Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_10Er-1250-2013.pdf
PDF · 122.27 KB
Case nature
Subarea
10Er/1250/2013
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v exekučnej veci na návrh oprávnenej Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s., IČO: 35 942 436, so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, proti povinnej X. S., K. XX.XX.XXXX, O. W. XXXX, XXX XX V. X, Č. Y., vedenej na Exekútorskom úrade u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., so sídlom Južná trieda 93, 040 01 Košice, o vymoženie 330,12 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
námietkam povinnej proti exekúcii vyhovuje,
exekúciu z a s t a v u j e ,
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a ,
priznáva povinnej náhradu trov konania vo výške 7 960,00 Kč,
zaväzuje oprávnenú uhradiť priznané trovy konania povinnej do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Poverením č. 5808 050872 zo dňa 06.11.2013 poveril Okresný súd Rožňava súdneho exekútora vykonaním predmetnej exekúcie oprávnenej proti povinnej na základe návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 14.10.2013. Exekučným titulom je právoplatný a vykonateľný výkaz nedoplatkov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1334165672 zo dňa 18.08.2013.
Dňa 20.12.2013 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie podanie povinnej zo dňa 03.12.2013, ktorým povinná vzniesla námietky proti exekúcii (ďalej len „námietky“), podala návrh na odklad exekúcie (ďalej len „žiadosť o odklad“) a súčasne návrh na zastavenie exekúcie (ďalej len „návrh na zastavenie“). Povinná v námietkach uviedla, že výkaz nedoplatkov Dôvery zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1334165672 zo dňa 18.08.2013 považuje za nezákonný a ničotný. Námietky odôvodnila tým, že ako fyzická osoba nie je platiteľom poistného na povinné zdravotné poistenie podľa § 3 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, nakoľko má dlhodobo pobyt na území Českej republiky a je zdravotne poistená na území členského štátu Európskej únie, v Českej republike. Doplnila, že vymáhanie poistného je nezákonné aj s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) a § 11 ods. 8 písm. b) citovaného zákona, nakoľko platiteľom povinného poistného je štát, Slovenská republika, keďže povinná od štátu poberá starobný dôchodok už od 11.06.2003. Odkazujúc na ustanovenia § 3 ods. 2 písm. c) a ods. 4 citovaného zákona, zdôraznila, že nie je ani dobrovoľným platiteľom poistného na verejné zdravotné poistenie, keďže sa do poisťovne oprávnenej nikdy neprihlásila, žiadnu žiadosť o poistenie oprávnenej nepodpísala, nemá preukaz poistenca oprávnenej, ani žiadne iné potvrdenie či doklad, a teda v jej prípade nevzniklo poistenie ani dobrovoľne podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona. Za uvedených okolností teda nemôže existovať ani exekučný titul podľa ustanovenia § 41 zákona č. 233/1995 Z. z. Povinná napokon poukázala aj na skutočnosť, že keďže nemá pobyt na adrese uvedenej v exekučnom titule,
tento jej oprávnenou ani nikdy nebol doručený, a preto ani po formálnej stránke exekučný titul nikdy nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Vzhľadom na uvedené, povinná zároveň požiadala o odklad vykonateľnosti exekučného titulu a navrhla predmetnú exekúciu zastaviť. V prílohe námietok predložila fotokópiu Európskeho preukazu zdravotného poistenia, vydaného Všeobecnou zdravotnou poisťovňou Českej republiky, fotokópiu Preukazu o povolení pobytu pre štátneho príslušníka členského štátu Európskej únie, vydaného Políciou Českej republiky, oblastným riaditeľstvom cudzineckej a pohraničnej polície Praha, kópiu Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, o priznaní starobného dôchodku a kópiu listu zaslaného v súvislosti s predmetnou exekučnou vecou oprávnenej.
