Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10P-141-2014.pdf
PDF · 110.72 KB
Case nature
Subarea
10P/141/2014
Rozhodnutie
Okresný súd v Leviciach sudkyňou Mgr. Janou Kosorínovou vo veci starostlivosti o O.. I. G., D.. XX.X. XXXX v konaní zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, z rodičov: W. G., D.. X.X. XXXX, N. G. XXX v konaní zastúpená JUDr. Janou Ondrášikovou, advokátkou so sídlom Levice, Bernolákova 12 a I. G., D.. XX.X. XXXX, N. W. U. - D. G.Á., C. XX o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom takto
rozhodol:
Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu O.. I., D.. XX.X. XXXX zvýšeným výživným zo sumy XXX,-I. mesačne na sumu XXX,-I. mesačne, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15.teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 1.9. 2014.
Zaostalé výživné za obdobie od 1.9. 2014 do 27.11. 2014 vo výške 150,-EUR je otec povinný zaplatiť do 30.tich dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh na zvýšenie výživného z a m i e t a .
U p r a v u j e sa styk otca s O.. I. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou
- každý prvý párny týždeň v mesiaci od piatku 17,00 hod. do nedele 20,00 hod. s tým, že dieťa si prevezme a po realizácii styku odovzdá v mieste bydliska matky
- každý druhý párny týždeň v mesiaci od piatku 17,00 hod. do nedele 20,00 hod. s tým, že matka je povinná dieťa v stanovený čas odovzdať a po realizácii styku prevziať v mieste bydliska otca
- každý párny rok od 25.12. od 9,00 hod. do 27.12. do 20,00 hod. a od 31.12. od 9,00 hod. do 3.1. nasledujúceho roka do 20,00 hod. a každý nepárny rok od 23.12. od 9,00 hod. do 26.12. do 11,00 hod. s tým, že rodičia sú navzájom oprávnení a povinní mal. dieťa si v stanovený čas odovzdať a prevziať pred bytom matky.
- každoročne od 1.7. od 9,00 hod. do 7.7. do 20,00 hod. a od 1.8. od 9,00 hod. do 7.8. do 20,00 hod. tým, že v mesiaci júl matka je povinná v stanovenom čase maloletú odovzdať a prevziať v bydlisku otca a v mesiaci august je otec povinný si dieťa prevziať a odovzdať v bydlisku matky.
Týmto dochádza k z m e n e rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.10. 2012, Č..G.. XP/XX/ XXXX-XX vo výroku o výživnom a úprave styku.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania
odôvodnenie:
Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 3.2. 2014 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca k O.. I. zo sumy 130,-EUR mesačne na sumu 200,-EUR mesačne. V písomnom návrhu poukázala na to, že v rozvodovom konaní ohľadne výkonu rodičovských práv a povinností uzatvorili rodičovskú dohodu, na ktorú pristúpila z dôvodu, že im bolo oznámené, že pokiaľ dohodu neuzavrú pojednávanie bude odročené o pol roka. Poukázala na to, že dcéra chodí do materskej školy do Levíc, kde až v septembri začne navševovať školu. Do Levíc ju denne vozí. Zároveň žiadala, aby súd zmenil „rozšíril“ upravený styk otca s maloletou tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou prvý párny a druhý - párny víkend v mesiaci v čase od piatka 15,00 hod. do nedele 20,00 hod. s tým, že dieťa si prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Uviedla, že hlavným dôvodom pre podanie návrhu je jej povinnosť na základe rozsudku prvý párny piatok v mesiaci dieťa nosiť otcovi, čo je pre ňu veľmi finančne aj časovo zaťažujúce. Z určeného výživného len 40,-EUR minie na pohonné látky pri realizovaní styku, tiež si musí zakúpiť dialničnú známku. Dcéru vozila na svojom aute, ktoré bola nútená predať, keď nedokázala splácať úver, ktorý si na jeho kúpu zobrala. Niekedy ju vozila na firemnom aute, v ktorom má však v súčasnosti monitorovacie zariadenie. Auto si zvykla požičať od príbuzných, dokonca aj z požičovne. Naproti tomu otec má viacero vozidiel, je muž a nerobí mu problémy aj v zimnom období prekonávať túto vzdialenosť. Má za to, že dcéra fyzicky vyspela a s návštevou základnej školy sa náklady zvýšili nielen v súvislosti s dochádzkou, ale aj s mimoškolskou činnosťou. Otec okrem príjmu zo zamestnania má príjem aj ako konateľ a jediný spoločník spoločnosti, venuje sa „striekaniu „ motoriek a prilieb. Spoločnosť otca mala za r. 2013 hospodársky výsledok plusový XX.XXX,-I. L. keď z predložených dokladov k 1.7. 2014 je v mínuse. Spoločnosť je bonitná, keď uhrádza leasing. Otec uhrádza úver za dom, pričom ním prezentované výdavky vysoko prevyšujú ním prezentované príjmy. Tiež poukázala na to, že spoločnosť otca v priebehu toho konania uzatvorila úverovú zmluvu, čím sa dostala do mínusových čísiel.
