Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5NcKR-7-2020.pdf
PDF · 216.5 KB
Case nature
Area
Subarea
5NcKR/7/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Ing. Matúšom Škarbalom, v právnej veci žalobkyne JUDr. Dagmar Vavrekovej, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, správkyne konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zastúpenej JUDr. Františkom Vavráčom, advokátom, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica proti žalovaným: X/ A.. H. D., X.. XX. XX. XXXX, V. L. E.. O. X, XXX XX Z., zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Martin Kováčik, s.r.o., so sídlom Tajovského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 236 876 a X/ A.. Ľ. Y. X.. XX. XX. XXXX, V. L. K. A., XXX XX Z., zastúpeným Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, IČO: 52 635 970, o zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, takto
rozhodol:
I. Žalovaný 1/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, sumu 12.500 ,- Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalovaný 2/ je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, sumu 12.500 ,- Eur, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Dňa 17. 06. 2020 bola Okresnému súdu Banská Bystrica prostredníctvom právneho zástupcu doručená žaloba žalobkyne (na č. l. 6 až 8 p. v.), ktorou sa domáha voči žalovanému 1/ uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 12 500 Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 (ďalej ako "dlžník" alebo "úpadca"), a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a voči žalovanému 2/ uloženia povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu 12 500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, a to podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZKR"). Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že z internetového výpisu z obchodného registra vyplýva, že úpadca vstúpil do likvidácie dňa 08. 09. 2018 a likvidátorom bol menovaný žalovaný 1/, ktorý ako likvidátor spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii" podal na súd návrh na vyhlásenie konkurzu až dňa 02. 09. 2019. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/11/2019-37 zo dňa 25. 09. 2019, zverejnenom v OV č. 190/2019 zo dňa 02. 10. 2019 bol vyhlásený konkurz na úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 a do funkcie správcu bola ustanovená žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe ďalej uviedla, že z vyjadrenia likvidátora ako aj z jej činnosti vyplýva, že úpadca má nehnuteľný majetok podliehajúci konkurzu tvoriaci oddelenú podstatu, ktorý bol zverejnený v OV č. 233/2019 zo dňa 03. 12. 2019, nemá žiadny hnuteľný majetok a ani majetkové práva a ani účet v banke. Spoločnosť nepodniká od roku 2011
a záväzky, ktoré tvoria súčasť návrhu na vyhlásenie konkurzu existovali už aj v čase vstupu úpadcu do likvidácie, t.j. ku dňu 08. 09. 2018. Žalobkyňa nahliadnutím do internetového registra účtovných závierok zistila zo súvahy spracovanej k 31. 12. 2011 účtovnej závierky za rok 2011 zostavenej dňa 25. 06. 2012 spoločnosti LUCAR spol. s r.o., že ešte pred vstupom do likvidácie bola v predĺžení. Následne spoločnosť spracovala mimoriadnu účtovnú závierku ku dňu 07. 09. 2018 a dňom 08. 09. 2018 vstúpila do likvidácie na základe uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/17/2015-30 zo dňa 10. 07. 2018, právoplatného dňa 08. 09. 2018, ktorým zrušil obchodnú spoločnosť LUCAR spol. s r.o., IČO: 31 640 966, nariadil jej likvidáciu a do funkcie likvidátora vymenoval A.. H. D. ako žalovaného 1/. Žalovaný 1/ ako likvidátor od podania poslednej mimoriadnej účtovnej závierky spoločnosti ku dňu 07. 09. 2018 nevypracoval ani nepodal na príslušný orgán po tomto období žiadnu účtovnú závierku až do vyhlásenia konkurzu, aj keď to bola jeho zákonná povinnosť. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že vzhľadom na zistený stav vznikol žalobkyni nárok na zmluvnú pokutu podľa ust. § 11 ods. 2 ZKR z dôvodu, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ už v júli 2012 pri zachovaní odbornej starostlivosti ešte pred vstupom spoločnosti do likvidácie museli vedieť, že spoločnosť je v predĺžení, čo vyplýva zo súvahy k 31. 12. 2011, účtovnej závierky za rok 2011 zostavenej dňa 25. 06. 2012. Obidvaja žalovaní boli povinní do 30 dní, odkedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o predĺžení spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo bolo v lehote do 25. 07. 2012. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol žalovaným 1/ ako likvidátorom podaný na súd až dňa 02. 09. 2019. Žalobkyňa dňa 08. 01. 2020 v zmysle ust. § 74a ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 2 ZKR zaslal žalovaným 1/ a 2/ výzvu na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty vo výške 12 500,- Eur v prospech všeobecnej podstaty úpadcu, a to v lehote do 15 dní od prevzatia tejto výzvy alebo aby v tej istej lehote preukázali, že im táto povinnosť nevznikla, alebo osvedčili, že sa tejto povinnosti zbavili. Následne žalobkyňa zistila, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ ako konatelia spoločnosti konali každý samostatne, a preto dňa 23. 04. 2020 im zaslal opravu výzvu na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty, z ktorej vyplýva, že povinnosť zaplatenia tejto zmluvnej pokuty má každý z nich vo výške 12 500 Eur. Dňa 05. 03. 2020 bola žalobkyni doručená odpoveď na prvú výzvu od žalovaného 1/, v ktorej uviedol, že dňom 08. 09. 2018 bol ustanovený súdom do funkcie likvidátora spoločnosti LUCAR spol. s r.o.. Preštudoval si ekonomický stav firmy s tým, že zistil, že firma je v predĺžení a bez zbytočného odkladu podal návrh na vyhlásenie konkurzu. Uvedenú skutočnosť skôr nevedel ani ako konateľ firmy, lebo neboli spracované podklady pre daňové priznanie ani účtovné závierky v roku 2012, 2013. Po jeho dodatočnom zistení bola už firma v predĺžení. Firma v tom období už nedokázala zabezpečiť ani mzdu pre ekonómku, ktorá odmietla ďalšiu spoluprácu. Podľa názoru žalovaného 1/ oneskoreným konaním nespôsobili veriteľom žiadnu ujmu, nakoľko nehnuteľný majetok, ktorý ostal ako majetok firmy vhodný na predaj nebol zničený a viac menej ešte stúpol na predajnej cene, čím po jeho speňažení bude možné vykryť vyššiu časť dlhu firmy ako v roku 2012. Pokus o odpredaj nehnuteľného majetku vtedajším majiteľom cez záložné právo (Slovenská sporiteľňa) bola aj napriek opakovanej dražbe neúspešný. Odkúpenie majetku v súčasnej dobe je záujem. Podkladá, že aj za pôvodne ponúkanú cenu na prvej dražbe. Oddialenie návrhu podania na konkurz od zistenia skutočného stavu o tri mesiace bol z dôvodu nutnosti zabezpečenia potrebných finančných prostriedkov pre predĺženie návrhu ako aj spracovanie ekonomickej agendy. S majetkom firmy nemohol nakladať. Zdroje zabezpečil zo svojho jediného príjmu - dôchodku. Dňa 13. 05. 2020 bola doručená žalobkyni odpoveď na druhú výzvu od žalovaného 1/, v ktorej sa odvoláva na svoj list zo dňa 24. 01. 2020, kde zdôvodnil vznik stavu, ktorý sa stal a podľa neho konal ihneď ako zistil skutkový stav. Povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur u každého z konateľov samostatne považuje za neopodstatnenú. Dňa 05. 08. 2020 bola žalobkyni doručená odpoveď na prvú výzvu od žalovaného 2/, v ktorej uviedol, že dňa 11. 01. 2020 mu bol doručený list, v ktorom mu bola udelená pokutu vo výške 6 250 Eur (1/2-vica zo sumy 12 500 Eur). V liste uviedol, že žiada odpustenie tejto pokuty z dôvodu, že firma LUCAR spol. s r.o., ktorej bol konateľom vyrábala výrobky, ktoré boli určené do zahraničia. Zavedením prepočítateľného kurzu, ktorý zmenil kurz z koruny na euro zapríčinil znehodnotenie vývozu a tým rýchlo likvidáciu firmy. Tento výpadok tržieb sa snažili nahradiť výrobou na vnútorný trh, čo sa však v tak krátkom čase nepodarilo. V priebehu pol roka firma prepustila značnú časť zamestnancov a niektorí odišli na vlastnú žiadosť. Medzi týmito zamestnancami bol celý ekonomický úsek. Z tohto dôvodu firma prestala komunikovať s úradmi, čo malo za následok zrušenie platcu DPH a následne vyhlásenie konkurzu zo strany súdu. Po zistení, že firma má majetok, tento konkurz bol zrušený a následne bola firma daná do likvidácie. Vzhľadom na tento stav nebolo možné z ich strany zasiahnuť a dať firmu do likvidácie, keďže ju tam dal súd. V rámci likvidácie bol čiastočne majetok rozpredaný cez exekútorov alebo vzájomným vyrovnaním pohľadávky. Na základe týchto skutočností žalovaný 2/ požiadal o zrušenie pokuty alebo aspoň o jej zníženie. Dňa 13. 05. 2020 bola žalobkyni doručená odpoveď na druhú výzvu od žalovaného 2/, v ktorej uvádza, že žiada o odpustenie pokuty v zmysle žiadosti zo dňa 24. 02. 2020 z dôvodov
tam uvedených, na ktorých trvá. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že zo zákona vyplýva, že povinný sa môže zbaviť zaplatenia zmluvnej pokuty ak preukáže splnenie aspoň jednej zo zákonných liberačných dôvodov uvádzaných v ust. § 74a ods. 5 písm. a/ alebo b/ alebo c/ ZKR. Zákonodarca vo vyššie uvedenej právnej norme stanovil tri liberačné dôvody, pričom prvý liberačný dôvod, v zmysle ktorého zbavenie sa zodpovednosti zaplatenia zmluvnej pokuty je, že povinný osvedčí, že konal s odbornou starostlivosťou. Takýmto dôvodom je napríklad to, že keď spoločnosť má dvoch konateľov, ktorí konajú spoločne, pričom spoločnosť je predĺžená a je potrebné podať návrh na vyhlásenie konkurzu, pričom pre nedostatok súčinnosti jedného z konateľov nie je možné tento návrh podať. V takomto prípade však konateľ, ktorý vie o tejto povinnosti, ale sám nemôže podať návrh na vyhlásenie konkurzu, je povinný uložiť do zbierky listín oznámenie, že spoločnosť je v predĺžení, pričom zákon umožňuje tiež povinnej osobe v takomto prípade, aby preukázala svoje konanie s odbornou starostlivosťou aj inými skutočnosťami. Čo nie je náš prípad, lebo od vzniku spoločnosti LUCAR spol. s r.o. (t.j. od 07. 12. 1995) jej konatelia konajú každý samostatne. Druhý liberačný dôvod je dôvodom, ktorý sa viaže na člena štatutárneho orgánu, ktorý bol ustanovený do funkcie za účelom práve pre prekonanie úpadku spoločnosti. Táto osoba musí preukázať, že vykonávala určité opatrenia, ktoré mali viesť k prekonaniu úpadku a pokiaľ takéto opatrenia neboli účinné je povinná bez zbytočného odkladu potom, ako to zistí, podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Toto nie je náš prípad, lebo z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica vyplýva, že žalovaný 1/ je konateľom úpadcu od 12. 09. 2008 a žalovaný 2/ je konateľom úpadcu od 21. 08. 2002. Tretí liberačný dôvod je viazaný na podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie, s čím je spojená povinnosť povinné osoby poveriť reštrukturalizačného správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku, po vypracovaní takéhoto posudku musí byť podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie a súd musí reštrukturalizáciu povoliť. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nepredložili žiadny doklad o splnení tohto tretieho liberačného dôvodu. Dôkazné bremeno po splnení, o ktoromkoľvek liberačnom dôvode je na povinnej osobe, ktorá musí preukázať naplnenie aspoň jednej zo skutkovej podstaty týchto liberačných dôvodov, aby sa zbavila povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty. Z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva podľa žalobkyne, že žalovaný 1/ a ani žalovaný 2/ svojim konaním neosvedčili, že by naplnili niektorý zo zákonných dôvodov v zmysle ust. § 74a ods. 5 písm. a/ alebo b/ alebo c/ ZKR, na základe ktorého by sa zbavili povinnosti zaplatenia zmluvnej pokuty, a preto v zmysle zákona im povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty vznikla. Prílohami žaloby bol výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v konkurze", súvaha spoločnosti LUCAR spol. s r.o. k 31. 12. 2011 zostavená dňa 25. 06. 2012 a schválená dňa 25. 06. 2012, výzva na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty zo dňa 08. 01. 2020 adresovaná žalobkyňou žalovanému 1/ a žalovanému 2/, odpoveď žalovaného 1/ na výzvu na zaplatenie pokuty zo dňa 24. 01. 2020 doručená správkyni konkurznej podstaty dňa 05. 03. 2020, žiadosť o odpustenie pokuty žalovaného 2/ zo dňa 24. 02. 2020 adresovaná správkyni, ktorej bola doručená dňa 05. 03. 2020, oprava výzvy na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty zo dňa 23. 04. 2020 adresovaná zo strany správkyne konkurznej podstaty žalovanému 1/ a žalovanému 2/, odpoveď žalovaného 1/ na opravu výzvy na zaplatenie pokuty zo dňa 08. 05. 2020 doručená správkyni konkurznej podstaty dňa 13. 05. 2020, žiadosť o odpustenie pokuty žalovaného 2/ zo dňa 06. 05. 2020 adresovaná správkyni konkurznej podstaty, ktorej bola doručená dňa 13. 05. 2020, záznam zo stretnutia zo dňa 16. 10. 2019 o 10:00 hod. v kancelárii správkyne JUDr. Dagmar Vavrekovej na Hornej 51 v Banskej Bystrici v konkurznej veci úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii", ktorého sa zúčastnil žalovaný 1/ ako konateľ a likvidátor spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii", záznam zo stretnutia konaného dňa 28. 10. 2019 o 11:00 hod. v kancelárii správkyne JUDr. Dagmar Vavrekovej na Hornej 51 v Banskej Bystrici v konkurznej veci úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii", ktorého sa zúčastnil žalovaný 1/ ako konateľ a likvidátor spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v likvidácii".
