Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Cob-35-2014.pdf
PDF · 136.35 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cob/35/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v právnej veci navrhovateľa: Pivovary Topvar a.s., IČO: 31 648 479, Krušovská 2092, 955 14 Topoľčany, zastúpeného JUDr. Luciou Jurgovou, advokátkou so sídlom Alžbetina 32, 040 01 Košice, proti odporcovi: Filip Čermák, IČO: 70 489 581, Energetiků 994/7, 674 01 Třebíč - Nové Dvory, Česká republika, o odvolaní navrhovateľa a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-513 zo dňa 07.01.2014, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-254 zo dňa 28.03.2012, jednohlasne takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-254 zo dňa 28.03.2012 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-513 zo dňa 07.01.2014 m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.877,98 eura s 0,05 % úrokom z omeškania zo sumy 1.939,23 eura od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 4.938,75 eura od 22.12.2006 do zaplatenia a vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Topoľčany rozsudkom č.k. 7Cb/22/2008- 13 zo dňa 07.01.2014 uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 6.877,98 eura s 0,05 % úrokom z omeškania zo sumy 1.939,23 eura od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 4.938,75 eura od 22.12.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd 1. stupňa tak rozhodol o návrhu, ktorej sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal zaplatenia 44.072,22 eura s príslušenstvom, ktorá pozostáva zo suma 1.122,38 eura titulom nároku na nájomné a sumy 42.949,84 eura titulom nároku na zaplatenie kúpnej ceny za dodaný tovar. Suma 1.122,38 eura pozostáva zo sumy 567,88 eura podľa faktúry č. 2006600295 zo dňa 29.09.2006 splatnej dňa 14.10.2006, ktorou vyfakturovali odporcovi nájomné za mesiac 9/2006 za prenájom osobných motorových vozidiel EČ: H. XXX V., H. XXX V. a H. XXX V. a na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci uzatvorenej 03.01.2005, sumy 196,77 eura titulom faktúry č. 2006600304 zo dňa 31.10.2006 splatnej dňa 19.12.2006, ktorou bolo vyfakturované nájomné za alikvotné obdobie mesiaca október 2006 za prenájom osobných motorových vozidiel EČ: H. XXX V., H. XXX V. a H. XXX V. a na základe zmluvy o podnikateľskom nájme hnuteľnej veci uzatvorenej 03.01.2005 a to za obdobie od 01.10.2006 do ukončenia zmluvy, sumy 357,73 eura titulom faktúry č. 2006600305 zo dňa 31.10.2006 splatnej dňa 19.12.2006 za prenájom osobných motorových vozidiel EČ: H. XXX V., H. XXX V. a H. XXX V. za obdobie od 11.10.2006 do 31.10.2006. Suma 42.949,84 eura pozostávala z kúpnej ceny za dodaný tovar podľa faktúry č. 2006600211 zo dňa 01.08.2006 v sume 7.448,51 eura, faktúry č. 2006600224
zo dňa 02.08.2006 v sume 533,82 eura, faktúry č. 2006600224 zo dňa 07.08.2006 v sume 6.039,63 eura, faktúry č. 2006600246 zo dňa 17.08.2006 v sume 7.337,15 eura, faktúry č. 2006600259 zo dňa 28.08.2006 v sume 5.383,72 eura, faktúry č. 2006600269 zo dňa 30.08.2006 v sume 159,60 eura, faktúry č. 2006600275 zo dňa 07.09.23006 v sume 8.301,83 eura, a faktúry č. 2006600291 zo dňa 22.09.2006 v sume 4.938,75 eura. Navrhovateľ si uplatnil i nárok na zaplatenie príslušenstva pohľadávky a to z omeškania faktúry č. 2006600295 a faktúry č. 2006600304 úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne od splatnosti faktúr do zaplatenia ako i z faktúr za dodaný tovar.
Odporca v konaní pred súdom 1. stupňa nespochybňoval dôvodnosť vystavenia faktúr uvedených v žalobe. Ako obranu voči nároku navrhovateľa však vykonal jednostranný zápočet tvrdiac, že voči navrhovateľovi mu vzniklo právo na zaplatenie náhrady škody a zmluvnej pokuty vyúčtovanej faktúrami č. 27010076 zo dňa 20.04.2007 v sume 4 098 000 Kč a č. 270100077 zo dňa 20.04.2007 v sume 75 259,80 Kč.
Súd 1. stupňa vyššie uvedeným spôsobom rozhodol na základe skutkového skutkových zistení, podľa ktorých navrhovateľ ako kupujúci a odporca ako predávajúci uzavreli dňa 31.07.2003 kúpnu zmluvu č. 80/EX/03 (ďalej len zmluva), ktorej predmetom je dodávka a odber piva a nealkoholického nápoja z produkcie predávajúceho (ďalej len tovar) s tým, že dodávky započnú po dohode zmluvných strán na základe písomných objednávok, ktoré predloží kupujúci najneskôr 10 pracovných dní pred predpokladanou expedíciou piva. Miesto plnenia bolo dohodnuté v sídle predávajúceho v Topoľčanoch. Z čl. XI bod 1, bod 3 zmluvy vyplýva, že všetky obaly, sudy a prepravky sú majetkom predávajúceho, preto je kupujúci povinný vrátiť obaly predávajúcemu najneskôr do 90 dní od ich odberu od predávajúceho. Predávajúci si vyhradil právo znížiť dodávky výrobkov podľa zmluvy v jednotlivých prípadoch tak, že produkty budú dodané len v množstve vrátených obalov. Kupujúci sa zaviazal skutočnosti a pokyny predávajúceho týkajúce sa hospodárenia s obalmi dodržiavať a v prípade porušenia uhradiť predávajúcemu všetku škodu, ktorá mu ich porušením vznikla. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú a nadobudla platnosť dňom jej podpisu zmluvnými stranami. Zmluvné strany mohli zmluvu vypovedať s 3 mesačnou výpovednou lehotou, ktorá začína plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď druhej strane doručená (čl. XII bod 1 zmluvy). Podľa článku XII bod 6 zmluvy bolo pivo, ktoré bolo predmetom zmluvy, určené na export do Českej republiky. Dodatkom č. 5 zo dňa 04.04.2005 k zmluve účastníci zmenili článok XII bod 1 tak, že namiesto trojmesačnej výpovednej lehoty si dohodli dvanásťmesačnú výpovednú lehotu. Podľa článku XII bod 5 zmluvy v prípade nesplnenia niektorého z bodov uvedených v zmluve, stráca zmluva platnosť po písomnom oznámení jednej zo zmluvných strán o okamžitom skončení zmluvy.
