Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cpr-21-2020.pdf
PDF · 136.62 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-41Cpr/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Beátou Oreničovou v spore žalobcu: COOP JEDNOTA Michalovce, spotrebné družstvo, IČO: 00 169 099, so sídlom Obchodná 2, 071 01 Michalovce, zastúpená JUDr. Michalom Kuročkom, advokátom, so sídlom Obchodná 2, 071 01 Michalovce, proti žalovanej: M. Č., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX L. XXX, zastúpená JUDr. Radoslavom Sotákom, advokátom, so sídlom Nám. Slobody 3, 071 01 Michalovce, o zaplatenie 784,50 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á z a p l a t i ť žalobcovi 603,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2019 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Konanie o zaplatenie sumy 180,78 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
III. Žalobcovi proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,9 % .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručenom Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 12.8.2019 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu sumu 784,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 784,50 eur od 1.5.2019 do zaplatenia. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Pred Okresným súdom Banská Bystrica bola vec vedená pod sp.zn. 17Up/776/2019.
2. Po skutkovej stránke žalobca podanie žaloby zdôvodnil tým, že žalovaná ako vedúca predajne v prevádzkovej jednotke č. XXX - P. O. G. zodpovedala za hmotnú zodpovednosť vo výške 60 % za zistené manko na základe vykonanej inventúry podľa príloh zo dňa 18.3.2019 a 11.6.2019, celkovo spolu sumu 784,50 eur. Zistené manko dobrovoľne neuhradila.
3. K návrhu na vydanie platobného rozkazu žalobca predložil Pracovnú zmluvu so žalovanou zo dňa 31.8.2017, Dodatok k pracovnej zmluve č. 2/2018 zo dňa 28.9.2018, Dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.10.2018, Výzvu na zúčtovanie zo dňa 24.7.2019 - Inventúru zo dňa 18.3.2019 a 11.6.2019, Výzvu na zúčtovanie zo dňa 4.6.2019 - inventúra zo dňa 18.3.2019, Zúčtovanie inventúry vykonanej dňa 11.6.2019, Potvrdenie a Výpočet noriem strát zo dňa 1.7.2019, Zúčtovanie inventúry vykonanej dňa 18.3.2019.
4.V predmetnej veci najsamprv Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz č.17Up/776/2019 zo dňa 28.8.2019, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor.
5. V odpore žalovaná neuznala žalovanú pohľadávku, ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Uviedla, že počas trvania pracovného pomeru so žalobcom opakovane telefonicky hlásila problémy v
internom systéme žalobcu, ktorý má za úlohu evidenciu tovaru v prevádzke, kde predmetná inventúra bola vykonaná. Zo strany povereného zamestnanca jej bolo zakaždým tvrdené, že problém má byť odstránený, čo sa však neudialo. Žalovaná namietala aj vykonanie inventúry, ktorá bola vykonaná počas jej práceneschopnosti , ktorá trvá od 2.5.2019 a stále pretrváva. Z dôvodu tejto inventúry nie je možné vyvodzovať voči nej zodpovednosť za schodok zistený počas celého obdobia, za ktoré sa ho žalobca snaží vymáhať. Na podporu svojich tvrdení navrhla vykonať dôkaz - výsluch U. V., ktorá bola zamestnankyňou žalobcu v rovnakej prevádzke ako žalovaná. Taktiež žiadala od žalobcu predloženie dokumentov preukazujúcich dodávky tovaru do predmetnej predajne a daňových dokladov o predaji tovaru, ktorých rozdiel bude porovnaný s výsledkami inventúry.
6. K podanému odporu doručil súdu vyjadrenie žalobca. Uviedol, že na základe sťažnosti P.. Č. boli IT pracovníkmi COOP Jednoty Michalovce opakovane skontrolované predaje cez pokladňu , kde bolo potvrdené, že všetky tovary blokované cez pokladňu boli zo stavu zásob odpísané. Vedúcej bolo opakovane vysvetlené, ako vysporiadať chyby pri príjme tovaru , pri predaji tovaru a zámene tovaru s iným druhom. COOP Jednota Michalovce vo svojim informačnom systéme má odpis zásob, ktoré boli v daný deň predané cez registračnú pokladnicu , zabezpečený po spustení funkcie Automatický výdaj zo skladu. Vedúcej bolo opakovane vysvetlené, že zo zásob sa odpíše iba tovar, ktorý prešiel registračnou pokladňou predajom tovaru. Chýbajúci tovar z dôvodu krádeže sa sám zo zásob neodpíše, pretože nebol predaný cez registračnú pokladňu. Aj keď pani Č. V. D. X.X.XXXX O. P., Č. P. K. K. P.. V.. Nakoľko aj pani V. od 5.6.2019 nastúpila na PN, 11.6. bola vykonaná inventúra za účasti inventúrničky a ďalšej pracovníčky CJ Michalovce a účasti p. Č.. Účasť pani Č. na inventúre bola dobrovoľná, nakoľko o to požiadala sama. V opačnom prípade by bola vykonaná komisionálna inventúra. Nakoľko zásoby PJ podliehajú záručným lehotám, nie je možné, aby CJ Michalovce čakala s inventúrou na ukončenie PN vedúcej prevádzky. Na návrh žalovanej žalobca predložil 1) Kontokorent zásob PJ F.100.120 P. O.. G. za mesiac 32019, 2) Kontokorent zásob PJ 120 Petrovce n L za mesiac 06 2019, 3) Postup pri zúčtovaní inventúry, 4) Zost. Účtov zás 18.3. na PJ 120 HZV ČUCH a BEND, 5) Zost. Zúč. Stavu zas. 11.6. na PJ 120 HZV Čuch R. V..