2. Súd uznesením č.k. 5NcKR/7/2020-46 zo dňa 06. 07. 2020 vyzval v súlade so znením § 167 ods. 1, ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len "CSP") žalovaných, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili k žalobe doručenej súdu dňa 18. 06. 2020, uviedli vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojili listiny, na ktoré sa odvolávajú a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuznávajú. Uznesenie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 15. 07. 2020 a žalovanému 2/ bolo doručené dňa 13. 07. 2020.
3. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 29. 07. 2020 (na č. l. 50 p. v.) uviedol, že dňa 14. 07. 2020 mu bolo doručené uznesenie o zaplatení zmluvnej pokuty ako konateľovi firmy LUCAR spol. s r.o. vo výške 12 500 Eur so žalobou, ktorá bola doručená súdu dňa 18. 06. 2020 nesúhlasí, a to z dôvodov uvedených v žiadosti o odpustenie pokuty správkyni JUDr. Vavrekovej a zároveň namieta
výšku pokuty, ktorá by mala byť 50 % základného imania akciovej spoločnosti, t.j. 12 500 Eur celkom. Táto suma by mala byť rozdelená medzi konateľov. Z týchto dôvodov nárok neuznáva.
4. Žalovaný 1/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 31. 07. 2020 (na č. l. 51 až 52 p. v.) uviedol, že podľa jeho informácií v čase vzniku predĺženosti firmy boli povinní počkať na predaj nehnuteľnosti, ktorej bola firma vlastníkom, je oprávneným záložcom (Slovenská sporiteľňa) a až potom likvidovať firmu. V účtovnej závierke bol objekt evidovaný v účtovnej zostatkovej hodnote a nie v reálnej tržnej hodnote, čo malo priamy vplyv na možnosť uspokojenia požiadaviek veriteľov. Čakali na výsledok predaja nehnuteľnosti jej oprávneným záložcom s tým, že s objektom nemohli manipulovať. Až keď bola súdom vyhlásená likvidácia firmy a bol vymenovaný za likvidátora dňa 08. 09. 2018 zistil účtovný stav firmy a podal návrh na konkurz - viď vyjadrenie pre JUDr. Dagmar Vavrekovú zo dňa 24. 01. 2020. Ekonomiku firmy riadil a spravoval A.. Y. ako druhý konateľ. Tento stav vyplýval z jeho pracovnej náplne. Zvýšenie pokuty na dvojnásobok považuje žalovaný 1/ za absolútne neopodstatnené na základe jeho vyjadrenia zo dňa 08. 05. 2020. Žalovaný 2/ je presvedčený, že súd zváži existujúci stav a vyhodnotí vymáhanie pokuty ako neopodstatnené. Záverom uviedol, že jediný jeho príjem je dôchodok, z ktorého vyplatiť uvedenú pokutu je veľmi dlhodobá záležitosť.
5. Súd na základe telefonického oznámenia žalovaného 1/ zo dňa 02. 09. 2020, ktorý požiadal o doručenie žaloby z č. l. 6 p. v. žalovanému 1/ a žalovanému 2/, nakoľko im nebola doposiaľ doručená (Úradný záznam zo dňa 02. 09. 2020 na č. l. 57 p. v.), zaslal žalobu dodatočne žalovaným dňa 03. 09. 2020. Žalovanému 1/ bola žaloba následne doručená dňa 07. 09. 2020 (Doručenka na č. l. 59 - 60 p. v.) a žalovanému 2/ bola žaloba doručená dňa 07. 09. 2020 (Doručenka na č. l. 61 - 62 p. v.).
6. Súd uznesením č.k. 5NcKR/7/2020-53 zo dňa 10. 08. 2020 vyzval v súlade so znením § 167 ods. 3 CSP žalobkyňu, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalovaných zo dňa 29. 07. 2020 a 31. 07. 2020, uviedla ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené dňa 24. 09. 2020.
7. Žalobkyňa v replike doručenej súdu elektronicky dňa 07. 10. 2020 prostredníctvom jej právneho zástupcu (na č. l. 63 až 66 p. v.) uviedla, že navrhuje, aby súd žalobe žalobkyne vyhovel v celom rozsahu a priznal náhradu trov konania vo výške 100 %. Dňa 24. 09. 2020 jej bolo doručené vyjadrenie žalovaného 1/ zo dňa 29. 07. 2020 a vyjadrenie žalovaného 2/ zo dňa 27. 07. 2020 k žalobe žalobkyne. Obrana žalovaných 1/ a 2/ vo svojich vyjadreniach k žalobe je totožná s obranou uvádzanou v ich vyjadreniach k výzvam žalobkyne na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty, čím nedošlo k zmene skutkového stavu, z ktorého vychádzala žalobkyňa pri podaní žaloby. Vzhľadom na vyššie uvedené sa pridržiava skutkového a právneho stavu uvádzaného v samotnej žalobe a poukázal na to, že ani jeden zo žalovaných nepreukázal v zmysle zákona, že mu povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty nevznikla, lebo svojím konaním neosvedčili v zmysle ust. § 74a ods. 5 písm. a/, b/ alebo c/ ZKR splnenie aspoň jedného zákonného liberačného dôvodu uvádzaného v tomto ustanovení. Záverom vyjadrenia žalobkyňa žiada rozhodnúť tak ako je uvedené v petite vyjadrenia.
8. Súd uznesením č.k. 5NcKR/7/2020-67 zo dňa 22. 10. 2020 vyzval v súlade so znením § 167 ods. 4 CSP žalovaných, aby sa v lehote 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 07. 10. 2020, uviedli ďalšie skutočnosti a označili dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Uznesenie bolo žalovanému 1/ doručené dňa 30. 10. 2020 a žalovanému 2/ bolo doručené dňa 30. 10. 2020. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa v súdom určenej lehote nevyjadrili k vyjadreniu žalobkyne zo dňa 07. 10. 2020.
9. Žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení doručenom súdu elektronicky dňa 20. 09. 2022 (na č. l. 96 až 109 p. v.) uviedol, že vo vzťahu k uplatňovanému nároku vznáša žalovaný 1/ námietku premlčania, ktorú odôvodnil tým, že ako vyplýva zo samotnej žaloby zo dňa 09. 06. 2020 žalovaní už v júli 2012 pri zachovaní odbornej starostlivosti, ešte pred vstupom spoločnosti do likvidácie museli vedieť, že spoločnosť je v predĺžení, čo vyplýva zo súvahy k 31. 12. 2011 k účtovnej závierke za rok 2011, zostavenej dňa 25. 06. 2012, obidvaja žalovaní boli povinní do 30 dní, odkedy sa dozvedeli, alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o predĺžení spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čo bolo v lehote do 25. 07. 2012. Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci
deň po márnom uplynutí 30-dňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tvrdenia žalobkyne nastala dňa 25. 07. 2012 a žaloba na súde bola podaná dňa 17. 06. 2020 (po približne 8 rokoch), žalovaný má za to, že predmetný záväzok možno považovať za premlčaný, a z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania. Žalovaný 1/ zároveň uviedol, že v zmysle podanej žaloby malo dôjsť k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr dňa 25. 07. 2012. Zákonná úprava, ktorá platila v čase údajného porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu neobsahovala sankciu za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu včas. Samotná sankcia za porušenie tejto povinnosti bola do Zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakotvená až s účinnosťou od 01. 01. 2013 s tým, že v zmysle ust. § 206a ZKR, ak dlžník spĺňal podmienky predĺženia podľa tohto zákona aj pred 01. 01. 2013 a podmienky predĺženia trvajú aj po 01. 01. 2013, osoby ktoré pred 01. 01. 2013 vykonávali funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, likvidátora, alebo boli zákonným zástupcom dlžníka a vykonávali túto funkciu aj po 01. 01. 2013 zodpovedajú za záväzok zaplatiť v prospech konkurznej podstaty sumu vo výške dlžníkom zapísaného základného imania ak nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu do 31. 03. 2013. Vzhľadom na citované ustanovenia potenciálne prichádza do úvahy sankcia za porušenie povinnosti vo výške 6 638,78 Eur a nie vo výške 12 500 Eur tak, ako je uvedené v dotknutej žalobe. Žalovaný 1/ zároveň vo vyjadrení uviedol, že pokuta vo výške 12 500 Eur je pre žalovaného 1/ neprimerane vysokou pokutou, dokonca až likvidačnou. Majetkové pomery s prihliadnutím na dôchodkový vek žalovaného 1/ a na jeho príjem neumožňuje žalovanému 1/ uhradiť tak vysokú pokutu, uloženie pokuty vo výške 12 500 Eur môže viesť k insolventnosti žalovaného 1/ a k ohrozeniu jeho sociálnej aj ekonomickej existencie. Aj s poukazom na uvedené, je potrebné poukázať na potrebu využitia možnosti moderácie takto neprimerane vysokej zmluvnej pokuty v súlade s kogentným ust. § 301 Obchodného zákonníka. V prípade, že súd dospeje k záveru potreby aplikácie aktuálneho ust. § 11 ods. 2 ZKR, touto cestou žalovaný 1/ žiada súd o využitie moderačného práva, zníženie takto neprimerane vysokej zmluvnej pokuty. Táto skutočnosť však nemení nič na tom, že žalovaný 1/ vznáša námietku premlčania a navrhuje predmetnú žalobu žalobkyne zo dňa 09. 06. 2020 zamietnuť v celom rozsahu.
10. Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom na zmenu žaloby doručeným súdu dňa 04. 10. 2022 elektronicky (na č. l. 114 až 127 p. v.) navrhla, aby súd rozhodol o pripustení zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/. Svoj návrh žalobkyňa odôvodnila tým, že žalovaný 1/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal k žalobe vyjadrenie zo dňa 19. 09. 2022, ktoré jej bolo doručené dňa 26. 09. 2022, a v ktorom vznáša námietku premlčania z dôvodu, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nastala dňa 25. 07. 2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 17. 06. 2020, teda po približne 8 rokoch, kedy už uplynula premlčacia doba, ktorá je 4-ročná v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a začala plynúť nasledujúci deň po uplynutí 30-dňovej lehoty na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, členom štatutárneho orgánu dlžníka, odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení dlžníka. Žalobkyňa v návrhu s odkazom na ust. § 11 ods. 2 ZKR uviedla, že zmluvná pokuta vzniká ex lege vo vzťahu nesplnenia povinnosti podania návrhu na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, odkedy sa štatutárny zástupca dlžníka v predĺžení dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom predĺžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. V predmetnom spore bol žalovaný 1/ ustanovený do novej funkcie ako likvidátor dňa 08. 09. 2018 a z verejného registra účtovných závierok vyplýva, že ku vstupu do likvidácie dňa 01. 06. 2019 zostavil individuálnu mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá sa týkala obdobia od januára 2018 do septembra 2018, ktorá bola predložená daňovému úradu 04. 06. 2019. Z tejto mimoriadnej účtovnej závierky vyplýva, že spoločnosť LUCAR spol. s r.o. už bola v tomto období v predĺžení, a preto jeho povinnosťou ako likvidátora bolo podať v zmysle špeciálneho zákona (§ 11 od. 2 ZKR) najneskôr do 01. 07. 2019 návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný 1/ ako likvidátor však návrh na vyhlásenie konkurzu podal na súd až dňa 02. 09. 2019, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty, čím porušil svoju zákonnú povinnosť a porušením tejto povinnosti mu zo zákona vznikla povinnosť zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur uplatňovanej touto žalobou. Zo skutkového stavu vyplýva, že žalovaný 1/ sa stal 08. 09. 2018 likvidátorom dlžníka, a to v zmysle uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/17/2015-30 zo dňa 10. 07. 2018, právoplatného dňa 08. 09. 2018, kedy súd zrušil obchodnú spoločnosť LUCAR spol. s r.o. a nariadil jej likvidáciu a do funkcie likvidátora vymenoval A.. D., teda žalovaného 1/. S odkazom na § 70 ods. 3 Obchodného zákonníka účinného v čase ustanovenia likvidátora s odkazom na ust. § 71 ods. 7 Obchodného zákonníka, § 72 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 74 Obchodného zákonníka a v spojení s § 11 ods. 2 ZKR žalobkyňa uviedla, že likvidátor je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do
30 dní odkedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predĺžení spoločnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa v zmysle ust. § 139 Civilného a sporového poriadku podala návrh na zmenu žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ A.. H. D., týkajúceho sa zmeny právneho dôvodu opierajúci sa o nové skutočnosti, ktoré sú rozhodné pre uplatnenie nároku, pričom nedochádza k zmene žalobkyňou uplatneného petitu. K návrhu na zmenu žaloby žalobkyňa vo vzťahu k žalovanému 1/ pripojila účtovnú závierku spoločnosti LUCAR spol. s r.o. zostavenú k 07. 09. 2018, zostavenú dňa 01. 06. 2019 (na č. l. 117 až 122), detail registra účtovných závierok aktualizovaný ku dňu 31. 08. 2022 (na č. l. 123 p. v.), výpis z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v konkurze" (na č. l. 124 až 125 p. v.).
11. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 17. 10. 2022 (na č. l. 134 až 135 p. v.) uviedol, že tak ako žalovaný 1/ trvá na svojom doterajšom vyjadrení k žalobe, ktorú navrhuje ako nedôvodnú zamietnuť. Stotožňuje sa s právnym názorom právneho zástupcu žalovaného 1/, že nárok uplatnený žalobkyne je premlčaný. Podľa podanej žaloby žalovaný už v júli 2012, pri zachovaní odbornej starostlivosti, ešte pred vstupom spoločnosti do likvidácie museli vedieť, že spoločnosť je v predĺžení, čo vyplýva zo súvahy k 31. 12. 2011 účtovnej závierky za rok 2011 zostavenej dňa 25. 06. 2012. Obidvaja žalovaní boli povinní do 30 dní, odkedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o predĺžení spoločnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Tento návrh mal byť teda podaný najneskôr do 25. 07. 2012. Nakoľko povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa tvrdenia žalobkyne nastala 25. 07. 2012 a žaloba bola na súde podaná dňa 17. 06. 2020, teda po uplynutí 4-ročnej premlčacej lehoty, žalovaný 2/ má za to, že predmetný záväzok je premlčaný a vznáša námietku premlčania uplatneného nároku. Žalovaný 2/ takisto uviedol, že sa stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného 1/, že v prípade, že súd by dospel k záveru, že uplatnený nárok nie je premlčaný, do úvahy prichádza uloženie zmluvnej pokuty vo výške 6 638,78 Eur, a nie vo výške 12 500 Eur. Poukazuje pritom na dôvody, ktoré sú uvedené vo vyjadrení žalovaného 1/ zo dňa 19. 09. 2021. Žalovaný 2/ vo vyjadrení takisto uviedol, že je preňho ako starobného dôchodcu s nízkym dôchodkom by malo uloženie zmluvnej pokuty vo výške 12 500 Eur, ale aj vo výške 6 638,78 Eur za následok, že by sa dostal do ťažkej ekonomickej situácie. Pokiaľ teda súd nedospeje k záveru, že uplatnený nárok je premlčaný, navrhuje, aby súd v zmysle ust. § 301 Obchodného zákonníka neprimeranú zmluvnú pokutu znížil.
12. Žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 10. 2022 (na č. l. 140 p. v.) uviedol, že zmenou žaloby došlo ku zmene obvinenia, kde žalovanými nie sú konatelia spoločnosti LUCAR spol. s r.o., ale likvidátor spoločnosti. Likvidátorom bol ustanovený A.. H. D.. Za likvidáciu a patričné úkony bol zodpovedný likvidátor, čo vylučuje jeho zodpovednosť. Zároveň uviedol, že vyjadruje počudovanie, prečo došlo k zmene žaloby až po stanovisku obžalovaných, a to napriek tomu, že o týchto skutočnostiach správkyňa vedela skôr.
13. Vo veci bolo dňa 26. 10. 2022 uskutočnené pojednávanie, na ktoré sa osobne dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný 1/ a právny zástupca žalovaného 1/. Žalovaný 2/, ktorý bol predvolaný riadne a včas, sa nedostavil, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania v jeho neprítomnosti podaním doručeným súdu dňa 17. 10. 2022 (na č. l. 134 - 135 p. v.), a preto súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.
14. Súd na pojednávaní rozhodol o pripustení zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ v zmysle písomného podania žalobkyne zo dňa 03. 10. 2022 doručeného súdu dňa 04. 10. 2022. Ďalej súd pristúpil k uvedeniu nesporných skutočností, sporných skutočností a k právnemu posúdeniu veci. Napokon súd odročil pojednávanie z dôvodu vykonania výsluchov svedkov a žalovaného 1/ a 2/, ktoré ako dôkazné prostriedky navrhol právny zástupca žalovaného 1/.
15. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní po pripustením zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že sankcia bola uplatnená proti štatutárovi, vzhľadom k tomu, že bola vznesená námietka premlčania, čo je skutková námietka, tak realizovali zmenu návrhu, ktorá mala byť uľahčením pozície a teraz zvolili zmenu žaloby proti žalobcovi (pozn. súdu "proti žalovanému 1/") v postavení likvidátora. Sankciu by mohli uplatniť proti obidvom, či už sa s tým súd stotožní, alebo nie, nie je dôležité, ale je dôležité, že toto je návrh, ale zatiaľ ju preniesli do tej inej pozície. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalovaného 1/ vlastne pomerne do hĺbky rozoberal otázku premlčania tak to našlo odozvu aj na ich strane, že aj oni sa museli podrobne zaoberať otázkou pravej povahy tej sankcie a zároveň z toho
vyvodzovať, či tá sankcia ako ju zákon vlastne predpokladá, lebo systematicky či je tá sankcia uvedená v § 11 v časti účinky konkurzu atď., čiže ako keby sa to malo týkať najmä správcov, ale faktom je, že zákon v tej norme veľmi podrobne uvádza, že kedy začína plynúť tá lehota, že je to tých 30 dní potom ako sa dozvedel, alebo mohol dozvedieť o tých okolnostiach. Čiže toto nespochybňujú a toto vlastne uvádza jednu rozhodujúcu skutočnosť, že plynutím času a tým, že štatutári v spoločnostiach porušujú svoje povinnosti, nevšímajú si situáciu a čas beží tak ako keby ten čas, ktorý na jednej strane vlastne vyvoláva stav, že sa dopúšťajú pomerne ťažkých porušení povinností vo vzťahu k spoločnosti ich ako keby očisťoval, lebo keď uplynú tie 4 roky tak sa vznesie námietka premlčania a otázka je, že čo s tým, lebo to takto zákonodarca asi nechcel a ten kto dôjde k zmene štatutára dajme tomu v krátkej dobe tak ten to proti tomu druhému uplatní, ale ten štatutár u koho nedochádza k zmene ten si to neuplatní voči sebe. A teraz treba povedať to základné východisko, že ten štatutár nie je zástupca, štatutár koná ako za neživý subjekt, lebo je to právnická osoba samozrejme, ale zákon u štatutára nerieši otázku kolízie. A keď sa nerieši situácia v otázke kolízie, ale mnohokrát sa táto otázka nám v tých právnych vzťahoch objavuje. Keď to nerieši, tak neostáva nič iné len cez 853 analógiu (pozn. súdu § 853 Občianskeho zákonníka) sa dostať do postavenia zástupcu a zastúpeného a tam je povedané jasné, že pri kolízii záujmov vzniká situácia, že toto je v rozpore so zákonom a zástupca nemôže konať za zastúpeného, ak ku kolízii došlo. Keď si to analogicky premietneme na vzťah štatutára, tak ten štatutár predsa nebude sankcionovať sám seba, lebo je v postavení štatutára, koná za túto právnickú osobu, ale zmluvná pokuta vzniká ako zákonná domnienka vzťahu na jednej strane toho úpadcu v našom prípade tej právnickej osoby a na druhej strane toho štatutára. Ale riešiť aktuálnymi konkrétnymi úkonmi, ktoré prikazuje to ustanovenie to musí ten štatutár. Ale štatutár to nebude riešiť proti sebe. To znamená, že vznesená námietka premlčania štatutára to vo vzťahu k tomu druhému, lebo už len o toho ide, vznesená námietka premlčania osoby, ktorá už nie je štatutár, ale vo vzťahu k času, kedy štatutárom bol je absolútne neplatný právny úkon, pretože cez analógiu sa dostaneme, že tá kolízia nemôže vyvolať platný úkon, to rieši aj právna teória veľmi jednoznačne, že ak dôjde ku kolízii záujmov tak vtedy ten úkon je absolútne neplatný. A my, keď si to cez tú analógiu zoberieme tak vo vzťahu k tomu druhému žalovanému, ktorý bol v postavení konateľa a vzniesol námietku premlčania, pretože sa o nej dozvedel samozrejme od úvahy právneho zástupcu, tá úvaha má hlavu aj pätu, ale musel na ňu reagovať tým spôsobom, že tá námietka je absolútne neplatný úkon a súd na ňu nemôže prihliadnuť. V právnej teórii a aj praxi už situáciu, keď už boli judikované také veci, a to vo vzťahu k ust. § 3 ods. 1, že výkon práv a povinností nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Čo iné ako toto ustanovenie je vznesená námietka premlčania bývalého štatutára za konanie tohto štatutára, kedy on mal povinnosť konať, nekonal, uplatnila sa sankcia cez tú zákonnú domnienku zmluvnej pokuty a on si teraz vznesenie námietku premlčania ako keby to bola tretia osoba. To tretia osoba nebola, však on za ňu konal, lebo to je právnická osoba ako neživý subjekt. To znamená, že na druhom mieste pokiaľ by súd neakceptoval našu analógiu, ktorá je myslím primeraná a tam nevidím nejaký rozpor s ničím tak potom je ten dôvod, že v tomto prípade by súd na tú námietku premlčania prihliadnuť nebol, lebo síce inštitút premlčania je všeobecný inštitút, platí pre civilné právo, ale v tejto situácii ide skutočne o krajnosť, kedy on námietkou chráni seba za porušenie jeho povinností v postavení štatutára. Takže si myslí, že námietka premlčania do úvahy neprichádza a vo vzťahu k žalovanému 1/ ide o podmienky postavenia likvidátora.
16. Právny zástupca žalovaného 1/ na pojednávaní po pripustením zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ uviedol, že ako pán doktor ocenil námietku premlčania tak on ocenil skutočne jeho výklad premlčania, resp. neuplatnenia námietky premlčania v tomto konaní, ale nesúhlasí s ním, pokiaľ malo by ísť o výkon práva, ktorý by mal byť nejaký v rozpore. Takže to je stručné vyjadrenie k tomuto, zotrval na námietke premlčania, na obsahu vyjadrenia tak, ako bolo doručené súdu.
17. Vo veci bolo dňa 18. 01. 2023 uskutočnené odročené pojednávanie, na ktoré sa osobne dostavila žalobkyňa, právny zástupca žalobkyne, žalovaný 1/, právny zástupca žalovaného 1/ a žalovaný 2/. Súd na pojednávaní vykonal výsluch strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/.
18. Žalovaný 1/ na pojednávaní uviedol, že dôvodom prečo vlastne je tento súd, že prečo sa to dostalo až sem, lebo nie je si absolútne vedomý toho, že by urobil niečo, čo by sa dalo urobiť rýchlejšie, lepšie a tak, aby sa celý proces zlikvidovania firmy urýchlil alebo aby bol prehľadnejší alebo niečo také, ale nič také nenašiel. K tomu, že sa stal likvidátorom firmy sa asi dostal omylom, lebo v princípe likvidácia firmy je ekonomická záležitosť a on nikdy za ekonomiku vo firme nezodpovedal, robil to kolega A.. Y. a on sa tiež divil, že prečo to tak spravili, odhaduje, že to spravili podľa abecedy, boli tam dvaja konatelia, tak sa dostal
na prvé miesto, tak poverili jeho. Aj rozmýšľal nad tým, že sa odvolá a nebude to riešiť, lebo absolútne nemal šajnu, čo sa odo neho žiada, ale nevie, či je to vôbec možné, neurobili tak, zistili, že to proste snáď nejako dokopy dajú. Predpokladá, že aj keby to robil A.. Y. tak rýchlejšie by sa to asi dokopy nedalo. Začal preverovať čo má spraviť, to znamená, že treba zohnať nejaké podklady preto, aby sa dal návrh. Poznamenal, že všetko sa to udialo skoro 10 rokov potom, čo sa firmu pokúšali prvýkrát zlikvidovať, ale nepodarilo sa im to, o tom píše vo svojom vyjadrení A.. Y.. To znamená, že nie je to o tom, že sa nestarali, ale jednoducho to neprešlo, nevedeli to pretlačiť. Každá informácia, ktorú potreboval získať akýmkoľvek spôsobom, nakoľko nie je ani právne ani ekonomicky vzdelaný musel platiť. Viete si predstaviť ako sa dá platiť z dôchodku nejaké operácie a už momentálne bez peňazí Vám neurobí nikto nič. V prvom rade musel dať dokopy nejaké ekonomické podklady preto, aby sa dala spraviť účtovná závierka, ktorá vtedy spravená nebola z dôvodu toho, že ekonómka odmietla jednoducho už komunikovať s nimi, nakoľko nemali peniaze na jej výplatu, horko-ťažko sa to neskôr vyrovnalo, ale ona už jednoducho nebola ochotná s nimi komunikovať. Nedostal sa ani do počítača, aby získal ani základné informácie na to, aby vedel dať seriózny podklad niekomu kto by z toho účtovnú závierku spravil. Nejako sa mu podarilo dať dokopy všetky tie ekonomické podklady na to, aby sa dala spraviť uzávierka a tam v podstate zistil aký je a aký bol účtovný stav firmy vtedy, keď vznikla ich povinnosť dať firmu do likvidácie. Najväčší problém bol vyplatiť právnikov a vyplatiť ekonómku, ktorá mu to robila, ktorá mu povedala, čo mám spraviť a samozrejme zložiť 1 500 Eur na to, čo je podmienkou, aby vôbec nejaký návrh mohli dať. Všetko musel platiť zo svojich peňazí, kolega sa nepodieľal na tom. Veril, že keď sa odpredá firma, bol tam hnuteľný a nehnuteľný majetok, budova, veril, že keď sa odpredá v likvidácii, resp. pri ďalších krokoch tak nejaké peniaze z toho zostanú na to, aby aspoň tie peniaze, ktoré súvisia s ekonomikou, resp. čo si osobne myslí, že sú náklady firmy, že sa mu môžu vrátiť, nestalo sa tak a v princípe týmto sa natiahol celý čas toho, aby sme pristúpili k predloženiu návrhu pre konkurz. Len pre informáciu má niečo cez 600,- Eur dôchodok a odložiť 1 500,- Eur z toho je, spravil to za 3 mesiace, aj to je podľa neho obdivuhodné. Správkyni konkurznej podstaty sa predložiť všetko, čo vedel zohnať, aj veci také ako znalecký posudok, čo od neho pýtala, dal všetko, čo môže potvrdiť ona, pozná problematiku aká je. Na jeho prekvapenie dostal výmer, že mám zaplatiť pokutu najskôr 6 200,- Eur, potom to sa zrušilo 12 500,- Eur a nakoniec 2 x 12 500,- Eur, to znamená jemu aj kolegovi. Nepochopil dôvod a ani teraz nevie pochopiť, vôbec o tom nevedel a nikdy sa nestretol s tým, že sa podáva návrh. Dal všetky podklady, dalo sa to dotiahnuť dokonca, dokonca si myslí, že je to dotiahnuté dokonca, napriek tomu všetkému, že sa to stalo dostal pokutu. Čo by sa stalo, že by vôbec nič nevykonal tak vôbec nevie, ale zrejme to isté, alebo možno, že vôbec nič. Za posledné dva roky ešte funkčnej firmy viac menej na margo zdrojov peňazí boli v takej ekonomickej situácii už vtedy, že v princípe si nezobrali ani výplaty. Pokúšali sa potom predať tieto objekty, lebo jediným vlastníkom, resp. cez záložné právo patril objekt banke. Žiaľbohu chodil tam ako na klavír, ale oni nemali záujem predať to en bloc celé, a keby sa bolo vtedy predávalo postupne boli záujemcovia, odhaduje, že ten stav bol taký, že by to