Dňa 10.01.2014 súdny exekútor postúpil súdu vyjadrenie oprávnenej zo dňa 16.12.2013 k námietkam povinnej, v zmysle ktorého oprávnená pri preverovaní podnetu povinnej zistila, že poistný vzťah povinnej k zdravotnej poisťovni oprávnenej začal dňa 01.06.1996 podaním podpísanej prihlášky zo dňa 16.05.1996 na pobočke v Rimavskej Sobote. Povinná je na základe prihlášky evidovaná ako samoplatiteľka. Oprávnená uviedla, že k ukončeniu poistného vzťahu je potrebné predložiť potvrdenie o poistení v Českej republike alebo formulár E104 CZ, nakoľko na dokladoch, ktoré povinná predložila, nie je dátum vzniku poistného vzťahu v Českej republike. Poukázala na skutočnosť, že povinná bola o nedoplatku zo strany zdravotnej poisťovne informovaná upomienkami a následne výkazom nedoplatkov č. 1334165672 zo dňa 18.08.2013, ktorý bol povinnej zasielaný preukazným spôsobom doručenia (doporučene do vlastných rúk) na poslednú evidovanú adresu trvalého pobytu, ktorú povinná oznámila zdravotnej poisťovni v súvislosti s oznamovacou povinnosťou. Povinná proti výkazu nedoplatkov nepodala námietky a nedošlo k finančnému plneniu ani k novozisteným skutočnostiam, ktoré by ovplyvnili podklad výkazu nedoplatkov. Márnym uplynutí lehoty na podanie námietok nadobudol výkaz nedoplatkov právoplatnosť a vykonateľnosť fikciou doručenia dňa 13.09.2013, čím sa stal exekučným titulom a dňa 14.10.2013 bol uplatnený v návrhu na vykonanie exekúcie. Prílohou predmetného vyjadrenia oprávnenej bola fotokópia prihlášky povinnej do zdravotnej poisťovne zo dňa 16.05.1996.
Povinná v reakcii na výzvu súdu, aby sa vyjadrila k dôkazu predloženému oprávnenou (k fotokópii prihlášky povinnej do zdravotnej poisťovne zo dňa 16.05.1996), dňa 16.06.2014 v prílohe vyjadrenia zo dňa 13.06.2014 predložila súdu Znalecký posudok, vyhotovený dňa 19.05.2014 v Starej Boleslave Mgr. Janom Zimmerom, znalcom z odboru písmoznalectva, špecializácia ručné písmo, a to za účelom preukázania skutočnosti, že podpis na predmetnej prihláške do zdravotnej poisťovne nie je jej vlastnoručný. Vo svojom vyjadrení zopakovala argumenty, ktorými už odôvodnila podané námietky, pričom vo vzťahu k oprávnenou predloženému dôkazu doplnila, že boli zneužité jej osobné údaje a podpis. Poprela, že by predmetnú prihlášku do zdravotnej poisťovne zo dňa 16.05.1996 vyplnila a podpísala. Povinná si zároveň uplatnila náklady konania v sume 7 960,00 Kč, t.j. v sume zodpovedajúcej nákladom, ktoré vynaložila na znalecký posudok, o čom pripojila vyúčtovanie znalca a doklad o zaplatení znalečného.
Oprávnená na základe výzvy súdu svoje vyjadrenie k námietkam povinnej zo dňa 16.12.2013 dňa 17.06.2014 doplnila vyjadrením zo dňa 11.06.2014, v zmysle ktorého poistný vzťah v zdravotnej poisťovni začal dňa 01.06.1996 podaním riadne vyplnenej a podpísanej prihlášky zo dňa 16.05.1996 na verejné zdravotné poistenie do Vzájomnej životnej poisťovne. Uviedla, že nakoľko povinná dodatočne, oneskorene dňa 09.12.2013, teda až po začatí exekúcie, predložila relevantný doklad o priznaní starobného dôchodku od 11.06.2003 a dodatočne oneskorene dňa 07.01.2014 aj doklady k ukončeniu poistného vzťahu - formulár E 104 CZ, zdravotná poisťovňa ich bude akceptovať, a teda bude postupovať v zmysle § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení len za podmienky, že povinná uhradí trovy exekúcie, nakoľko táto si nesplnila svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle § 23 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení. V prílohe vyjadrenia oprávnená predložila súdu fotokópiu poštovej doručenky z doručovania predmetného výkazu nedoplatkov.