7. Dňa 20.5.2020 právny zástupca žalobcu vzniesol námietku kauzálnej príslušnosti Okresného súd Michalovce s poukazom na ust. § 23 CSP.
8. Okresný súd Michalovce listom zo dňa 25.5.2020, ktorému vec bola postúpená z Okresného súdu Banská Bystrica, postúpil vec z dôvodu kauzálnej príslušnosti súdu. Dňa 11.6.2020 vec bola predložená Okresného súdu Košice II. a ďalej vedená pod sp.zn. 41Cpr/21/2020.
9. V doplňujúcom podaní zo dňa 29.9.2020 žalobca doplnil prostriedky procesného útoku. Predložil Inventarizačný zápis z inventúry vykonanej dňa 18.3.2019 a zo dňa 11.6.2019. Navrhol vypočutie svedka pracovníčku žalobcu, ktorá vykonávala na prevádzkovej jednotke Petrovce n/L inventúry, a to p. X. P.. V ďalšom doplňujúcom podaní zo dňa 7.10.2020 navrhol výsluch svedkov - pracovníkov žalobcu C.. F. D. R. C.. U. T..
10. V predmetnej veci súd dňa 18.1.2023 pojednával v neprítomnosti žalovanej a jej právneho zástupcu, nakoľko žalovaná a jej právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasť na pojednávaní nijakým spôsobom neospravedlnili napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie im bolo riadne doručené , žalovanej dňa 13.10.2022 a právnemu zástupcovi žalovanej dňa 26.10.2022.
11. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a zistil tento skutkový stav:
12. Pracovnou zmluvou zo dňa 31.8.2017, uzavretou medzi žalobcom ako zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom mal súd preukázané, že žalovaná pracovala u žalobcu od 1.9.2017 najsamprv na dobu určitú od 31.8.2018 ako pokladníčka - predavačka. Dodatkom k pracovnej zmluve č.2/2018 došlo od 1.10.2018 k zmene pracovnej zmluvy, a to v podstatnom nasledovne: Výkon práce: PJ - P. O. G., druh práce: vedúca predajne. Pracovný pomer sa zmenil na dobu neurčitú.
13. Dňa 1.10.2018 uzatvorili žalobca ako zamestnávateľ a žalovaná ako zamestnanec Dohodu o hmotnej zodpovednosti , ktorou dohodou žalovaná prevzala hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, zásobách materiálu a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď on sám (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným
kolektívom určitej prevádzkovej jednotky alebo pracoviska. Podľa názoru súdu Dohoda o hmotnej zodpovednosti zo dňa 1.10.2018 je platná.
14. Na základe zúčtovania inventúry zo dňa 30.6.2019, vykonanej 11.6.2019 na prevádzkovej jednotke 120, bol zistený Konečný zostatok účtovných zásob ku dňu inventúry v sume 10.002,25 eur. Skutočný (inventarizovaný) stav tovarových zásob vo výške 9.683,19 eur. Rozdielom je manko vo výške 319,06 eur.
15. Na základe Zúčtovania inventúry zo dňa 31.3.2019, vykonanej žalobcom dňa 18.3.2019 na prevádzkovej jednotke 120, bol zistený Konečný zostatok účtovných zásob ku dňu inventúry v sume 10.555,38 eur, skutočný (inventarizovaný) stav tovarových zásob vo výške 9.566,95 eur, rozdielom je manko vo výške 988,43 eur.
16. Žalovaná bola vyzvaná na úhradu manka zisteného inventúrou zo dňa 18.3.2019 a zo dňa 11.6.2019, ktoré sa týkali obdobia 1.10.2018 - 18.3.2019 a 18.3.2019 - 11.6.2019, kde žalovaná pôsobila ako vedúca predajne, z toho dôvodu podľa žalobcu nesie zodpovednosť za výsledok inventúry v pomere 60 %.
