Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/155/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 26. novembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného

W. F.,

nar. XX.XX.XXXX v W., trvale bytom R., J. K. XXX/X, t.č. v inej veci vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 22. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Podľa , zrušuje sa napadnutý rozsudok v celom výroku o treste odňatia slobody.

Podľa sa obžalovaný odsudzuje pri nezmenenom výroku o vine v rozsudku súdu prvého stupňa podľa Tr.zák. s použitím §, , , ods. 3 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 3 (tri) mesiace nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. b/ Tr.zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný W. F. uznaný vinným z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr.zák., pretože v dobe od 31.03.2014 do 12.04.2014 bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom, ktorý trest mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 18.06.2008, právoplatným dňa 18.11.2008 v spojení s uznesením Okresného súdu Martin, sp.zn. , zo dňa 26.02.2013, právoplatným dňa 26.02.2013 a uznesením Okresného súdu Partizánske, sp.zn. zo dňa 25.03.2014, právoplatného dňa 25.03.2014, a to napriek tomu, že dňa 31.03.2014 v Partizánskom osobne prevzal výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody do Ústavu na výkon väzby Ilava s nástupom ihneď, najneskôr do 7 dní od prevzatia výzvy, do výkonu trestu bol dodaný až dňa 12.04.2014 príslušníkmi Obvodného oddelenia PZ Hlohovec.

Bol za to odsúdený podľa § 348 ods. 1 Tr.zák. s použitím §§ 36 písm. l/, 37 písm. m/, 38 ods. 2 Tr.zák. na trest odňatia slobody na 5 mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal písomne v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. Z dvoch písomných podaní obhajcu vyplýva, že odvolanie smeruje proti výroku o treste. Z podrobných dôvodov vyplynulo, že sa obhajca domáha priznania poľahčujúcej okolnosti obžalovanému aj podľa § 36 písm. h/ Tr.zák. Teda, že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých rodinných pomerov, ktoré si sám nezavinil. Táto poľahčujúca okolnosť vyplýva z toho, že obžalovaný sa v dobe, keď mal nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, staral o svojho starého otca, ktorý je bezvládny a vážne chorý. Obhajca taktiež uviedol, že obžalovaný v iných predchádzajúcich prípadoch nariadený trest odňatia slobody vždy riadne nastúpil. Obhajca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa podľa zrušiť v potrebnom rozsahu a podľa navrhol vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhla prokurátorka krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného podľa ako nedôvodné zamietnuť, pretože podmienky pre priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti splnené neboli.

Odvolací súd podľa preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto výroku predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa prijal vyhlásenie obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K vytýkanej chybe v odvolaní obžalovaného, týkajúcej sa výroku o treste, uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Súd prvého stupňa správne rozhodol, keď obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l/ Tr.zák., pretože tento sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval. Naproti tomu súd prvého stupňa taktiež v súlade s ustanovením § 37 písm. m/ Tr.zák. rozhodol o priťažujúcej okolnosti v tom, že obžalovaný už bol za trestný čin odsúdený.

Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa pokiaľ nevyhovel návrhu obhajcu na priznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti aj podľa § 36 písm. h/ Tr.zák., spočívajúcej v spáchaní trestného činu pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil. V tomto smere síce správne dospel k záveru, že obžalovaný sa osobne staral o svojho starého otca S. F.. Túto starostlivosť však ako vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť neuznal, pretože obžalovaný nebol jedinou osobou, ktorá starostlivosť zabezpečovala, pričom obžalovaný sa vystavil tiesni tým, že včas neinformoval svoju rodinu o svojej povinnosti nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, a preto ide o tieseň subjektívne zavinenú práve obžalovaným. Bolo by však v rozpore so zásadou humánnosti ukladania trestov, ak by sa nevyhodnotila okolnosť, že sa páchateľ trestného činu, ktorý má nastúpiť výkon trestu odňatia slobody, stará v tej dobe o svojho ťažko chorého starého otca, pričom bolo preukázané, že k tomuto má veľmi dobrý vzťah. Tu nie je potom zvlášť rozhodujúce, či aj niekto iný mohol poskytovať starostlivosť a či obžalovaný svojej rodine oznámil svoju povinnosť nastúpiť výkon trestu odňatia slobody. Tu nejde o posudzovanie trestnej zodpovednosti obžalovaného, ale o to, či tento subjektívne pociťoval vnútornú potrebu starostlivosti o osobu, ktorú má zrejme rád a ktorá osoba vzhľadom na svoj mimoriadne

zlý zdravotný stav, celodennú starostlivosť (umývanie, stravovanie, obliekanie) potrebovala. Pohnútkou nenastúpenia bola potrebná pomoc blízkej osobe, čo obžalovaný uprednostnil pred splnením povinností vyplývajúcej z právoplatného odsudzujúceho rozhodnutia.

Napokon pre priznanie tejto poľahčujúcej okolnosti svedčí aj to, že obžalovaný sa snažil predtým legálnym spôsobom odložiť nástup výkonu trestu odňatia slobody na základe žiadosti zaslanej súdu. Súd však pre nesplnenie podmienok uvedených v (trest odňatia slobody prevyšujúci 1 rok) tejto žiadosti nevyhovel.

Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd zrušil podľa , výrok o treste odňatia slobody a postupom podľa sám rozhodol o uložení miernejšieho trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiacov. Pri rozhodovaní o treste obžalovanému priznal aj vyššie uvedenú poľahčujúcu okolnosť podľa Tr.zák., čím došlo k prevahe pomeru poľahčujúcich okolností. Podľa Tr.zák. potom došlo k zníženiu trestnej sadzby uvedenej v Osobitnej časti (zníženie hornej hranice sadzby o 1/3).

Výrok o nepodmienečnosti uloženého trestu odňatia slobody, ako aj výrok o zaradení do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia vyplýva z predchádzajúcej súdnej trestnosti obžalovaného, vrátane vykonania nepodmienečných trestov odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny

opravný prostriedok.