Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3CoE-187-2014.pdf
PDF · 91.9 KB
Case nature
Subarea
3CoE/187/2014
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom B. XXX, pre vymoženie pohľadávky 3.002,96 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 7293/14, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/517/2014-11 zo 16.7.2014, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 5Er/517/2014-11 zo 16.7.2014, p o t v r d z u j e.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 5Er/517/2014-11 zo 16.7.2014, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd, poukazujúc najmä na ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka; Smernicu Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica 93/13/EHS“); § 11 ods. 1 písm. a), § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“); § 4 ods. 2, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) v podstate tak, že exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a. s. sp.zn. SR 12436/11 zo dňa 3.4.2012, zaväzuje povinného k plneniu na základe zmenky, ktorá bola v tejto spotrebiteľskej veci vyplnená na základe absolútne neplatného dojednania (neprijateľnej zmluvnej podmienky, teda oprávnenému priznáva plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom). Okrem toho rozhodca, ktorý pri svojom rozhodovaní neaplikoval ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa, de facto zaviazal povinného aj k povinnosti zaplatiť príslušenstvo úveru a to napriek tomu, že poskytnutý úver sa podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov, navyše v zmenke boli dojednané neúnosné zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne, ktorých výška v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal aj na to, že zmenkový právny vzťah je v zásade abstraktným právnym vzťahom, kde je vylúčená povinnosť oprávneného preukázať kauzu záväzkového vzťahu a preto už len samotné zabezpečenie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou by malo bez ďalšieho predstavovať neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, čomu nasvedčuje aj skutočnosť, že 1.1.2010 nadobudol účinnosť § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru vylúčil možnosť zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
Proti tomuto rozhodnutiu podal riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie oprávnený. Podaným odvolaním okresnému súdu s poukazom na rozsudok NSSR sp. zn. 3Cdo 70/2003 vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, nesprávnu aplikáciu právneho predpisu, taktiež, že v konaní došlo k inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z.z. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. síce upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale podľa jeho názoru označené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržiavanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona č. 244/2002 Z.z. Preskúmaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t. j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 5/2000 uverejnený pod č. 18/2000. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona č. 244/2002 Z.z. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva (rozhodcovská doložka). On oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však tieto skutočnosti nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu. Exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom v konaní vedenom podľa zákona č. 244/2002 Z.z.. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu oprávneného sa povinný vyjadril stanoviskom zo dňa 23.9.2014, v ktorom uviedol nasledovné: „Žiadam, aby napadnuté uznesenie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši bolo potvrdené, pretože súd zistil objektívne skutkový stav veci a na základe toho vyvodil správne právne závery. V plnom rozsahu poukazujem na dôvody uvedené v napadnutom uznesení Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňujem.“
Zákonná sudkyňa vo svojom stanovisku, odôvodňujúcom prečo odvolaniu oprávneného podanému proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka nemieni vyhovieť uviedla nasledovné: „Vo veci exekučného konania oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., proti povinnému Q.i S.i, pre vymoženie pohľadávky 3.002,96 eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, pod sp. zn. Ex 7293/14, Vám predkladám spis na rozhodnutie o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 16. 07. 2014, č. k. 5Er/517/2014- 11, ktoré bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Prípustnosť odvolania proti vyššie uvedenému rozhodnutiu je založená ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Je preukázané, že exekučné konanie je vedené o vymoženie pohľadávky vzniknutej na základe zmluvy o úvere, ktorá je spotrebiteľským právnym vzťahom. Hoci je v úverovej zmluve uvedené (spôsobom vyznačenia jednej z viacerých možností), že povinnému sa poskytol úver na výkon zamestnania, oprávnený, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno, nepreukázal, že úver bol skutočne poskytnutý na uvedený účel. Je na ťarchu oprávneného, aby preukázal, že úver bol poskytnutý povinnému na účely výkonu zamestnania. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, nie je individuálne dojednaná. Uvedený právny názor korešponduje rozhodovacej činnosti súdov v skutkovo obdobnej právnej veci (napr. uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28. 05. 2014, sp. zn. 2CoE/57/2014). Z obsahu listiny vyplýva, že jej podstatná časť predstavuje vopred pripravenú listinu adresovanú neurčitému počtu spotrebiteľov.