17. Z výsluchu žalovanej na pojednávaní dňa 8.9.2021 vyplynulo, že keď začala pracovať ako vedúca predajne, nebola riadne zaškolená v programe, t.j. príjem a výdaj tovaru a všetky veci, ktoré mala vedúca ukladať. Vychádzala z poznámok predchádzajúcej vedúcej, i predchádzajúca vedúca mala manko a veľa vecí nevedela robiť. Zhruba mesiac bolo všetko v poriadku, potom si začali všímať, napríklad na pečive, na rožkoch, že predané rožky sú stále na stave. Fyzicky ich normálne nablokovali cez pokladňu, bloček vyšiel, ale v počítači zostali ako nepredané. Zobrali hoci aký tovar, skontrolovali a začali si všímať, že stav nesedí. Posledné žuvačky predala, mal byť zostatok nula a v stave bol jeden kus. Tak isto bolo s mliekom, keď bolo na akciu, ľudia kupovali po 6 kartónov, tak isto zostalo v počítači 20 litrov. Informovali IT pracovníka p. D., R. C. P.. T., že im nesedia stavy. Písomne nič nedávali, len osobne, keď prišli na predajňu alebo boli na podniku. Pán D. povedal, že to mlieko vidí, že bolo predané z iného registračného čísla, že treba registračné číslo prehodiť - kódy. Podobne to bolo u ovocia, zeleniny, mäsových výrobkov. Dohodu o hmotnej zodpovednosti podpísala. Zamestnávateľa o školenie nežiadala, od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpila. Pracovnú zmluvu podpísala. Písomne nikoho nežiadala, že nemá vytvorené potrebné pracovné podmienky. Pani Gombitovej vravela, že nie je zaškolená, že to nevie robiť, povedali jej, že to spolu zvládnu, že majú telefón, keď nebude niečo vedieť, má volať. Mesačnú uzávierku nevedela. Vo svojom voľnom čase išla na inú predajňu Jednoty za vedúcou, ktorá ju učila a vysvetlila, ako sa robí mesačná uzávierka. Pri inventúrach sa počítal fyzický stav, napočítané množstvo zadala do systému a potom vyšiel stav z interného systému, ktorý ukázal rozdiel, koľko majú na predaji a koľko v systéme.
18. Svedok F. D. v rámci svedeckej výpovede uviedol, že u žalobcu pracuje ako IT špecialista. Každá vedúca ho občas kontaktuje kvôli nejakým problémom a ak boli nejaké problémy, priebežne ich riešili. Pamätá, že žalovaná mala nejaký problém s mliekom. Detaily sa mu nevybavujú. To, čo pokladníčka nahodí do pokladne, sa na konci dňa odpisuje zo zásob na počítači vedúcej. Denná uzávierka sa robí na pokladni, mesačná uzávierka sa robí aj na pokladni, aj na počítači, pretože v počítači sú uložené skladové zásoby. Keď sa neurobí denná uzávierka, na druhý deň nemôže otvoriť pokladňu, musí urobiť uzávierku z predchádzajúceho dňa. Keď napr. ráno prídu rožky, chlieb a nie je urobená uzávierka z predchádzajúceho dňa, môže to urobiť dvoma spôsobmi, buď manuálne alebo automaticky, pokiaľ dodávateľ elektronicky pošle dodací list, automaticky ho môže prijať. Pokiaľ nie je dodací list elektronicky, musí vedúca vykonať manuálny príjem, fyzicky zadáva položku za položkou, porovnáva to s papierovým dodacím listom . Keď sedí suma, znamená to, že urobila správne príjem, ak nesedí, znamená to, že na niektorej položke sa pomýlila a musí to opraviť, položku, množstvo alebo cenu. Ich systém umožňuje predávať, aj keď neurobila vedúca príjem. Stačí, že má vytvorené karty a môže predávať, ale na konci dňa sa to ukáže, keď spustí funkciu automatický výdaj zo skladu, je veľmi pravdepodobné, že množstvo položiek jej skončí v chybovom protokole, to znamená, že nemala dostatočnú zásobu na skladovej karte, keď neurobila príjem. Vedúca sa s tým musí vysporiadať. Štandardne sa to robí tak, že musí skontrolovať, ktoré príjemky prijala, pozrie si ten chybový kód, neurobila príjem toho a toho, mala by urobiť ten príjem, ktorý neurobila ráno. Vedúce sú informované, zaučené, ako sa vysporiadava chybový protokol. Napríklad pri mlieku, na jednej karate by jej chýbalo, na druhej by bol prebytok, tu pravdepodobne neurobila správny príjem. Keď je prebytok a na druhej karte manko, je to realizovateľné
aj obsluhou, t.z. vedúcim, ale aj administrátorom, inšpektorom, alebo nejakým iným zodpovedným pracovníkom z Jednoty, keď zavolá, že to nevie urobiť. Pracovník IT teoreticky môže vstúpiť do systému a robiť presuny položiek a tovarových zásob, ale robia to štandardne len na základe požiadaviek vedúcej. Manko alebo prebytok sa vyhodnocuje na základe tzv. kontokorentu, ktorý je vedený v centrálnom účtovníctve a vedúca na konci mesiaca dostáva výkaz kontokorentu na odsúhlasenie, má na to 30 dní, aby ho skontrolovala a keď sa neozve vedúca, považuje firma tento kontokorent za schválený. Keď sa ozve, musia to riešiť na ekonomickom úseku, či napr. bola poslaná nesprávna faktúra alebo či bol nesprávne vypočítaný odpis pri nákupných cenách, odpis skladových zásob. Vedúca prevádzky nesie zodpovednosť za odsúhlasený alebo neodsúhlasený kontokorent. Jeden tovar sa môže viesť na rôznych kartách, ide o tovary, dodávané dvoma rôznymi dodávateľmi, ide o tri tovary, a to je múka, mlieko a cukor. Každý z tých tovarov tým, že má iného dodávateľa, má vlastný čiarový kód, aj keď vyzerá a stojí rovnako. Z tohto pohľadu ide o dva rôzne tovary a niekedy dochádza k tomu, že dodávateľ dodá jeden tovar , ale do dodacieho listu napíše kód iného tovaru.