ekonomicky ešte utiahli. Keď si pozriete čísla, ktoré sú v účtovnej závierke, tie čísla nevraví on, že sú dobré, sú zlé, ale nie sú jediná firma. Aj v priebehu svojej existencie firmy veľakrát boli aj možno v horšom stave a vyhrabali sa z toho, aj teraz boli presvedčení o tom, že to vytiahnu, ale žiaľ potom ich utopil stav kurzov a všetkých tých záležitostí, dosť veľa vyvážali a to všetko im padlo. Napriek tomu viac-menej bol rád, že sa mu podarilo dať všetky podklady tak, aby bolo možné firmu uzatvoriť a predpokladá, že pani doktorka sa to aj podarilo, že nič nebolo také, čo nedal, čo nevedel. Súhlasil s tým, že dal pozde, ale nevedel o tom, že je na to stanovená časová lehota, kým mu to nepovedala pani doktorka. Je to jeho neznalosť, neznalosť neospravedlňuje, ale je presvedčený o tom, že pokuta je výchovný prostriedok a nie prostriedok na to, aby plnil kasy štátu, alebo nevie, kde tie peniaze skončia, ale chcel by požiadať o to, aby súd prehodnotil jeho konanie v súvislosti s odbornou starostlivosťou, lebo v princípe ide o to, že jediný argument, ktorý je, že nevykonal s dostatočnou odbornou starostlivosťou predloženie tých vecí, ktoré mal dať a tým stratil termín, viac menej tým zhrešil. Chcel to povedať preto, aby videli aký bol stav, že to nie je úmysel naťahovať čas a chcel by, aby sa zohľadnilo pri rozhodnutí to, že ak začnem teraz splácať 12 500,- Eur, tak ich môže splatiť pri jeho dôchodku o 5 rokov, ani to nie. Na otázku súdu, kedy sa dozvedel o tej nepriaznivej finančnej situácii spoločnosti žalovaný 1/ uviedol, že vedeli, že ekonomicky na tom nie sú veľmi dobre, lebo bolo to vidieť z toho, že neboli schopní dávať mzdy, proste neboli schopní kupovať materiál, financie hovorili o tom, že stoja zle. Čísla presné ako to vlastne je, je vzťah účtovnej uzávierky a existujúceho majetku a všetkého to čo dáva uzávierka sa dozvedia vtedy, keď sa spraví uzávierka. V roku 2012, keď sa to v podstate zomlelo a prestali konať ako vo firme s tým, že už nebolo s čím, ľudí museli prepustiť a samozrejme odišli stadiaľ aj oni, vedel, že je to zlé, ale nevedel ako zlé. Nikdy sa nehral s číslami, ale dosť ťažko by si spomenul nejaké čísla, že toľko bol majetok a toľko bolo všetko. Kurz sa s tým hral. Robil to A.. Y. a on to naháňal, to čo vedel, čo nevedel on. Snažili sa už vtedy, bolo to v roku 2012,
keď sa pokúšali dať dokopy podklady pre likvidáciu firmy, ale presnejšie možno vie, alebo nevie, nevie presne na ktorých informáciách to stroskotalo, ale informácia bola taká, že pokiaľ je tam ten majetok a banka sa ho nevzdá, to znamená, že nemožno likvidovať firmu, ktorá má majetok. Či je to pravda, či to nie je pravda, podľa všetkého to nie je pravda, ale z toho sme vychádzali. Dobre počkáme, keď to banka predá, zobral to, chodil vybavovať tieto záležitosti s bankami, chodil do tej banky, bol tam každý mesiac, nech to už predajú, našli kupcov, nech to predajú, nech to ide preč, vyrovnajú veriteľov toľko koľko budú stíhať, ale jednoducho nikdy nepochopil, ostalo to v tej pozícii, že ešte aj keď pani doktorka to predávala, že má pocit, že banka sa k tomu postavila tak zvláštne, ako keby o to nemali záujem, oni boli najväčší veriteľ. Na otázku súdu, aké kroky vykonal potom čo sa dozvedel o tom, že je likvidátorom, žalovaný 1/ uviedol, že nikdy likvidátora nerobil, to znamená, že nevedel čo ho čaká. Tým, že ten rozdiel odvtedy ako v podstate prestali konať vo firme od toho 2012, od toho 2018 sme už neboli schopní oživiť činnosť firmy. To už nebolo možné, už neboli zamestnanci, jediný priestor, ktorý bol v podstate bez technológie, prázdny, obchodné vzťahy zanikli, tadiaľ to už nešlo, to znamená, bol si vedomý toho, že musí dať všetky podklady preto, aby mohla prebehnúť likvidácia. Našiel právnika, ktorý mu poradil a čo preto treba spraviť, aby mohol dať návrh na likvidáciu (pozn. súdu "návrh na konkurz"). Našiel ekonómku, ktorá mu spravila účtovnú uzávierku a povedala, čo všetko preto treba a pripravila dokonca tie jednotlivé podklady, zoznam veriteľov, zoznamy ľudí, ktorí majú nejaké spojenie s nimi, účtovnú uzávierku. Všetky tieto podklady mu dala dokopy. Povedala mu, že treba zaplatiť 1 500,- Eur, alebo proste nejakú takú sumu vysokú s tým, že všetko pozháňal, zaplatil za to, aby to bolo pokope a poslali to na súd. V podstate už iné sa s tým nedalo spraviť, čo od neho pýtala správkyňa, ako rýchlo vedel dal, to sa dohodli, nebol schopný jednoducho nejaké veci zohnať skôr a od nej sa dozvedel, že je to časovo nejakým spôsobom limitované. Nevedel, že to bolo časovo limitované, to sa dozvedel neskôr a o tých výškach tých pokút to mi vyrážalo dych, jedno za druhým, mal pocit, že sa to stalo niekedy vtedy, keď sa to stalo, lebo z ničoho nič vyskočili naraz takú pokutu, potom na dvakrát takú pokutu, nerozumel tomu, ale dobre je to tak, tak za to sme tu, aby sa mu to aspoň vysvetlilo, aby vedel, keď už v čom je vinný.
19. Žalovaný 2/ na pojednávaní uviedol, že v podstate na začiatok treba povedať z čoho táto situácia vznikla. Mali firmu, ktorá sa volala IVAGO. Mala 50 zamestnancov, v podstate vlastnila väčšinu tých objektov, sú to areály, o ktorých je teraz reč. V podstate vyvážali asi 80 - 90 % výrobkov do zahraničia. Tým, že pán minister J. určil Euro na hodnote 30,-Sk za Euro, oproti 37,-Sk, s ktorými počítala naša ekonomika v priebehu pol roka zlikvidovali firmu. Z toho vznikli rôzne podlžnosti okrem dodávateľských faktúr, že mali tri úvery, jeden z Eximbanky 2 000 000 a dva po 3 000 000 zo sporiteľni. Tieto úvery v podstate ich viazali na to, aby splácali a aby sa postupne dostávali ďalej. Chceli to riešiť tým spôsobom, že prepustili časť zamestnancov a prechádzali z 50 na 20, na 13, na 6 a nakoniec na 3. Toto ich tak ekonomicky obmedzilo, že jednoducho pokračovať ďalej sa nedalo napriek tomu, že mali ešte firmy LUCAR a RAEDUS, pretože všetky vzťahy, ktoré mali so zahraničím sa tým pádom prerušili, preto nedokázali produkovať v tých cenách, ktoré v podstate boli požiadaní zo strany odberateľov. Aby aspoň ako tak vyriešili situáciu, lebo okrem úverov a dodávateľských faktúr vznikli aj podlžnosti aj voči štátnej sfére, tzn. daňovému úradu, sociálke a zdravotnej poisťovni tak bolo nutné tieto veci riešiť, pretože hrozilo, že bude trestný čin, ak nezaplatíme niektoré veci. Aby túto časť nejakým spôsobom riešil zobral si úvery on a jeho rodina asi takým spôsobom, že syn zobral 43 000 Eur, on si zobral 18 000 Eur, manželka 8 000 Eur a dcéra 12 000 Eur + on si zobral asi 20 úverov z nebankoviek, čiže v hodnote okolo 120 000 - 130 000 Eur. Tieto úvery samozrejme bolo treba splácať a dostali sa do pozícii takej, že nevznikol trestný čin a tie splátky, ktoré potrebovali zaplatiť, ktoré boli vykryté zmenkami alebo podobne vyplatil a tým pádom sa dostal mimo v podstate tých problémov, ktoré boli. Po skončení činnosti IVAGA činné dve firmy LUCAR a RAEDUS. Rozdelili si prácu takým spôsobom, že kolega má na starosti spoločnosť LUCAR a on spoločnosť RAEDUS. RAEDUS ako tak vytváral ešte nejaké ekonomické vzťahy s tými tromi zamestnancami a produkoval nejaké peniaze a ekonomiku. Čo sa týka posúdenia ekonomického stavu tak ako povedal, že prepustili zamestnancov tak odišli aj ekonómky a tým pádom on nie je účtovník, nie je ekonóm, hovoril ešte o tej situácii pred LUCAROM. Nevedel postupovať ďalej v týchto veciach a tým pádom robili veci dá sa povedať naslepo bez ekonomických podkladov, ktoré by sa dali vyhodnocovať. Tá situácia, že stáli na tom zle vyplývala z toho ako povedal, že boli tri úvery a podlžnosti voči štátu, ktoré bolo nutné z hľadiska nie ako firmy a už ako konateľa resp. zamestnanca alebo majiteľa alebo proste takejto fáze zaplatiť. Tým pádom by sa dištancoval od ďalších vecí, ktoré s tým súviseli a nevenoval sa ekonomickým ani organizačným záležitostiam LUCARU a z toho dôvodu jednoducho nevedel aký je stav. Na otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, kto sa staral o ekonomiku a účtovníctvo firmy LUCAR, žalovaný 2/ uviedol, že tomu nevenoval pozornosť, lebo mal na starosti tie veci, o ktorých hovoril. Na
otázku právneho zástupcu žalovaného 1/, či pomáhal žalovanému 1/ s návrhom na vyhlásenie konkurzu, ak áno akým spôsobom, žalovaný 2/ uviedol, že len poradensky, fyzicky a účtovne určite nie.
20. Právny zástupca žalobkyne vo svojej záverečnej reči uviedol, že podaním žaloby došlo k plneniu si zákonnej povinnosti správkyne, pretože zákonný postup dodržaný nebol, zákon spája s nečinnosťou dôsledky, právne kvalifikovať to skôr možno ako istý stupeň nedbalosti. Výsluch strán sporu na strane žalovaných nepreukázal žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na skutkové a právne závery. Je nepochybné, že tie sankcie uplatnené musia byť hoci otázka právneho posúdenia je vecou súdu. Navrhol žalobe vyhovieť.
21. Žalobkyňa titulom záverečnej reči uviedla, že sa pridržiava toho, čo povedal jej právny zástupca.
22. Právny zástupca žalovaného 1/ vo svojej záverečnej reči uviedol, že pokiaľ má súd preukázané, že návrh na vyhlásenie konkurzu zo strany žalovaného 1/ ako likvidátora bol podaný oneskorene zase vidí práve z jeho výsluchu, že dnešný deň boli dané liberačné dôvody tak ako to predpokladá § 74a ZKR, a to s prihliadnutím predovšetkým na jeho vek, vzdelanie, jeho postavenie vo firme a najmä jeho finančné možnosti, to je určite dôležité, že tie liberačné dôvody skutočne vidí a vtedy tieto liberačné dôvody zbavujú povinnosť platiť túto pokutu do konkurznej podstaty. A takisto trval pochopiteľne na iných vyjadreniach, ktoré boli prezentované v rámci samotného konania, najmä výšku zmluvnej pokuty treba preskúmať aj vo vzťahu k žalovanému 2/, nakoľko zodpovednosť žalovaného 2/ je posudzovaná vo vzťahu k nepodaniu návrhu za rok 2012, kde bola úplne iná právna úprava.
23. Žalovaný 1/ titulom záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava toho, čo povedal jeho právny zástupca.
24. Žalovaný 2/ právo na záverečnú reč nevyužil.