Otec so zvýšením výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že zo svojho príjmu má problém splácať hypotekárny úver. Pokiaľ by dieťa navštevovalo materskú resp. základnú školu v mieste bydliska boli by náklady nižšie. Má za to, že k žiadnej zmene pomerov u dcéry nedošlo, náklady s dochádzkou boli aj keď chodila do škôlky. Dcére zakupuje ošatenie, nakoľko matka jej potrebné veci nezbalí. Toto ošatenie zostáva v jeho domácnosti, keď matka odmietla, aby si ho dcéra zobrala domov. Poukázal na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletej dcére. Okrem toho, že je spoluvlastníkom domu je aj vlastníkom bytu,
ktorý mu darovala matka, avšak táto tam býva a okrem dane z nehnuteľnosti, ktorú platí on uhrádza náklady s bývaním sama. Potvrdil, že s priateľkou chodia na dovolenky, kde však berie aj O.. I. aj v priebehu roka pre dieťa organizuje rôzne výlety. Spláca v plnom rozsahu splátky hypotekárneho úveru i keď spoluvlastníčkou domu je i matka maloletej. Pokiaľ má príjem zo „striekania prilieb“ je to priemerne 100,-EUR mesačne, avšak túto činnosť nerobí každý mesiac. Nesúhlasil s tým, aby súd matke zrušil povinnosť každý druhý víkend dieťa nosiť do jeho domácnosti. Nevidí dôvod prečo by sa matka nemohla podieľať určitou mierou na jeho styku s dieťaťom. Matka len raz dieťa doviezla na služobnom aute. Žiadal upraviť jeho styk s maloletou tak, že dieťa u neho bude každé druhé vianočné sviatky a Silvestra. V roku kedy bude u neho počas vianočných sviatkov, by Silvester trávila s matkou a opačne. Zároveň navrhol upraviť aj znenie výroku rozsudku oprávnenosti trávenia času s dcérou počas letných prázdnin, nakoľok pojen „každý druhý júlový a augustový týždeň od soboty do soboty nepretržite „ si s matkou vysvetľujú rozdielne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné zo strany otca na sumu XXX,-I. mesačne. Poukázal na zmenu pomerov v súvislosti s nástupom maloletej na základnú školu. Zároveň navrhol, aby súd v časti styku zachoval doterajší režim tak, že jeden víkend nosí dieťa matka otcovi a druhý si otec príde pre dieťa s tým, že otec si bude dieťa brať od piatku 17,00 hod.
Na základe vykonaného dokazovania zistil súd tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Pezinok zo dňa 19.10. 2012, Č..G.. XP/XX/XXXX-XX bolo manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené. O.. I. na čas po rozvode na základe uzatvorenej rodičovskej dohody, bola zverená do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia sú oprávnení mal. dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec sa na výživu dieťaťa zaviazal prispievať sumou 130,-EUR mesačne. Zároveň súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou 1. párny víkend v mesiaci v čase od piatku, kedy matka dieťa otcovi v mieste jeho bydliska odovzdá do 20,00 hod. a otec maloletú odovzdá späť matke v nedeľu v mieste jej bydliska do 20,00 hod. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý párny víkend v mesiaci od soboty od 10,00 hod. do nedele do 20,00 hod. s tým, že dieťa si prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Počas letných prázdnin je otec dieťaťa oprávnený stretávať sa s maloletou každý druhý júlový týždeň od soboty do soboty nepretržite a každý druhý augustový týždeň od soboty do soboty nepretržite.
