Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/233/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Naďa a členov senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, Bratislava, právne zastúpeného: Advokátska kancelária HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, so sídlom Štúrova 29, Košice, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 20.08.2013, takto

rozhodol:

Podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. z 20.08.2013, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie č. 1SprI/41/13 z 08.07.2013 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Preskúmavaným rozhodnutím č. zo dňa 20.08.2013 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. zo dňa 08.07.2013, ktorým Okresný súd Košice - okolie ako povinná osoba nevyhovel žiadosti žiadateľa o sprístupnenie aktuálnych zoznamov živých, neskončených spotrebiteľských vecí, vrátane exekučných konaní (Er), v ktorých vystupuje ako účastník súdneho konania: 1. COFIDIS, a.s., 2. Ferratum Slovakia s.r.o., 3. Slovak Credit, s.r.o., 4. AKKA servis, s.r.o. a toto rozhodnutie potvrdil.

V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný citujúc ustanovenia zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj ako "zákon o slobodnom prístupe k informáciám"), konkrétne ust. § 3 ods. 1, 3, § 18 ods. 2, § 19 ods. 2, § 22 ods. 1 a ustanovenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov uviedol, že povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní, okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je ust. § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.. Na základe uvedeného súdy publikujú svoje rozhodnutia na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky a tým je zabezpečený prístup verejnosti k informáciám v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

V zmysle uvedeného žalovaný uzavrel, že pod pojem "rozhodovacia činnosť súdov" treba zaradiť činnosť súdu od nápadu veci až do jej právoplatného skončenia, a preto pod rozhodovaciu činnosť súdov možno zahrnúť aj evidenciu vecí v súdnych registrov, ktoré nie sú verejne prístupné. V prospech uvedeného právneho názoru svedčí aj ust. § 35 ods. 5 O.s.p. účinné od 01.05.2013, podľa ktorého vo veciach uvedených v odseku 2 má prokurátor právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy, ako aj má právo na informácie zo súdnych spisov. Ak teda súd poskytuje informácie zo súdnych spisov prokurátorovi iba na základe zákonného zakotvenia tohto jeho práva, nemôže tie isté informácie poskytnúť súkromnoprávnym subjektom a ani občianskym združeniam.

K argumentácii žiadateľa, že sprístupnenie informácií o konaniach, ktorých subjekty sú štyri v žiadosti uvedené subjekty, žiadal za účelom realizácie činnosti spotrebiteľského združenia OSA spočívajúce v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov, odvolací orgán poukazuje na ust. § 3 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, v zmysle ktorého sa informácie sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Čiže zákon č. 211/2000 Z. z. vylučuje z okruhu otázok, ktoré povinná osoba skúma pri rozhodovaní o žiadosti, dôvod sprístupnenia informácií. Odvolací orgán má ďalej za to, že spotrebitelia majú možnosť požiadať žiadateľa o vstup do konania ako vedľajšieho účastníka, ak by dospeli k záveru, že účasť žiadateľa je v konaní potrebná. Týmto spôsobom by došlo k naplneniu poslania žiadateľa ako zduženia zameraného na ochranu občana spotrebiteľa.

K nejednotnému postupu súdov pri sprístupňovaní informácií uvedených v žiadosti žiadateľa žalovaný uviedol, že právny názor iných súdov nie je pre odvolací orgán záväzný.

Ku konštatovaniu žiadateľa, že od povinnej osoby nepožadoval vydanie potvrdení z konkrétnych súdnych spisov odvolací orgán uvádza, že predmetná žiadosť bola podaná v zmysle § 64 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v spojení s položkou 24a a 28 s tým, že združenie pôsobiace na ochranu spotrebiteľov je oslobodené od poplatkov v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Uvedenú žiadosť žiadateľ predložil povinnej osobe alternatívne aj ako žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z ust. § 64 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 543/2005 Z. z., na ktoré sa žiadateľ odvolával, vyplýva iba to, že: "Na žiadosť tých, ktorí to potrebujú na uplatnenie alebo obhajovanie svojich práv, možno vydať úradné potvrdenie o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, prípadne odpis alebo rovnopis niektorej písomnosti; ustanovenia osobitných predpisov tým nie sú dotknuté. Vydávanie úradných potvrdení, rovnopisov a odpisov zo súdneho spisu je spoplatnené podľa osobitného predpisu." Z uvedeného je zrejmé, že nejde o sprístupnenie požadovanej informácie (údajov zo súdneho registra), a preto povinná osoba rozhodla o žiadosti žiadateľa v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.

II.