25. Súd vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise, teda Výpisom úpadcu LUCAR spol. s r.o. "v konkurze" z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 22. 04. 2020 (na č. l. 10 - 11 p. v.), Súvahou účtovnej závierky k 31. 12. 2011 zostavenou a schválenou dňa 25. 06. 2012 (na č. l. 12 - 15 p. v.), Výzvou na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty zo dňa 08. 01. 2020 (na č. l. 16 p. v.), Odpoveďou žalovaného 1/ na výzvu zo dňa 24. 01. 2020 (na č. l. 16 - 17 p. v.), Odpoveďou žalovaného 2/ na výzvu zo dňa 24. 02. 2020 (na č. l. 17 p. v.), Opravou výzvy na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty zo dňa 23. 04. 2020 (na č. l. 18 p. v.), Odpoveďou na opravu výzvy žalovaného 1/ zo dňa 08. 05. 2020 (na č. l. 18 p. v.), Odpoveďou na opravu výzvy žalovaného 2/ zo dňa 06. 05. 2020 (na č. l. 19 p. v.), Záznamom zo stretnutia v kancelárii správcu zo dňa 16. 10. 2019 (na č. l. 20 p. v.), Záznamom zo stretnutia v kancelárii správcu zo dňa 28. 10. 2019 (na č. l. 21 p. v.), Účtovnou závierkou k 07. 09. 2018 zostavenou dňa 01. 06. 2019 (na č. l. 117 - 122 p. v.), Výpisom z registra účtovných závierok (na č. l. 123 p. v.), Úplným Výpisom úpadcu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 04. 10. 2022 (na č. l. 124 - 125 p. v.), ďalej oboznámením s obsahom súdneho spisu, najmä žalobou, Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K 11/2019-37 zo dňa 25. 09. 2019, právoplatným dňa 03. 10. 2019, o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka LUCAR spol. s r.o. v likvidácii, Výpisom spoločnosti LUCAR spol. s r.o. "v konkurze" z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 06. 2020, Vyjadrením žalovaného 2/ zo dňa 27. 07. 2020 doručeným súdu dňa 29. 07. 2020, Vyjadrením žalovaného 1/ zo dňa 29. 07. 2020 doručeným súdu dňa 31. 07. 2020, Úradným záznamom Okresného súdu Banská Bystrica o nedoručení žaloby žalovaným, doručenkami o doručení žaloby žalovanému 1/ a žalovanému 2/, Vyjadrením žalobcu k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/, Vyjadrením žalovaného 1/ k návrhu správkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty zo dňa 19. 09. 2022 doručeným súdu dňa 20. 09. 2022, Návrhom na pripustenie zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/ zo dňa 03. 10. 2022 doručeným súdu dňa 04. 10. 2022, Vyjadrením žalovaného 2/ k návrhu na pripustenie zmeny žaloby vo vzťahu k žalovanému 1/, doručenkami o doručovaní Návrhu na pripustenie zmeny žaloby na vyjadrenie žalovanému 1/ a žalovanému 2/, Vyjadrením žalovaného 2/ k návrhu na pripustenie zmeny žaloby zo dňa 17. 10. 2022 doručené súdu dňa 19. 10. 2022, E-mailovým podaním PZ žalovaného 1/ doručené súdu dňa 04. 11. 2022, Podaním právneho zástupcu žalovaného 1/ označeným ako "Odpoveď na výzvu súdu" doručeným súdu dňa 11. 11. 2022, Podaním právneho zástupcu žalovaného 1/ označeným ako "Opakovaná odpoveď na výzvu súdu" doručeným súdu dňa 15. 11. 2022 ako aj s vyjadreniami na pojednávaní, výsluchom žalovaného 1/ a výsluchom žalovaného 2/.
26. Súd na základe nesporných skutkových tvrdení, o ktorých pravdivosti nenadobudol ani na základe vykonaného dokazovania pochybnosti (§ 186 ods. 2 CSP), ďalej na základe vykonaného dokazovania
a na základe skutočností známych súdu z jeho činnosti (§ 186 ods. 1 CSP) ustálil nasledovný skutkový stav:
27. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke číslo 3158/S (na č. l. 10 - 11 p. v.) vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú štatutárnym orgánom spoločnosti LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke číslo 3158/S, teda sú konateľmi spoločnosti s dňom vzniku funkcie 27. 03. 2002 do súčasnosti a žalovaný 1/ je súčasne likvidátorom spoločnosti s dňom vzniku funkcie dňa 08. 09. 2018. Spôsob konania štatutárneho orgánu menom spoločnosti od jej vzniku, t.j. od 07. 12. 1995 do súčasnosti je v obchodnom registri zapísaný v znení "Spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne" a spôsob konania likvidátora v mene spoločnosti je v obchodnom registri od 10. 04. 2019 do súčasnosti zapísaný v znení "Spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje likvidátor samostatne".
28. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica spoločnosti LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke číslo 3158/S (na č. l. 10 - 11 p. v.) vyplýva, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26Cbr/17/2015-30 zo dňa 10. 07. 2018, právoplatným 08. 09. 2018, súd zrušil obchodnú spoločnosť LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zapísanú v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke číslo 3158/S a nariadil jej likvidáciu. Do funkcie likvidátora súd vymenoval A.. H. D., X.. XX. XX. XXXX, L. K. A., Z., s dňom vzniku funkcie dňa 08. 09. 2018.
29. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/11/2019-37 zo dňa 25. 09. 2019 (na č. l. 27 - 30 p. v.) vyplýva, že navrhovateľ A.. H. D., X.. XX. XX. XXXX, L. N. E. O. XXX/X, XXX XX Z. likvidátor spoločnosti LUCAR spol. s r.o., v likvidácii, so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02. 09. 2019 domáhal, aby súd vyhlásil na majetok spoločnosti konkurz. Navrhovateľ k návrhu priložil zoznam záväzkov, zoznam majetku, zmluvný prehľad, zoznam spriaznených osôb, účtovná závierka k 31. 12. 2011, mimoriadna účtovná závierka k 07. 09. 2018 a potvrdenie o úhrade preddavku. Podpis navrhovateľa bol v návrhu úradne osvedčený.
30. Z uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 4K/11/2019-37 zo dňa 25. 09. 2019 (na č. l. 27 - 30 p. v.) vyplýva, že vyhlásil konkurz na majetok dlžníka LUCAR spol. s r.o. v likvidácii, so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, uznal konkurz za hlavné insolvenčné konanie, ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty JUDr. Dagmar Vavrekovú, so sídlom kancelárie Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, značka správcu S678 a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03. 10. 2019.
31. Za nesporné skutočnosti, súd na nariadenom súdnom pojednávaní vyhodnotil aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne ako správkyne konkurznej podstaty úpadcu LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 na podanie žaloby podľa § 74a ZKR a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 1/ a žalovaného 2/, nakoľko z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica oddiel Sro, vložka č. 3158/S vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú štatutárnym orgánom spoločnosti LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica v oddiele Sro, vo vložke číslo 3158/S, teda sú konateľmi spoločnosti s dňom vzniku funkcie 27. 03. 2002 do súčasnosti a žalovaný 1/ je súčasne likvidátorom spoločnosti s dňom vzniku funkcie dňa 08. 09. 2018 do súčasnosti.
32. Za nespornú súd považoval aj tú skutočnosť, že spoločnosť LUCAR spol. s. r.o., so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966 sa nachádzala v predlžení v roku 2011 a to podľa Súvahy k 31. 12. 2011 zostavenej a schválenej dňa 25. 06. 2012 za obdobie 01-12/2011 (na č. l. 12 - 15 p. v.), nakoľko vlastné imanie malo zápornú hodnotu vo výške - 114 310 Eur. Táto skutočnosť vyplýva aj zo Záznamu zo stretnutia medzi správkyňou a žalovaným 1/ zo dňa 16. 10. 2019 (na č. l. 20 p. v.), kde žalovaný 1/ uviedol, že si je vedomý, že už v roku 2011, keď bolo podávané daňové priznanie dňa 02. 07. 2012, zo súvahy k 31. 12. 2011 vyplývalo, že v tomto období bola spoločnosť v predĺžení.
33. Za nespornú súd považoval aj tú skutočnosť, že spoločnosť úpadcu sa nachádzala v predlžení aj v roku 2018 a to podľa Súvahy k 07. 09. 2018 zostavenej dňa 01. 06. 2019 za obdobie 01-08/2018 (na č. l. 117 - 122 p. v.), nakoľko vlastné imanie malo zápornú hodnotu vo výške - 119 489 Eur.
34. Za nespornú súd považoval aj tú skutočnosť, že správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Výzvou zo dňa 08. 01. 2020 (na č. l. 16 p. v.) a Opravenou výzvou zo dňa 23. 04. 2020 (na č. l. 18 p. v.) vyzvala podľa § 74a ods. 1 ZKR osoby - žalovaných 1/ a 2/, pri ktorých mala za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu každý vo výške 12.500,- Eur podľa § 11 ods. 2 ZKR, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty v lehote 15 dní od prevzatia výzvy splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili.
35. Spornou skutočnosťou bolo podľa názoru súdu posúdenie otázky aplikácie právneho režimu zmluvnej pokuty, resp. sankcie čo do výšky v súvislosti s tým, či sa v danom prípade aplikuje prechodné ustanovenie § 206a ods. 3 ZKR. Spornou skutočnosťou podľa názoru súdu, bolo tiež posúdenie otázky, či a kedy žalovanému 1/ počas doby, v ktorej pôsobil vo funkcii likvidátora a žalovanému 2/ počas doby, v ktorej pôsobil vo funkcii konateľa, vznikla povinnosť na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok LUCAR spol. s r.o. "v konkurze", so sídlom Zvolenská 83, 984 01 Lučenec, IČO: 31 640 966, a či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ svojim konaním porušili povinnosť v zmysle § 11 ods. 2 prvá veta ZKR, a preto majú byť sankcionovaní podľa § 74a ods. 4 ZKR. Spornou skutočnosťou podľa názoru súdu bolo tiež posúdenie otázky, či sa žalovaní 1/ a 2/ v prípade, ak došlo k porušeniu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu zbavili povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu tým, že osvedčili niektorý z liberačných dôvodov podľa § 74a ods. 5 ZKR. Spornou skutočnosťou bolo posúdenie otázky, či námietka premlčania vznesená žalovaným 1/ a 2/ je dôvodná a či v danom prípade možno aplikovať moderačné právo súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka.
36. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "ZKR") v aktuálnom znení, konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
37. Nakoľko konkurzné konanie voči úpadcovi začalo pred 1. januárom 2020 (Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4K/11/2019-32 zo dňa 16. 09. 2019, právoplatným dňa 21. 09. 2019, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 182/2019 dňa 20. 09. 2019 pod K083694), na toto konanie je potrebné aplikovať ustanovenia ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019.
38. Nakoľko spôsob konania štatutárneho orgánu menom spoločnosti od jej vzniku, t.j. od 07. 12. 1995 do súčasnosti je v obchodnom registri zapísaný v tvare "Spoločnosť zastupujú a za ňu podpisujú konatelia, každý samostatne." a spôsob konania likvidátora v mene spoločnosti je v obchodnom registri od 10. 04. 2019 do súčasnosti zapísaný v znení "Spoločnosť zastupuje a za ňu podpisuje likvidátor samostatne", povinnosť platiť zmluvnú pokutu vznikne individuálne každej z osôb, ktorá má povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu a ktorá túto povinnosť nesplnila. Na základe uvedeného potom žalovaný 1/ ako likvidátor bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu samostatne a žalovaný 2/ ako konateľ bol povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu taktiež samostatne, preto povinnosť platiť zmluvnú pokutu vznikne individuálne každému z nich, ak túto povinnosť nesplnili.
39. Podľa § 3 ods. 3 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu (zákon č. 431/2002 Z.z.), má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti (§ 408a Obchodného zákonníka), ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky.
40. Podľa § 11 ods. 2 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, dlžník v predlžení je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti
mohol dozvedieť o svojom predlžení. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu.
41. Podľa § 74a ods. 1 až 3 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. Ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom.
42. Podľa § 74a ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť.
43. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu.
44. Podľa § 74a ods. 5 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, právoplatný rozsudok súdu, ktorým sa rozhodlo o uložení povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu, je rozhodnutím o vylúčení (§ 13a ods. 1 Obchodného zákonníka).
45. Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej ako "ObZ") v znení účinnom do 30. 09. 2020, ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72. Ak je ustanovených viacero likvidátorov a z ich ustanovenia nevyplýva nič iné, má túto pôsobnosť každý z likvidátorov.