Následne súd zaslal oprávnenej na vyjadrenie kópiu znaleckého posudku predloženého povinnou a vyzval ju, aby sa k predmetnému listinnému dôkazu vyjadrila.
Dňa 17.10.2014 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora doručený návrh oprávnenej na zastavenie exekúcie zo dňa 03.10.2014. V návrhu na zastavenie exekúcie oprávnená uviedla, že na podanom
návrhu na vykonanie exekúcie naďalej netrvá a exekúciu navrhuje zastaviť, nakoľko povinná splnila podmienku úhrady trov exekúcie. Zároveň bolo súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 09.10.2014, ktorým súdny exekútor súdu oznámil, že náhradu trov exekúcie si neuplatňuje.
V odpovedi zo dňa 04.11.2014 na výzvu súdu na vyjadrenie sa k predloženému listinnému dôkazu oprávnená súdu dňa 10.11.2014 oznámila, že nakoľko povinná splnila podmienku a uhradila trovy exekúcie u súdneho exekútora, bol podaný návrh na zastavenie exekúcie.
Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok v platnom znení“), exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
Podľa § 243b ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Podľa § 243c ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, ustanovenia § 61b ods. 3 a § 200 ods. 2 až 4 sa použijú na exekučné konania začaté po 31. máji 2014.
V danom prípade sa exekučné konanie začalo dňa 14.10.2013, súd teda pri svojom rozhodovaní postupoval podľa Exekučného poriadku v znení platnom do 31. októbra 2013 a v rozsahu citovaného ustanovenia § 243b ods. 3 Exekučného poriadku v platnom znení podľa Exekučného poriadku v platnom znení.
Podľa § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31. októbra 2013 (ďalej len „Exekučný poriadok“), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
V zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, je lehota na podanie námietok proti exekúcii 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 27.11.2013 a lehota na podanie námietok končila dňa 11.12.2013. Námietky povinnej boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.12.2013, teda v zákonnej lehote.
Súd ďalej skúmal obsah a odôvodnenosť námietok. Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného, ktorou môže dosiahnuť zastavenie exekúcie. Námietky musia byť odôvodnené, povinný musí tvrdiť skutočnosti, ktoré majú za následok nezákonnosť vedenej exekúcie, najmä, že po vzniku
exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Povinný zároveň musí svoje tvrdenia podložiť konkrétnymi dôkazmi.
Súd sa oboznámil s listinami nachádzajúcimi sa v spise a zistil nasledovné:
Exekúcia voči povinnej sa vedie na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie - výkaz nedoplatkov DôverY zdravotnej poisťovne, a.s. č. 1334165672 zo dňa 18.08.2013, ktorým bola povinnej z titulu nedoplatkov na poistnom za obdobie od januára 2013 do júna 2013 predpísaná na úhradu suma vo výške 330,12 Eur a z titulu poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov suma vo výške 10,00 Eur.
Z fotokópie Európskeho preukazu zdravotného poistenia vyplýva, že povinná je poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne Českej republiky.
Z fotokópie Preukazu o povolení k pobytu pre štátneho občana členského štátu Európskej únie (ďalej len „preukaz o povolení pobytu“) vyplýva, že tento bol vydaný Políciou Českej republiky, oblastným riaditeľstvom cudzineckej a pohraničnej polície Praha dňa 03.01.2007 a že povinná má na území Českej republiky od 03.01.2007 z iných dôvodov hodných zreteľa povolený trvalý pobyt.
