Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_11C-92-2014.pdf
PDF · 121.09 KB
No categories available
11C/92/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v právnej veci žalobcu mBank SPÓLKA AKCYJNA so sídlom Senatorska 18, Warszawa, 00-950, Poľská republika, identifikačné číslo: 001254524, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky MBank S.A., pobočka zahraničnej banky MBank v Slovenskej republike so sídlom organizačnej zložky Pribinova 10, 811 09 Bratislava, IČO: 36 819 638, zastúpeného spoločnosťou Bartošík Šváby s.r.o. so sídlom BBC V, block A, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému Z. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX P. H., t.č. bytom H. K. XX, F., o zaplatenie 2.492,20 Eur, takto
rozhodol:
Žalovaný Z. F. je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 2.492,20 Eur so 16,50% úrokmi ročne od 14.09.2010 do zaplatenia a s 9% úrokmi z omeškania ročne od 1.1.2012 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 50 Eur, počnúc dňom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 15-teho dňa v mesiaci, a to pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej z nich.
Žalovaný Z. F. je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 411,24 Eur, pozostávajúce z náhrady za zaplatený súdny poplatok vo výške 149,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 261,74 Eur do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku tak, že sumu 149,50 Eur zaplatí na účet žalobcu vedený v mBank S.A. pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike č.účtu: 4203318527/8360 a sumu 261,74 Eur zaplatí na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Sberbank Slovensko, a.s. pod č. 4001097201/3100.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou podanou 12.3.2013 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie 2.492,20 Eur so 16,50% úrokmi od 14.9.2010 do zaplatenia, s 9% úrokmi z omeškania ročne od 14.9.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička, reg. č. zmluvy 520700-4201047161/8360, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému hotovostný úver. Úver je úročený dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 16,50% ročne. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním úveru. K 13.9.2010 bol žalovaný v omeškaní so zaplatením istiny vo výške 2.492,20 Eur. Žalobca žalovaného viackrát vyzýval na zaplatenie dlhu. Z dôvodu omeškania žalovaného žalobca v zmysle uvedenej zmluvy, bod 2.3.5. Všeobecných obchodných podmienok, ako aj § 506 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpil.
Z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie hotovostného úveru mPôžička zo dňa 5.12.2008 bola medzi účastníkmi konania uzavretá Zmluva o poskytnutí hotovostného úveru „mPôžička“. Z úverovej zmluvy bolo zistené, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 100.000,- Sk, čo je 3.319,39 Eur. Úver bol poskytnutý na obdobie 60 mesiacov. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 5.12.2013. Úver je poskytnutý jednorázovým
prevodom peňažných prostriedkov a ich pripísaním na účet stanovený v bode 1.3. zmluvy. Zo zmluvy vyplýva, že ročná percentuálna miera nákladov na úver vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia tejto zmluvy je 17,81%. Celkové náklady spojené s úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú sumu 47.614,53 Sk, čo je 1.580,51 Eur. Z bodu 1.10. vyplýva, že priemerná hodnota RPMN na príslušný spotrebiteľský úver, zverejnená podľa § 7a ods.2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení je 19,21%.
Podľa predloženého splátkového kalendára mal byť úver splácaný počnúc dňom 5.1.2009 po 2.458,45 Sk, čo je 81,61 Eur a posledná splátka úveru mala byť 5.12.2013 vo výške 2.565,98 Sk, čo je 85,17 Eur.
Žalobca odstúpením zo dňa 4.10.2011 odstúpil od Zmluvy o poskytnutí hotovostného úveru mPôžička reg.č.: 520700-4201047161/8360. Výzvou zo dňa 4.10.2011 vyzval žalovaného na splatenie celého dlhu vo výške 2.964,74 Eur do 15.11.2011.
Právny zástupca žalobcu do spisu pripojil aj výpis z účtu žalovaného č. 520700-4201047161/8360, z ktorého bolo zistené, že vnútrobankovým prevodom bola dňa 5.12.2008 poskytnutá žalovanému suma 3.319,39 Eur.
Posledná splátka bola žalovaným urobená 13.9.2010.
Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Ro/47/2013-37 zo dňa 25.6.2013, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že si je vedomý svojho dlhu voči banke, ale že nesúhlasí s požadovanou sumou na zaplatenie. Uviedol, že nepracuje v trvalom pracovnom pomere a žiada o možnosť postupného splatenia úveru vo výške do 50 Eur mesačne. Celú sumu nemá jednorázovo ako uhradiť.
