Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-101-2014.pdf
PDF · 91.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoE/101/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Mgr. Lenkou Zichovou, LL.M., advokátkou, so sídlom v Bratislave, Stropkovská 3, proti povinnému: E. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, H., o vymoženie 2.507,84 Eur s prísl, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 6 Er 247/2013 - 23 zo dňa 9.7.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vymoženia pohľadávky s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-210/13-EK zo dňa 4.2.2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o revolvingovom úvere. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil riadne, oprávnený pristúpil k uplatneniu svojich práv vyplývajúcich zo zmluvy prostredníctvom rozhodcovského konania. Oprávnenie vec prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní bolo dané rozhodcovskou zmluvou.
Následne súd citoval § 44 ods. 2, 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), § 261 ods. 3 písm. d), § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, 8, § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 z. z. o spotrebiteľských úveroch, §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, články 2, 3, 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a uviedol, že predmetná zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti CristinaRodríguez Nogueira a rozhodnutie vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Györfi bod 40 rozsudku a iné.
Súčasťou zmluvy sú aj zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere, pričom dňa 22.2.2011 bola medzi zmluvnými stranami uzavretá rozhodcovská zmluva č. 8300036600 z ktorej vyplýva, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami, súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere, porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy, budú riešené cestou príslušného súdu alebo v rozhodcovskom konaní pred v zmluve určenými rozhodcovskými súdmi.
Následne súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul a zmluvu o úvere na základe ktorej bol vydaný exekučný titul v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a zistil, že oprávnený ako dodávateľ a povinná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 22.2.2011 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá má povahu spotrebiteľskej zmluvy. Súd posúdil právny vzťah ako spotrebiteľský aj s ohľadom na predmet činnosti dodávateľa vo výpise z obchodného registra, ako aj vzhľadom k tomu, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že oprávnený v obdobných prípadoch vystupuje opätovne. Z okolností utvárania zmluvy a najmä s ohľadom na povahu strán zmluvy je zrejmé že oprávnený pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvu uzatvoril s povinnou ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Na základe uvedeného mal súd jednoznačne preukázané, že ide spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi je nutné okrem ustanovení zmluvných dojednaní a rozhodcovskej zmluvy, na ktoré sa odôvodnenie rozsudku odvoláva, aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán.
Rozhodcovskú doložka v rozhodcovskej zmluve, ktorá neboli individuálne dojednaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Takéto neprimerané podmienky nie sú záväzné pre spotrebiteľa (čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS) a z tohto dôvodu v tejto časti exekučný titul - rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je právom nedovolené a je v rozpore aj s dobrými mravmi podľa § 39 a § 3 Občianskeho zákonníka a v rozpore so smernicou Rady EÚ č. 93/13/EHS. Je nepochybné, že dlžník nemal možnosť zmluvné dojednania ani rozhodcovskú zmluvu zmeniť, pričom sú v jeho neprospech a spôsobujú nerovnováhu. V takomto prípade ide o rozpor so zákonom, respektíve minimálne o snahu obísť právne normy o spotrebiteľských právnych vzťahoch.
Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu prvého stupňa dojednanie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS nezáväzná pre spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti, a to ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť.
Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a tiež smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Na základe uvedeného súd prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia zamietol.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený. Uviedol, že exekučný súd založil svoju argumentáciu na závere o neplatnosti rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve. Rozhodcovská zmluva nebola nikdy podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere a spĺňa charakter individuálneho ustanovenia a nemôže byť neprijateľnou podmienkou. Zdôraznil, že rozhodcovská doložka a konanie pred rozhodcom je len alternatívne. Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú budú riešené v rozhodcovskom konaní. Súd poprel zásadu procesného práva a to „zásadu prekážky veci zahájenej“. Oprávnený je presvedčený, že nie je silnejšieho práva spotrebiteľa, ako inštitút odstúpenia od zmluvy, pričom povinný mohol jednoznačne ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy a to hneď dvakrát - pred a po. Išlo o samostatnú rozhodcovskú zmluvu, pričom treba posudzovať prípad od prípadu. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktoré v odvolaní špecifikoval.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len O.s.p.) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 45 ods. l, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoRK), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví,
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. l, písm. b) alebo c).
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).
Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ust. § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, sp. zn. RK-PC-210/13-EK zo dňa 4.2.2013, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu s príslušenstvom a trovy konania.
Súd prvého stupňa správne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania ako vzťah spotrebiteľský. V zmluve o revolvingovom úvere je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Oprávneným súčasne nebol v priebehu konania preukázaný opak. Z tohto dôvodu bola správna aplikácia ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Namietané nesprávne právne posúdenie veci nebolo opodstatnené.
Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového súdu, podľa ktorého rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté v budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní (pred rozhodcovským orgánom). Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca, ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka písm. r) účinného od 01.01.2008. Takéto dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej zmluve, ktorá bola vopred predformulovaná bez možnosti zmeniť ju. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi. Takže ani alternatívne dojednanie rozhodcovskej doložky nie je v súlade s ust. na ochranu spotrebiteľa.
Odvolací súd dodáva, že dané ustanovenie vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 45 ods. 1 ZoRK umožňuje exekučnému súdu ex offo skúmať nielen formálnu, ale aj materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Po zistení, že rozhodcovský rozsudok zaväzuje na plnenie, ktoré je nedovolené, v rozpore s dobrými mravmi je exekučný súd ex offo oprávnený exekučné konanie zastaviť. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie. V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvého stupňa nemalo za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené v súlade s ust. § 44 ods. 3 Exekučného poriadku. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Odvolací súd skúmal, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku (§ 53 ods. 1, 4 písm. r/ OZ) a či nedošlo k nekalej obchodnej praktike pri nanucovaní účelu úveru ,,na podnikanie“ spotrebiteľom (porov. rozhodnutie ÚS ČR vo veci I. ÚS 1930/11 o porušení práva na spravodlivý proces, ak sa spotrebiteľovi nepriznajú práva len kvôli držbe živnostenského listu). Navyše účel poskytnutých finančných prostriedkov vyplýva z obsahu zmluvy a mal ním byť nákup elektroniky.
S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. uzneseniu súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 4 O.s.p., nakoľko z tohto ustanovenia vyplýva, že ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.