Z fotokópie Rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredia, zo dňa 13.07.2005 (ďalej len „rozhodnutie Sociálnej poisťovne“) vyplýva, že povinnej bol od 11.06.2003 priznaný starobný dôchodok v sume 4 057,00 Sk mesačne.
Z fotokópie Prihlášky, IČP: 8100AF2017 (ďalej len „prihláška“), vyplýva, že jej vyplnením osobnými údajmi povinnej a jej podpísaním menom a priezviskom povinnej dňa 16.05.1996 sa povinná s účinnosťou od 01.06.1996 stala poistencom Vzájomnej životnej poisťovne.
Z fotokópie Znaleckého posudku, vyhotoveného dňa 19.05.2014 v Starej Boleslave Mgr. Janom Zimmerom, znalcom z odboru písmoznalectva, špecializácia ručné písmo vo veci posúdenia pravosti podpisu na prihláške zdravotnej poisťovne zo dňa 16.05.1996 (ďalej len „znalecký posudok“), vyplýva, že povinná žiadosťou zo dňa 04.04.2014 požiadala vyššie uvedeného znalca o posúdenie, či podpis na prihláške zo dňa 16.05.1996 je jej pravým podpisom. Zo záveru predmetného znaleckého posudku vyplýva, že sporný podpis na fotokópii prihlášky s vysokou pravdepodobnosťou nie je pravým podpisom povinnej. Porovnaním sporného podpisu a porovnávacích materiálov povinnej z rôznych období a situácií neboli zistené také skutočnosti, ktoré by dovolili stanoviť záver, že sporný podpis je pravý. Naopak, bolo zistené také množstvo rozdielov, ktoré výrazne podporuje stanovenie záveru, že sporný podpis napísal niekto iný, než povinná.
Z fotokópie poštovej doručenky z doručovania výkazu nedoplatkov č. 1334165672 zo dňa 18.08.2013 vyplýva, že pokus o doručenie zásielky povinnej na adresu v Rimavskej Sobote dňa 23.08.2013 bol neúspešný z dôvodu, že adresát je neznámy, a teda dňa 28.08.2013 bola zásielka vrátená oprávnenej.
V predmetnej veci povinná tvrdením, že je zdravotne poistená na území Českej republiky, ďalej že ako za poberateľku starobného dôchodku by bol za ňu platiteľom poistného aj tak štát, a tiež že výkaz nedoplatkov, ktorý je v danej veci exekučným titulom, jej nikdy nebol doručený, a preto ani po formálnej stránke nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, a napokon a najmä tvrdením, že nikdy nebola poistencom zdravotnej poisťovne oprávnenej, spochybnila existenciu pohľadávky vymáhanej v predmetnej exekúcii.
Súd sa preto v ďalšom zaoberal skúmaním dôvodnosti jednotlivých tvrdení povinnej, pričom najskôr preskúmal námietky povinnej v časti spochybňujúcej existenciu povinnosti povinnej platiť poistné, argumentujúc skutočnosťou, že povinná sa dlhodobo zdržiava v cudzine, ako aj skutočnosťou, že je poberateľkou starobného dôchodku.
Podľa § 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30. septembra 2013, t.j. v čase vydania výkazu nedoplatkov (ďalej len „zákon o zdravotnom poistení“), povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Podľa § 3 ods. 4 zákona o zdravotnom poistení, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky ( § 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka 8a) podľa § 3 ods. 3 písm. h).
Podľa § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.
Podľa § 11 ods. 1 zákona o zdravotnom poistení, na účely tohto zákona je povinný platiť poistné
a) zamestnanec,
b) samostatne zárobkovo činná osoba,
c) zamestnávateľ,
d) štát,
e) platiteľ dividend.
Podľa § 11 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení, poistné je povinná platiť aj osoba, ktorá je verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona a nie je
a) zamestnancom,
b) samostatne zárobkovo činnou osobou alebo
c) osobou, za ktorú platí poistné štát.