Odporca doručil navrhovateľovi písomné oznámenie o okamžitom skončení kúpnej zmluvy v znení jej dodatkov zo dňa 10.10.2006. Okamžité skončenie zmluvy odôvodnil porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľom a to bodu 1 článku XI zmluvy - vrátiť obaly predávajúcemu najneskôr do 90 dní od ich odberu. V oznámení odporca uviedol, že zmluva stráca platnosť, zanikajú všetky zmluvné vzťahy z nej vyplývajúce a vyzval navrhovateľa na vrátenie všetkých obalov, s ktorými ku dňu doručenia oznámenia disponuje do 11.11.2006. Prílohou oznámenia bol zoznam odobratých a nevrátených obalov od 01.07.2006 (počiatočný stav) do 09.10.2006. Na oznámenie reagoval navrhovateľ listom z 19.10.2006, ktorým odporcovi oznámil, že okamžité skončenie zmluvného vzťahu neuznáva a považuje ho za naďalej trvajúci a neukončený z dôvodu, že záväzky týkajúce sa obalov neporušuje, ich obrátkovosť je zachovaná a vracia viac obalov ako odoberá. Okrem toho odporca neumožnil vjazd niekoľkých kamiónov navrhovateľa, teda znemožnil aj vrátenie mnoho tisícok obalov a tiež odber už potvrdených a objednaných dodávok a to pred samotným doručením oznámenia z 10.10.2006. Odporca listom z 31.10.2006 odpovedal na reakciu navrhovateľa, pričom spochybnil jeho tvrdenia. Súčasne uviedol, že navrhovateľ konaním v rozpore s článkom XII bod 6 zmluvy, t. j. tým, že zásoboval pivom určeným na export do Českej republiky odberateľov v Nemecku a Taliansku, splnil predpoklady pre vznik práva odporcu okamžite skončiť zmluvu podľa jej čl. XII bod 5. Navrhovateľ má preto aj list 31.10.2006 považovať za písomné oznámenie o okamžitom skončení zmluvy z dôvodu nesplnenia článku XII bod. 6 zmluvy.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7Cb/82/2007 súd zistil, že návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia zmluvného vzťahu založeného vyššie uvedenou kúpnou zmluvou bol právoplatne zamietnutý rozsudkom zo dňa 20.03.2009 (právoplatným dňa 09.04.2009) z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na žalovanom určení. Z výpovedí svedkov
O. B., L. B. a O. G. (bývalých zamestnancov odporcu na oddelení zahraničného obchodu) vypočutých v predmetnej veci vyplynulo, že navrhovateľ bol veľkým odberateľom odporcu, mal hromadné objednávky, bral všetok sortiment. Spolupráca medzi navrhovateľom a odporcom bola dobrá, ani jedna strana nemala námietky. Navrhovateľ (aj ostatní odberatelia) si objednával tovar faxom, e-mailom, alebo telefonicky, bol vyhotovený dodací list, ktorý bol predložený expedícii, na základe neho bol tovar vyexpedovaný a naložený na autá. Zahraniční partneri boli telefonicky informovaní, že tovar je pripravený s tým, že oni zase oznámili, kedy prídu tovar naložiť a prevziať. Navrhovateľ bol odberateľom do Českej republiky, ale odoberal a vykonával vývoz piva aj do Talianska, Srbska a Nemecka, a to s vedomím odporcu. Tovar určený do zahraničia sa odlišoval v tom, že bol označený etiketou v príslušnom jazyku krajiny, do ktorej bol vyvážaný. Pokiaľ ide o obaly, na oddelení evidencie expedície aj obalov, boli zaevidované obaly, ktoré boli vyvezené a keď odberateľ obaly doviezol, boli odpočítané. Pri odovzdávaní obalov bolo podstatné, aby bol odovzdaný kus za kus. Keď prišiel kamión pre tovar, doniesli plný kamión obalov na vrátenie. S obalmi neboli problémy, keď sa stalo, že bol nedostatok obalov napr. v lete, keď bola väčšia spotreba piva, telefonicky bolo u partnerov vybavené ich vrátenie. Na konci roka bola robená inventarizácia a saldo konto obalov bolo dané na odsúhlasenie zahraničnému partnerovi. S navrhovateľom neboli problémy týkajúce sa platenia alebo vrátenia obalov, neboli mu zaslané žiadne písomné upozornenia. V mesiaci septembri 2006 (v piatok poobede) vydalo vedenie odporcu nové podmienky pre odberateľov, napr. platenie vopred, zmenená evidencia obalov pondelka bol vydaný zákaz expedovať pivo bez vedomia vedenia. Objednávky boli odsúhlasené, tovar bol na sklade aj s etiketami do príslušných štátov, ale nebol expedovaný.
V ďalšom súd 1. stupňa poukazuje na znalecké dokazovanie. Súd najprv ustanovil znalca Ing. Milana Chovana, ktorý mal zodpovedať na otázku či odporcovi v súvislosti s odstúpením od zmluvy navrhovateľom a následným zastavením dodávok piva vznikol ušlý zisk za obdobie od októbra 2006 do októbra 2007 a v akej výške, resp. aký zisk by odporca dosiahol v tomto období, keby navrhovateľ neodstúpil od zmluvy. Uvedený znalec vo svojom znaleckom posudku doplnenom dvoma dodatkami dospel k záveru, že odporca v sledovanom období rokov 2003 až 2006 dosiahol celkový efekt hospodárenia vo forme straty a nie zisku, pričom stratu za toto obdobie vyčíslil vo výške 437 083 Kč.
