Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/630/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Svetlovskej a členov senátu JUDr. Ing. Maria Dubaňa a JUDr. Beáty Jurgošovej v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a. s., Olejkárska 1, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou ECKER - KÁN & partners, Nám. F. B. X-CX, B., proti žalovanému: V. F., naposledy bytom I. XX, B., zast. opatrovníčkou L. X., zamestnankyňou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 30. júla 2014, č. k. - 26, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny 50,70 eur a trov konania a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaný bol dňa 02.12.2011 kontrolovaný oprávneným pracovníkom žalobcu v dopravnom prostriedku žalobcu na linke MHD č. XX, pričom sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Keďže odporca cestoval dopravným prostriedkom žalobcu bez cestovného lístka, bol povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu. Žaloba bola doručená súdu dňa 05.08.2013. Z takto zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalobca žalobou uplatňoval práva z prepravy, ktoré mohol uplatniť na súde prvý raz dňa 03.12.2011 a v tento deň začala plynúť aj jednoročná premlčacia doba podľa § 108 Obč. zákonníka. Žalobca uplatnil svoje právo na súde dňa XX.XX.XXXX. Vzhľadom na márne uplynutie ročnej zákonnej premlčacej doby podľa Obč. zákonníka a námietku premlčania uplatnenú opatrovníčkou odporcu, nemohol súd prvého stupňa uplatnené právo priznať a preto žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa .

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že povinnosť žalovaného zaplatiť úhradu vznikla v zmysle v spojení s a o cestnej doprave, pričom úhrada za nepreukázanie sa cestovným lístkom medzi práva z prepravy podľa Obč. zákonníka nepatrí. Poukázal na to, že Obč. zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou. Uvedená doba sa má použiť všade tam, kde pre jednotlivé práva nie je Obč. zákonníkom alebo iným predpisom ustanovená premlčacia doba. Zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní bez cestovného lístka a preto je namieste použiť Obč. zákonníka o všeobecnej premlčacej dobe; pohľadávka vo výške 50,- eur tak v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebola ešte premlčaná. V závere odvolania žalobca poukázal na rozsudky

Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. a sp. zn. , v ktorých odvolací súd rozhodoval v skutkovo totožných veciach, pričom v oboch prípadoch odvolaniu žalobcu vyhovel.

Opatrovníčka žalovaného sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

V zmysle § 108 Obč. zákonníka je na uplatnenie práva z prepravy stanovená jednoročná premlčacia doba. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 až § 773 Obč. zákonníka) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zákonníka, pre premlčanie ktorého platí § 106 Obč. zákonníka. V jednoročnej premlčacej dobe podľa Obč. zákonníka sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z Obč. zákonníka, ale aj nárok na prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným prepravným dokladom (cestovným lístkom) v zmysle o cestnej doprave účinného do 01.03.2012. Tento nárok totiž taktiež patrí medzi práva z prepravy v zmysle Obč. zákonníka, hoci v cit. ustanovení nie je výslovne uvedený. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcimi a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže uvedený zákon premlčanie nároku dopravcu na prirážku k základnému cestovnému pri nepreukázaní sa platným prepravným dokladom ( v spojení s účinného do 01.03.2012) neupravuje, je potrebné otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle Obč. zákonníka na základe analógie legis podľa tých ustanovení , ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením je práve Obč. neupravuje ani začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a prirážku k základnému cestovnému za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu namieste aplikácia ustanovenia Obč. zákonníka. Dlžník - cestujúci je teda povinný splatiť dlh prvého dňa potom, ako ho veriteľ - dopravca o plnenie požiadal. Týmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a zároveň je v tento deň možné prvýkrát uplatniť právo podaním žaloby na súd.

V prejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný cestoval dňa 02.12.2011 v Bratislave na linke MHD č. 92 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca uplatňuje svoje nároky z titulu, že žalovaný cestoval bez cestovného lístka na linke MHD č. 92, súd prvého stupňa správne v prejednávanej veci aplikoval o cestnej doprave. Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný odmietol zaplatiť revízorom požadovanú sumu pozostávajúcu z cestovného 0,70 eur a postihu 50,- eur priamo na mieste pri vykonávaní kontroly. Jednoročná premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu na súde tak začala plynúť dňa 03.12.2011 a v súlade s ustanovením prvá veta Obč. zákonníka uplynula dňa 03.12.2012. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pri lehotách určených podľa rokov platí, že začiatok lehoty je určený tak ako pri počítaní podľa dní, tzn. že začiatok lehoty je určený začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni, v ktorom nastala skutočnosť rozhodná pre jej počítanie. Deň, v priebehu ktorého nastala rozhodná skutočnosť sa do lehoty nezapočítava, aj keby k tejto skutočnosti došlo začiatkom tohto dňa. Pre začiatok plynutia tejto lehoty je dôležitý až deň nasledujúci po rozhodnej skutočnosti a to i vtedy, ak by týmto dňom bola sobota, nedeľa alebo sviatok. Takto určený začiatok plynutia lehoty vychádza zo starej zásady rímskeho práva, že do začiatku lehoty sa nezapočítava deň, v ktorom táto udalosť nastala. Žalobca podal žalobu na súde dňa 05.08.2013, t. j. oneskorene, po uplynutí premlčacej doby v zmysle Obč. zákonníka. Keďže opatrovníčka žalovaného vzniesla námietku premlčania, súd prvého stupňa postupoval správne, keď žalobcovi premlčané právo nepriznal ( posledná veta Obč. zákonníka).

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že záver súdu prvého stupňa o premlčaní žalobcom uplatneného práva bol správny, avšak súd prvého stupňa nesprávne určil deň, kedy začala plynúť premlčacia doba a deň, kedy došlo k premlčaniu. Žalovaná totiž cestovala bez cestovného lístka a bola povinná zaplatiť cestovné a úhradu spolu vo výške 50,70 eur dňa 02.12.2011 a preto žalobca

mohol dôvodne podať návrh na súd až dňa 03.12.2011, kedy začala plynúť jednoročná premlčacia doba (súd prvého stupňa nesprávne v napadnutom rozsudku uviedol dňa 02.12.2011) a k premlčaniu nárokov žalobcu preto došlo dňa 03.12.2012 a nie dňa 02.12.2012, ako nesprávne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu, že pri cestovaní bez cestovného lístka je namieste použiť Obč. , ale len spolu s nárokom na zaplatenie cestovného. Obidva nároky tak vznikajú súčasne a výlučne zo zmluvy o preprave osôb v MHD resp. z jej porušenia. U obidvoch nárokov sa preto dĺžka premlčacej doby nepochybne riadi ustanovením Obč. zákonníka a teda je jednoročná. Na základe uvedeného sú mylné domnienky žalobcu vyjadrené v odvolaní, že jeho pohľadávka voči žalovanému nebola v čase podania žaloby premlčaná.

Pokiaľ žalobca vo svojom odvolaní poukazuje na rozsudky odvolacieho súdu sp. zn. a sp. zn. , v ktorých odvolací súd v skutkovo totožných veciach odvolaniu žalobcu vyhovel, odvolací súd uvádza, že tieto rozhodnutia nie sú právne záväzné pre rozhodovanie iných odvolacích senátov a nestotožňuje sa s právnym názorom v otázke premlčania prezentovaným v týchto rozhodnutiach.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa , potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s . Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech však náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.