V tom čase matka s O.. I. bývali v Kozárovciach v rodinnom dome starej matky dieťaťa, ktorá je dôchodkyňa. Matka na náklady spojené s bývaním prispievala sumou 150,-EUR mesačne. V r. 2012 ( v tom roku matka začala podnikať uzatvorila zmluvu o obchodnom zastúpení so spoločnosťou HOPE FAMILY, s.r.o.) matka dosahovala priemerný hrubý mesačný príjem zo živnosti 964,81 EUR. Mesačne uhrádzala telefón 30,-EUR, internet 22,-EUR, zdravotné poistenie 47,-EUR, sociálne poistenie 112,- EUR. Inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec mal príjem z pracovného pomeru, jeho priemerná mzda predstavovala 561,61 EUR netto, bol jediným spoločníkom ako i konateľom spoločnosti ER-X Slovakia, s.r.o., ktorá spoločnosť za r. 2011 podľa predloženého daňového priznania dosahovala výnosy 71 196,48 EUR, náklady 76 390,85 EUR teda výsledkom hospodárenia bola strata 5.194,37 EUR. Otec si privyrábal tiež striekaním prilieb a maľovaním obrazov ( táto skutočnosť vyplýva aj zo zápisnice z pojednávania na čl. 40 v spise OS Pezinok sp.zn.
9P/38/2011). Podľa údajov v pripojenom spise, otec mesačne uhrádzal hypotekárny úver vo výške 440,- EUR. Mal tiež vyživovaciu povinnosť k W. I., D.. X.X. XXXX vo výške 250,-EUR mesačne. Mal. Ema navštevovala materskú školu. Poplatok za stravu predstavoval 25,-EUR, školné 10,-EUR mesačne. Do triedneho fondu matka prispievala sumou 2,50 EUR a ZRPŠ 4,-EUR ročne. Maloletá navštevovala anglický jazyk, za ktorý ročný poplatok bol 190,-EUR.
V súčasnosti matka s dieťaťom naďalej bývajú v spoločnej domácnosti so starou matkou dieťaťa. Spoločne hospodária, pričom plyn mesačne predstavuje 95,-EUR, rozhlas a TV 2,32 EUR, elektrina 50,72 EUR, stočné 45,-EUR a daň z nehnuteľnosti 47,48 EUR ročne. Podľa udania matky tieto náklady uhrádza s matkou na polovicu a výlučne ona uhrádza náklady so stravovaním. Matka je naďalej živnostníčka ( vykonáva obchodnú zástupkyňu pre tú istú spoločnosť ako v čase rozvodu manželstva). Za r. 2013 jej príjmy predstavovali 23 160,93 EUR, výdavky 19 405,14 EUR, základ dane 3.755,79 EUR, daň 3,77 EUR. Podľa daňového priznania matka dosiahla za predmetné obdobie priemerný čistý mesačný príjem 312,67 EUR. Mesačne uhrádza 17,22 EUR spoločnosti Z. H., za mobil platí okolo 40,- EUR. Žiadne pôžičky a poistenia neuhrádza.
Otec v súčasnosti zo zamestnania dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu XXX,XX I., naďalej má príležitostný príjem zo striekania prilieb, podľa vlastného udania okolo 100,-EUR mesačne. Jeho spoločnosť ( totožná ako v čase rozvodu manželstva) dosiahla za posledné zdaňovacie obdobie výnosy XXX.XXX,XX I., D.G. XXX XXX,XX I., H. W. R. XX.XXX,XX I.. Mesačne otec uhrádza splátky hypotekárneho úveru vo výške 436,45 EUR, životné poistenie 53,33 EUR. Náklady s bývaním vyčíslil na sumu 150,-EUR mesačne ( písomné vyjadrenie čl. 27 ) o týchto skutočnostiach však žiadne doklady nepredložil. Spoločnosť otca má vo vlastníctve a držbe dve motorové vozidlá. Dňa 5.11. 2013 spoločnosť zobrala úver na uto vo výške X.XXX,XX I. ( mesačná splátka 169,81 EUR) a dňa 5.5. 2014 úver XX.XXX,-I. ( mesačná splátka 278,-EUR).
Rodičia sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti ( otec v 2/3 a matka 1/3) v ktorej otec býva. Otec darovacou zmluvou, avšak ešte v r. 2011 nadobudol byt v R. O. od svojej matky, ktorá v ňom má zriadené vecné bremeno, právo doživotného bývania. Počet vyživovacích povinností rodičov sa nezmenil.