Navrhovateľ na základe stanoviska daňového poradcu Mgr. Jaroslava Nemca namietal rozpory v znaleckom posudku vypracovanom Ing. Milanom Chovanom a žiadal o vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Súd preto ustanovil nového znalca - znaleckú organizáciu Audit-Consult s.r.o., ktorej úlohou bolo určiť výšku zisku v zmysle § 381 v súvislosti s § 373 Obchodného zákonníka, ktorý je spravidla dosahovaný v poctivom obchodnom styku za 12 mesiacov za podmienok obdobných podmienkam medzi účastníkmi uzavretej kúpnej zmluvy, v oblasti podnikania veľkoobchodu s pivom s prihliadnutím k obratom vzájomnej obchodnej spolupráce navrhovateľa a odporcu za roky 2003 až 2005. Znalecká organizácia vo svojom posudku uskutočnila 2 spôsoby výpočtu zisku, 1. spôsob vychádzal z celkových daňových príjmov a celkových daňových výdavkov, a 2. spôsob vychádzal z percentuálneho podielu, akým sa príjmy z predaja tovaru podieľali na celkových daňových príjmoch, a následne sa týmto percentom zistila výška prislúchajúcich daňových výdavkov. Znalecká organizácia sa rozhodla uskutočniť aj tento 2. spôsob výpočtu z dôvodu, že odporca Filip Čermák uvádza, že za skúmané obdobie mal 2 ekonomické aktivity, a to cestnú nákladnú dopravu a veľkoobchod s pivom. Prvým spôsobom výpočtu znalecká organizácia zistila za rok 2003 zisk vo výške 667 021 korún českých, za rok 2004 zisk 3 682 358 korún českých a za rok 2005 zisk 1 711 991 korún českých. Priemerný ročný zisk bol vo výške 2 693 942 korún českých. Druhým spôsobom výpočtu znalecká organizácia zistila za rok 2003 zisk vo výške 423 360 korún českých, za rok 2004 zisk 1 049 992 korún českých a za rok 2005 zisk 638 170 korún českých. Priemerný ročný zisk bol vo výške 938 454 korún českých. Znalecká organizácia nechávala na zvážení súdu, ktorú z týchto súm použije, avšak odporúča použiť sumu priemerného ročného zisku vo výške 938 454 korún českých zistenou 2. spôsobom výpočtu na základe percentuálneho podielu, nakoľko takto vypočítaný zisk je presnejšie vzhľadom na 2 hlavné ekonomické aktivity odporcu - je možné ho považovať za zisk očistený len na veľkoobchod s pivom. Znalecká organizácia výsledky odlišné od výsledkov znalca Ing. Milana Chovana vysvetlila tým, že predchádzajúci znalec vyčíslil „ celkový efekt hospodárenia “ za obdobie rokov 2003 až 2006, neočistil stav od hodnôt DPH, ako aj ďalšími dôvodmi uvedenými na strane 13 až 15 znaleckého posudku. Znalec Ing. Miroslav Šefčík PhD. vypočutý za uvedenú znaleckú organizáciu na pojednávaní uviedol, že sa prikláňa k 2. spôsobu výpočtu, keďže pri 1. spôsobe je počítaný iba rozdiel medzi príjmami z predaja piva a nákladmi na jeho nákup. Až 2. spôsob zohľadňuje aj režijné náklady (vedenia administratívy, vyplácanie miezd, skladové hospodárenie a pod.) nutne spojené s dosahovaním podnikateľského zisku pri obchodovaní s pivom.
V právnych záveroch odôvodnenia v rozsudku súd 1. stupňa poukázal na ustanovenia Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru publikovaného v Zbierke zákonov oznámením Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 160/1991 Zb. (ďalej len Dohovor), pričom zdôraznil, že na účely tohto dohovoru vyhlásenie alebo iné správanie strany sa vykladajú podľa jej úmyslu, ak bol druhej strane tento úmysel známy alebo jej nemohol byť neznámy (čl. 8 ods. 1). Ak sa ustanovenie predchádzajúceho odseku nepoužije, vykladajú sa vyhlásenia alebo iné správanie strany podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností rozumná osoba v tom istom postavení ako druhá strana (čl.8 ods. 2). Pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklosti a následného správania strán (čl. 8 ods. 3).
Súd 1. stupňa tiež zdôraznil, že podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru zo strany viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli.
Podľa čl. 74 Dohovoru náhrada škody pri porušení zmluvy jednou stranou zahŕňa sumu zodpovedajúcu strate, včítane ušlého zisku, ktorú utrpela druhá strana v dôsledku porušenia zmluvy. Náhrada škody nesmie presiahnuť stratu a ušlý zisk, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy.
Podľa čl. 78 Dohovoru ak sa strana oneskorí s platením kúpnej ceny alebo inej peňažnej sumy, má druhá strana nárok na úroky z omeškania bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek nároky na náhradu škody podľa článku 74.
Súd 1. stupňa tiež poukázal na § 381 Obchodného zákonníka, podľa ktorého namiesto skutočne ušlého zisku môže poškodená strana požadovať náhradu zisku dosahovaného spravidla v poctivom obchodnom styku za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy v okruhu podnikania, v ktorom podniká. Podľa § 737 Obchodného zákonníka sa pri porušení záväzkov v medzinárodnom obchodnom styku pri použití § 381 prihliada na výšku zisku spravidla dosahovaného v štáte, kde má sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko oprávnená osoba.