Zmluva sa dopĺňa len o identifikačné údaje o dlžníkovi a o úverovej zmluve. Ostatná časť textu je vopred pripravená listina, ktorá sa používa vo viacerých prípadoch. Dôkazné bremeno, že zmluvné ustanovenia medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa považujú za individuálne dojednané, zaťažuje dodávateľa (oprávneného) v zmysle ust. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci oprávnený ako silnejšia zmluvná strana nepreukázal, že zmluvné ustanovenia obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sa považujú za individuálne dohodnuté. Znenie rozhodcovskej zmluvy o riešení sporov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere síce nie je v rozpore s doslovným znením ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, avšak zákon v citovanom ustanovení obchádza, keďže svojimi dôsledkami chce privodiť stav, aby relevantné ustanovenie nebolo rešpektované. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje povinnému dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak veriteľ podá žalobu u rozhodcu. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že na strane žalobcu v sporoch z takýchto úverových zmlúv vystupuje spravidla dodávateľ (oprávnený) a preto v zmysle takto dojednanej rozhodcovskej doložky prislúcha právo voľby medzi všeobecným a rozhodcovským súdom dodávateľovi a možnosť voľby dlžníka (povinného) je tak len iluzórna (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 01. 2014, sp. zn. 6CoE/141/2014), Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Keďže nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy (z dôvodu absolútnej neplatnosti právneho úkonu), spor nemohol prejednať rozhodcovský súd a preto ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nie je možné vyhovieť ani z ďalšieho dôvodu. Zmluva o úvere, ktorá ma formulárovú podobu a ktorú používa oprávnený vo viacerých prípadoch, má vzbudiť dojem, že sa na ňu nevzťahuje pôsobnosť zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Iba zo skutočnosti, že v zmluve je uvedený účel poskytnutia peňažných prostriedkov na výkon povolania nemožno vyvodiť, že predmetný zmluvný vzťah nepodlieha režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnenému nič nebránilo, aby pri tvorbe zmluvy zahrnul do formulára bližšie údaje ozrejmujúce účel poskytnutia peňažných prostriedkov (napr. identifikácia zamestnávateľa, vymedzenie konkrétneho dôvodu poskytnutia peňažných prostriedkov nevyhnutných pre výkon zamestnania). Oprávnený nepreukázal, že nemal úmysel obchádzať ust. § 9 ods. 7 citovaného zákona. Správne konštatuje súd v napadnutom rozhodnutí, že dohoda o vyplnení zmeniek, ktorá je súčasťou všeobecných obchodných podmienok, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Uvedené dojednanie priznáva oprávnenému právo vyplniť zmenkovú sumu, ktorú tvoria všetky peňažné nároky veriteľa voči dlžníkovi, ktoré vzniknú ku dňu vyplnenia jednej zo zmeniek. Oprávnený má tak právo sám určiť sumu, na ktorú bude znieť zmenka. Jej súčasťou j e aj plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Z dôvodu absencie údaju o úrokovej sadzbe, ročnej percentuálnej miere nákladov (RPMN), priemernej hodnoty RPMN, je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Dojednané zmenkové úroky vo výške 0,25 % denne sú nepochybne v rozpore s dobrými mravmi.“
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu vymedzenom ustanovením § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
V prvom rade považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že väčšina odvolacích námietok oprávneného absolútne nekorešponduje s tým, o čom okresný súd rozhodoval, resp. ako konkrétne odôvodňoval svoje jednotlivé závery.
Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje aj krajský súd. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu krajský súd dodáva:
Okresný súd dospel k správnemu záveru, že predmetný právny vzťah medzi účastníkmi exekučného konania je vzťahom spotrebiteľským. Uvedenú skutočnosť nenamietal ani sám odvolateľ.
Odvolací súd si osvojil záver okresného súdu i jeho postup, keď podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. ex offo preskúmal podmienky zákonnosti exekúcie.
V zmysle konštantnej judikatúry exekučný súd je v exekučnom konaní oprávnený a zároveň aj povinný skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku z hľadísk uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/291/2010 z 29.3.2011). Pritom nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. v spojení s § 159 O.s.p.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. je tak potrebné na účely § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) zákona č. 244/2002 Z.z., alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 zákona č. 244/2002 Z.z.) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie.
Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom.
Tomuto záveru napokon svedčí i doslovné znenie ustanovenia § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré účinky rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Už z tejto formulácie je zrejmé, že nebolo zámerom zákonodarcu bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlučiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou.
Okresný súd postupoval správne, keď aplikoval ustanovenie § 17 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi oprávneným a povinným (resp. v čase, kedy oprávnený vyplnil zmenku), ktoré výslovne zakazovalo (neumožňovalo) zabezpečiť splnenie spotrebiteľského úveru zmenkou.
Aj v súčasnosti platná právna úprava vo vzťahu k zabezpečeniu záväzkov spotrebiteľa expressis verbis ustanovuje neprípustnosť zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy zmenkou alebo šekom (§ 5a písm. b/ zákona č. 250/2007 Z.z. v znení platnom od 1.5.2014).
Vzhľadom na vyššie uvedené aj odvolací súd dospel k záveru, že predmetný rozhodcovský rozsudok zaväzuje povinného na plnenie ktoré je právom nedovolené, a to z dôvodu, že ide o plnenie plynúce zo zmenky (zmenkovú sumu), ktorú oprávnený použil na zabezpečenie svojej pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy.
Aj odvolací súd vo vzťahu k požadovaným zmenkovým úrokom poznamenáva, že bez ohľadu na právne postavenie povinného v posudzovanom záväzkovom právnom vzťahu, je dojednanie 0,25 % denných zmenkových úrokov, ktoré v ročnom vyjadrení predstavujú 91,25 % úroky treba vyhodnotiť ako dojednanie, ktoré je v rozpore so zákonom, a to tak v prípade, že povinný má v záväzkovoprávnom vzťahu postavenie spotrebiteľa (pre rozpor s ustanoveniami na ochranu spotrebiteľa - najmä s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z..), ako aj v prípade, že povinný by mal v tomto vzťahu postavenie podnikateľa (pre rozpor s ustanovením § 265 Obchodného zákonníka).
Odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v odvolacom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v odvolaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby nadriadený súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné a preto rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Odvolateľ
- oprávnený nebol v tomto štádiu konania úspešný, a preto podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. nemá právo na ich náhradu. Naproti tomu povinný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a fakticky mu ani žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.