Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/47/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Alan Strelák, advokát, Bratislava, proti žalovanému: N. K., R.. XX. S. XXXX, bytom U. J., t. č. na neznámom mieste, o 618,75 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Pripúšťa sa späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 103,95 € z titulu zmluvnej pokuty a konanie sa v tejto časti zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 618,75 € z titulu vrátenia pôžičky s 9 % ročným úrokom z omeškania od 1. februára 2012, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 43 € (pozostávajúcu len zo zaplateného súdneho poplatku), a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku do rúk JUDr. Alana Streláka, advokáta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 4. decembra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že 19. septembra 2011 uzavrel so žalovanou zmluvu o úvere na sumu 450 € za odplatu 171 €, ktorú mala žalovaná splatiť v 3 pravidelných splátkach po 2,25 € a desiatich splátkach po 61,43 €, t. j. spolu 621 €. Celkovo však splatila len 2,25 € v deň podpisu zmluvy. Vzhľadom na to žalobca žiadal predčasné splatenie zvyšku úveru k 31. januáru 2012, čo sa nestalo, a od tohto dňa si nárokuje úrok z omeškania. Okrem toho si nárokoval aj zmluvnú pokutu v sume 3,3 % istiny úveru za každý mesiac omeškania, teda 7 mesiacov po 14,85 €.

2. Žalovanej, ktorej pobyt je neznámy, sa podľa uznesenia súdu č.k. -56 doručujú písomnosti v súdnom spise, keďže jej adresa nebola zistená a nenašiel sa vhodný opatrovník. Podľa názoru súdu za vhodného opatrovníka nemožno považovať zamestnancov súdov, ktorí sú spravidla vo veci neaktívni a vo výsledku tak ich zastupovanie vychádza narovnako ako doručovanie uložením v súdnom spise. Uvedené uznesenie bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu 23. októbra 2013 a keďže uvedeným dňom už bola žaloba a výzva na vyjadrenie sa k nej vyhotovená, nastali účinky doručenia žaloby a výzvy na vyjadrenie k 30. októbru 2014 (§ 48 ods. 4 O. s. p.). Žalovaná sa k žalobe v určenej lehote 15 dní nevyjadrila.

3. Súd nariadil vo veci pojednávanie, na ktoré bola žalovaná predvolaná rovnakým spôsobom, takže účinky doručenia predvolania nastali 19. novembra 2014. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, svoju neprítomnosť neospravedlnila ani nepožiadala o odročenie. V dôsledku toho súd konal pojednávanie v jej neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.).

4. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie listinami (zmluva o úvere z 19. septembra 2011, predžalobná upomienka z 23. novembra 2011 a oznámení o zosplatnení záväzku z 12. apríla 2012) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca je spoločnosť, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalobca (zastúpený finančným agentom) a žalovaná 19. septembra 2011 podpísali zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. V jej čl. I sa deklaruje, že veriteľ (žalobca) poskytol dlžníkovi (žalovanej) bezúčelový, hotovostný úver v sume 450 €, a to za celkový úrok 20 % istiny a za odmenu 18 % istiny. Dlžník podpisom zmluvy potvrdil prevzatie istiny v hotovosti. Dlžník sa tak na úroku a odmene (spolu označované ako „odplata“) zaviazal zaplatiť celkovo 171 € (t. j. 38 % zo 450 €), teda spolu s istinou sumu 621 €, čo bolo zreteľne vymedzené v čl. II tejto zmluvy. V ďalšom odseku čl. II bolo dohodnuté, že táto suma je splatná v 13 splátkach, a to v troch po 2,25 € a desiatich 61,43 € v určených termínoch splatnosti. Zmluva okrem iného obsahovala ustanovenie, podľa ktorého sú jej súčasťou obchodné podmienky v prílohe zmluvy. Priložené obchodné podmienky v bode 1 ustanovovali okrem iného toto: „1. Veriteľ má právo žiadať od žlníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške.“ Bod 1 obchodných podmienok obsahoval okrem iného určenie RPMN, v bode 2 bola určená konečná splatnosť. Bod 3 obchodných podmienok znel takto: „3. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ dlžník... nesplní svoj záväzok podľa čl. II zmluvy o úvere, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka... zároveň zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3 % istiny pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov..., a to za každý aj začatý mesiac omeškania...“

b) Žalovaná zaplatila prvú splátku vo výške 2,25 € v deň podpisu, ďalšie splátky ani iné povinnosti zo zmluvy nesplnila. Žalobca preto s účinnosťou k 31. januáru 2012 celý úver zosplatnil potom, čo na túto možnosť žalovanú upozornil listom z 23. novembra 2011 a vyzval ju na splatenie jej záväzkov. Žalovaná však svoje záväzky nesplnila ani potom.