19. V znaleckom posudku č. 2/2022 znalkyňa C.. X. U. zo dňa 19.5.2022 vypracovanom v súvisiacom konaní 42Cpr/53/2019 uviedla, že výška schodku na zverených hodnotách v prevádzkovej jednotke č. 120 P. O. G. pri inventúre dňa 18.3.2019 je - 862,35 eur a pri inventúre k 1.6.2019 je vo výške - 349,06 eur. Inventarizačné zápisy o inventúre vykonanej v prevádzkovej jednotke pri obidvoch inventúrach spĺňajú zákonné náležitosti. Na základe predložených dokladov je výška schodku pri obidvoch inventúrach - 1.211,41 eur ( výška schodku k 18.3.2019: - 862,35 eur, výška schodku k 11.6.2019: -349,06). Vedúca má možnosť porovnať si účtovný stav vedený ekonomickým úsekom N. L. so stavom v skladovej evidencii tovarových zásob na predajni.
20. V podaní zo dňa 11.7.2022 žalobca predložil súdu návrh na zmenu žaloby z dôvodu znaleckého posudku č. 2/2022 znalkyňou C.. X. U. s tým, že žalovaná ako bývalá vedúca predajne „P. P. O. G.“ nesie zodpovednosť do výšky 60 % schodku, čo v prípade žalovanej predstavuje sumu 726,84 eur. Preto žiada zaviazať žalovanú zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 726,84 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 726,84 eur od 1.5.2019 do zaplatenia.
21. Žalobca v podaní zo na 6.10.2022 špecifikoval výpočet sumy 726,84 eur: žalovaná mala za 4.Q 2018 čistú mzdu takto: X = 441,10 eur, XI. = 415,88 eur, XII. = 415,25 eur. Priemerný zárobok za 4.Q 2018 žalovanej predstavuje sumu 424,07 eur. Podľa § 189 ods. 2 ZP sa zárobok žalovanej - vtedajšej vedúcej PJ započítava v dvojnásobnej sume, t.j. 848,15 eur. Žalovaná zodpovedá za schodok zistený inventúrou dňa 18.3.2019 do sumy vo výške 848,15 eur. Žalovaná mala za 1.Q 2019 čistú mzdu takto: I. = 467,44 eur, II, = 505,76 eur, III.=507,14 eur. Priemerný zárobok žalovanej prestavuje sumu 493,44 eur. Podľa § 189 ods. 2 ZP sa zárobok žalovanej - vtedajšej vedúcej PJ započítava v dvojnásobnej sume , t.j. 986,88 eur. Žalovaná zodpovedá za schodok zistený inventúrou dňa 11.6.2019 do sumy 986,88 eur. Prílohou podania je Mzdový list žalovanej za rok 2018 a 2019. K spôsobu výpočtu výšky podielu schodku na majetku žalobcu uviedla, že vzniknutý schodok - 1.211,41 eur nesie bývalá vedúca - žalovaná zodpovednosť v zmysle internej smernice žalobkyne s účinnosťou od 1.1.2019 vo výške 60 % celého schodku - 1.211,41 eur, t.j. sume 726,84 eur. Ako dôkaz predložil Internú smernicu.
22. Podľa Smernice o spôsobe rozúčtovania vykázaného manka na tovarových zásobách hmotne zodpovedným osobám, schválené v porade predsedu 13.12.2018 s účinnosťou od 1.1.2019, ak je na PJ zamestnávaná okrem vedúcej PJ aj predavačka, alebo viacero predavačiek, rozdelí sa manko v pomere 60 % pre vedúcu PJ a 40 % manka pre predavačky s hmotnou zodpovednosťou v pomere určenom vedúcou PJ, ak to nie je možné tak inšpektorom PJ.