Právny zástupca žalobcu predložil súdu dňa 7.8.2014 vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu. Vo vyjadrení uviedol aj špecifikáciu položiek tvoriacich žalovanú sumu. Uviedol, že úver mPôžička je svojou povahou kontokorentný úver/úverový rámec, ktorý žalobca ako banka poskytuje povoleným prečerpaním finančných prostriedkov na úverovom účte. Úrok dlžník platí len z čerpaných prostriedkov z úverového účtu (bod 6.1. Zmluvy o úvere). Dlžník neplatí úrok z kladného zostatku na úverovom účte. Dlžník má právo kladný zostatok na úverovom účte kedykoľvek a opakovane použiť (bod 6.3. Zmluvy o úvere). Vzhľadom na túto skutočnosť akékoľvek sumy pripísané na účet ako debet - napr. opakované čerpanie sa stávajú súčasťou istiny pohľadávky. V zmysle bodu 6.5. Zmluvy o úvere sa žalobca a žalovaný dohodli, že žalobca je oprávnený zaúčtovať čiastku úrokov na ťarchu úverového účtu. Poukázal na predložené výpisy z účtu. Z výpisov sa odráža celá platobná história. Žalovaný čerpal prostriedky z úverového rámca vo výške celkom 3.319,39 Eur dňa 5.12.2008. Ostatné debetné operácie predstavujú najmä úroky z úveru, ktoré sa v zmysle zmluvy pripisujú na ťarchu zostatku úveru. Žalovaný na účel splatenia úveru poukázal celkom 23 platieb v celkovej výške 1.779,33 Eur. Tieto platby sú uvedené na výpise z účtu. Zostatok úveru predstavuje sumu 2.492,20 Eur. Od čerpania úveru do dňa posledného stavu na výpise bol úrok priebežne v súlade so zmluvou o úvere pripisovaný ako debet na úverový účet. Preto si žalobca uplatňuje v súdnom konaní nárok na zmluvný úrok odo dňa nasledujúceho po poslednom zázname na výpise do zaplatenia (t.j. odo dňa kedy nárok na zaplatenie úroku vznikol).
Právny zástupca žalobcu ďalej uviedol, že Zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Poukázal na ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Podľa jeho názoru skutočnosť, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú začlenené v § 52 až 62 do Občianskeho zákonníka však automaticky neznamená, že sa na všetky právne úkony týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv majú aplikovať výlučne ustanovenia Občianskeho zákonníka. Požiadavka aplikovať nielen ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ale vôbec ustanovenia Občianskeho zákonníka, a nie Obchodného zákonníka, nevyplýva ani zo Smernice Rady č. 87/102/EHS zo dňa 22.12.1986 a ani z neskoršej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady č. 87/102/EHS. Účelom právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa je zvýšiť ochranu spotrebiteľa v právnych vzťahoch, nie však zásadným spôsobom meniť právnu kvalifikáciu právnych vzťahov. Narušil by sa tým princíp právnej istoty v zmluvných vzťahoch. Preto je žalobca toho názoru, že zmluva o úvere, ako aj všetky práva a povinnosti z nej vyplývajúce, sa riadia predovšetkým Obchodným zákonníkom, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré sú upravené v § 52 a 62 Občianskeho zákonníka. Je to dané tým, že v zmysle § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, a to bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Občiansky zákonník neobsahuje žiadnu úpravu zmluvy o úvere a ani úpravu Zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zdôraznil, že v zmysle ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka má pri odstúpení od zmluvy nárok na vrátenie dlžnej sumy s úrokmi.
Poukázal aj na ustanovenie § 13 ods.3 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1 (t.j. právo odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere), je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď sa spotrebiteľský úver začal čerpať. Preto aj veriteľ, ktorý odstúpi od úverovej zmluvy z dôvodu neplnenia povinností dlžníka, má mať nepochybne nárok na zaplatenie dohodnutého úroku.
Žalovaný Z. F. na pojednávaní uviedol, že vie, že má žalovaný dlh. Momentálne je nezamestnaný, má 6 detí, ktoré žijú s ním a s jeho družkou. 3 deti sú ešte maloleté a chodia na základnú školu, ďalšie 2 maloleté deti študujú na strednej škole a jedna dcéra je už dospelá, je vyučená, ale momentálne nezamestnaná. Poberá len sociálne dávky od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedol, že by rád tento dlh splácal po 50 Eur mesačne. Do septembra pracoval ako kuchár v Penzióne P. pri Krupine. V septembri odišiel pracovať do zahraničia, ale tam to tiež nebolo dobré a po 2 týždňoch sa vrátil domov. Teraz ho zavolajú len príležitostne pomôcť do Penziónu P.. V posledných 2 mesiacoch ho však nezavolali ani raz. Momentálne dlh nemá z čoho zaplatiť. Uviedol, že podľa všetkého zaplatil len 23 zo 60 splátok, ktoré mali byť zaplatené. Opäť požiadal o umožnenie splácať dlh po 50 Eur mesačne s tým, že si je vedomý, že ak nejakú splátku nepošle, stane sa zročný celý dlh.