O.. I. v čase začatia konania navštevovala materskú školu v Leviciach. Školné neplatila žiadne s poukazom na predškolský vek. Stravné predstvovalo okolo 20,-EUR. Osobitné záujmy nemá. Od 1.9. 2014 je žiačkou 1.ročníka základnej školy. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok predstavuje 20,-EUR a poplatok za školský klub 7,-EUR. V škole navštevuje výtvarný krúžok a výuku anglického jazyka, ktoré krúžky sú bezplatné, rodičia však zakupujú potrebné pomôcky. Dieťa je zdravé.
Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 odsek 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 odsek 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Výživou dieťa sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Odôvodnené potreby dieťaťa môžu byť rôzne. Sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti a pod. Výživné má slúžiť nielen na uspokojovanie hmotných potrieb
( jedlo, ošatenie atď. ) , ale i ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa ( vzdelávanie, kultúru, športové potreby a pod.) Na druhej strane sú odôvodnené potreby dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami , možnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného súd vždy musí porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je iba závažná zmena pomerov, či už na strane oprávneného alebo povinného .
Zmenou pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností ( na jednej i druhej strane ) ,ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Môže ísť o zvýšenie či zníženie
( odôvodnený pokles ) zárobku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného, a to nielen na krátky čas. Takou zmenou môže byť vyšší vek dieťaťa , prípadne rozšírenie alebo zúženie počtu vyživovacích povinností povinného a pod.
V prejednávanej veci mal súd preukázané, že od poslednej úpravy výživného pre mal. I. ubehlo obdobie dvoch rokov, za ktoré obdobie sa podstatným spôsobom zmenili pomery na strane maloletej. Maloletá od 1.9. 2014 začala navštevovať základnú školu, v ktorej súvislosti sa zvýšili náklady najmä so zakupovaním školských pomôcok. Dieťa tiež fyzicky vyspelo teda vyššie náklady sú aj na jeho stravovanie, ošatenie. Porovnajúc pomery rodičov v čase ostatného rozhodnutia s pomermi v súčasnosti bolo zistené, že u matky k závažnej zmene nedošlo. Je však zrejmé, že priemerný čistý mesačný príjem matkou deklarovaný v daňovom priznaní nezodpovedá skutočnosti, keď z takto prezentovaného príjmu by matka nedokázala prispievať svojej matke na domácnosť sumou 150,-EUR, zakupovať potraviny, uhrádzať svoje odôvodnené mesačné náklady. Čo sa týka otca dieťaťa súd zistil, že došlo k nárastu jeho príjmu zo zamestnania o XXX,XX I. a jeho skutočnosť za posledné zdaňovacie obdobie nebola stratová. Otec ako jediný spoločník je povinný regulovať náklady spoločnosti tak, aby si v prvom rade mohol plniť obe vyživovacie povinnosti. S poukazom na vyššie uvedené súd výživné zo strany otca zvýšil na Z. XXX,-I. mesačne, ktoré výživné je primerané odôvodneným potrebám dieťaťa ako i možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Zvýšené náklady v súvislosti s dochádzkou maloletej boli brané do úvahy už v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu. Takto zvýšené výživné rešpektuje i zásadu zakotvenú v zákone o rodine v zmysle ktorej dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Otec sa na výžive dieťaťa podieľa v širšom rozsahu i tým, že maloletú berie na dovolenky tak v zime ako i v lete, ktorú skutočnosť matka dieťaťa nepoprela.
Výživné súd zvýšil od 1.9. 2014, nakoľko od tohto dátumu mal preukázanú klasifikovanú zmenu pomerov na strane mal. dieťaťa v súvislosti s nástupom do základnej školy. Otcovi od tohto dátumu do dňa rozhodnutia súdu vznikla na výživnom zaostalosť vo výške XXX,-I. ( XXX,-I.- XXX,-I. =. XX,-I. Q. X O.), ktorú je povinný zaplatiť do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
V časti zvýšenia výživného odo dňa začatia konania a presahujúceho sumu 180,-EUR, súd návrh zamietol s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ako nedôvodný.
Podľa § 25 odsek 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 odsek 1 písm. a) Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa.