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Všetky skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou listín, resp. vychádzajú z nesporných tvrdení žalobcu.

Právne vec súd posúdil takto:

7. Pred začatím pojednávania 27. novembra 2014 vzal žalobca svoju žalobu späť v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 103,95 €. Vzhľadom na tento úkon žalobcu súd podľa § 96 ods. 1 O. s. p. späťvzatie pripustil a konanie v tejto časti zastavil. Keďže k späťvzatiu došlo pred prvým pojednávaním, vyjadrenie žalovanej nebolo vôbec potrebné.

8. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou boli žalovanej poskytnuté a odovzdané peňažné prostriedky v hotovosti , ktoré sa zaviazala vrátiť zvýšené o tzv. odplatku. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu pôžičky v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka. Pretože žalobca ako veriteľ poskytoval túto pôžičku v rámci svojho podnikania a žalovaná ju neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 19. septembru 2011, a zmluva z 19. septembra 2011 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme pôžičky [§ 1 ods. 2 cit. zákona].

9. Z ustanovení zmluvy z 19. septembra 2011 citovaných v bode 4 tohto rozsudku je zrejmé, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti vyžadované v § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. V jej čl. II je jasne vymedzená suma poskytnutej pôžičky, ako aj potvrdenie, že žalovaná požičanú hotovosť prevzala. Zároveň je dohodnutý úrok (§ 658 ods. 1 Obč. zák.), a to absolútnou sumou, ktorú je dlžník povinný vrátiť k požičanej istine. Súd pritom posúdil aj dohodu o „odmene“ za osobitnú dohodu o úroku, keďže jeho účel je principiálne totožný. Takto dohodnutý úrok vo výške 38 % istiny (pričom ak by sa pôžička úročila na mesačnej báze pri zohľadnení aktuálneho zostatku, bola by efektívna úroková sadzba ešte vyššia) je síce dvojnásobne

vyšší než priemerný úrok komernčných bánk v danom období, no podľa názoru súdu ho nemožno považovať za rozporný s dobrými mravmi. Súd totiž zohľadnil, že v danom prípade ide o hotovostnú pôžičku nezabezpečenú žiadnym zabezpečovacím prostriedkom, poskytnutú dlžníkovi, u ktorého je kreditné riziko vyššie, navyše v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou. Tieto skutočnosti treba zohľadniť pri posudzovaní súladu dojednanej pôžičky s dobrými mravmi (porov. napr. uzn. NS SR ).

10. Za týchto okolností súd považoval tak samotnú pôžičku, ako aj odplatu (úroky a odmenu) platné dojednané, takže žalobca mal na základe zmluvy z 19. septembra 2011 právo, aby mu žalovaná zaplatila celkovo 621 €. Žalovaná však splnila len 2,25 €, teda nepatrnú časť, v dôsledku čoho ju súd zaviazal na zaplatenie zvyšku (621-2,25=) 618,75 €. K zosplatneniu úver došlo v súlade s prvou vetou bodu 1 obchodných podmienok a § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom k 19. septembru 2011. Omeškaním žalovanej s platením celej dlžnej sumy vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 8 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Preto súd v tejto časti žalobe vyhovel.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalobca mal vo veci úspech. Žalobca si však trovy v trojdňovej lehote po vyhlásení rozsudku nevyčíslil, v dôsledku čoho mu súd podľa § 151 ods. 2 druhej vety O. s. p. nemohol priznať trovy právneho zastúpenia. Je pravdou, že žalobca si trovy vyčíslil už v žalobe, v tom čase však predmetom konania bola vyššia suma než sa ním stala po čiastočnom späťvzatí návrhu. Pri výpočte odmeny za zastupovanie pritom treba vychádzať z hodnoty, ktorá je predmetom sporu (§ 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), teda zo sumy, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa žalobcovi majú nahradiť, tak predstavuje len súdny poplatok vo výške 43 €. Takto určenú náhradu trov je žalovaná povinná zaplatiť advokátovi žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.