Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2CoE-142-2014.pdf
PDF · 76.16 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/142/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava 821 08, Karadžičova č. 10, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Bratislava 810 00, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205, proti povinnému: P. W., nar. XX.X.XXXX, bytom A. nad A. XXX XX, T. XXXX/X, t.č. A. nad A., S. XXXX/XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 861,18 € s prísl., na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 5Er/948/2013
- 39 zo dňa 1. júla 2014, jednomyseľne takto
rozhodol:
Krajský súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora Mgr. Dušana Čerešňu so sídlom v Trnave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn. SR083/2013 zo dňa 19.07.2013, vykonateľný dňa 17.08.2013. Medzi právnym predchodcom oprávneného (Tatra bankou, a.s.) a povinným bola dňa 09.03.2007 uzavretá Zmluva o vydaní a používaní medzinárodnej kreditnej karty VISA PRIVATE pod č. 15635215. Predmetnú zmluvu súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy „na predtlačenom formulári“), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch). Povinný s oprávneným ako súčasným vlastníkom pohľadávky uzavreli dohodu "Uznanie dlhu a dohodu o splácaní v splátkach" zo dňa 02.01.2013. Predmetom uznania je suma 861,18 €, úroky z omeškania vo výške 37,50 € a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 215,30 €. Povinný sa v danej dohode zaviazal splácať dlh špecifikovaný v tejto dohode v pravidelných mesačných splátkach vo výške 40,00 €. V prípade neuhradenia čo i len jednej splátky zároveň vzal na vedomie, že veriteľ bude mať právo požadovať od povinného zmluvnú pokutu vo výške 10 % z dlžnej sumy. V bode IV. danej dohody došlo k prijatiu rozhodcovskej doložky povinným, pričom pod vopred pripraveným textom bolo rovnako vopred pripravené vyhlásenie povinného, že bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy a túto bez výhrad prijal. Prijatie bolo realizované označením políčka "Prijíma". V rámci rozhodcovskej doložky sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté z právnych vzťahov, ktoré vyplývajú z tejto dohody alebo ktoré súvisia s touto dohodou, vrátane všetkých vedľajších právnych vzťahov, ako aj právnych vzťahov, ktoré súvisia so zmluvami, ktorých sa táto dohoda týka, nárokov na náhradu škody, nárokov na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporov o platnosť, výklad, zánik tejto dohody alebo tejto rozhodcovskej doložky, predložia buď na rozhodnutie v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom Stálemu rozhodcovskému súdu v Banskej Bystrici, ktorý je zriadený pri spoločnosti Rozhodcovský súd Banská Bystrica, s.r.o., alebo na rozhodnutie jedinému sudcovi Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri spoločnosti Arbitrium iustitia, s.r.o., alebo všeobecnému súdu. Výber môže uskutočniť ktorákoľvek zo zmluvných strán, pričom nie je potrebný súhlas druhej strany. Takto upravený alternatívny spôsob riešenia sporov je podľa názoru súdu len zdanlivou možnosťou
výberu. V prevažnej väčšine sporov zo spotrebiteľských úverov je na strane žalobcu, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva. Spotrebiteľ teda podľa uvedenej úpravy nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, v čom súd vzhliadol nekalú povahu dojednania o možnosti riešenia sporov. Predmetnú rozhodcovskú doložku posúdil súd prvého stupňa ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a absolútne neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Podľa ods. 1, 2, 3, 4 písm. r) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Oprávnený (ako veriteľ) síce ponúkol dlžníkovi návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, avšak na vopred pripravenom formulári, ktorým je dohoda, v rámci ktorej pripravil rozhodcovskú doložku, pod ktorou sa nachádzali dve okienka s možnosťami „prijíma“, resp. „neprijíma“. Uvedený spôsob uzavretia rozhodcovskej doložky podľa súdu ponúka povinnému len fiktívnu možnosť neprijatia rozhodcovskej doložky, keďže k jednej rozhodcovskej doložke sa už zaviazal v úverovej zmluve voči pôvodnému oprávnenému, a teda aj v prípade, že by v dohode uviedol, že rozhodcovskú doložku neprijíma, disponoval by oprávnený ešte ďalšou rozhodcovskou doložkou, ktorú povinný nemal možnosť osobitne vyjednať, keďže bola súčasťou predtlačeného vyjadrenia pripojeného k zmluve. Ustanovenie dohody, ktoré sa nachádza za rozhodcovskou doložkou a v ktorom sa uvádza, že dlžník prehlasuje, že bol veriteľom poučený o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy, je podľa súdu nedostatočným dôkazom o tom, že povinný si bol dôsledkov prijatia takejto doložky vedomý, a to s poukazom na skutočnosť, že takéto vyjadrenie je vopred pripravené a podľa ktorého je už vopred zrejmé, že dlžník bol poučený, hoci sa tak v skutočnosti nemusí stať. Ani podpisom dlžníka, povinného v tomto konaní, ktorý sa nachádza pri "zakrížikovanou" možnosťou "prijímam", nie je dôkazom o zachovaní spotrebiteľových zákonných práv a nevyvrátil ani pochybnosti o tom, že rozhodcovská doložka bola povinnému vnútená. Rovnako súd prvého stupňa poukázal na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej doložky odvodil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou a spôsobilý exekučný titul. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietol.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený, ktorý namietal nesprávne právne posúdenie veci a z hľadiska odôvodnenia rozhodnutia jeho nepreskúmateľnosť. Poukázal na to, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o vydanie poverenia rozhodol nad rámec zverenej právomoci, ktorú mu priznáva Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Zastáva názor, že je vylúčené, aby sa súd pri skúmaní žiadosti zaoberal rozhodcovskou doložkou a podľa § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní je exekučný súd povinný zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, len ak plnenie vyplývajúce z exekučného titulu je nedovolené, nemožné a nie je v súlade s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že rozhodcovská doložka bola riadne uzatvorená; s povinným dohodnutá individuálne, povinnému bol predložený návrh rozhodcovskej doložky, povinný bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a túto bez výhrad prijal, čo potvrdil označením jej prijatia v čl. IV uznania dlhu a dohody o splatení dlhu svojím podpisom. Naviac bola uzatvorená po vzniku sporu, po vzniku pohľadávky oprávneného. Takýmto postupom a výkladom ust. § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, súd zasiahol do práva veriteľa, ktorý sa nemôže domôcť svojho zákonne priznaného práva. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 M Cdo 11/2010, v zmysle ktorého má právoplatný rozhodcovský rozsudok rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, preto musí exekučný súd s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Navrhol, aby súd odvolaniu vyhovel.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací skôr, ako pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania, skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote; subjektom, ktorý je na
podanie odvolania oprávnený; ako aj to, či odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa.
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) O.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene.
Podľa § 204 ods. 1 veta prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Z obsahu spisu, pripojenej doručenky, má krajský súd za preukázané, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému prostredníctvom právneho zástupcu doručené poštou dňa 07.07.2014. Lehota na podanie odvolania začala plynúť dňom nasledujúcim po dni doručenia, t.j. dňa 08.07.2014 a jej posledný deň pripadol na 22.07.2014 (utorok). Odvolanie oprávneného bolo podané elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom dňa 23.07.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej 15 - dňovej odvolacej lehoty.
Z uvedeného dôvodu krajský súd ako súd odvolací odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1, písm. a/ O.s.p., pričom už nebol oprávnený skúmať dôvodnosť odvolania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.