Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/325/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu N. C. A. A.. P.. U.., A. A.V. K., O. X, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o, so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanému O. E., G.. XX.X.XXXX, K. I. Š. Č.. XX, v konaní o zaplatenie 5 169,73 eur s príslušenstvom takto,

rozhodol:

Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 4 274,65 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 241,42 eur od 9.11.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 24.5.2013 sa žalobca proti žalovanému v tom čase ako žalovanému v rade 1/ a žalovanej v rade 2/ C. K., bytom ako žalovaný, nar. 16.1.1988 domáhal zaplatenia sumy 5 169,73 eur, spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 241,42 eur od 9.11.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania. Neskôr žalobu proti žalovanej v rade 2/ C. K. zobral späť v dôsledku čoho konanie súd proti tejto žalovanej zastavil. Žalobca potom pokračoval v uplatňovaní tohto nároku len voči žalovanému označenému v záhlaví tohto rozsudku.

Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že pohľadávku voči žalovanému nadobudol zmluvou o postúpení pohľadávok, ktorá bola uzavretá podľa () zo dňa 27.9.2012 medzi postupcom Slovenskou sporiteľňou a. s.. Žalovaný a postupca dňa 13.7.2007 uzavreli úverovú zmluvu č. XXXXXXXXX súčasťou, ktorej boli aj Všeobecné obchodné podmienky postupcu. Podľa tejto zmluvy banka požičala žalovanému finančné prostriedky, pričom žalovaný sa ich zaviazal splácať spôsobom určeným v zmluve. Žalovaný si však v stanovených termínoch splátky neplnil, čím porušil povinnosť podľa zmluvy, v dôsledku čoho postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5 169,73 eur, ktorá pozostávala z istiny 4 241,42 eur, vyčísleného riadneho úroku v sume 566,04 eur, úroku z omeškania vyčísleného ku dňu postúpenia pohľadávky v sume 320,41 eur a z ostatného príslušenstva v sume 41,86 eur.

Žalobca podaním zo dňa 2.4.2014 špecifikoval žalovanú sumu s poukazom na skutočnosť, že žalovaný sa zaviazal splatiť celý úver s premenlivou úrokovou sadzbou, ktorá v čase podpisu zmluvy bola 12,35% ročne. Za poskytnutie úveru sa zaviazal zaplatiť poplatok v sume 66,39 eur a za správu úveru poplatok 1,99 eur mesačne. Mal ho splácať v dohodnutých splátkach 50,29 eur, teda 1 515,- Sk vždy ku 20-tému dňu v mesiaci, počnúc dňom 20.7.2007 a končiac dňom 20.6.2017, kedy bola dohodnutá konečná splatnosť úveru. K 27.9.2012, keď banka postúpila na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, pozostávala istina vo výške 4 241,42 eur jednak z neuhradeného úveru, poplatkov a zmluvných úrokov. Žalovaný totiž 13.7.2007 čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 3 319,39 eur, čiže 100 000,- Sk. V čase od 13.7.2007 do 20.3.2009, keď urobil poslednú splátku v nižšej než dohodnutej výške, uhradil celkovo na zaplatenie úveru 1 075,98 eur, z čoho bolo 999,69 eur započítaných na istinu úveru, na dohodnuté poplatky bola započítaná suma 66,39 eur a na úrok z omeškania bola započítaná suma 9,90 eur. Táto suma je tvorená aj poplatkami za správu účtu a poplatkami za upomienky v celkovej výške 140,40 eur a zmluvným úrokom v celkovej výške 1 781,32 eur, ktorý bol zročný ku dňu postúpenia pohľadávky. Zmluvný úrok bol počítaný z jednotlivých častí dlhu, napr. za obdobie od 13.7.2007, čo bol deň čerpania úveru do 20.7.2007, kedy žalovaný urobil prvú splátku, dlhoval sumu 100 000,- Sk, ktorá sa úročila dohodnutou úrokovou sadzbou 12,35% ročne delené sumou 360, čo je počet dní v roku a násobené počtom dní príslušného obdobia. Takýmto spôsobom sa počítali úroky vždy k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, a to z dlhovanej sumy poníženej o vykonanú splátku, čo bola suma násobená úrokovou sadzbou delená počtom dní v roku a násobená počtom dní príslušného obdobia. Takýmto spôsobom boli zmluvné úroky vyčíslené až do 27.9.2012, keď došlo k postúpeniu pohľadávky. Teda celková istina predstavujúca sumu 4 241,42 eur takto predstavuje sumu 3 319,39 eur, čo bola suma, ktorú žalovaný čerpal, zvýšenú o v tom čase zročné poplatky v celkovej sume 140,40 eur o sumu zmluvných úrokov vo výške 1 781,39 eur, ktorá je znížená o sumu 999,69 eur, čo bola suma žalovaným zaplatená na istinu úveru.