Súd 1. stupňa skonštatoval, že medzi účastníkmi uzatvorená kúpna zmluva sa spravuje dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru č. 160/1991 Zb. Odporca nespochybnil nárok navrhovateľa, ktorý si návrhom uplatnil. Voči uplatnenej istine s príslušenstvom navrhovateľa však vykonal jednostranný zápočet jeho nároku na plnenie z titulu náhrady škody a uplatnenej zmluvnej pokuty a to fakt. č. 27010076 zo dňa 20.04.2007 v sume 4.098.000,-Kč a fakt. č. 270100077 zo dňa 20.04.2007 v sume 75.259,80Kč. Vzhľadom k tomu súd musel ako predbežnú otázku vyriešiť, či odstúpenie od zmluvy vykonané navrhovateľom je platné. V prvej listine použil navrhovateľ ako dôvod okamžitého skončenia zmluvy porušovanie článku XI bodu 1, t. j. nedodržovanie lehoty 90 dní na vrátenie obalov. Aj keď v zmluve bola dohodnutá na vrátenie obalov lehota 90 dní, dokazovaním a to najmä z výpovedí svedkov O. B., L. B. a O. G. vo veci 7Cb/82/2007, bývalých zamestnancov odporcu na oddelení zahraničného obchodu, mal súd za preukázané, že pri odoberaní a vracaní obalov nedochádzalo medzi účastníkmi k žiadnym problémom a to ani v prípade prekročenia dohodnutej lehoty. Ako vyplynulo z výpovede svedkov, prax bola taká, že pri odovzdávaní obalov bolo podstatné, aby bol odovzdaný kus za kus. Navrhovateľ s odporcom ale aj s inými obchodnými partnermi si dlhodobou praxou ustálili spôsob vracania obalov, ktorý odporca dodržiaval a v prípade, že nebola dodržaná 90 dňová lehota na vrátenie obalov, nebolo to výlučne zavinením odporcu, ktorý najmä v mesiacoch väčšieho odberu tovaru jeho odberateľmi vrátenie obalov v presnom odobratom počte nemohol sám ani ovplyvniť. Okrem toho, ak navrhovateľ trval na dôslednom dodržiavaní dohodnutej lehoty, vzhľadom na ustálenú prax, je v rozpore s dobrými mravmi, aby bez predchádzajúceho upozornenia okamžite skončil zmluvu a takto postupoval iba voči odporcovi (t. j. len jednému z obchodných partnerov, ktorí pri vracaní obalov postupovali rovnako). Takéto konanie navrhovateľa voči dlhodobého obchodnému partnerovi súd považuje za konanie, ktorého cieľom bolo ukončenie zmluvného vzťahu v čo najkratšom čase, ktorému by inak bránila dvanásťmesačná výpovedná lehota. To potvrdzuje aj skutočnosť, že navrhovateľ, pokiaľ trval iba na dodržiavaní 90 dňovej lehoty vracania obalov a mal aj naďalej záujem s odporcom spolupracovať, vôbec nevyužil možnosť upozornenia a následného zníženia dodávok tovaru len v množstve vrátených obalov (bod 3 článku XI zmluvy). Naviac dôvodom ukončenia kúpnej zmluvy v
oznámení o jej okamžitom skončení zo dňa 10.10.2006, ako dôvod malo byť iba obalové hospodárstvo za čas od 01.07.2006 do 09.10.2006. Z prílohy t.j. Zoznamu odobratých a nevrátených obalov od 01.07.2006 do 09.10.2006 vyplýva, že celkovo odobral navrhovateľ za uvedené obdobie 63.162 ks obalov a bolo vrátených celkovo 76.810 ks obalov, čiže v danom období od 01.07.2006 do 09.10.2006, ktoré bolo dôvodom ukončenia Kúpnej zmluvy, vrátil navrhovateľ o 13.648 ks obalov viac, ako prevzal.
Druhým dôvodom použitým navrhovateľom pri okamžitom skončení zmluvy bola skutočnosť, že odporca tovarom určeným na export do Českej republiky zásoboval aj odberateľov v Nemecku a Taliansku. V zmysle čl. XII bod 5 si účastníci dohodli, že pivo je určené na export do Českej republiky. Výpoveďami horeuvedených svedkov však bolo preukázané, že o dodávaní tovaru odberateľom v obidvoch týchto štátoch, mal navrhovateľ vedomosť, toto dlhodobo rešpektoval, dokonca tovar pre dodávku do týchto štátov pripravil, nakoľko ho označoval etiketami v príslušnom jazyku. Navrhovateľ výhrady voči takémuto postupu nikdy nevzniesol a podľa názoru takýto postup bol dokonca v jeho záujme, keďže sa ním zvyšoval export piva. Okamžité skončenie zmluvy z vyššie uvedeného dôvodu porušuje dlhodobú prax zažívanú medzi účastníkmi, súd ho s poukazom na dovtedy výborné obchodné vzťahy označil za účelové s tým, že jeho cieľom rovnako ako v predchádzajúcom prípade bolo čo najrýchlejšie ukončenie zmluvného vzťahu v snahe obísť dohodu účastníkov v 12 mesačnej výpovednej lehote. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval okamžité skončenia kúpnej zmluvy za neplatné práve s poukazom citované články 7 a 8 dohovoru, nakoľko z dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom vytýkané konanie odporcu, pre ktoré navrhovateľ od zmluvy odstúpil, bolo výsledkom konania - praxe, ktoré strany počas trvania zmluvy medzi sebou zaviedli, pričom aj podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru, strany sú viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli, a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli.