23. Následne žalobcom upresnená výška náhrady v zmysle ust. § 189 ods. 2 ZP je obsahom podania zo dňa 14.11.2022. Manko zistené inventúrou ku 18.3.2019, jeho výpočet je nasledovný: manko - 862,35 eur v úrovni bez DPH sa rozdelí: Č. nesie zodpovednosť zodpovednosť 50,09 % zo schodku 862,35 eur, t.j. 431,95 eur. Priemerný zárobok za 4.Q XXXX M.. Č. predstavuje sumu 424,07 eur. Bývalá zástupkyňa vedúcej U.. V. nesie zodpovednosť 49,01 % na schodku 862,35 eur, t.j. 430,40 eur. Spolu vedúca 431,95 eur + zástupkyňa vedúcej 430,40 eur = 862,35 eur. Manko zistené inventúrou ku 11.6.2019, jeho výpočet je nasledovný: manko - 349,06 eur v úrovni bez DPH sa rozdelí : bývalá vedúca M..Č. nesie zodpovednosť 49,21 % zo schodku 349,06 eur, t.j. 171,77 eur. Priemerný zárobok za I.Q 2019 M..Č. predstavuje sumu 509,35 eur. V. ako bývalá zástupkyňa
vedúcej nesie zodpovednosť za vzniknutý schodok 50,79 % zo schodku 349,06 eur, t.j. 177,29 eur. Spolu vedúca 171,77 eur + zástupkyňa vedúcej 177,29 eur = 349,06 eur. Bývalá vedúca M..Č. zodpovedá za schodky vzniknuté inventúrou zo dňa 18.3.2019 a inventúrou zo dňa 11.6.2019 spolu sumou 603,72 eur. Bývalá zástupkyňa vedúcej U.. V. zodpovedá za schodky vzniknuté inventúrou zo dňa 18.3.2019 a inventúrou zo dňa 11.6.2019 spolu sumou 607,69 eur. Na základe uvedeného žalobca žiada zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 603,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 603,72 eur od 31.7.2019 do zaplatenia.
24. Na pojednávaní dňa 18.1.2023 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v celom rozsahu v znení podania zo dňa 14.11.20202, teda žiadal zaviazať žalovanú k zaplateniu sumy 603,72 eur na istine spolu s úrokom z omeškania. Uviedol, že žalobu v časti o zaplatenie sumy 180,78 eur na istine s príslušenstvom berie späť. Ďalšie dokazovanie výsluchom zamestnancov žalovanej (inšpektorky a kontrolórky) nežiadal, a to vzhľadom na vykonané znalecké dokazovanie.
25. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledovne :
26. Podľa ust. § 81 zák. č. 311/2001 Z.z. - Zákonník práce v platnom znení (ďalej len ZP), zamestnanec je povinný najmä: a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi, b) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, c) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
27. Podľa ust. § 182 ods. l Zákonníka práce, ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
28. Podľa ust. § 182 ods. 2 Zákonníka práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
29. Podľa ust. § 182 ods. 3 Zákonníka práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
30. Podľa ust. § 179 ods. 1 ZP, zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
31. Podľa ust. § 186 ods. l, 2 ZP, zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúcu sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť zamestnanca podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok.
32. Podľa ust. § 187 ods. 2 Zákonníka práce, ak zodpovedá zamestnávateľovi za škodu niekoľko zamestnancov, každý z nich uhradí pomernú časť škody podľa miery svojho zavinenia.
33. Podľa ust. § 189 ods. l, 2, 3 Zákonníka práce, zamestnanec ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Podiel náhrady určený podľa odseku 2 nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu
presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
34. Podľa ust. § 191 ods. l, 2, 3 ZP, zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá. Požadovanú náhradu škody určí zamestnávateľ. Zamestnávateľ prerokuje požadovanú náhradu škody so zamestnancom a oznámi ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zodpovedá zamestnanec. Ak zamestnanec uzná záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný uzatvoriť dohodu písomne, inak je dohoda neplatná. Osobitná písomná dohoda nie je potrebná, ak škoda bola už uhradená.
35. Predmetom konania je nárok zo zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, preto súd zisťoval, či sú v danom prípade splnené podmienky vzniku tejto zodpovednosti na strane žalovanej, Medzi podmienky vzniku zodpovednosti zamestnanca za schodok patrí existencia pracovnoprávneho vzťahu, dohoda o hmotnej zodpovednosti, schodok na hodnotách zverených na vyúčtovanie, pričom zavinenie zamestnanca sa v tomto prípade predpokladá.
36. Z platnej právnej úpravy ust. § 182 Zákonníka práce vyplýva, že ak je uzatvorená platná dohoda o hmotnej zodpovednosti vo vzťahu k hodnotám zvereným zamestnancovi a zamestnávateľovi vznikol na predmetných hodnotách schodok, je možné založiť zodpovednosť zamestnanca za schodok na týchto zverených hodnotách bez zisťovania okolností zavinenia. Pokiaľ zamestnanec namieta svoju zodpovednosť, je jeho dôkazným bremenom preukázať, že škodu spôsobili tretie osoby, prípadne túto zodpovednosť previesť na zamestnávateľa. V takomto prípade sa zamestnanec úspešne zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami.