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.09.2013 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia Okresného súdu Košice - okolie a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobou napadnuté rozhodnutia považuje za nesprávne a nedostatočne odôvodnené. Odôvodnenie rozhodnutí považuje za vnútorne rozporné, keďže jeho jednotlivé časti si vnútorne odporujú a ako také sú napadnuté rozhodnutia nepreskúmateľné.

Zo žiadosti žalobcu, jej doplnení a podaného odvolania je zrejmé, že žalobca je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov, ktorá sa realizuje zastupovaním spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpením do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Práve za účelom realizácie činnosti žalobcu spočívajúcej v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov žiadal žalobca Okresný súd Košice - okolie (povinnú osobu) o sprístupnenie informácií o konaniach, ktorých účastníkmi sú v žiadosti uvedené subjekty. Žalobca sa

pritom domáhal poskytnutia informácií, ktoré by už povinná osoba mala mať spracované v programe, ktorý jej slúži na evidenciu jednotlivých súdnych konaní. Čiže žalobca nepožadoval, aby povinná osoba spracovávala existujúce informácie takým spôsobom, že sa z nich po spracovaní stanú kvalitatívne odlišné informácie.

Žalobca má teda za to, že v prípade informácií, ktoré požadoval od povinnej osoby - Okresného súdu Košice - okolie, sa rozhodne nejedná o informácie, ktoré vyplývajú výlučne z konkrétnych súdnych spisov, ale o informácie, ktoré by mala mať povinná osoba uložené v programe Register - Podateľňa. Žalobca vo svojej žiadosti nepožadoval, aby povinná osoba vydala potvrdenia z konkrétnych súdnych spisov. Informácie, ktoré žiadal sprístupniť žalobca, síce obsahuje aj súdny spis, avšak povinná osoba ich mala v momente podania žiadosti k dispozícií, a to aspoň v rozsahu spisová značka, predmet konania, navrhovateľ, odporca, dátum podania a iné.

V danom prípade teda nejde o informácie, ktoré sú súčasťou len konkrétneho súdneho spisu, ani o informácie, ktorých sprístupnenie by bolo obmedzené v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií.

Žiadosť žalobcu nemožno považovať za žiadosť o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, ktorá podlieha úhrade súdneho poplatku. Toto potvrdenie žalobcu podporuje aj samotná skutočnosť, že žiadosť žalobcu neobsahuje spisové značky konkrétnych súdnych konaní, a teda aj Okresnému súdu Košice - okolie a Krajskému súdu v Košiciach muselo byť zrejmé, že žalobca sa svojou žiadosťou nedomáhal vystavenia úradného potvrdenia/osvedčenia o skutočnostiach vyplývajúcich z konkrétneho súdneho spisu.

Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že Okresný súd Košice - okolie mu mal (bezplatne) sprístupniť požadované informácie aspoň v rozsahu a podľa kritérií, podľa ktorých ich má spracované v programe Register - Podateľňa, čím by naplnil rámec povinností ustanovených zákonom osobe povinnej sprístupňovať informácie. Ak tak Okresný súd Košice - okolie neurobil, žalovaný mal napraviť jeho pochybenie, a to tým, že by napadnutým rozhodnutím rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie zrušil a vec by vrátil Okresnému súdu Košice - okolie na nové prejednanie a rozhodnutie.

Tento názor žalobcu podporuje aj skutočnosť, že prevažná väčšina okresných súdov, na ktoré žalobca podal žiadosť o poskytnutie informácií v rovnakom rozsahu, túto žiadosť bezplatne v lehote ôsmich pracovných dní vybavila, a to v celom rozsahu, niektoré dokonca obratom v priebehu 24 hodín od doručenia žiadosti o poskytnutie informácií.

V prípade, ak Okresný súd Košice - okolie a žalovaný napriek vyššie uvedenému posúdili žiadosť žalobcu ako žiadosť o vyhotovenie úradného osvedčenia o skutočnostiach známych zo súdnych spisov, mali túto žiadosť vybaviť vzhľadom na ustanovenie § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov bezplatne, na čo žalobca poukázal v žiadosti adresovanej Okresnému súdu Košice - okolie aj v odvolaní, o ktorom rozhodoval žalovaný.

Okresný súd Košice - okolie ani žalovaný však v odôvodneniach svojich rozhodnutí neuvádzajú zákonné ustanovenia, z ktorých má vyplývať vyššie uvedené tvrdenie o tom, že oslobodenie od súdnych poplatkov sa vzťahuje výlučne na začaté alebo prebiehajúce súdne konanie.

V zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch sú od platenia súdnych poplatkov (ktoré sa podľa § 1 vyberajú nielen v rámci prebiehajúcich súdnych konaní, ale aj za jednotlivé úkony súdu) oslobodené všetky subjekty taxatívne vymenované v danom ustanovení, pričom ustanovenie neuvádza žiadne ďalšie podmienky oslobodenia od súdneho poplatku a na rozdiel od odseku 1 je zrejmé, o aké právne predpisy alebo zásady Okresný súd Košice - okolie a žalovaný opierajú svoj výklad rozsahu a podmienok oslobodenia od súdnych poplatkov.

Ako vyplýva zo žiadosti žalobcu, z odvolania aj z tejto žaloby žalobcu, žalobca je občianskym združením založeným za účelom kolektívnej ochrany práv spotrebiteľov. Jeho činnosť spočíva o. i. v ochrane kolektívnych práv spotrebiteľov v zmysle ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení a podľa § 54 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení. Ochrana spotrebiteľských práv sa realizuje zastupovaním spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní, či vstúpením do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 2 O.s.p.. Vyššie uvedeným postupom Okresného súdu Košice - okolie v spojení s napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach, je žalobcovi účelovo odopierané právo na informácie, ktoré sú nevyhnutné na efektívnu ochranu kolektívnych práv spotrebiteľov.

V závere žaloby žalobca vzniesol námietku zaujatosti voči Krajskému súdu v Košiciach, t. j. voči všetkým sudcom Krajského súdu v Košiciach, v zmysle § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalobca má za to, že so zreteľom na skutočnosť, že sudca Krajského súdu v Košiciach by mal preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia vydaného predsedníčkou Krajského súdu v Košiciach, možno mať pochybnosti o nezaujatosti všetkých sudcov Krajského súdu v Košiciach pre ich pomer k účastníkovi a samotnej veci.

III.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.10.2014 navrhol vzhľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky týkajúcu sa výkladu ustanovení § 11 ods. 1 písm. d) a § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. vo vzťahu k poskytovaniu informácií zo súdnych registrov, aby súd žalobe vyhovel.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. zo dňa 11.02.2014 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. -35 zo dňa 25.09.2013 tak, že zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach č. zo dňa 30.04.2013 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Okresného súdu Košice II č. 1SprV/156/2013 zo dňa 08.03.2013 a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku vyslovil nasledujúci právny názor:

"Nejednotný postup súdov pri poskytovaní informácií zo súdnych registrov robí predmet tohto konania zásadnou právnou otázkou, pri ktorej je potrebné analyzovať dopad rozhodnutia na iné konania rovnakého druhu. Súdna prax smeruje k materiálnemu chápaniu obmedzenia prístupu k informáciám, a preto ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d), § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. je nevyhnutné vykladať v spojení s § 4 zák. č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Zásadnou právnou otázkou nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie je potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb, a to o meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu do súdneho konania. Takéto údaje fyzickej osoby majú však nevyhnutne podobu "osobných údajov", na základe ktorých je osoba odporcu v konaní určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie zo strany zákona na ochranu osobných údajov. Je potrebné uviesť, že nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby nadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní...

Najvyšší súd poukazuje na to, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu "rozhodovacia činnosť v § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb."

Žalovaný dodáva, že uvedený právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol zaujatý v skutkovo a právne obdobnej veci.

IV.

O námietke zaujatosti žalobcu voči Krajskému súdu v Košiciach (voči všetkým jeho sudcom) rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. zo dňa 13.02.2014 tak, že sudcovia Krajského súdu v Košiciach JUDr. Imrich Volkai - predseda a JUDr. Jozef Maruščák - podpredseda, sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Ostatní sudcovia Krajského súdu v Košiciach nie sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

V.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 2 O.s.p., po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

Z administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02.07.2013 žiadal od Okresného súdu Košice - okolie ako povinnej osoby podľa zákona č. 211/2000 Z. z. sprístupniť zoznam živých, neskončených spotrebiteľských vecí, vrátane exekučných konaní (Er), v ktorých vystupuje ako účastník súdneho konania 1. COFIDIS, a.s. so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, 2. Ferratum Slovakia, s.r.o., so sídlom Jakubovo námestie 19, Bratislava, 3. Slovak Credit, s.r.o. so sídlom Adama Trajana 27, Piešťany a 4. AKKA servis, s.r.o. so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava v rozsahu: spisová značka, dátum začatia konania, názov a sídlo navrhovateľa, meno a bydlisko odporcu a predmet sporu.

Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR, orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

SR v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná; viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. -59 zo dňa 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. článku, ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon.

Podľa čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR medze základných práv a slobôd možno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody možno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 Ústavy SR) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 Ústavy SR). Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je však potrebné vykladať reštriktívne.

Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

Podľa § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z., proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z., o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej osoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe všeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík, alebo znakov, ktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.

