Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Co-333-2014.pdf
PDF · 98.53 KB
Case nature
Area
Subarea
16Co/333/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a sudcov JUDr. Alexandra Mojša a JUDr. Ivice Hanuskovej v právnej veci navrhovateľa Z. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. C., S. 4, zastúpeného JUDr. Jozefom Bónom, advokátom, advokátska kancelária v Žiari nad Hronom, A. Hlinku 740/11, proti odporkyni B. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. C., S. XX, zastúpenej JUDr. Rudolfom Fajbíkom, advokátom, advokátska kancelária v Banskej Štiavnici, Dobšinského 14, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Bratislava, Dostojevksého rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 7C/159/2004 - 300 zo dňa 18. 10. 2013 takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu škody na bolestnom v sume 199,10 EUR v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia, p o t v r d z u j e ,
vo výroku, ktorým uložil odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu škody v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia, rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi sumu 7.966,54 EUR v lehote 30 dní,
vo výroku o náhrade trov konania rozsudok okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je povinná uhradiť navrhovateľovi trovy prvostupňového konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 2.818,64 EUR na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jozefa Bónu v lehote 30 dní. Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti nárok náhrady škody na bolestnom zamietol, ostáva nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom odporkyni uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu škody titulom bolestného v sume 199,10 EUR, v prevyšujúcej časti uplatnený nárok na náhradu škody titulom bolestného zamietol, ďalej jej uložil povinnosť uhradiť navrhovateľovi náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 8.960,- EUR a uhradiť navrhovateľovi trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia v sume 3.006,37 EUR na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Bónu, všetko do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ dňa 07. 09. 2001 utrpel vážne poškodenie zdravia tým spôsobom, že bol napadnutý psom plemena rottweiller, ktorý vlastnícky patril odporkyni. Pes navrhovateľa pohrýzol do oblasti tváre a ľavého ramena, čím podľa lekárskych správ navrhovateľ utrpel zlomeninu nosnej kosti, hryznú ranu na pravom líci, hryznú ranu na koreni nosa a
pred pravou ušnicou, pohmoždenie ľavej príočnicovej oblasti s krvnými podliatinami a početnými ranami na ľavom ramene. Zranenie si vyžiadalo hospitalizáciu 29 dní a ďalšie operačné zákroky. Zranenia na navrhovateľovi zanechali trvalé následky, ktoré ho obmedzujú v spoločenskom živote. Na tvári má veľkú jazvu v dĺžke 9 cm. Utrpel anatomickú a funkčnú poruchu odtoku sĺz z ľavého oka, kedy mu slzy odtekajú priamo (mimovoľne) von z oka. Liečba zranení bola pre navrhovateľa značne bolestivá, pozostávala z viacnásobných opakovaných operácií, ktorými sa však nepodarilo odstrániť následky. Okrem fyzických následkov na tele zanechal traumatický zážitok na navrhovateľovi aj značné psychické následky, keďže v čase vzniku škody bol v školopovinnom veku, zo strany rovesníkov, v škole alebo v mimoškolskej činnosti bol vystavený ironizujúcim poznámkam a výsmechu. Ďalšími následkami bolo jeho vyradenie zo športových aktivít, v súvislosti s výberom povolania a v súvislosti so zníženou kvalitou ďalšieho života. Miesto, kde došlo ku škode na zdraví navrhovateľa, bežne využívali ľudia na záujmové a športové aktivity. Odporkyňa ako vlastníčka psa nemala psa zabezpečeného na vôdzke ani košíkom, Jej zodpovednosť za vzniknutú škodu spočívala v porušení povinnosti stanovenej v § 5 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 231/1988 Z. z. Vznik škody na osobe navrhovateľa bol jednoznačne zrejmý, utrpel značnú bolesť a v dôsledku zranení a ich následkov sťaženie spoločenského uplatnenia. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a škodou bola nesporná a nebola namietaná. Námietku odporkyne, že nebolo preukázané porušenie právnej povinnosti, považoval okresný súd za účelovú.