46. Podľa § 71 ods. 1 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020, likvidáciu vykonáva štatutárny orgán ako likvidátor, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva, prípadne zakladateľská listina alebo stanovy neurčujú inak. Ak štatutárny orgán nie je ustanovený alebo nemá ustanoveného žiadneho člena alebo ak likvidátor nie je vymenovaný bez zbytočného odkladu, vymenuje likvidátora súd; osobitný zákon môže ustanoviť, kto je oprávnený navrhnúť súdu vymenovanie likvidátora. Súd môže vymenovať za likvidátora niektorého zo spoločníkov alebo štatutárny orgán, alebo člena štatutárneho orgánu aj bez jeho súhlasu. Súd nevymenuje za likvidátora takú osobu, ktorá podľa osobitného predpisu nemôže túto funkciu vykonávať. Spoločník, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, ktorého súd vymenoval za likvidátora, sa nemôže vzdať funkcie. Môže však podať návrh na súd, ktorý ho vymenoval, o odvolanie z funkcie likvidátora, ak od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby ju vykonával. Ak je likvidátorom právnická osoba, vykonáva v jej mene pôsobnosť likvidátora štatutárny orgán alebo členovia
štatutárneho orgánu spoločne, ak spoločnosť neurčí inú fyzickú osobu, ktorá bude za ňu pôsobnosť likvidátora vykonávať.
47. Podľa § 72 ods. 2 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020, ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti, podá bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu.
48. Podľa § 74 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020, likvidátor zostaví ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu a je povinný zaslať prehľad o imaní spoločnosti každému spoločníkovi, ktorý o to požiada.
49. Podľa § 135 ods. 1 ObZ v znení neskorších predpisov, konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
50. Podľa § 135a ods. 1 ObZ v znení neskorších predpisov, konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.
51. Podľa § 162 ods. 3 ObZ, hodnota základného imania spoločnosti musí byť aspoň 25 000 eur.
52. Podľa relevantnej právnej úpravy citovanej vyššie je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade svojho predlženia, a to do 30 dní odvtedy, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o svojom predlžení. Je potrebné doplniť, že dlžník nie je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu jeho platobnej neschopnosti, čím zákon riešenie platobnej neschopnosti dlžníka cestou konkurzu ponecháva výlučne na rozhodnutí dlžníka, resp. veriteľov. Lehota 30 dní, v ktorej je dlžník povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu začne plynúť od niektorého z dvoch momentov. Je to odo dňa, kedy sa dlžník dozvedel o svojom predlžení, alebo odo dňa, kedy sa dlžník mohol s odbornou starostlivosťou dozvedieť o svojom predlžení. Najmä tento druhý moment vychádza z objektívneho stavu, keď pre začatie plynutia lehoty nie je rozhodujúce, kedy sa dlžník dozvedel o svojom úpadku vo forme predlženia, ale kedy sa s odbornou starostlivosťou mohol o ňom dozvedieť. V tejto súvislosti je významnou najmä povinnosť dlžníka sústavne sledovať vývoj finančnej situácie a stav svojho majetku a záväzkov (§ 4 ods. 2 ZKR). Je ďalej potrebné zdôrazniť, že povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu zákon ukladá priamo aj štatutárnemu orgánu alebo členovi štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátorovi dlžníka a zákonnému zástupcovi dlžníka, čo znamená, že túto povinnosť najmä z pohľadu prípadnej zodpovednosti má nielen dlžník, ale aj tieto konkrétne osoby. Osobou, ktorá je oprávnená iniciovať vyvodenie zodpovednosti dlžníka, resp. osôb, ktoré majú povinnosť podať návrh v jeho mene, je správca. Pokiaľ ide o rozsah, v ktorom je možné voči jednotlivým subjektom povinnosti požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty, je zákonnom limitovaný sumou polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť (§ 162 ods. 3 Obchodného zákonníka), t.j. 12 500 Eur (1/2 zo sumy 25 000 Eur) a je príjmom všeobecnej podstaty (§ 74a ZKR). Pri tomto nároku sa neuplatnia ustanovenia o moderácii zmluvnej pokuty. Uplatnenie nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty cestou súdu sa spravuje prejednacou zásadou. Obsahom dôkazného bremena správcu je najmä osvedčenie skutočností rozhodujúcich pre určenie momentu úpadku dlžníka z dôvodu predlženia. Je potom povinnosťou správcu tvrdiť a preukázať, ku ktorému dňu sa dlžník dostal do predlženia a zároveň je povinnosťou správcu tvrdiť a preukázať skutočnosť, kedy potom vznikla povinnosť dotknutého subjektu povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Až následne zákon v rámci obráteného dôkazného bremena vymedzuje možnosti zbavenia sa povinnej osoby zodpovednosti (§ 74a ods. 5 ZKR)
53. Zákonodarca od 01. 01. 2016 zmenil sankčný mechanizmus za nesplnenie povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu povinnou osobou pri predlžení spoločnosti s ručením obmedzeným a akciovej spoločnosti. Ustanovenie § 74a ZKR zavádza fikciu dohody medzi obchodnou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene spoločnosti o zmluvnej pokute vo výške polovice najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť, čo je 12.500,- Eur. Právo na zmluvnú pokutu vznikne nasledujúci deň po márnom uplynutí tridsaťdňovej lehoty, ktorú zákon poskytuje povinnej
osobe na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, odkedy sa povinná osoba dozvedela alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohla dozvedieť o predlžení obchodnej spoločnosti, v ktorej vykonáva funkciu štatutárneho orgánu alebo jeho člena. Veriteľom tejto pohľadávky je samotná spoločnosť, pretože aj keď zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia povinnosti ustanovenej KR, je výsledkom "zákonnej dohody" medzi obchodnou spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom alebo jeho členom. Ustanovenie § 74a ZKR upravuje procesný postup správcu, povinných osôb a súdu pri vymáhaní zmluvnej pokuty. Zároveň toto ustanovenie obsahuje hmotnoprávne ustanovenie, upravujúce liberačné dôvody, pri existencii ktorých nevznikne povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Správca je po ustanovení do funkcie povinný preskúmať s odbornou starostlivosťou, či a kedy sa dlžník dostal do predlženia. Ak správca zistí, že dlžník bol predlžený, zisťuje, kto vykonával funkciu štatutárneho orgánu. Správca vyzve tieto osoby na zaplatenie zmluvnej pokuty do všeobecnej podstaty, alebo aby osvedčili, že im takáto povinnosť nevznikla. Správca musí poskytnúť povinným osobám lehotu na zaplatenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. V tejto lehote môžu povinné osoby preukázať niektorý z liberačných dôvodov a zbavia sa povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu nevzniká vtedy, ak povinná osoba preukáže, že neporušila povinnosť podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Formulácia ustanovenia § 74a ods. 2 ZKR je v podstate založená na prezumpcii porušenia povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Vyzvaná osoba má možnosť preukázať, že povinnosť neporušila. Dôkazné bremeno o ktoromkoľvek liberačnom dôvode je na povinnej osobe. Povinná osoba buď preukáže niektorý z liberačných dôvodov, alebo je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu do všeobecnej podstaty v lehote určenej správcom. Ak povinná osoba nezaplatí zmluvnú pokutu a ani nepreukáže niektorý z liberačných dôvodov, je správca povinný vymáhať zmluvnú pokutu. To nebráni tomu, aby povinná osoba úspešne preukázala niektorý z liberačných dôvodov v súdnom konaní.
54. Žalobkyňa sa voči žalovaným žalobou (v znení jej zmeny čo do skutkových tvrdení o porušení žalovaného 1/ ako likvidátora podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu) domáha zaplatenia zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 74a ZKR za porušenie povinnosti žalovaného 1/ ako likvidátora a žalovaného 2/ ako konateľa úpadcu podľa § 11 ods. 2 ZKR podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o úpadku.
55. Žalobkyňa v konaní podľa názoru súdu preukázala, že po ustanovení do funkcie správcu konkurznej podstaty (dňa 03. 10. 2019) adresovala žalovanému 1/ (ako konateľovi a likvidátorovi) a žalovanému 2/ (ako konateľovi) ako povinným osobám výzvu zo dňa 08. 01. 2020 a opravenú výzvu zo dňa 23. 04. 2020 podľa § 74a ods. 1 ZKR v znení účinnom do 31. 12. 2019, aby každý zo žalovaných zaplatil v prospech všeobecnej podstaty úpadcu zmluvnú pokutu vo výške 12.500,- Eur v lehote 15 dní od prevzatia výzvy.
56. Súd považoval za preukázané, že spoločnosť úpadcu bola v predlžení už v roku 2011 a to podľa Súvahy k 31. 12. 2011 zostavenej a schválenej dňa 25. 06. 2012 za obdobie 01-12/2011, nakoľko vlastné imanie malo zápornú hodnotu vo výške - 114 310 Eur. Táto skutočnosť vyplýva aj zo Záznamu zo stretnutia medzi správkyňou a žalovaným 1/ zo dňa 16. 10. 2019, kde žalovaný 1/ uviedol, že si je vedomý, že už v roku 2011, keď bolo podávané daňové priznanie dňa 02. 07. 2012, zo súvahy k 31. 12. 2011 vyplývalo, že v tomto období bola spoločnosť v predĺžení. Uvedené tvrdenie nebolo zo strany žalovaného 1/ v konaní vôbec spochybnené, práve naopak vo vyjadrení zo dňa 29. 07. 2020 doručeného súdu žalovaný 1/ uviedol, že "podľa našich informácií sme v čase vzniku predĺženosti firmy boli povinní počkať na predaj nehnuteľnosti". Súd považoval za preukázané, že spoločnosť úpadcu sa nachádzala v predlžení aj v roku 2018 a to podľa Súvahy k 07. 09. 2018 zostavenej dňa 01. 06. 2019 za obdobie 01-08/2018, nakoľko vlastné imanie malo zápornú hodnotu vo výške - 119 489 Eur. Podľa názoru súdu žalobkyňa na základe predloženej Súvahy tvoriacej Účtovnú závierku zostavenú dňa 25. 06. 2012 a na základe Súvahy k 07. 09. 2018 zostavenej dňa 01. 06. 2019 za obdobie 01-08/2018, ustálila obdobie predlženia spoločnosti v roku 2011 a v roku 2019, ako aj dátum porušenia povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu, a to do 25. 07. 2012 v prípade žalovaného 2/ ako konateľa úpadcu a do 01. 07. 2019 v prípade žalovaného 1/ ako likvidátora úpadcu, teda do 30 dní, od kedy sa dozvedeli alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o predlžení spoločnosti. Žalovaný 2/ ako konateľ spoločnosti sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal možnosť sa dozvedieť zo Súvahy k 31. 12. 2011 o predlžení spoločnosti najneskôr ku dňu jej zostaveniu 25. 06. 2012. Napriek tomu žalovaný 2/, u ktorého sa predpokladá odborná starostlivosť tento návrh nepodal ani napriek tomu, že v zmysle ust. § 206a ods. 3 ZKR zákonodarca umožnil osobám zodpovedným za oneskorené podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu zbaviť sa tejto zodpovednosti podaním návrhu do 31. 03. 2013. Žalovaný 1/ ako likvidátor spoločnosti sa dozvedel alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mal možnosť sa
dozvedieť o predlžení spoločnosti najneskôr z Účtovnej závierky zostavenej k 07. 09. 2018 ku dňu jej zostaveniu 01. 06. 2019, pričom do 01. 07. 2019, t.j. 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o predlžení spoločnosti návrh na vyhlásenie konkurzu nepodal. Žalovaný 2/ ako likvidátor síce podal návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti na súd, ale až dňa 02. 09. 2019, teda viac ako 2 mesiace po uplynutí 30-dňovej lehoty. Vzhľadom na uvedené súd vyhodnotil počínanie likvidátora tak, že tento nekonal s odbornou starostlivosťou, súčasťou ktorej je podľa názoru súdu aj konanie bez zbytočného odkladu, keď likvidátor s vedomím (hoci nie exaktným) nepriaznivej finančnej situácie spoločnosti, ktorá sa vzhľadom na jej dlhodobú nečinnosť dala dôvodne predpokladať, a neplniac si zákonné povinnosti likvidátora vo vzťahu k účtovníctvu bezprostredne po jeho menovaní súdom, podal návrh na vyhlásenie konkurzu na súd až po troch mesiacoch (02. 09. 2019) po zostavení Účtovnej závierky zostavenej (spätne k 07. 09. 2018) dňa 01. 06. 2019.