Súd 1. stupňa sa ďalej zaoberal nárokom odporcu, ktorý vykonal jednostranný zápočet jeho nároku na plnenie z titulu náhrady škody a uplatnenej zmluvnej pokuty a to fakt. č. 27010076 zo dňa 20.04.2007 v sume 4.098.000,-Kč a fakt. č. 270100077 zo dňa 20.04.2007 v sume 75.259,80Kč. Odporca uviedol, že započítava tieto svoje pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa, ktoré zanikli momentom vystavenia ich faktúr, započítavanie vykonávajú do výšky pohľadávky navrhovateľa. Faktúra na sumu 72.259,50 Kč je zmluvnou pokutou v zmysle zmluvy, nakoľko tovar bol riadne objednaný, potvrdený, realizovaný a keď došli vozidlá k navrhovateľovi tieto neboli naložené tovarom. Išlo o objednávky zo 14.09.2006, 22.09.2006 a 25.09.2006, ktoré boli navrhovateľom potvrdené, celkovo to bola objednávka v sume 1.445.184 Kč, z ktorej bola vypočítaná zmluvná pokuta 72.259,50 Kč. Druhá faktúra na sumu 4.000.098 Kč bola vystavená ako náhrada škody z dôvodu, že zmluvný partner po celý rok odmietol dodržiavať zmluvu, pričom odporca bol závislý na predmetnom dodávaní piva, nakoľko iné neodoberal, čím odôvodňujú vznik škody a pokiaľ by toto pivo bolo dodávané, škoda by nevznikla. Pokiaľ ide o výpočet náhrady škody u druhej faktúry vychádzalo sa z daňového priznania za roky 2004,2005,2006 a vyčíslovali ušlý zisk, pretože skutočná škoda išla ťažšie vyčísliť.
Čo sa týka faktúry č. 270100077 zo dňa 20.04.2007 na sumu 75.259,80 Kč tak touto si odporca uplatňoval zaplatenie zmluvnej pokuty za objednaný a nedodaný tovar v zmysle čl. IX písm. b/ kúpnej zmluvy (zmluvná pokuta 5% z fakturovanej ceny za konkrétnu dodávku). V spise 7Cb/82/2007 sa síce nachádzajú objednávky zo dňa 14.09.2006 i zo dňa 22.09.2006, v ktorých je špecifikovaný tovar, avšak odporca súdu nepreukázal žiadnym spôsobom v akej hodnote bol tento objednaný tovar. Objednávka z 25.09.2006 doložená nebola, je tam iba potvrdenie o tom, že kedy odporca príde tovar objednaný z 25.09.2006 prevziať. Súd preto nemohol posúdiť hodnovernosť nároku odporcu na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola dohodnutá v kúpnej zmluve, nakoľko súdu nepreukázal v akej sume bol tovar objednaný. Nakoniec bolo v konaní preukázané, že tovar z objednávky zo dňa 22.09.2006 bol odporcovi dodaný, nakoľko navrhovateľ na základe tejto objednávky vystavil faktúru č. 2006600291 vo výške 112.715,55 Kč (v pripojenom spise čl. 201), ktorej zaplatenie si uplatňuje v tomto konaní. Preto súd odporcovi nárok z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty zo strany navrhovateľa nepriznal. Čo sa týka ďalšieho nároku a to započítania náhrady škody na základe faktúry č. 27010076 zo dňa 20.04.2007 v sume 4.098.000,-Kč, súd zisťoval výšku tohto nároku z dôvodu neplatného odstúpenia od zmluvy navrhovateľom. V prípade riadneho odstúpenia od zmluvy by mal odporca v zmysle Dodatku č. 5 zo dňa 04.04.2005 ku kúpnej zmluve nárok na 12 - mesačnú výpovednú lehotu, to znamená, že po túto dobu by ďalej mohol obchodovať s navrhovateľom. Odporcovi bola daná výpoveď s okamžitou platnosťou listinami zo dňa 10.10.2006 a 31.10.2006, to znamená, že najneskôr do 10.10.2007 mali pokračovať obchodné vzťahy účastníkov založené kúpnou zmluvou zo dňa 31.07.2003. Keďže navrhovateľ porušil svoju zmluvnú povinnosť a nezotrval v zmluvnom vzťahu po dobu výpovednej lehoty, súd ďalej zisťoval,
či odporcovi v súvislosti s týmto porušením zmluvnej povinnosti vznikla škoda a ak áno, v akej výške. Súd sa stotožnil s tvrdením odporcu, že škoda mala spočívať v ušlom zisku, ktorý by odporca dosiahol, keby zmluvný vzťah trval nasledujúcich 12 mesiacov. Ustanovená znalecká organizácia preto mala určiť výšku ušlého zisku v zmysle ustanovenia § 381 Obchodného zákonníka s poukazom na § 737 Obchodného zákonníka, ktorý je dosahovaný spravidla v poctivom obchodnom styku za 12 mesiacov za podmienok obdobných podmienkam porušenej zmluvy - kúpnej zmluvy číslo 80/EX/03, v oblasti podnikania veľkoobchodu s pivom s prihliadnutím k obratom vzájomnej obchodnej spolupráce žalobcu a žalovaného za roky 2003, 2004, 2005.
Znalecká organizácia uskutočnila 2 spôsoby výpočtu zisku, nakoľko odporca mal za skúmané obdobie 2 ekonomické aktivity, a to cestnú nákladnú dopravu a veľkoobchod s pivom. Prvým spôsobom výpočtu znalecká organizácia zistila priemerný ročný zisk bol vo výške 2 693 942 korún českých a druhým spôsobom výpočtu znalecká organizácia zistila priemerný ročný zisk vo výške 938 454 korún českých. Znalecká organizácia odporúčala použiť sumu priemerného ročného zisku vo výške 938 454 korún českých zistenou 2. spôsobom výpočtu na základe percentuálneho podielu, nakoľko takto vypočítaný zisk je presnejší vzhľadom na 2 hlavné ekonomické aktivity odporcu a je možné ho považovať za zisk očistený len na veľkoobchod s pivom. Súd nemal pochybnosti o spôsobe výpočtu ušlého zisku zo strany znaleckej organizácie a ani tento výpočet nebol žiadnym spôsobom zo strany účastníkov spochybnený, preto sa priklonil pri určovaní výšky ušlého zisku k druhému spôsobu výpočtu, nakoľko tento je podľa vyjadrenia znalcov presnejší.