Uplatnený nárok na náhradu škody bol v priebehu konania zo strany navrhovateľa menený. Konečným návrhom navrhovateľ uplatňoval bolestné vo výške 2.439,75 EUR ako 10 násobok základného bodového hodnotenia a v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia 20 násobok základného bodového hodnotenia vo výške 8.960,- EUR. Na základe uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16Co/292/2011-220 z 20. 10. 2011, ktorým bol zrušený predchádzajúci rozsudok, okresný súd doplnil dokazovanie znaleckým posudkom č. 97/2013 na otázku výšky bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Bodové hodnotenie bolestného bolo v znaleckom posudku Z.. Z. vyčíslené na 122,5 bodov. Na základe znaleckého posudku Inštitútu forenzných medicínskych techník, s. r. o., bolo bolestné vyčíslené na 101,25 bodov, bolestné za operáciu 08. 06. 2006 na 10 bodov, za operáciu 13. 08. 2008 na 10 bodov. V súvislosti s námietkou premlčania uviedol, že bodovanie úrazu nemá nič spoločné s dĺžkou a ukončením zranenia. Nárok vzniká v momente vzniku úrazu, resp. vykonania operácie. Bolestné vyčíslené na 101,25 bodov za úraz, ktorý vznikol 07. 09. 2001, bolo uplatnené až 06. 09. 2004, preto bol tento nárok premlčaný v 2 ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Premlčaný je aj nárok na bolestné za operáciu 08. 08. 2006, pretože rozšírenie žaloby navrhovateľ uplatnil až 17. 05. 2010. Nepremlčaný je iba nárok na bolestné za operáciu 13. 08. 2008 ohodnotený na 10 bodov, čo zodpovedá pri hodnote bodu 60,- Sk sume 19,91 EUR. Okresný súd priznal 10 násobok čo predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 199,10 EUR a vo zvyšku z dôvodu námietky premlčania návrh na náhradu bolestného zamietol.
V súvislosti s uplatneným nárokom za sťaženie spoločenského uplatnenia bola výška škody znaleckým posudkom bodovo hodnotená 225 bodmi, čo zodpovedá pri hodnote bodu 60,- Sk sume 448,- EUR. Okresný súd považoval za primerané 20 násobné navýšenie uvedeného bodového hodnotenia, keď zohľadnil to, že traumu navrhovateľ utrpel pôvodne ako maloletá osoba, vo veku, kedy sa jeho psychika formovala, bol vystavený súcitu, resp. irónii alebo výsmechu okolia a podrobil sa vykonaniu viacnásobných operatívnych zákrokov do tvárovej oblasti, pričom úrazový defekt (mimovoľné vytekanie sĺz) sa nepodarilo odstrániť. Podľa znalca sa v budúcnosti jazva na tvári môže zväčšovať. Okresný súd mal preukázané, že trauma má dopad na život navrhovateľa a bude znižovať kvalitu jeho života, pričom 20 násobné navýšenie základného bodového hodnotenia zodpovedá sume 8.960,- EUR, ktorú navrhovateľovi priznal. Okresný súd sa zaoberal možnosťou uplatnenia moderačného práva podľa § 450 Občianskeho zákonníka, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa nezistil.
Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 420 ods. 1, § 444 a § 450, § 101 a § 106 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, § 5 ods. 2 vyhl. č. 231/1998 Z. z. o chove spoločenských zvierat, § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia a §§ 1, 2 ods. 1, § 4 ods. 1 a § 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Navrhovateľ bol v konaní osobne zo zákona oslobodený od platenia súdnych poplatkov a odporkyňa bola v priebehu konania tiež oslobodená od platenia súdnych poplatkov, z toho dôvodu odporkyni povinnosť náhrady trov konania štátu neuložil. O náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa na strane odporkyne podľa §
150 ods. 1 OSP okresný súd nezistil. Uplatnené trovy boli vyčíslené v nesprávnej sume 3.196,67 EUR. Okresný súd priznal odmenu v sume 3.006,37 EUR s odôvodnením, že odmena za jeden úkon právnej služby bola vyčíslená z celkovo priznanej sumy 9.159 EUR, čomu zodpovedá odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 253,74 EUR. Odmena patrila právnemu zástupcovi za úkony prevzatie zastúpenia, za zastupovanie na pojednávaniach v dňoch 15. 01. 2007, 02. 03. 2009, 03. 05. 2010, 28. 09. 2010, 01. 10. 2012 a 18. 10. 2013, ďalej za písomné podanie z 06. 02. 2007, ktorým boli navrhnuté dôkazy, za vyjadrenie k znaleckému posudku 11. 02. 2010, zmenu návrhu z 14. 05. 2010, písomné vyjadrenie z 09. 02. 2011 a za účasť na nemeritórnom pojednávaní dňa 09. 08. 2011 a 29. 10. 2007 po 63,43 EUR .