Podľa § 11 ods. 7 písm. b) zákona o zdravotnom poistení, štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za fyzickú osobu, ktorá poberá dôchodok, okrem poberateľa vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku a sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, alebo dôchodok z výsluhového zabezpečenia policajtov a vojakov podľa osobitného predpisu alebo dôchodok z cudziny, alebo dôchodok z iného členského štátu a nie je zdravotne poistená v tomto členskom štáte.
Podľa § 23 ods. 1 písm. a) až d) zákona o zdravotnom poistení, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní
a) zmenu mena, priezviska, rodného čísla a zmenu trvalého pobytu,
b) zmenu alebo vznik platiteľa poistného,
c) skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia ( § 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca,
d) skutočnosti rozhodujúce pre vznik alebo zánik povinnosti štátu platiť za neho poistné podľa § 11 ods. 7 písm. g), j), k), l) a r).
Z povinnou predloženého preukazu o povolení pobytu vyplýva, že povinná má od 03.01.2007 povolený trvalý pobyt na území Českej republiky, čo znamená, že najneskôr dňa 02.01.2007 došlo u povinnej v zmysle citovaného ustanovenia § 5 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení k zániku verejného zdravotného poistenia podľa citovaného zákona. Pritom z rozhodnutia Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku povinnej od 11.06.2003 má súd za preukázané, že uvedeným dňom, t.j. už 11.06.2003, vznikla v zmysle citovaného ustanovenia § 11 ods. 7 písm. b) zákona o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné za povinnú štátu. Z uvedeného je zrejmé, že povinnej nemohli za obdobie od januára 2013 do júna 2013 vzniknúť nedoplatky na poistnom na verejné zdravotné poistenie, nakoľko od 11.06.2003 vznikla povinnosť platiť poistné za povinnú štátu, a navyše od 02.01.2007 zaniklo verejné zdravotné poistenie povinnej úplne. Súd má za to, že vzhľadom na uvedené, v danej veci nárok oprávnenej voči povinnej vymáhaný v predmetnej exekúcii je bez právneho dôvodu, čo súd musel posúdiť ako dôvod, pre ktorý je exekúcia neprípustná. Pre úplnosť súd dodáva, že povinná síce ani na základe výzvy súdu nepredložila súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že si voči príslušnej zdravotnej poisťovni splnila svoju oznamovaciu povinnosť, ktorá jej vyplývala z citovaného ustanovenia § 23 ods. 1 písm. a) až d) zákona o zdravotnom poistení, avšak nesplnenie tejto povinnosti odôvodnila tým, že poistencom zdravotnej poisťovne oprávnenej sa nikdy ani nestala.
Povinná ďalej uviedla, že predmetný výkaz nedoplatkov, ktorý je v danej exekučnej veci exekučným titulom, jej nikdy nebol doručený.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“), dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok.
Podľa § 24 ods. 2 správneho poriadku, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 17b ods. 5 zákona o zdravotnom poistení, výkaz nedoplatkov sa považuje za doručený dňom prevzatia písomnosti adresátom. Za deň doručenia výkazu nedoplatkov sa považuje aj deň, keď bolo prijatie písomnosti adresátom bezdôvodne odopreté. Ak zásielka doručovaná poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou "do vlastných rúk" nebola prevzatá adresátom, považuje sa za doručenú dňom, keď bola zásielka vrátená zdravotnej poisťovni, i keď sa adresát o tom nedozvedel.