57. K námietke žalovaného 1/, ku ktorej sa pripojil aj žalovaný 2/ spočívajúcej v tom, že samotná sankcia za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu bola do zákona o konkurze a reštrukturalizácii zakotvená až s účinnosťou od 01. 01. 2013 s tým, že v zmysle ust. § 206a ZKR prichádza do úvahy sankcia za porušenie povinnosti vo výške 6 638,78 Eur a nie vo výške 12 500 Eur, súd uvádza, že sankcia za nesplnenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu bola do zákona zapracovaná novelou účinnou od 01. 01.2013 (do 31. 12. 2012 mohli veritelia, v prípade porušenia povinnosti dlžníkom podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, uplatňovať voči povinným osobám (§ 11 ods. 2 právo na náhradu škody) a prípadnú retroaktivitu tohto ustanovenia riešilo ustanovenie § 206a ods. 3 ZKR, ktoré umožnilo povinným osobám podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 3 mesiacov od nadobudnutia účinnosti novely zavádzajúcej sankciu za porušenie povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu. V čase vzniku povinnosti žalovaného 2/ (2012) a žalovaného 1/ (2019) podať návrh na vyhlásenie konkurzu zákon upravoval aj samotnú povinnosť včasného podania návrhu na vyhlásenie konkurzu dlžníkom, ako aj sankciu za jej porušenie (sumu vo výške dlžníkovho základného imania zapísaného v príslušnom registri v čase, keď porušila povinnosť včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu, najviac vo výške dvojnásobku minimálnej výšky základného imania obchodnej spoločnosti ustanovenej zákonom). V danom prípade sa jedná o konanie začaté do 31. 12. 2019, v zmysle ust. 206j ZKR sa preto dokončí podľa predpisov účinného dňa 31. 12. 2019, kedy v zmysle novelizovaného ust. § 11 ods. 2 ZKR platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným alebo s akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Preto túto námietku žalovaných súd nepovažoval za dôvodnú.
58. Nepriaznivú finančnú situáciu úpadcu trvajúcu od roku 2012 uvádzanú žalovanými v reakciách na výzvu správkyne, vo vyjadreniach žalovaných k žalobe ako aj vo vyjadreniach na pojednávaní zákon o konkurze a reštrukturalizácii nepredpokladá ako jednej z liberačných dôvodov, na základe ktorých sa konateľ alebo likvidátor obchodnej spoločnosti ako povinné osoby zbavia zodpovednosti za oneskorene podaný návrh na vyhlásenie konkurzu a tento stav nie je možné subsumovať ani pod žiaden zo zákonom predpokladaných liberačných dôvodov. Naopak v spojení s Obchodným zákonníkom kladie dôraz na konateľa obchodnej spoločnosti konať s odbornou starostlivosťou podľa § 135a ObZ, dôsledne viesť účtovníctvo (§ 135 ObZ), predchádzať úpadku (§ 4 ods. 1 ZoKR) a sústavne sledovať vývoj svojej finančnej situácie ako aj stav svojho majetku a záväzkov (§ 4 ods. 2 ZoKR) aj v záujme existujúcich veriteľov. V prípade likvidátora Obchodný zákonník upravoval, že ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti podľa § 72 (§ 70 ods. 3 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020), pričom ukladal likvidátorovi povinnosť podať bez zbytočného odkladu návrh na vyhlásenie konkurzu v prípade, ak likvidátor zistí predlženie likvidovanej spoločnosti (§ 72 ods. 2 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020). Napokon zákon ustanovoval aj povinnosť likvidátora zostaviť ku dňu vstupu spoločnosti do likvidácie likvidačnú účtovnú súvahu (§ 74 ObZ v znení účinnom do 30. 09. 2020). Žalovaný1/ v konaní tvrdil, že konal s odbornou starostlivosťou zodpovedajúcou jeho veku, vzdelaniu, postaveniu vo firme a finančným možnostiam, čo v jeho prípade zakladá liberačný dôvod na oslobodenie od platenia zmluvnej pokuty. Súd vyhodnotil tieto tvrdenia žalovaného 1/ ako účelové. Žalovaný 1/ svoje tvrdenia o nedostatku skúseností s výkonom funkcie likvidátora v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalovaný 1/ bol v spoločnosti LUCAR spol. s r.o. konateľom od roku 2002, teda viac ako 20 rokov, a z výsluchu žalovaného 2/ vyplýva, že spolu so žalovaným 1/ podnikali vo viacerých spoločnostiach (IVAGO s.r.o., RAEDUS s.r.o.), teda možno uňho dôvodne predpokladať dostatok skúseností s riadením obchodných spoločností a tomu zodpovedajúcich skúseností z oblasti
finančného manažmentu a znalostí právnych predpisov. Napokon z konania ani nevyplynulo, že by žalovaný 1/ ako likvidátor vymenovaný súdom inicioval konanie o odvolanie z funkcie likvidátora z dôvodu, že od neho nemožno spravodlivo požadovať, aby funkciu vykonával (§ 71 ods. 1 predposledná veta Obchodného zákonníka). V tomto smere je súd toho názoru, že žalovaný 1/ ako likvidátor a žalovaný 2/ ako konateľ nekonali s odbornou starostlivosťou, keď si riadne a bez zbytočného odkladu neplnili povinnosti ustanovené zákonom, o čom svedčí aj skutočnosť, že spoločnosť LUCAR spol. s r.o. založila do registra účtovných závierok individuálne riadne účtovné závierky iba za roky 2009, 2010, 2011 a individuálne mimoriadne účtovné závierky iba za obdobie 01/2018 až 09/2018 a 09/2018 až 10/2019 (podľa č. l. 123 p. v.).
59. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými k pôvodnej žalobe doručenej súdu dňa 17. 06. 2020, na ktorej trvali aj po pripustení zmeny žaloby súdom vo vzťahu k žalovanému 1/ s tým, že nárok žalobkyne je premlčaný s odkazom na § 393 Obchodného zákonníka, nakoľko k porušeniu povinnosti žalovaných malo podľa žaloby dôjsť k 25. 07. 2012 a žaloba bola na súd podaná až dňa 17. 06. 2020, teda po 8 rokoch, súd uvádza, že otázky súvisiace s inštitútom zmluvnej pokuty (napr. premlčanie nároku na jej zaplatenie sa riešia podľa všeobecných predpisov obchodného práva). Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba 4 roky. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje inak. V prípade práv vymáhateľných súdnou cestou (čo je bez pochybností aj prejednávaný prípad) sa začiatok premlčacej doby viaže na moment splatnosti záväzku, teda kedy sa stáva vymáhateľným a toto právo je realizované prostredníctvom žaloby. Všeobecná 4-ročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Tým je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej doby. Správkyňa v súlade s § 74a ods. 2 ZKR vyzvala žalovaných na splnenie povinností a to v lehote 15 dní. Po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej vo výzve začala plynúť4-ročná premlčacia lehota na podania žaloby voči žalovaným na zaplatenie zmluvnej pokuty. V súvislosti so zistenými skutočnosťami, že správkyňa Opravenú výzvu na zaplatenie zákonnej zmluvnej pokuty (v správnej výške) zo dňa 23. 04. 2020 (na č. l. 56 p. v.) adresovala žalovaným 1/ a 2/, ktorí túto vyplývajúc z ich reakcií preukázateľne prevzali (žalovaný 1/ najneskôr dňa 08. 05. 2020 a žalovaný 2/ najneskôr dňa 06. 05. 2020, kedy datovali svoje reakcie na predmetnú výzvu) a právo na zaplatenie zmluvnej pokuty na súde uplatnila žalobou podanou na súd dňa 17. 06. 2020, t.j. v 4-ročnej premlčacej lehote, súd námietku žalovaných o premlčaní práva považuje za nedôvodnú.
60. K otázke moderácie zmluvnej pokuty, súd uvádza, že napriek životnej situácii žalovaných, najmä ich nepriaznivých majetkových pomeroch vzhľadom na ich vek a výšku ich aktuálnych príjmov, ktoré súd ľudsky chápe, ustanovenie § 74a ods. 4 druhej vete explicitne vylučuje moderačné právo súdu vo vzťahu k výške zmluvnej pokuty a preto súd nemôže vyhovieť návrhu žalovaných na zníženie zmluvnej pokuty.
61. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ v konaní nepreukázali, že im povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu nevznikla, ani že sa tejto povinnosti zbavili (§ 74a ods. 4 a 5 ZKR). Dôvody, ktoré žalovaní uviedli na svoju obranu, nemohli uplatnený nárok žalobkyne spochybniť, zároveň zmluvnú pokutu nie je možné zo žiadnych dôvodov ani znížiť (§ 74a ods. 4 ZKR). Na základe uvedených argumentov súd žalobe žalobkyne v celom rozsahu vyhovel a žalovaného 1/ zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12 500,- Eur v prospech konkurznej podstaty úpadcu a žalovaného 2/ zaviazal na úhradu zmluvnej pokuty vo výške 12 500,- Eur v prospech konkurznej podstaty úpadcu.
62. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
63. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
64. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd tak, že žalobkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
65. Záverom súd uvádza, že po vyhlásení rozsudku bola podaním doručeným súdu dňa 25. 01. 2023 doručená žiadosť o sprístupnenie spisu (na č. l. 195 p. v.) spolu so Splnomocnením zo dňa 24. 01. 2023 (na č. l. 196 p. v.) žalovaného 2/ udeleným zástupcovi Sidor a partneri, s. r. o. na nahliadanie do súdneho spisu a vyhotovovanie výpisov, odpisov a fotokópií zo súdneho spisu. Vzhľadom na ustanovenie § 92 ods. 2 CSP, podľa ktorého splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť, súd odo dňa doručenia splnomocnenia na zastupovanie (25. 01. 2023) ďalej v konaní koná so zástupcom žalovaného 2/, ktorého si žalovaný 2/ zvolil.
Poučenie:
Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedené vady, ak tieto vady mali vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok; sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu; má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie súdu, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.