Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/930/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci navrhovateľa PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., IČO: 47 233 516, so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, proti odporcovi: v 1/ rade V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v 2/ rade D. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, v konaní o zaplatenie 106,22 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. -30 zo dňa 30. mája 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov konania nepriznal.

Vzhľadom na spotrebiteľský charakter zmluvy medzi odporcami a navrhovateľom dospel k záveru, že na záväzkový vzťah možno normy obchodného práva aplikovať len vtedy, ak neodporujú majúcej tu z povahy veci prednosť. Dojednanie o odplate za poskytnutý úver je neurčité pre absenciu špecifikácie výšky (sumy) úroku a poplatkov, a teda neplatné. V danom prípade dospel súd k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere nebola písomne uzatvorená, keďže jej uzatvorenie vyplýva len z odkazu na zmluvné dojednania, navyše nepodpísané zmluvnými stranami, a preto je neplatná. Významnou skutočnosťou bolo i to, že revolvingový úver bol v zmysle tvrdeného uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere poskytnutý automaticky, t.j. aj bez toho, aby ho odporcovia 1/ a 2/ vôbec žiadali poskytnúť. Keďže samotné zmluvy o revolvingoch súd vyhodnotil za neplatné, podľa sa v prípade plnenia zo strany navrhovateľa jedná o plnenie z neplatného právneho úkonu, ktoré s poukazom na ustanovenie je odporca 1/ (a zároveň i odporca 2/ ako spoludlžník) povinný vydať? (vrátiť) navrhovateľovi. Bolo však tiež v konaní nerozporovane preukázané predloženou Kartou klienta zo dňa 17.10.2013, že odporcovia 1/ a 2/ splatili celkom sumu 4.355,02 Eur. Súd teda konštatuje, že odporcami 1/ a 2/ bol splatený jednak úver zo Zmluvy uzatvorenej dňa 04.07.2006 v sume 860,39 Eur (bez úroku a poplatkov), ako aj suma bezdôvodného obohatenia, ktoré plnenie bolo poskytnuté na základe neplatných zmlúv o revolvingoch a je v sume 2.323,04 Eur. Preto bol návrh v celom rozsahu, ako nedôvodný, zamietnutý.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc závery o tom, že nemala byť zachovaná písomná forma zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000048562 zo dňa

4.7.2006. Napádal aj závery súdu o tom, kedy by zmluva o revolvingovom úvere nemala obsahovať údaj o výške sadzby, na ktorej základe sa určuje suma úrokov. Súd rozhodol nezákonne, lebo žiadny predpis účinný v čase uzavretia zmluvy uvádzanie úrokovej sadzby nepredpisoval. Samotné zdôvodnenie dôvodu neplatnosti právneho úkonu nezodpovedá tomu, čo neurčitosťou právneho úkonu objektívne podľa právnej úpravy a relevantnej súdnej praxe je a môže byť. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá, že ani výkladom nemožno dospieť k nepochybnému poznaniu, čo chcel účastník svojím prejavom vôle prejaviť. Súd nesprávne konštatoval aj závery ohľadne revolvingu. Z rozsudku nie je zrejmé, prečo súd nevzal do úvahy, že poskytnutie revolvingu je jednostranne vypovedateľné aj bez uvedenia dôvodu. Záveru súdu o nanútení nie je ani objektívne podľa obsahu rozsudku možné rozumieť. Nebolo zrejmé, prečo súd pri v poradí poslednom revolvingu postupoval v zmysle .

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť alternatívne zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K podanému odvolaniu sa odporcovia nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací ( O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ust. v spojení s ust. tento rozsudok podľa ust. ako vecne správny potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (ust. ), keďže ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvého stupňa v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil.

V prvom rade je nutné zdôrazniť, že prvostupňový súd nevyhodnotil, že v prípade zmluvy o revolvingovom úvere č. 80000048562 zo dňa 4.7.2006 nebola dodržaná písomná forma, ale dojednanie o odplate v danej zmluve je neurčité pre absenciu špecifikácie výšky (sumy) úroku a poplatkov, čo spôsobuje neplatnosť zmluvy v tejto časti. Navrhovateľ nemôže od odporcov (ako spotrebiteľov) na základe relevantných právnych predpisov ( ) žiadať poplatky a úroky, ktoré nie sú uvedené v zmluve, a tieto v zmluve uvedené neboli.

Podľa odvolacieho súdu úverová zmluva ako ktorákoľvek iná zmluva je dvojstranný právny úkon, na základe ktorého dochádza k vzniku, k zmene alebo k zániku súkromnoprávnych vzťahov. Zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Dvojstranná zmluva vzniká na základe návrhu na uzavretie zmluvy a prijatia návrhu na uzavretie zmluvy. Pokiaľ návrh na uzavretie zmluvy a jej prijatie zodpovedajú náležitostiam vyžadovaným zákonom a zodpovedajú skutočnej vôli konajúcich osôb, dochádza k platnému vzniku zmluvy. Zmluvný konsenzus účastníkov zmluvy má pravotvorné účinky. Pokiaľ išlo o tri automaticky poskytnuté revolvingové úvery, každý po 487,55 Eur (podľa Karty klienta) zo dňa 21.1.2008, 30.7.2009, resp. 31.1.2011, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že takto poskytnuté úvery neboli individuálne písomne dojednané, a teda pre absenciu písomnej formy sú zmluvy neplatné. Z tohto dôvodu prvostupňový súd správne postupoval v zmysle ustanovení ohľadne bezdôvodného obohatenia podľa ust. a nasl. .

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia v zmysle citovaného , pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.5.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.2.1998). Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 45 ods. 1 a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, ktorí si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa ust. neuplatnili, resp. ani im žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.