V skutkovo a právne obdobnej veci Najvyšší súd SR zaujal právny názor k otázke poskytovania informácií zo súdnych registrov žiadateľom - občianskym združeniam založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov, konkrétne v rozsudku sp. zn. zo dňa 11.02.2014 uviedol:

"Nejednotný postup súdov pri poskytovaní informácií zo súdnych registrov robí predmet tohto konania zásadnou právnou otázkou, pri ktorej je potrebné analyzovať dopad rozhodnutia na iné konania rovnakého druhu. Súdna prax smeruje k materiálnemu chápaniu obmedzenia prístupu k informáciám, a preto ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d/, § 12 zákona č. 211/2000 Z. z. je nevyhnutné vykladať v spojení s § 4 ods. 1 zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov.

Zásadnou právnou otázkou v tomto prípade nie je, či poskytnúť informácie zo súdnych registrov žiadateľovi, ale ktoré informácie potrebné zo súdneho registra pred ich poskytnutím vylúčiť. V tejto súvislosti ide o osobné údaje fyzických osôb, a to o meno a priezvisko, adresa trvalého bydliska, resp. korešpondenčná adresa, na ktorej účastník preberá súdne zásielky.

Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca žiada informácie zo súdnych registrov z dôvodu zamýšľaného vstupu do súdneho konania. Takéto údaje fyzickej osoby majú však nevyhnutne povahu "osobných údajov", na základe ktorých je osoba odporcu v konaní určiteľná a nastáva tu predpokladané obmedzenie zo strany zákona na ochranu osobných údajov. Je potrebné uviesť, že nie všetci spotrebitelia majú záujem, aby tretie osoby nadobudli vedomosť o tom, že sú odporcami v súdnom konaní.

Meno a priezvisko žalobcu síce samy osebe ešte nevyhnutne nemusia byť znakom tvoriacim určiteľnosť fyzickej osoby. Tvoria však 90% identity subjektu, a preto v spojení s ďalšími i nepatrnými znakmi môže byť naplnená určiteľnosť osoby. Tá je daná v tom prípade, ak by údaje boli už v takom súhrne, že dotknutej osobe možno adresovať zásielky na adresu, na ktorú na základe údajov je pošta spôsobilá doručiť zásielku konkrétnemu adresátovi.

Najvyšší súd SR poukazuje na to, že vývoj v súdnej praxi obsah pojmu "rozhodovacia činnosť" v § 11 ods. 1 písm. d/ zákona č. 211/2000 Z. z. ustálil tak, že do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov fyzických osôb."

Ústavný súd SR v náleze č. zo dňa 07.01.1998 vyslovil, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 Ústavy SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Súčasťou princípu právnej istoty je požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku dala rovnaká odpoveď, teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované. Bolo by v rozpore s princípom právnej istoty, ak by súdy v obdobných veciach rozhodovali odlišne. V praxi to predstavuje taký postup, keď obdobný prípad sa bude riešiť v súlade s doterajšou judikatúrou. Ústavný súd SR () vyslovil názor, že súd by nekonal v súlade s princípom právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1 Ústavy SR v prípade, ak by riešil právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá bola už právoplatne vyriešená odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami.

Krajský súd v tomto konaní nezistil dôvody, pre ktoré by sa mal odchýliť od právnych názorov, ktoré zaujal Najvyšší súd SR vo svojom citovanom rozsudku k aplikácii ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. vo vzťahu k poskytovaniu informácií zo súdnych registrov. Do obsahu pojmu "ROZHODOVACIA činnosť" v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov, pokiaľ sa netýkajú ochrany osobných údajov fyzických osôb. Preto žalovaný mal postupovať podľa ustanovenia § 12 zákona č. 211/2000 Z. z., t. j. obmedzenia práva na informácie vykonať tak, že mal sprístupniť požadované informácie po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon (osobné údaje fyzických osôb).

Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, aplikujúc naň vyššie citované zákonné ustanovenia a aktuálnu rozhodovaciu súdnu prax Najvyššieho súdu SR, podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie Okresného súdu Košice - okolie a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sú správne orgány viazané právnym názorom súdu (ust. § 250j ods. 7 O.s.p.).

VI.

Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu podľa § 250k ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov konania.

V zmysle ust. § 151 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 prvá veta O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Keďže žalobca trovy konania nevyčíslil v lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku a ku dňu vyhlásenia rozsudku zo spisu nevyplývali iné trovy žalobcu ako trovy právneho zastúpenia, súd žalobcovi v súlade s ust. § 151 ods. 1 a 2 O.s.p. náhradu trov konania nepriznal.

Súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v platnom znení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.