Podľa § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods.1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods.3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods.4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy,
o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods.6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Uskutočneným dokazovaním mal súd preukázané, že v prejednávanej veci ide o spor zo Zmluvy o úvere „mPÔŽIČKA“ uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 5.12.2008. Žalobca z dôvodu neplnenia povinností žalovaného riadne a včas splácať úver, odstúpením od úverovej zmluvy zo dňa 4.10.2011 od tejto zmluvy odstúpil a výzvou zo dňa 4.10.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie dlhovanej sumy 2.964,74 Eur. Žiadal túto sumu splatiť v 16 splátkach s minimálnou výškou každej mesačnej splátky 190 Eur. Prvá splátka mala byť uhradená najneskôr 15.11.2011.
Spor vznikol zo zmluvy uzavretej medzi peňažným ústavom pri výkone jeho obchodnej činnosti (poskytovanie úverov) a spotrebiteľom. Preto ide o spotrebiteľskú zmluvu. Súd sa stotožnil s vysloveným právnym názorom právneho zástupcu žalobcu, že úverová zmluva je absolútnym obchodom v zmysle ustanovenia § 261 ods.6 písm. d) Obchodného zákonníka. Súd však nemohol opomenúť aplikovanie aj ustanovení § 52 až 62 Občianskeho zákonníka, lebo sa jedná o spotrebiteľský úver.
Z úverovej zmluvy bolo zistené, že dňa 5.12.2008 bola žalovanému poskytnutá suma 3.319,39 Eur. K poslednej splátke úveru došlo 13.9.2010 sumou 163,22 Eur. Žaloba bola podaná 12.3.2013. K premlčaniu dlhu z toho dôvodu nedošlo.
Dokazovaním bolo preukázané, že zo 60 splátok úveru žalovaný splatil 23 splátok, ktoré boli splatné v dobe od 5.1.2009 do 5.11.2010. Posledná splátka bola zaplatená 13.9.2010 sumou 163,22 Eur. Žaloba bola podaná 12.3.2013. Z tohto vyplýva, že nedošlo ani k čiastočnému premlčaniu dlhu podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky.
Podľa splátkového kalendára malo byť zaplatených ešte 36 splátok po 81,61 Eur, čo je 2.937,96 Eur a posledná splátka vo výške 85,17 Eur, čo je spolu 3.023,13 Eur. Takto mala byť splatená istina spolu s úrokmi do konečnej splatnosti úveru, ktorá bola účastníkmi konania dohodnutá na 5.12.2013.
Splatené splátky s poradovými číslami 1. až 23. predstavujú splatenie istiny vo výške 961,95 Eur a splatenie úrokov vo výške 915,08 Eur.
Pri rozhodovaní súd vychádzal z ustanovenia § 506 Obchodného zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než 2 splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Z úverovej zmluvy vyplýva, že úver bol úročený až do konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia § 503 ods.3 Obchodného zákonníka vyplýva, že dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 25 ods.1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods.2 uvedeného zákona, ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 6 ods.2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia.
Súd preto podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie dlhovanej sumy 2.492,20 Eur aj so 16,50% úrokmi ročne od 14.9.2010 do zaplatenia.
Žalovaný tým, že nesplatil úver v termíne splatnosti a nie ani po jeho zosplatnení, sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu. Preto vzniklo žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 369 ods.1 Obchodného zákonníka a § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov účinných v čase vzniku omeškania. V zmysle uvedených ustanovení boli úroky z omeškania v čase vzniku omeškania 9% ročne.
Podľa § 160 ods.1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd pri svojom rozhodovaní prihliadol na skutočnosť, že žalovaný je už dlhšiu dobu nezamestnaný a nemá k dispozícii finančné prostriedky na zaplatenie sumy 2.492,20 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania jednorázovo. Preto mu súd pripustil splátky dlhu vo výške 50 Eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., keď prihliadol na to, že žalobca mal v konaní plný úspech. Žalobcovi vznikli trovy konania vo výške 411,24 Eur, z čoho 149,50 Eur je náhrada za zaplatený súdny poplatok z podaného návrhu a suma 261,74 Eur je náhrada trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli vyúčtované a priznané v súlade s ustanovením § 10, § 14 ods.1, § 16 ods.3 a § 18 ods.3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, napísanie návrhu na začatie konania) po 101,25 Eur, 2 x režijný paušál po 7,81 Eur a 20% DPH z tejto sumy.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).