Keďže k započítaniu zo strany odporcu došlo vystavením faktúry 27010076 dňa 20.04.2007 a ušlý zisk predstavoval sumu 938.454 Kč, to znamená sumu 785.975 Sk (pri prepočte podľa kurzu ku dňu 20.4.2007; 1 Sk = 1,194 Kč) potom táto suma predstavuje 26.090,60 eur. Súd po započítaní nároku odporcu zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.981,63 eur (44072,23 - 26090,60). Keďže odporca bol v omeškaní so zaplatením žalovaných faktúr za dodaný tovar, navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne za každý deň omeškania až do zaplatenia v zmysle čl. IX písm. d) Kúpnej zmluvy, avšak len za tie faktúry, ktoré predstavujú priznanú sumu 17.981,63 eura. Súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania za posledné 4 faktúry a v sume 701,46 eura aj z faktúry, ktorá bola vystavená na sumu 7.337,15 eura. Odporcu preto súd zaviazal zaplatiť sumu 17.981,63 eura spolu s 0,05 % úrokom z omeškania denne zo sumy 701,46 eura od 16.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 5.383,72 eura od 28.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 149,60 eura od 29.11.2006 do zaplatenia, zo sumy 6.808,10 eura od 07.12.2006 do zaplatenia, zo sumy 4.938,75 eura od 22.12.2006 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania si súd 1. stupňa podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť samostatným unesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ včasné odvolanie. Súd 1. stupňa podľa neho dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec tiež nesprávne právne posúdil (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. ), čím sú na strane navrhovateľa dané odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.
Pokiaľ ide o nárok odporcu na náhradu škody vo forme ušlého zisku, navrhovateľ namietal, že žiaden ušlý zisk a ani potenciálny ušlý zisk odporcovi konaním navrhovateľa nevznikol ani vzniknúť nemohol, keďže nedošlo k protiprávnemu konaniu zo strany navrhovateľa, nedošlo k žiadnemu porušeniu dohodnutých zmluvných podmienok zo strany navrhovateľa a ani neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom údajnej odporcom uplatnenej škody a odporcom tvrdeným porušením zmluvy. Súd 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol, ktorú konkrétnu zmluvnú povinnosť zo zmluvy mal navrhovateľ porušiť a akým konaním či opomenutím. Súd sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s námietkou navrhovateľa, že odporca po doručenom odstúpení od zmluvy učinenom navrhovateľom v období, za ktoré si uplatnil nárok na ušlý zisk, nepredložil navrhovateľovi žiadnu písomnú objednávku tovaru, odporca zostal v spornom období nečinným, voči navrhovateľovi sa ani raz nedomáhal plnenia zmluvy a u navrhovateľa si neobjednal žiaden tovar. Navrhovateľovi tak nevznikla zmluvná povinnosť dodať odporcovi tovar, a preto nemohol navrhovateľ porušiť žiadnu svoju právnu povinnosť. Navrhovateľ tiež namietal nesprávny záver súdu o tom, že „ v prípade riadneho odstúpenia od zmluvy by mal odporca v zmysle dodatku číslo 5 zo dňa 04.04.2005 ku kúpnej zmluve nárok na 12 mesačnú výpovednú lehotu “pretože spôsob ukončenia zmluvného vzťahu odstúpením od zmluvy je odlišným právnym
inštitútom s odlišnými právnymi následkami od spôsobu ukončenia zmluvného vzťahu výpoveďou. Naviac odstúpenie od zmluvy, či jej vypovedanie je výkonom práva zmluvnej strany a nie porušením právnej povinnosti. Súd 1. stupňa sa podľa navrhovateľa naviac nevysporiadal s otázkou existencie príčinnej súvislosti medzi odporcom tvrdeným porušením zmluvy zo strany navrhovateľa a vznikom škody vo forme ušlého zisku ako jednej z podmienok vzniku zodpovednostného vzťahu navrhovateľa voči odporcovi.
Navrhovateľ ďalej namietal, že súd nemal posudzovať výšku nároku na náhradu škody podľa § 381 a § 373 Obchodného zákonníka, keďže Dohovor v čl. 74 uvádza spôsob určenia výšky náhrady škody. Konajúci súd sa ďalej nevysporiadal s námietkou navrhovateľa odvolávajúceho sa na čl. 77 Dohovoru, podľa, ktorého strana, ktorá uplatňuje porušenie zmluvy, musí urobiť okolnostiam prípadu primerané opatrenia na zmenšenie straty, včítane ušlého zisku z porušenia zmluvy, a v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie.
Z uvedených dôvodov sa navrhovateľ svojím odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a odporcu zaviaže na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania, prípadne že napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zruší a vec vráti súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.
Proti rozsudku podal včasné odvolanie aj odporca. Namietal, že súd chybne uskutočnil kurzový prepočet výšky náhrady škody a tým aj výsledný výpočet sumy, na zaplatenie ktorej bol zaviazaný. V odvolaní tiež uviedol, že neakceptuje príklon súdneho znalca k 2. spôsobu výpočtu, pretože tento neberie do úvahy fakt, že všetka jeho podnikateľská činnosť v posudzovanom období bola spojená výlučne s predajom výrobkov a služieb súvisiacich s veľkoobchodnou činnosťou a dodávkami z pivovaru Topvar.