Rozhodnutie súdu o zverení mal. dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa zverené nebolo. Tento rodič
nie je pozbavený práva dieťa vychovávať, aj keď je vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovania citových väzieb s dieťaťom je osobný styk rodiča s mal. dieťaťom. Úlohou rodičia, ktorý vykonáva osobnú starostlivosť o mal. dieťa je aj to, aby v záujme dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. ( R 96/1967).
Pri úprave styku rodiča s dieťaťom a teda i pri zmene takéhoto rozhodnutia súd musí predovšetkým prihliadnuť na záujem dieťaťa. V záujme dieťaťa je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie, harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania, rozumových a fyzických schopností, mravnému, citovému a sociálnemu rozvoju, a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v Dohovore o právach dieťaťa ako aj v iných právnych predpisoch. Ďalšími kritériami pri úprave styku, na ktoré súd musí prihliadať sú vek dieťaťa, jeho zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tiež je potrebné prihliadnuť na školské aj mimoškolské aktivity mal. dieťaťa, ako i prípadnú vzdialenosť bydlísk rodičov dieťaťa.
V prejednávanej veci bolo preukázané, že styk otca Z. O.. I. bol upravený v r. 2012 v rámci konania o rozvod manželstva rodičov. Z prednesov rodičov je zrejmé, že styk otca s maloletou sa realizuje. Síce otec podal návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ohľadne styku, avšak z dôvodu, že mu matka dieťa odmieta doniesť do domácnosti s tým, že nemá k dispozícii motorové vozidlo (dňa 30.5. 2014 ). Konanie je vedené pod sp.zn. 12Em/1/2014. Dňa 16.7. 2014 súd matke zaslal výzvu na dobrovoľné plnenie súdneho rozhodnutia. Dňa 10.11. 2014 súd doručoval otcovi žiadosť o vyjadrenie, či sa jeho styk s maloletou na základe rozhodnutia súdu realizuje.
Ako vyplýva z pripojeného rozvodového spisu v tom čase matka nemala vo vlastníctve motorové vozidlo, avšak napriek tomu súhlasila s tým, že prvý párny víkend v mesiaci v piatok o 20,00 hod. dieťa otcovi odovzdá v mieste jeho bydliska. S poukazom na túto skutočnosť súd tvrdenia matka o nemožnosti maloletú voziť naďalej do bydliska otca považoval za účelové. Matka sama uviedla, že má k dispozícii služobné motorové vozidlo, ktoré používa i na odvoz dieťaťa do i zo školy, pričom na základe dohody so zamestnávateľom si za mimo pracovnej činnosti najazdené kolometre platí. V konečnom dôsledku makta ešte pred rozvodom manželstva rodičov zmenila bydlisko dieťaťu tak, že dieťa odsťahovala o zhruba 135 km mimo bydliska otca. Teda si musela byť vedomá toho, že takýmto konaním otcovi sťaží stretávanie sa s maloletou. Nakoľko obaja rodičia majú rodičovskú práva a povinnosti, je žiadúce, aby sa i matka spolupodieľala aktívne na realizácii styku otca s dieťaťom, čo je celkom v záujme maloletej. Súd nezistil žiadnu zmenu pomerov na strane rodičov, ktorá by odôvodňovala v tomto smere úpravu styku navrhnutú matkou, teda, že pre dieťa si príde a po realizácii styku ho odovzdá. Otec v jej bydlisku neobstojí ani tvrdenie matky v tom, že otec ako muž uvedenú vzdialenosť v zimnom období ľahšie prekoná, keď matka ako obchodná zástupkyňa denne šoféruje i mimo miesta svojho bydliska.
Súd zmenil doteraz upravený styk P. Z. O.. I. H. ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia majúc za to, že i otec má právo s maloletou aspoň každý druhý rok tráviť Vianočné sviatky resp. Silvestra a byť s dieťaťom každý víkend od piatku do nedele. Zároveň v snahe predísť ďalším nedorozumeniam rodičov upresnil dátumovo a časovo obdobie, ktoré je oprávnený otec s maloletou tráviť počas letných prázdnin.
Uvedený rozsahu styku dáva otcovi možnosť podieľať sa aj keď v obmedzenej miere na výchove svojej dcéry a naďalej s maloletou rozvíjať citové väzby.
O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 146 odsek 1 písm. a) O.s.p., nakoľko sa jedná o konanie, ktoré súd mohol začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska
účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.