Ďalej uplatňovaná suma 5 169,73 eur pozostávala z riadneho úroku vo výške 566,04 eur, čo je úrok počítaný zo sumy 4 241,42 eur v sadzbe 12,35% ročne v období od 20.9.2011 do 24.9.2012, teda takmer ku dňu postúpenia pohľadávky do sumy 5 169,75 eur patrí aj úrok z omeškania vyčíslený v sume 320,41 eur, ktorý bol počítaný sadzbou 26,40% ročne v zmysle výňatku z úrokových sadzieb od 31.8.2007 vždy z neuhradenej splátky alebo z jej neuhradenej časti, ktorá bola násobená úrokovou sadzbou 26,40% delená počtom dní v roku 360 a opäť násobená počtom dní omeškania. Takýmto spôsobom bol úrok z omeškania vyčíslený od 20.8.2007 do postúpenia pohľadávky 27.9.2012. Takzvané ostatné príslušenstvo spolu v sume 41,86 eur predstavovalo poplatky za správu úveru a šlo celkovo o 14 poplatkov vo výške 2,99 eur.

Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval v priebehu celého konania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že žaloba mu bola riadne doručená do vlastných rúk aj s jej prílohami a na pojednávania na ktoré preberal predvolania sa bez ospravedlnenia nedostavil.

Súd preto v zmysle ustanovenia rozhodol na podklade spisového materiálu.

Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísal žalovaný so A. A. Q.. A.. A. A. Z. K. dňa 13.7.2007 súd zistil, že na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý spotrebný bezúčelový úver vo výške 100 000,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou 12,35% ročne, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy pri spracovateľskom poplatku 2 000,- Sk, poplatku za správu úveru 60,- Sk mesačne, výške splátky 1 515,- Sk, pričom splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 20.7.2007, pri počte 120 splátok, ktoré boli zročné mesačne, vždy k 20-tému dňu v kalendárnom mesiaci, pri konečnej splatnosti úveru k 20.6.2017, splatnosti úrokov posledný kalendárny deň mesiaca a pri RPNM 15,03% ročne.

Podľa presvedčenia súdu, tak žalovaný s bankou uzatvorili platnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona, ktorej základný právny rámec upravovali ustanovenia až 507 () a o spotrebiteľských úveroch. Z histórie platieb, ktoré do spisu pripojil žalobca je zrejmé, že žalovaný úver nesplácal pravidelne a poslednú splátku úveru uskutočnil dňa 20.3.2009, a to len v sume 3,82 eur. Celkovo žalovaný na splatenie úveru poskytol sumu 1 075,98 eur, hoci pri dohodnutom počte splátok a ich výške mal celkovo zaplatiť do 20.6.2017 sumu 6 034,65 eur. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj všeobecné obchodné podmienky banky, ktoré žalobca do spisu pripojil.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 27.9.2012 postúpila banka na žalobcu pohľadávku voči žalovanému, v tom čase v celkovej výške 5 169,73 eur, ktorá bola tvorená sumami opísanými žalobcom v jeho poslednom podaní zo dňa 2.4.2014. Žalobca sa tak v zmysle ustanovení a nasledujúcich stal veriteľom pohľadávky vyplývajúcej z vyššie uvádzanej úverovej zmluvy voči žalovanému. A. A. Q.. A.. A. A. Z. K. potom listom zo dňa 15.10.2012 žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky na žalobcu a žalobca dňa 15.10.2012 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, ktorú týmto listom žalovanému oznámil. Z listu žalobcu zo dňa 15.10.2012 vyplýva, že žalobca, ako veriteľ pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok s prihliadnutím na skutočnosť, že úver nie je splácaný formou splátok riadne a včas, vyhlasuje mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 15.10.2012 a žiada o okamžité uhradenie tejto čiastky na účet uvedený v liste, najneskôr do 30.10.2012 s tým, že celková pohľadávka žalobcu tvorená základnou pohľadávkou, úrokmi z omeškania, ostatným príslušenstvom, zákonnými úrokmi a nákladmi žalobcu predstavuje spolu sumu 5 338,03 eur. V konaní nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by žalovaný bol v lehote uvedenej v liste o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, prípadne ku dňu vyhlásenia rozsudku dlh žalobcu uspokojil.

