňa dosahuje čistý priemerný mesačný príjem 525 € a navrhovateľ podľa oficiálnych potvrdení nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne dávky, je poberateľ invalidného dôchodku 274,70 € a plynie mu aj príjem z Českej republiky 47 € a okrem mal. C. má vyživovaciu povinnosť k dospelej dcére, ktorá mu bola na jej návrh určená rozsudkom v sume 40 € mesačne a toto výživné bolo potvrdené aj odvolacím súdom. Navrhovateľ neprejavuje záujem o mal. C. a neprispieva na jeho výživu ani minimálnym zákonným výživným. V priebehu prvostupňového konania navrhovateľ špecifikoval svoje
výdavky na ubytovanie a stravu 200 €, ktoré prispieva svojej mame mesačne 150 až 200 €. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že možnosti, schopnosti a majetkové pomery navrhovateľa odôvodňujú určenie výživného pre mal. C. v rozsahu 50 € mesačne, nakoľko výživné pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť je prednostnou pohľadávkou a rodičia sú povinní v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne uspokojovať svoje potreby. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné určené od navrhovateľa v sume 50 € mesačne zabezpečuje len najzákladnejšie potreby mal. C. a je nepochybné, že odporkyňa zabezpečuje všetky odôvodnené potreby maloletého nielen osobnou starostlivosťou, ale musí finančne kompenzovať a zabezpečovať sama všetky jeho odôvodnené potreby, nakoľko mal. C. je vo veku blízkom veku dospelosti, keď je všeobecne známou skutočnosťou, že odôvodnené potreby maloletých detí sú značne vysoké. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani v odvolaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok na rozhodnutie o výživnom. K odvolacím námietkam navrhovateľa odvolací súd poznamenáva, že výživné určené pre plnoletú dcéru navrhovateľa C. v sume 40 € mesačne bolo určované konajúcim súdom na návrh pln. C., ktorá sa domáhala určenia výživného od odporcu v rozsahu 40 € mesačne, bolo jej v plnom rozsahu vyhovené, preto námietka navrhovateľa o bezdôvodnom zvýhodňovaní syna na úkor dcéry nie je relevantná. Pretože súd prvého stupňa správne a zákonne určil rozsah vyživovacej povinnosti navrhovateľa k mal. C. na čas po rozvode, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 224 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.