37. Predloženými listinnými dôkazmi, ako aj z účastníckej výpovede žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná mala so žalobcom platne uzatvorenú pracovnú zmluvu, pracovala ako vedúca predajne s dohodnutým miestom výkonu práce Petrovce nad Laborcom a tiež platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Podľa čl. I dohody o hmotnej zodpovednosti žalovaná ako zamestnanec prevzala hmotnú zodpovednosť za schodok na zverenom tovare, obaloch, hotovostiach, ceninách, zásobách materiálu a iných hodnotách, ktoré prevezme k vyúčtovaniu buď ona sama (hmotná zodpovednosť individuálna) alebo spoločne s pracovným kolektívom určitej prevádzkovej jednotky alebo pracoviska, ktorého bude členom, s ktorým zodpovedá za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Na prevádzke Petrovce nad Laborcom okrem žalobkyne ako vedúcej predajne, pracovala zástupkyňa vedúcej U. V., ktorá je tiež v spore so žalobcom a konanie je vedené na Okresnom súde Košice II. pod sp.zn. 42Cpr/53/2019. Z inventarizačného zápisu o inventúre vykonanej v prevádzkovej jednotke 120 Petrovce nad Laborcom ku dňu 18.3.2019 súd zistil, že pri tejto inventúre bol zistený schodok - manko vo výške 977,43 eur a následne pri inventúre 11.6.2019 schodok vo výške 319,06 eur. Z manka ku dňu 18.3.2019 a ku dňu 11.6.2018 žalobca žiadal od žalovanej náhradu škody vo výške 60 % v zmysle internej smernice. Žalovaná neuznala svoju zodpovednosť za vzniknutý schodok a tvrdila, že schodok nebol správne vyčíslený pre chybu v internom systéme žalobcu. Pri vyhodnocovaní obrany žalovanej , že k schodku došlo v dôsledku chyby v systéme, ktorý zo skladových zásob neodpisoval predaný tovar a preto stav zásob nesedel, súd dospel k záveru o neopodstatnenosti obrany žalovanej. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že interný systém žalobcu je chybný. Z vykonaného dokazovania (výsluch IT pracovníka) vyplynulo, že k chybám pri odpisovaní tovaru dochádza v tých prípadoch, kedy je tovar pri predaji nablokovaný s nesprávnym registračným číslom, pričom k zámene dochádza u tovarov rovnakého druhu (mlieko, múka, cukor), ktoré sú vedené pod tým istým názvom, avšak sú dodané rôznymi dodávateľmi, pričom aj ich cena je rovnaká. Žalovaná neoznámila zamestnávateľovi nevytvorenie vhodných pracovných podmienok a v konaní nemal súd preukázané také skutočnosti, ktoré by mali za následok zbavenie sa zodpovednosti žalovanej za vzniknutý schodok z dôvodu, že žalobca nevytvoril žalovanej vhodné pracovné podmienky na prácu a na hospodárenie so zverenými hodnotami.
38. Z dôvodu odstránenia spornosti - pochybnosti zo strany žalovanej o správnosti vykonania inventúr zo dňa 18.3.2019 a zo dňa 11.6.2019 žalobca predložil súdu Znalecký posudok znalkyne z odboru Ekonomika a manažment, účtovníctvo a daňovníctvo C.. X. U., ktorý bol zadaný v konaní vedenom
na Okresnom súde Košice II sp.zn. 42Cpr/53/2019, predmetom ktorého je totožný peňažný nárok zo zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách týkajúci sa rovnakej prevádzkovej jednotke Petrovce nad Laborcom a rovnakých inventúr 18.3.2019 a 11.6.2019, týkajúci sa K. U. V. - zástupkyne vedúcej predajne. Z uvedeného dôvodu je tento znalecký posudok č. 2/2022 použiteľný aj pre toto konanie. Znalkyňa určila, že žalobcovi vznikol v prevádzkovej jednotke PJ č.120 Petrovce nad Laborcom pri inventúre zo dňa 18.3.2019 schodok vo výške 862,35 eur, pri inventúre zo dňa 11.6.2019 schodok vo výške 349,06 eur, spolu výška schodku predstavuje 1.211,45 eur.
39. Vychádzajúc z uvedeného v prejednávanej veci boli podľa názoru súdu boli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu na zverených hodnotách, lebo bola preukázaná existencia pracovnoprávneho vzťahu, existencia platnej dohody o hmotnej zodpovednosti a tiež existencia škody vo forme schodku. Zavinenie sa pri tomto osobitnom druhu zodpovednosti za škodu predpokladá, pričom žalovaná sa svojej zodpovednosti nezbavila. Výška schodku bola ustálená znaleckým posudkom, ktorého správnosť nebola v konaní spochybnená a preto súd pri rozhodovaní o výške náhrady vychádzal z jeho záverov.
40. Vychádzajúc z výsledkov znaleckého dokazovania, ktorým bol schodok v prípade inventúry k 18.3.2019 vyčíslený v sume 862,35 eur a v prípade inventúry k 11.6.2019 v sume 349,06 eur, najsamprv žalobca písomným podaním zo dňa 14.10.2022 žalobný nárok upravil tak, že žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 726,84 eur v zmysle Smernice z titulu zodpovednosti vedúcej predajne za schodok vo výške 60 % hodnoty schodku .