Majúc preukázané tieto skutočnosti, súd dospel k presvedčeniu, že žalobe možno vyhovieť, avšak nie v celom rozsahu.

Nepochybne bolo preukázané, že zmluva, ktorú uzavrela banka so žalovaným, bola úverovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru, teda mala charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože banka konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný v rámci podnikania nekonal, teda bol spotrebiteľom fyzickou osobou v zmysle definície podľa .

Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.

Podľa tohto ustanovenia je nutné použiť ustanovenia na všetky otázky v zmluvnom vzťahu dodávateľa a spotrebiteľa, ktoré je nutné riešiť, ak ustanovenia sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.

Podľa presvedčenia súdu, takouto otázkou je otázka premlčania nárokov, ktoré žalobca, ako nový veriteľ, proti žalovanému uplatnil. Kým má všeobecnú štvorročnú premlčaciu dobu stanovuje všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu. Aj keď zmluva o úvere, ktorú uzavrela banka so žalovaným má svoj základný rámec upravený v ustanovení a nasledujúcich , na otázky, ktoré v základnej právnej úprave riešené nie sú, je nutné použiť ustanovenia , pokiaľ je to pre spotrebiteľa priaznivejšie. S prihliadnutím na deň podania žaloby, ktorým bol 24.5.2013, pri zohľadňovaní trojročnej premlčacej doby stanovenej v ustanovení , sú podľa presvedčenia súdu premlčané všetky nároky, ktoré sa stali zročnými pred 24.5.2010. Len nároky splatné po tomto dni boli pri podaní žaloby na súd 24.5.2013 podané v rámci trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť odo dňa ich zročnosti. Za takéhoto predpokladu, vzhľadom na zročnosť splátok, ktoré boli dohodnuté v úverovej zmluve, sú potom nepremlčané splátky úveru, ktoré sa stali zročné v období od 20.6.2010 (splátka zročná k 20.5.2010 bola už premlčaná), až do konečnej splatnosti úveru, teda do 20.6.2017. Ide celkovo o 85 splátok po 1 515,- Sk, čiže 50,29 eur, čo spolu predstavuje sumu 4 274,65 eur. Táto suma v sebe zahŕňa nielen sumu započítavanú na úhradu nesplatnej istiny, ale aj sumu, ktorú banka započítavala na splácanie riadnych zmluvne dohodnutých úrokov a poplatkov za správu úveru, ktoré boli zahrnuté vždy v každej splátke.

Na premlčanie súd, aj keď sa ho žalovaný nedovolal, prihliadal ex offo, teda z úradnej povinnosti, pretože o nároku žalobcu rozhodoval po 1.5.2014, kedy do účinnosti vstúpila novela Zákona o ochrane spotrebiteľa, vykonaná Zákonom č. 1022/2014 Z. z., ktorá do zákona o ochrane spotrebiteľa vniesla ustanovenie

Podľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva a oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď inak by bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočnosti dovolal.

Toto ustanovenie ukladá procesnú povinnosť konajúcemu súdu prihliadať na premlčanie nároku voči spotrebiteľovi v čase konania, bez ohľadu na to, kedy konanie pred súdom začne. Preto ho súd, pri svojom rozhodovaní aplikoval a prihliadol na skutočnosť, že nároky žalobcu, ktoré sa stali zročné pred 24.5.2010, teda viac ako tri roky spätne pred podaním žaloby na súd, sú premlčané. Preto súd mohol žalobcovi priznať len sumu 4 274,65 eur, ktorá predstavuje nárok na splátky úveru, ktoré sa stali zročné v období od 20.6.2010 do 20.6.2017. V týchto splátkach sú obsiahnuté aj poplatky za správu úveru a úroky, na ktoré mal banke v tomto období vzniknúť nárok podľa úverovej zmluvy. Ide v podstate o sumu, ktorú žalobca uplatňoval v rámci sumy tvorenej súčtom sumy 4 241,42 eur, sumy 566,04 eur a sumy 41,86 eur.