Odporkyňa vo včas podanom odvolaní namietala nesprávnosť rozhodnutia vo výrokoch, ktorými súd priznal navrhovateľovi bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a ktorým rozhodol o trovách konania z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia. Namietala nepreukázanie svojho zavinenia a priznanú výšku škody. Zotrvala na svojej obrane, že povinnosť mať psa na vôdzke a s košíkom by mala iba ak by sa v danom mieste a čase pohybovalo viac ľudí. K útoku psa na navrhovateľa došlo v lokalite, o ktorej bolo známe, že tam majitelia chodili venčiť psy. Deti vo veku 6 rokov sa nemali bez dozoru v tejto lokalite vôbec pohybovať. Bolo namieste vyvodiť zodpovednosť a spoluzavinenie voči zákonnému zástupcovi navrhovateľa. Odporkyňa v odvolaní ďalej namietala, že okresný súd priznal náhradu za bolesť po operácii, ktorú navrhovateľ podstúpil po začatí konania, ktorý nárok nebol riadne uplatnený. Odporkyňa nepovažovala za odôvodnené ani zvýšenie náhrady za bolesť, lebo podľa znaleckého posudku išlo len o malú operáciu zaradenú do druhého stupňa v päťstupňovej stupnici bolestivosti. Navrhla, aby v tejto časti odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil a návrh na náhradu za bolesť zamietol v celom rozsahu. Náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia navrhovateľ uplatnil v rozsahu 7.966,54 EUR podaním zo 14. 05. 2010 a 21. 06. 2010 a vo zvyšku návrh zobral späť. Z toho dôvodu súd konanie čiastočne zastavil a ďalej konal len do sumy 7.966,54 EUR. Okresnému súdu tiež vytýkala, že mal prihliadnuť na stav v čase vzniku škody, kedy bola aj odporkyňa študentkou, ale aj na stav v čase vyhlásenia rozsudku. Odporkyňa preukázala, že sa v súčasnosti stará o dve maloleté deti, jedno z nich je zdravotne postihnuté, je odkázaná na sociálne dávky a pomoc príbuzných a tieto skutočnosti spolu s okolnosťami vzniku škody boli takými dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, na ktoré mal okresný súd prihliadnuť za použitia § 450 Občianskeho zákonníka. Navrhla, aby v časti o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia odvolací súd návrh zamietol v celom rozsahu, najmenej vo výške 993,46 EUR, z dôvodu, že v tejto časti okresný súd rozhodol nad rámec uplatneného návrhu.
Odporkyňa ďalej namietala, že okresný súd pri náhrade trov nezohľadnil ňou uvedené dôvody hodné osobitného zreteľa na strane účastníkov konania. Navrhovateľ na začiatku uplatnil neprimeraný nárok, ktorý neskôr korigoval, zmaril mimosúdnu dohodu a možnosť plnenia zo strany poisťovne. Vzhľadom na to, že súd priznal plnenie nad rámec uplatneného petitu, pri určení základu odmeny vychádzal z nesprávnej výšky odmeny za jeden úkon právnej služby. Spochybnila tiež úkon označený ako oznámenie dôkazných prostriedkov z 06. 02. 2007. Odporkyňa náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Navrhla, aby odvolací súd za použitia § 150 OSP náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie okresného súdu potvrdiť. Podľa zadovážených správ Obecného úradu v Hronskom Beňadiku a Obecného úradu v Kozárovicach bolo miesto, kde došlo k vzniku škody, považované za také, kde sa zhlukujú a pohybujú ľudia za účelom stanovania, lovenia rýb, piknikov, a pod. Odporkyňa videla otca maloletého, ktorý bol vzdialený 10 m a kosil trávu. Okresný súd nepriznal plnenie nad rámec petitu, navrhovateľ pôvodne uplatnený návrh korigoval ako ústretový krok vzhľadom na majetkové pomery odporkyne. Samotná odporkyňa nebola prístupná mimosúdnej dohode o náhrade škody. Trovy právneho zastúpenia boli vyčíslené v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z.