V zmysle uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že výkaz nedoplatkov mohol byť doručovaný do vlastných rúk iba osobe, ktorá sa v mieste doručovania aj skutočne zdržiava. V danom prípade tomu tak nebolo, keďže povinná sa dlhodobo, už od roku 2007, ako to vyplýva z preukazu o povolení pobytu, zdržiava v zahraničí. Uvedené muselo byť zrejmé aj samotnej oprávnenej, nakoľko z poštovej doručenky z doručovania predmetného výkazu nedoplatkov nepochybne vyplýva dôvod neúspešnosti
pokusu o jeho doručenie povinnej, a síce, že povinná je na adrese, na ktorú bol výkaz nedoplatkov doručovaný, neznáma, z čoho vyplýva, že sa tam v uvedenom období nemohla skutočne zdržiavať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedeným postupom oprávnenej nemohlo pre absenciu predpokladu zdržiavania sa povinnej na adrese, na ktorú jej oprávnená doručovala výkaz nedoplatkov, v čase jeho doručovania (o ktorej mala oprávnená vedomosť už len z dôvodu jeho nedoručenia vyznačeného na vrátenej zásielke) dôjsť k naplneniu zákonnej fikcie doručenia a na jej základe aj k vyznačeniu právoplatnosti a vykonateľnosti výkazu nedoplatkov zdravotnej poisťovne, nakoľko následkom doručovania za uvedených okolností je jeho neúčinnosť. Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že rozhodnutie - výkaz nedoplatkov, ktorý je v danej veci podkladom na vykonanie exekúcie, trpí materiálnymi a formálnymi vadami, ktoré sú ďalším dôvodom, pre ktoré je daná exekúcia neprípustná.
Povinná napokon svoje námietky odôvodnila skutočnosťou, že do poisťovne oprávnenej sa nikdy neprihlásila, žiadnu žiadosť o poistenie oprávnenej nepodpísala, nemá preukaz poistenca oprávnenej, ani žiadne iné potvrdenie či doklad. Poprela, že by podpísala v konaní oprávnenou predloženú prihlášku, pričom na podporu svojich tvrdení súdu predložila znalecký posudok.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Pri posudzovaní platnosti právneho úkonu, je kľúčovým zistenie, či k právnemu úkonu vôbec došlo. Ak zo skutkových okolností nemožno usúdiť na právny úkon, potom nemožno uvažovať ani o dôsledkoch takéhoto úkonu, ktoré inak objektívne právo s takým úkonom pravidelne spája. Právny úkon, ako to vyplýva z dikcie zákona, je určovaný prejavom vôle, zameraním tohto prejavu vôle a vznikom, zmenou alebo zánikom (zrušením) práv a povinností, ktoré právne predpisy s takým prejavom vôle spájajú. Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu. Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Aj keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívne okolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Prejav vôle je akákoľvek forma jej vonkajšieho manifestovania. Táto forma však musí byť poznateľná inými osobami a nezáleží na tom, akými prostriedkami sa táto poznateľnosť dosiahne. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu (non negotium). Skúmanie platnosti prejavu vôle je predpokladom pre záver o platnosti právneho úkonu. Ak prejav vôle nespĺňa predpísané náležitosti, právny úkon nemôže byť platný (nullum negotium).
Súd má na základe povinnou predloženého znaleckého posudku za jednoznačne preukázané, že podpis menom a priezviskom povinnej uvedený na prihláške, predloženej oprávnenou za účelom preukázania existencie poistného vzťahu medzi zdravotnou poisťovňou oprávnenej a povinnou, nie je vlastnoručným podpisom povinnej. Z toho je zrejmé, že predmetný právny úkon - prihlásenie sa povinnej do zdravotnej poisťovne - nespĺňa zákonom vyžadované predpoklady, ktoré by umožňovali súdu dospieť k záveru, že v danom prípade došlo k právnemu úkonu. V danej veci je totiž zjavná nielen absencia vôle povinnej, ale zároveň bolo preukázané, že prejav vôle, na základe ktorého mal medzi povinnou a oprávnenou vzniknúť právny vzťah a z neho vyplývajúce práva a povinnosti, nie je vlastným prejavom vôle povinnej. Vychádzajúc z uvedeného, súd dospel k záveru, že niet právneho úkonu, na ktorý sa oprávnená v konaní odvoláva, t.j., že prihlásenie povinnej do zdravotnej poisťovne oprávnenej je non negotium. So zreteľom na to potom tento nemohol byť spôsobilý založiť medzi oprávnenou a povinnou poistný (právny) vzťah, z ktorého by pre povinnú vyplývali nejaké právne povinnosti, vrátane povinnosti platiť oprávnenej poistné na verejné zdravotné poistenie.
