Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Co-930-2014.pdf
PDF · 77.91 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/930/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporcovi: v 1/ rade V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v 2/ rade D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v konaní o zaplatenie 106,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/91/2014-30 zo dňa 30. mája 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy medzi odporcami a navrhovateľom dospel k záveru, že na záväzkový vzťah možno normy obchodného práva aplikovať len vtedy, ak neodporujú majúcej tu z povahy veci prednosť. Dojednanie o odplate za poskytnutý úver je neurčité pre absenciu špecifikácie výšky (sumy) úroku a poplatkov, a teda neplatné. V danom prípade dospel súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere nebola písomne uzatvorená, keďže jej uzatvorenie vyplýva len z odkazu na zmluvné dojednania, navyše nepodpísané zmluvnými stranami, a preto je neplatná. Významnou skutočnosťou bolo i to, že revolvingový úver bol v zmysle tvrdeného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutý automaticky, t.j. aj bez toho, aby ho odporcovia 1/ a 2/ vôbec žiadali poskytnúť. Keďže samotné zmluvy o revolvingoch súd vyhodnotil za neplatné, podľa § 451 ods. 2 OZ sa v prípade plnenia zo strany navrhovateľa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré s poukazom na ustanovenie § 451 ods. 1 OZ je odporca 1/ (a zároveň i odporca 2/ ako spoludlžník) povinný vydať? (vrátiť) navrhovateľovi. Bolo však tiež v konaní nerozporovane preukázané predloženou Kartou klienta zo dňa 17.10.2013, že odporcovia 1/ a 2/ splatili celkom sumu 4.355,02 Eur. Súd teda konštatuje, že odporcami 1/ a 2/ bol splatený jednak úver zo Zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2006 v sume 860,39 Eur (bez úroku a poplatkov), ako aj suma bezdôvodného obohatenia, ktoré plnenie bolo poskytnuté na základe neplatných zmlúv o revolvingoch a je v sume 2.323,04 Eur. Preto bol návrh v celom rozsahu, ako nedôvodný, zamietnutý.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc závery o tom, že nemala byť zachovaná písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000048562 zo dňa
4.7.2006. Napádal aj závery súdu o tom, kedy by zmluva o revolvingovom úvere nemala obsahovať údaj o výške sadzby, na ktorej základe sa určuje suma úrokov. Súd rozhodol nezákonne, lebo žiadny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy uvádzanie úrokovej sadzby nepredpisoval. Samotné zdôvodnenie dôvodu neplatnosti právneho úkonu nezodpovedá tomu, čo neurčitosťou právneho úkonu objektívne podľa právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe je a môže byť. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník svojím prejavom vôle prejaviť. Súd nesprávne konštatoval aj závery ohľadne revolvingu. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo súd nevzal do úvahy, že poskytnutie revolvingu je jednostranne vypovedateľné aj bez uvedenia dôvodu. Záveru súdu o nanútení nie je ani objektívne podľa obsahu rozsudku možné rozumieť. Nebolo zrejmé, prečo súd pri v poradí poslednom revolvingu postupoval v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z..
Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alternatívne zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. § 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.
V prvom rade je nutné zdôrazniť, že prvostupňový súd nevyhodnotil, že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000048562 zo dňa 4.7.2006 nebola dodržaná písomná forma, ale dojednanie o odplate v danej zmluve je neurčité pre absenciu špecifikácie výšky (sumy) úroku a poplatkov, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti. Navrhovateľ nemôže od odporcov (ako spotrebiteľov) na základe relevantných právnych predpisov (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z.) žiadať poplatky a úroky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, a tieto v zmluve uvedené neboli.
Podľa odvolacieho súdu úverová zmluva ako ktorákoľvek iná zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, k zmene alebo k zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má pravotvorné účinky. Pokiaľ išlo o tri automaticky poskytnuté revolvingové úvery, každý po 487,55 Eur (podľa Karty klienta) zo dňa 21.1.2008, 30.7.2009, resp. 31.1.2011, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že takto poskytnuté úvery neboli individuálne písomne dojednané, a teda pre absenciu písomnej formy sú zmluvy neplatné. Z tohto dôvodu prvostupňový súd správne postupoval v zmysle ustanovení ohľadne bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.. V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.