Vedľajší účastník na strane odporkyne sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec a odvolanie prejednal v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 OSP a napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1, 2 OSP sčasti potvrdil a sčasti podľa § 220 OSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1), pričom odvolací súd
mal pre zmenu rozhodnutia oporu v skutočnostiach správne zistených okresným súdom, bez toho, aby sám menil skutkové alebo právne závery, ku ktorým by sa účastníci konania nemali možnosť vyjadriť, alebo ktoré by účastníci konania nemohli predvídať.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.
Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Podľa § 152 ods. 2 veta prvá OSP rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Podľa § 153 ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.
Podľa § 2 ods. 1 vyhl. č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ktorá platila v čase vzniku škody) odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov, a to podľa zásad a sadzieb ustanovených v prílohe tejto vyhlášky. Odškodnenie za bolesť musí byť primerané povahe poškodenia na zdraví a priebehu liečenia.
Podľa § 4 ods. 1 tej istej vyhlášky sťaženie spoločenského uplatnenia sa odškodňuje, ak poškodenie na zdraví má preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia musí byť primerané povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a spoločnosti.
Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že okresný súd v konaní a dokazovaní rešpektoval vyššie uvedenú právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti majúce vplyv na správne zistenie skutkového stavu, pokiaľ ide o zodpovednosť odporkyne za vzniknutú škodu a výšku škody z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vrátane toho, že prihliadol na čiastočné premlčanie uplatneného nároku na náhradu škody za bolesť. V potrebnom rozsahu odôvodnil aj rozhodnutie o zvýšení náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku škody vzniknutej na zdraví navrhovateľa. Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody za bolesť, predmet konania bol v jeho priebehu stanovený uznesením č. k. 7C/159/2004 - 184 z 08. 06. 2010, ktorým okresný súd pripustil zmenu návrhu tak, že ďalej konal o náhrade za bolesť v sume 2.439,75 EUR, vrátane desaťnásobku sumy zodpovedajúcej základnému bodovému ohodnoteniu. Účastníci konania sú viazaní výrokom rozhodnutia súdu, a preto odporkyňa nedôvodne namietala, že okresný súd rozhodol o nároku, ktorý nebol predmetom konania.
Odvolací súd však musel rozhodnutie okresného súdu zmeniť v časti, v ktorej rozhodol o nároku na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia. Okresný súd bol viazaný vydaným uznesením č. k. 7C/159/2004 - 195 z 14. 07. 2010, ktorým zastavil konanie v časti uplatneného nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 660.000 Sk (21.907,99 EUR), keď vychádzal z toho, že pôvodne bola predmetom konania v tejto časti suma uplatnená vo výške 900.000 Sk. Po čiastočnom zastavení konania bola predmetom konania už iba suma 7.966,45 EUR (240.000,- Sk) a okresný súd nemal dôvod prekročiť znížený žalobný nárok na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a prisúdiť viac ako bolo uplatnené, aj po prihliadnutí na zvýšenie bodového hodnotenia, pretože konal na základe návrhu, ktorý bol výlučne v dispozícii účastníka konania, a tento dispozičný úkon navrhovateľa neodporoval právnej úprave.
K ostatným tvrdeniam odporcu odvolací súd dodáva, že spoluzavinenie zákonného zástupcu navrhovateľa odporkyňa nepreukázala. Navrhovateľka výlučne sama porušila zákonnú povinnosť a na mieste verejne prístupnom videla cudzie osoby, viedla tam psa bez primeraného zabezpečenia, hoci vedela, že sa jedná o osoby cudzie aj maloleté. Pokiaľ navrhovateľka viedla psa na miesto, kde bolo obvyklé stretnúť psov a ich majiteľov, neuviedla žiadny dôvod, prečo sa spoliehala, že nedôjde k nepredvídanej reakcii psa, ktorého na toto miesto priviedla, prípadne k nepredvídanej situácii vyvolanej prítomnosťou iných, pre psa neznámych osôb, keďže išlo o verejne prístupné miesto. Pokiaľ potom došlo k nepredvídanej a nechcenej reakcii psa, navrhovateľka nemohla situáciu bezpečne zvládnuť, pretože jej pes nemal náhubok ani vôdzku. Správne bolo preukázané zavinenie odporkyne, ktorá v okolnostiach, ktoré predchádzali vzniku škody, nemala psa pod kontrolou a ani potrebné prostriedky na ochranu pred jeho nepredvídanou reakciou.