Vzhľadom na doteraz uvedené, súd dospel k záveru, že námietky povinnej proti exekúcii sú opodstatnené, a preto, vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, nemohol o námietkach vznesených povinnou rozhodnúť inak, než im vyhovieť.
Podľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku, ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Po právoplatnosti uznesenia o námietkach bude súd rozhodovať o zastavení exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd v zmysle citovaného ustanovenia § 50 ods. 5 Exekučného poriadku rozhoduje o zastavení exekúcie až po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa námietkam vyhovelo, avšak nakoľko v danej veci aj samotná oprávnená navrhla zastavenie exekúcie, súd vzhľadom na vôľu subjektu, ktorý disponuje predmetom konania jej návrhu vyhovel a exekúciu v zmysle citovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku zastavil.
Vzhľadom na to, že súd rozhodol o zastavení exekúcie, o návrhu povinnej na odklad exekúcie už nerozhodoval.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31. mája 2014 (ďalej len „Exekučný poriadok v znení účinnom do 31. mája 2014“), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie.
V predmetnej exekučnej veci znáša trovy exekúcie oprávnená, nakoľko svojím návrhom zavinila zastavenie exekúcie. Súdny exekútor si však žiadne trovy exekúcie neuplatnil, preto súd rozhodol o trovách exekúcie tak, že ich náhradu súdnemu exekútorovi nepriznal.
Povinná si vo svojom vyjadrení zo dňa 13.06.2014 uplatnila náklady konania v sume 7 960,00 Kč, t.j. v sume zodpovedajúcej nákladom, ktoré vynaložila na znalecký posudok, o čom pripojila vyúčtovanie znalca a doklad o zaplatení znalečného. V zmysle predloženého vyúčtovania znalečného a hotových výdavkov si znalec za vykonané znalecké úkony vyúčtoval odmenu za 3 hodiny znaleckej činnosti vo výške 200,00 Kč za jednu hodinu a za 20 hodín znaleckej činnosti vo výške 350,00 Kč za jednu hodinu, ako aj náhradu hotových výdavkov, spočívajúcich v nákladoch na tlač znaleckého posudku, vo výške 360,00 Kč.
S účinnosťou od 1. decembra 2013 bol § 200 ods. 1 Exekučného poriadku doplnený o ustanovenie, v zmysle ktorého má povinný nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Nakoľko ide o procesné ustanovenie, ktoré v čase začatia konania o námietkach, t.j. v čase podania námietok povinnej (ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 06.12.2013), bolo účinné, súd pri rozhodovaní o povinnou uplatnenej náhrade vzniknutých trov konania, postupoval podľa citovaného ustanovenia § 200 ods. 1 tretej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. mája 2014.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd námietkam proti exekúcii, vzneseným povinnou, vyhovel, povinná teda bola pri bránení sa proti exekúcii úspešná, v súvislosti s čím jej v konaní vznikli náklady vo výške znalečného zaplateného za znalecký posudok, ktorý povinná predložila súdu za účelom preukázania svojich tvrdení a najmä, na základe ktorého súd vyhodnotil podané námietky ako dôvodné a opodstatnené. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že trovy konania povinnej boli vynaložené účelne a dôvodne, a preto povinnej proti oprávnenej v zmysle citovaného ustanovenia § 200 ods. 1 tretej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. mája 2014 priznal ich náhradu ako náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Rožňava.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku sa má v odvolaní popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.