Okresný súd Topoľčany v predmetnej veci uznesením č.k. 7 Cb/22/2008-254 ešte zo dňa 28.03.2012 rozhodol po priznaní znalečného vo výške 814,07 eura znalcovi Ing. Milanovi Chovanovi. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal na vypracovanie znaleckého posudku uvedeným znalcom, za čo si znalec uplatnil znalečné vo výške 814,07 eura. S poukazom na § 139 ods. 2 O.s.p. A § 1 písm. a) vyhlášky č. 491/2004 Z.z. o odmenách, náhradách výdavkov a náhrada za stratu času pre znalcov, tlmočníkov prekladateľov súd znalcovi priznal znalečné požadovanej výške. Priznané znalečné pozostáva z paušálnej odmeny vo výške 39,84 eura (2x19,92 eura, § 5 písm. b vyhlášky), z hodinovej odmeny vo výške 730,40 eura (13,28 eura za 1 aj začatú hodinu výkonu znaleckej činnosti § 3 ods. 1 vyhlášky) za 55 začatých hodín znaleckej činnosti (40 hod. príprava a 15 spracovanie znaleckého posudku), ďalej z náhrady hotových výdavkov vo výške 43,83 eura (cestovné). Náhrada cestovného bola znalcovi priznaná ta 2x cestu osobným motorovým vozidlom CHRYSLER z Nitra do Topoľčian a späť, a to základnú náhradu 144 km x 0,183 eura = 26,35 eura a náhradu pohonných hmôt 8,5 l/100km x 1,428 eura/l = 12,138 eura/100 km x 144 km = 1.747,87 eura : 100 km = 17,48 eura. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný včasné odvolanie, pričom namietol, že znalec nesplnil svoju úlohu zadanú súdom a s odporcom nekomunikoval jeho vzdelaniu primeraným spôsobom. Žalovaný žiadal aby súd uložil znalcovi dopracovať znalecký posudok a komunikovať priamo s právnym zástupcom odporcu, a aby si až po dopracovaní znaleckého posudku uplatnil nárok na znalečné. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, prejednal odvolania účastníkov voči vyššie uvedeným rozhodnutiam na pojednávaní nariadenom v súlade s § 214 O.s.p.. Vec bola pred odvolacím súdom prejednaná na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., ktorý o odročenie pojednávania nepožiadali napriek riadnemu predvolaniu. Odvolací súd po preskúmaní veci v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) dospel k nasledujúcim záverom. Vo vzťahu k odvolaniu účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-513 zo dňa 07.01.2014 odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti odvolania navrhovateľa. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi prvostupňového súdu o neplatnosti odstúpení od predmetnej kúpnej zmluvy, ktoré navrhovateľ uskutočnil listinami zo dňa 10.10.2006 a 31.10.2006 z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku. Z vykonaného dokazovania (z výsluchov svedkov - zamestnancov navrhovateľa vykonaných v konaní vedenom na Okresnom súde Topoľčany pod sp. zn. 7 Cb/82/2007 ) totiž jednoznačne vyplýva, že obchodná zvyklosť účastníkov ohľadne obalového hospodárstva a možnosti vývozu navrhovateľom odporcovi dodávaného tovaru do iných krajín než len do Českej republiky, bola odlišná od úpravy týchto otázok v kúpnej zmluve, pričom zmluvné strany sa týmito obchodnými zvyklosťami riadili a ich dodržiavali. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru boli tieto obchodné zvyklosti pre účastníkov záväzné a navrhovateľ nemohol od kúpnej zmluvy odstúpiť
pre údajné porušenie dojednaných zmluvných povinností odporcu, keďže tieto boli nahradené medzi účastníkmi zavedenou záväznou zvyklosťou, akceptovanou a dodržiavanou oboma zmluvnými stranami. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom navrhovateľa, že súd 1. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol k porušeniu ktorej zmluvnej povinnosti zo strany navrhovateľa došlo vo vzťahu k nároku na náhradu škody. Súd 1. stupňa videl porušenie zmluvných povinností navrhovateľa v tom, že nezotrval v zmluvnom vzťahu aspoň po dobu 12 mesiacov odo dňa 1. neplatného odstúpenia od predmetnej zmluvy, keďže mal iba možnosť zmluvu vypovedať s takouto výpovednou dobou. Odvolací súd k tomuto dáva, že na strane navrhovateľa je vidieť jednoznačne porušenie zmluvnej povinnosti dodávať tovar odporcovi na základe jeho objednávok, ktoré navyše podľa zvyklosti zavedenej medzi účastníkmi nemuseli byť v písomnej forme s potrebou ich potvrdenia navrhovateľom (ako bolo pôvodne dojednané v zmluve), čo vo svojej výpovedi v konaní vedenom pod sp. zn. 7Cb/82/2007 jednoznačne potvrdila pracovníčka navrhovateľa na oddelení zahraničného obchodu L. B., ktorá potvrdila, že od všetkých odberateľov boli akceptované tiež telefonické objednávky. Námietku navrhovateľa, že odporca v rozhodnom období nasledujúcom po neplatnom odstúpení od zmluvy, žiadnu písomnú objednávku tovaru nevystavil, považuje odvolací súd za bezpredmetnú. Navrhovateľ totiž svojim správaním - opakovanými pokusmi o odstúpenie od zmluvy - dal jasne najavo, že si svoju základnú zmluvnú povinnosť dodávať odporcovi tovar plniť do budúcnosti už nemieni. Požadovať od odporcu za danej situácie, aby navrhovateľovi vystavoval ďalšie objednávky, považuje odvolací súd za číry formalizmus a takejto námietke navrhovateľa preto neprikladá žiadny právny význam.