Okresný súd správne nevychádzal len zo záverov znaleckého dokazovania, ale aj z ďalších okolností prípadu, za ktorých ku škode došlo. V odôvodnení rozhodnutia vysvetlil, prečo neuveril obrane odporkyne a prečo priznal zvýšenú náhradu bodového hodnotenia. Tvrdenia odporkyne ohľadom priznania zníženej náhrady za použitia § 450 Občianskeho zákonníka by prichádzali do úvahy za okolností, keby by bolo jednoznačne preukázané, že útok psa vyvolal aj poškodený, ak by išlo o osoby navzájom dobre známe a pes ich poznal. Odporkyňa poukázala na to, že po začatí konania sa zhoršili jej osobné a sociálne pomery, ale prehliadla, že v priebehu konania sa navrhovateľ musel podrobiť viacerým medicínskym zákrokom do tvárovej oblasti, pričom úrazový defekt sa nepodarilo odstrániť, jazva na tvári sa môže v budúcnosti zväčšovať a v dôsledku toho bez vlastného zavinenia bude znížená kvalita jeho života. Uvedené závery okresného súdu navrhovateľka nespochybnila, preto odvolací súd považuje rozhodnutie okresného súdu, ktorý priznal zvýšenie základného bodového hodnotenia za bolesť aj sťaženie spoločenského uplatnenia za správny.
O povinnosti odporcu zaplatiť trovy konania na účet právneho zástupcu navrhovateľa okresný súd správne rozhodol podľa výsledku konania a správne tiež nezistil dôvody, aby náhradu trov konania účastníkom nepriznal podľa § 150 OSP. Osobné pomery, ktoré v priebehu konania nastali na strane odporkyne, okresný súd v potrebnom rozsahu zohľadnil jej oslobodením od platenia súdneho poplatku, a tým aj od povinnosti platiť trovy, ktoré vznikli štátu.
Odvolací súd zmenil rozhodnutie o náhrade trov prvostupňového konania, ktoré okresný súd priznal úspešnému navrhovateľovi podľa § 142 ods.1, § 149 ods. 1 OSP ako trovy právneho zastúpenia iba čo do výšky uplatnených trov, čo je odôvodnené zmenou rozhodnutia vo veci samej čo do výšky uplatneného nároku, nie jeho základu. Odmenu za úkony právnej služby vyčíslil zo sumy 8.165,64 EUR (199,10 + 7.966,54) podľa § 10 ods. 1, § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších prepisov. Základom pre výpočet odmeny bola výška celého peňažného plnenia, ktoré súd navrhovateľovi priznal, ktorá za jeden úkon právnej služby zodpovedá sume 237,34 EUR (1/4 v sume 59,34 EUR). Jednotlivé úkony právnej pomoci boli uvedené v rozhodnutí okresného súdu, tieto úkony boli uplatnené a vyplývajú zo spisu. Právnemu zástupcovi patrí za 11 úkonov právnej služby po 237,34 EUR odmena 2.610,74 EUR, za dva úkony odmena v 1 po 59,34 EUR odmena 118,68 EUR. K jednotlivým úkonom právnej služby patrí paušálna suma náhrad 1 x 5,44 EUR, 3 x 5,91 EUR, 1 x 6,95 EUR, 4 x 7,21 EUR, 2 x 7,41 EUR, 1 x 7,63 EUR a 1 x 7,81 EUR, spolu 89,22 EUR. Náhrada trov právneho zastúpenia je teda spolu vo výške 2.818,64 EUR (2.610,74 + 118,68 + 89,22 = 2.818,64).
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu nepožadovala, preto jej krajský súd žiadne trovy odvolacieho konania nepriznal.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd v prevyšujúcej časti nárok náhrady škody na bolestnom zamietol, nebol odvolaním napadnutý, z toho dôvodu ostáva týmto rozhodnutím nedotknutý.
Rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomere hlasov 3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.