41. V ďalšom podaní zo dňa 14.11.2022 žalobca v podaní zo dňa 14.11.2022 upresnil výšku výpočtu náhrady škody z titulu schodku v zmysle ust. § 189 ods. 2 ZP vychádzajúc zo znaleckého posudku. Podľa žalobcu pri manku zisteného inventúrou ku 18.3.2019 žalovaná nesie zodpovednosť za vzniknutý schodok 50,09 % zo schodku 862,35 eur, čo predstavuje 431.95 eur. Bývalá zástupkyňa vedúcej p. V. nesie zodpovednosť 49,01 % zo schodku 862,35 eur, čo predstavuje 430,40 eur. Spolu vedúca 431,95 eur + zástupkyňa vedúcej 430,40 eur = 862,35 eur. Podľa žalobcu pri manku zisteného inventúrou ku 11.6.2019 žalovaná nesie zodpovednosť 49,21 % zo schodku 349,06 eur, t.j. 171,77 eur. Bývalá zástupkyňa vedúcej p. V. nesie zodpovednosť 50,79 % zo schodku 349,06 eur, t.j. 177,29 eur. Spolu vedúca 171,77 eur + zástupkyňa vedúcej 177,29 eur = 349,06 eur. V súhrne za obidve inventúry žalovaná zodpovedá za schodky v sume 603,72 eur . V súhrne za obidve inventúry žalovaná zodpovedá za schodky v sume 607,69 eur. Na základe uvedeného žalobca žiadal pripustiť zmenu v prospech žalovanej a zaviazať ju k zaplateniu sumy 603,72 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 603,72 eur od 31.7.2019 do zaplatenia.
42. Súd toto písomné podanie žalobcu zo dňa 14.11.2022 posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, keďže sa žalobca domáha zaplatenia nižšej sumy (603,72 eur), ako bola pôvodne uplatnená pri podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu (784,50 eur).
43. Na pojednávaní dňa 18.1.2023 žalobca žiadal, aby súd podanie žalobcu zo dňa 14.11.2022 považoval za čiastočné späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 180,78 eur s príslušenstvom.
44. Podľa ust. § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
45. Súd preto v poradí druhým výrokom svojho rozsudku konanie v časti o zaplatenie sumy 180,78 eur zastavil.
46. Právne predpisy upravujúce pracovnoprávne vzťahy - Zákonník práce má zásadnú kogentnú povahu. Účastníci pracovnoprávnych vzťahov sa preto od právnej úpravy obsiahnutej v Zákonníku práce v zásade nemôžu odchýliť. Vzhľadom na kogentnú úpravu právnych noriem Zákonníka práce je podľa názoru súdu nesprávny postup žalovanej, ktorá pri výpočte rozsahu náhrady škody vychádza zo svojej vnútropodnikovej normy. Táto totiž výšku škody rozdeľuje medzi vedúcu predajne a zástupkyňu predajne pomerom 60:40. Takýto spôsob výpočtu rozsahu náhrady škody v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti je v rozpore s ust. § 189 Zákonníka práce. Súčasne sa súd nestotožňuje s výpočtom
žalobcu v podaní zo dňa 14.11.2022. Citované ustanovenie je kogentnou normou a preto pri spôsobe výpočtu rozsahu náhrady škody musí byť účastníkmi pracovnoprávneho vzťahu rešpektovaná.
47. V prejednávanom prípade žalovaná pracovala ako vedúca predajne a bola spoločne hmotne zodpovedná za zverené hodnoty spolu so zástupkyňou vedúcej predajne pani U. V.. Podľa ust. § 189 ods. 3 Zákonníka práce, škodu v plnej sume uhradí vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov. Keďže okrem nich na predajni nepracoval iný zamestnanec a pri schodku v prípade vedúcich zamestnancov neplatí limit náhrady škody stanovený do výšky priemerného mesačného zárobku, je žalovaná spolu so zástupkyňou vedúcej predajne povinná zaplatiť žalobcovi vzniknutý schodok v plnom rozsahu, pričom náhrada škody sa medzi tieto zamestnankyne rozdelí podľa pomeru ich priemerných zárobkov.
48. Podľa ust. § 134 Zákonníka práce, sa priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcim období, pričom rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Vo vzťahu k inventúre ku dňu 18.3.2019 je rozhodujúcim obdobím pre zistenie priemerného mesačného zárobku 4. štvrťrok 2018. Žalobca v konaní predložil mzdový list žalovanej za rok 2018, z ktorého vyplýva, že priemerná hodinová mzda žalovanej bola vo výške 3,4543 eur. Podľa čl. 6 Pracovnej zmluvy bol pracovný čas žalovanej dohodnutý v rozsahu 35 hodín týždenne. Priemerný počet pracovných hodín v roku na jeden mesiac sa vypočíta ako súčin priemerného počtu týždňov pripadajúcich v roku na jeden mesiac (čo je 4,348 týždňov) a týždenného fondu pracovného času zamestnanca. Pri týždennom pracovnom čase 35 hodín je priemerný počet hodín, ktorý pripadá v roku na jeden mesiac 152,18 hodín (4,348 týždňov x 35 hodín). Pri priemernej hodinovej mzde 3,4543 eur je priemerný mesačný zárobok žalobkyne 525,6753 eur (152,18 hodín x 3,4543 eur).
49. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II. sp.zn. 42Cpr/53/2019 ( Mzdového listu zástupkyne vedúcej predajne U. V. za rok 2018) súd zistil, že priemerný mesačný zárobok pani U. V. vypočítaný podľa mzdy zúčtovanej v rozhodnom období 4. štvrťrok 2018 je vo výške 503,8375 eur (152,18 hodín x 3,3108). Zástupkyňa vedúcej mala dohodnutý týždenný pracovný čas 35 hodín a jej priemerná hodinová mzda bola vo výške 3,3108 eur. Rovnakým postupom ako pri výpočte priemernej mesačnej mzdy žalovanej súd dospel k výške priemerného mesačného zárobku zástupkyne vedúcej predajne.
50. Inventúra vykonaná ku dňu 18.3.2019 skončila s výsledkom - 862,35 eur (manko). Podľa pomeru priemerného mesačného zárobku žalovanej a zástupkyne vedúcej, žalovaná za tento schodok zodpovedá vo výške 440,3056 eur. Výpočet: mzdy vedúcej a zástupkyne spolu 1.029,5128 (525,6753 + 503,8375). Vedúca nesie zodpovednosť 51,06 % ( 525,6753: 1.029,5128), čo predstavuje po zaokrúhlení 440,31 eur a zástupkyňa vedúcej nesie zodpovednosť 48,94 % (503,8375 : 1.029,5128), čo predstavuje 422,03 eur.
51. Rovnako postupoval súd aj pri výpočte rozsahu náhrady škody na schodku zisteného inventúrou ku dňu 11.6.2019 vo výške 349,06 eur. Pre výpočet priemernej mesačnej mzdy je v tomto prípade rozhodujúcim obdobím 1. štvrťrok 2019, v ktorom mala žalovaná podľa mzdového listu priemernú hodinovú mzdu 3,5868. Jej priemerný mesačný zárobok tak predstavoval sumu 545,84 eur (35 hodín x 4,348 týždňov x 3,5868 = 545,8392 eur, po zaokrúhlení 545,84 eur) . Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice II. sp.zn. 42Cpr/53/2019 ( zo Mzdového listu za rok 2019) súd zistil, že priemerná hodinová mzda zástupkyne vedúcej U.. V. za I. štvrťrok 2019 bola 3.5868 eur a priemerný mesačný zárobok zástupkyne vedúcej bol taktiež po zaokrúhlení 545,84 eur (35 hodín x 4.348 týždňov x 3,5868 eur = 545,8392 eur, po zaokrúhlení 545,84 eur. Podľa pomeru priemerného mesačného zárobku žalovanej a zástupkyne vedúcej, žalovaná i zástupkyňa, keďže mali priemernú mesačnú mzdy v rovnakej výške, nesú zodpovednosť za zistený schodok v rozsahu každá po 50 %, čo predstavuje 174,53 eur.
52. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozsah náhrady škody na zverených hodnotách zistených inventúrou ku dňu 18.3.2019 a 11.6.2019 predstavuje u žalovanej sumu spolu: 614,84 eur (440,31 + 174,53).
53. Keďže žalobca po čiastočnom späťvzatí v sume 180,78 eur si uplatnil náhradu škody v menšom rozsahu (603,72 eur), náhrada škody mu v tejto žalovanej výške 603,72 eur bola aj priznaná.
54. Podľa ust. § 517 ods. l prvá veta a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník , ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
55. Podľa ust. § 3 ods. l nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z., účinnom do 31.1.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
56. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
57. Žalobca v žalobe požadoval priznať úroky z omeškania vo výške 5 % ročne od 31.7.2019. Povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania v zákonnej výške stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Zb. v prípadoch omeškania so splnením peňažného záväzku vyplýva z citovaného zákonného ustanovenia. Žalovaná je teda povinná spolu s istinou zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne. Žalobca vyzval písomne žalovanú k zaplateniu - vyrovnaniu schodku do 30.7.2019. Keďže žalovaná v tejto lehote pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z predmetných inventúr neuhradila, nasledujúcim dňom sa so svojim plnením dostala do omeškania. Preto súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne až do zaplatenia celej pohľadávky.
58. Podľa ust. § 262 ods. l CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
59. Podľa ust. § 255 ods. l CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
60. Podľa ust. § 256 ods. l CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
61. V prejednávanom prípade sa pôvodne žalobca domáhal zaplatenia sumy 784,50 eur, čo predstavovalo predmet tohto konania. Písomným podaním zo dňa 14.11.2022 zobral žalobca svoju žalobcu späť v časti o zaplatenie 180,78 eur. Z procesného hľadiska platí, že zastavenie konania v tejto časti zavinil žalobca a preto je v tomto rozsahu povinný znášať rovy konania. Pri určení nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z toho, že žaloba bol úspešný čo do sumy 603,72 eur, pričom vo vzťahu k sume 180,78 eur má na náhradu trov konania nárok žalovaná. Pri porovnaní pomeru úspechu sporových strán bol žalobca úspešný v rozsahu 76,95 % (603,72: 784,50) a žalovaná bola úspešná v rozsahu 23,05 %100 - 76,95). Úspešnejší žalobca má preto proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,9 % (76,95 - 23,05). O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. l CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 53,9 %, nakoľko bol v konaní len čiastočne úspešný.
62. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k neprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku , ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) týkajú sa procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ nemohol bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prevej inštancie (§ 366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.