Príčinná súvislosť medzi porušením základnej zmluvnej povinnosti navrhovateľa dodávať odporcovi objednaný tovar a vznikom škody vo forme ušlého zisku odporcu je zrejmá z toho, že odporcov podnikateľský zisk bol tvorený práve z ďalšieho obchodovania s tovarom dodávaným mu navrhovateľom, ako to napokon konštatoval už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
Odvolací súd považuje za neopodstatnenú tiež námietku navrhovateľa, že súd 1. stupňa mal pri spôsobe určenia výšky náhrady škody vychádzať z čl. 74 Dohovoru a nie aj z ustanovení § 381 a § 737 Obchodného zákonníka. Navrhovateľ sa podľa odvolacieho súdu mýli, ak sa domnieva že čl. 74 Dohovoru stanovuje spôsob určenia výšky ušlého zisku, ktorý je zmluvná strana porušujúca zmluvu povinná druhej zmluvnej strane nahradiť vo forme náhrady škody. Predmetné ustanovenie Dohovoru (jeho citáciu viď vyššie) totiž ustanovuje iba to, že náhradu škody je možné požadovať vo forme tak priamej škody ako aj ušlého zisku, pričom pre určenie výšky náhrady škody (priamej i ušlého zisku ) stanovuje iba maximálny limit definovaný škodou, ktorú strana porušujúca zmluvu predvídala alebo mala predvídať v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na skutočnosti, o ktorých vedela alebo mala vedieť, ako možný dôsledok porušenia zmluvy. Súd 1. stupňa preto postupoval správne, keď pri stanovení výšky ušlého zisku pripustil aplikáciu § 381 Obchodného zákonníka umožňujúceho požadovať náhradu zisku predpokladaného a nie skutočného ušlého zisku v spojení so špecifikami vyplývajúcimi z § 737 Obchodného zákonníka spojenými s aplikáciou § 381 pre prípady záväzkových vzťahov vzniknutých v medzinárodnom obchode. Podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade znalcom určený ušlý zisk zohľadňujúci hospodárske výsledky odporcu počas predchádzajúceho niekoľkoročného obchodovania s navrhovateľom nemôže prekračovať maximálny limit náhrady škody stanovený článkom 74 Dohovoru, pretože takto určená výška škody bola pre navrhovateľa predvídateľná v čase uzavretia kúpnej zmluvy práve aj vzhľadom na predchádzajúce vzájomné obchodovanie s odporcom.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že súd 1. stupňa sa nevysporiadal s jeho námietkou odvolávajúcou sa na čl.77 Dohovoru, podľa ktorého strana, ktorá uplatňuje porušenie zmluvy, musí urobiť okolnostiam prípadu primerané opatrenia na zmenšenie straty, včítane ušlého zisku z porušenia zmluvy, a v tomto smere súd nevykonal žiadne dokazovanie, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na plné znenie uvedeného článku Dohovoru.
Podľa čl. 77 Dohovoru strana, ktorá uplatňuje porušenie zmluvy, musí urobiť okolnostiam prípadu primerané opatrenia na zmenšenie straty, včítane ušlého zisku z porušenia zmluvy. Ak tak neurobí, môže sa strana, ktorá zmluvu porušila, domáhať zníženia jej výšky v rozsahu, v ktorom škoda mala byť zmenšená. Citované ustanovenie Dohovoru ukladá poškodenému prípade porušenia zmluvy druhou stranou povinnosť urobiť okolnostiam prípadu primerané opatrenia na zmenšenie škody. Nesplnenie si tejto povinnosti však automaticky neznamená, že by súd nemal priznať poškodenému náhradu škody, alebo že by mal túto automaticky znížiť. Nesplnenie si uvedenej povinnosti iba zakladá právo strane, ktorá
zmluvu porušila, aby sa domáhala zníženia jej výšky v rozsahu, v ktorom škoda mala byť zmenšená primeranými opatreniami poškodeného. Navrhovateľ si však v konaní ani raz neuplatnil nárok na takéto zníženie výšky škody, pričom za jeho uplatnenie nie je možné považovať holý poukaz právneho zástupcu navrhovateľa na existenciu čl. 77 Dohovoru bez ďalšieho. Ak sa navrhovateľ mienil domáhal zníženia výšky náhrady škody v zmysle druhej vety citovaného článku, mal tak výslovne urobiť, pričom bolo jeho povinnosťou uviesť tiež rozsah, v ktorom by náhrada škody mala byť znížená. Odvolací súd v tomto smere podotýka, že dôkazné bremeno ohľadne prípadnej existencie nároku navrhovateľa na zníženie rozsahu náhrady škody by v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. zaťažovalo navrhovateľa, ktorý v tomto smere vykonanie žiadneho dokazovania nenavrhol. Jediné pochybenie, ktoré je možné vytknúť súdu 1. stupňa pri posúdení kompenzačnej námietky odporcu z titulu náhrady škody, spočíva v nesprávnom kurzovom prepočte znalecky určenej výšky ušlého zisku 938 454 Kč. Súd 1. stupňa ekvivalent tejto sumy slovenských korunách vyjadril sumu 785 975 SK vychádzajúc z kurzu ku dňu 20.04.2007: 1 SK = 1,194 Kč. Podľa oficiálnej webovej stránky Národnej banky Slovenska bol totiž podľa kurzového lístku číslo 77 platného od 20.04.2007 kurz uvedených mien opačný, čo znamená, že ekvivalentom 1 Kč bola suma 1,194 SK. Z uvedeného dôvodu ekvivalentom sumy ušlého zisku 938 454 Kč bola v slovenskej mene v skutočnosti suma 1 120 514,08 SK, predstavujúca v mene euro sumu 37 194,25 eura. Súd mal preto po započítaní nároku odporcu zaviazať odporcu zaplatiť navrhovateľovi iba sumu 6.877,98 eura (44 072,23 eura - 37 194,25 eura) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,05 % ročne zo sumy 1939,23 eura od 07.12.2006 do zaplatenia a zo sumy 4.938,75 eura od 22.12.2006 do zaplatenia.
Z uvedeného je zrejmé, že súd považoval za dôvodné odvolanie odporcu v časti poukazu na chybu pri kurzovom výpočte. Námietky odporcu proti aplikácii 2. spôsobu výpočtu ušlého zisku uvedeného v znaleckom posudku odvolací súd nepovažuje za opodstatnené, pričom správnosť použitia tejto alternatívy výpočtu ušlého zisku podrobne odôvodnil v napadnutom rozhodnutí už súd 1. stupňa a odvolací súd na tieto závery v plnom rozsahu poukazuje. Rovnako tak odvolací súd nepovažoval za opodstatnenú bližšie neodôvodnenú námietku odporcu voči neuznaniu nároku na zmluvnú pokutu fakturovanú faktúrou č. 270100077, keďže odporca vznik takéhoto nároku nepreukázal z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd taktiež stotožňuje. Odporca naviac vo svojom odvolaní vôbec neuviedol, v čom spočíva nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu v tomto smere.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil vo výroku uvedeným spôsobom.
Odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č.k. 7Cb/22/2008-254 zo dňa 28.03.2012 odvolací súd nepovažuje za opodstatnené. Keďže odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predmetné uznesenie preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd 1. stupňa, keďže ani o trovách prvostupňového konania ešte nebolo rozhodnuté z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.