Pokiaľ žalobca uplatňoval nárok na úrok z omeškania v sume 320,41 eur, aj po podaní zo dňa 2.4.2014 ostal tento nárok pre súd nepreskúmateľný. Žalobca jednak uskutočnil výpočet úroku z omeškania pri sadzbe 26,40% ročne, ktorá mala byť stanovená bankou len v období od 20.8.2007 do 13.11.2007 s tým, že spôsobom, ktorým demonštroval výpočet úrokov z omeškanie za toto obdobie bol úrok z omeškania vyčíslený ďalej a vyplýva to údajne z platobnej histórie žalovaného, avšak nevymedzil za aké obdobie bol úrok z omeškania počítaný. Naviac sadzbu úroku z omeškania vo výške 26,40% ročne súdu nepreukázal. Nárok na úroky z omeškania vyčíslené v celkovej sume 320,41 eur, preto zostal ku dňu vyhlásenia rozsudku nielen nepreskúmateľný ale naviac aj sporný vzhľadom na nepreukázanie oprávnenosti účtovania úroku omeškania sadzbou 26,40% ročne. Tá je naviac sporná, keďže šlo o spotrebiteľský úver, v ktorom (bez ohľadu na ustanovenie ) a je nutné konštatovať, že v zmysle účinného od 15.1.2009 bolo možné v prípade, že dlžníkom v omeškaní s plnením peňažného záväzku bol spotrebiteľ, dohodnúť úroky z omeškania v maximálne v limitoch stanovených občianskym právom, a v prípade, že úroky nebol dohodnuté, bolo možné požadovať ich len v limitoch stanovených predpismi občianskeho práva (podľa v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č. ). Od 15.1.2009 sa potom ustanovenie vzťahuje na omeškanie, ktoré vzniklo po tomto dni. Ak žalobca konštatoval, že úroky z omeškania boli až do postúpenia pohľadávky počítané podľa sadzby 26,40% ročne, je zrejmé, že minimálne od 15.1.2009 boli účtované nad limit stanovený v tom čase ustanovením Nariadenia vlády SR č. v zmysle ktorého výška úrokov z omeškania mohla zodpovedať základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, zvýšenej o osem percentuálnych bodov. Za situácie, keď žalobca nepreukázal nárok na úroky z omeškania účtované sadzbou 26,40% ročne, ani obdobie za ktoré úroky z omeškania vyčíslené na sumu 320,41 eur vypočítal a spôsob, akým k tomuto výpočtu dospel, mal tento nárok súd za nepreukázaný a preto žalobu v tejto časti uplatňovaného nároku zamietol.

Žalobca popri istine pôvodne uplatňovanej vo výške 5 169,73 eur uplatňoval aj 8,75% úrok z omeškania zo sumy 4 241,42 eur od 9.11.2012 do zaplatenia. Súd bol viazaný návrhom žalobcu hoci zistil, že žalobca má nárok na zaplatenie sumy 4 274,65 eur, ktorá predstavuje súčet 85-tich zročných a nezaplatených splátok od 20.6.2010 do 20.6.2017, žalobcovi, pokiaľ šlo o jeho nárok na úroky z omeškania zo sumy nižšej 4 241,42 eur vyhovel. Žalobca tento úrok požadoval v súlade s ustanovením v spojení s ustanovením Nariadenia vlády SR č. a v súlade s ustanovením účinného od 15.1.2009.

Podľa presvedčenia súdu vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru listom žalobcu zo dňa 15.10.2012 odoslaným 16.10.2012 u ktorého nastala fikcia doručenia v zmysle článku 10 bod 3 všeobecných obchodných podmienok banky ku dňu 19.10.2012, stal sa celý zvyšok nesplateného úveru pri zachovaní 15-dňovej lehoty stanovenej zročnej ku 4.11.2012. Podľa presvedčenia súdu, žalobca ako nový majiteľ pohľadávky zosplatnil úver platne a ku 4.11.2012 boli zročné nielen splátky, ktoré sa stali zročné do tohto obdobie ale aj splátky zročné aj v budúcnosti, až do 20.6.2017. Preto, ak žalobca z nej požadovanej sumy 4 241,42 eur požadoval úrok z omeškania od 9.11.2012 požadoval ho od doby, keď táto suma bola zročná, a preto v tejto časti súd žalobe vyhovieť mohol.

Vzhľadom na vyššie uvedené vo zvyšku uplatnených nárokov do sumu 5 169,73 eur súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa presvedčenia súdu šlo o zložitejší prípad, kde k momentu vyhlásenia rozsudku žalujúca strana nevyčíslila požadovanú náhradu trov konania (rozsudok bol vyhlasovaný v zmysle ustanovenia , druhá veta ), preto súd v zmysle ustanovenia prenechal rozhodnutie o trovách konania osobitnému uzneseniu, ktoré vydá do 30 dní od právoplatnosti rozsudku, teda rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.