Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/324/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa C., zastúpeného J. proti odporcovi Z., toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou A., o zaplatenie 1.940,92 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 06. augusta 2012, č.k. -54, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.940,92 Eur spolu s 9,5 %-tným úrokom z omeškania ročne od 11.12.2009 do zaplatenia a náhrady trov konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že z predloženej fotokópie Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 07.11.2003 vyplýva, že na požiadanie odporcu poskytol právny predchodca navrhovateľa S., odporcovi kontokorentný úver číslo XXXXXXXXXX/X/X s výškou úverového rámca 25.000,- Sk, ktorý sa odporca zaviazal vrátiť spolu s 10,85 % ročným úrokom z úveru do 06.11.2004, t. j. v lehote do jedného roka. Z článku IV bod 1 Zmluvy vyplýva, že Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, s tým, že sa predlžuje vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote 1 mesiaca pred uplynutím doby trvania Zmluvy, že už nemá záujem o ďalšie predĺženie - zmluvy. Z bodu 7 vyplýva, že účastníci podriadili Zmluvu právnemu režimu obchodného zákonníka s tým, že súčasťou Zmluvy sú aj Všeobecné obchodné podmienky S. Odporca sa tiež zaviazal, že v prípade neplatenia splátok úveru v zmysle zmluvy a pre prípad omeškania uhradí spoločnosti S. úrok z omeškania vo výške 26,40 % p.a. Čo sa týka ukončenia zmluvy, z čl. 3.3.3. Osobitných obchodných podmienok S. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vyplýva, že Zmluvu je možné ukončiť výpoveďou zo strany banky (S.) s tým, že účinky výpovede nastávajú dňom doručenia výpovede. Listom zo dňa 22.03.2007 oznámil právny predchodca navrhovateľa odporcovi, že vypovedáva Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXXX/X/X podľa bodu 7.6 Všeobecných obchodných podmienok S. Dňa 10.12.2009 uzavrel navrhovateľ ako postupník so spoločnosťou S. ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej postúpila S. na navrhovateľa aj pohľadávku proti odporcovi. Existenciu a výšku postupovanej pohľadávky deklaroval postupca výpisom z bankovej knihy (v elektronickej forme). Z fotokópie bankového výpisu vyplýva, že klientovi - odporcovi - bol poskytnutý kontokorentný úver č. XXXXXXXXX, ku dňu 10.12.2009 evidoval postupca voči odporcovi dlh vo výške 1.940,92 Eur, ktorá suma predstavuje neuhradenú istinu vo výške 1.451,93 Eur, riadny úrok 2,82 Eur, zmluvné omeškanie kontokorent 14,20 Eur, zákonný úrok z omeškania 462,51 Eur pri omeškaní 1135 dní (3 r. 40 dní), príslušenstvo pohľadávky (poplatky + náklady) 9,46 Eur, spolu príslušenstvo pohľadávky bez úrokov 26,48 Eur. S. oznámila listom zo

29.12.2009 odporcovi postúpenie pohľadávky postupcovi. Odporca si oznámenie o postúpení neprevzal v úložnej dobe. Zásielka bola dňa 16.02.2010 vrátená spoločnosti S. Podľa tvrdenia navrhovateľa v návrhu na začatie konania mala S., teda veriteľ odporcu, z dôvodu, že odporca úver riadne nesplácal, odstúpiť od Zmluvy o kontokorentnom úvere a vyzvať odporcu na zaplatenie celého zostatku úveru, ktorý však odporca neuhradil. Ako vyplýva z listu navrhovateľa zaslaného odporcovi dňa 11.01.2012, vyzval ho na uhradenie dlhu pozostávajúceho z istiny 1.451,93 Eur, zmluvného úroku 423,80 Eur, riadneho úroku 2,82 Eur, zmluvného úroku 462,51 Eur, zmluvného úroku 14,20 Eur a ostatného príslušenstva 9,46 Eur spolu v sume 2.364,72 Eur. Uznesením zo dňa 07.03.2012, č.k. -21 okresný súd vyzval navrhovateľa, aby doplnil návrh na začatie konania o listinné dôkazy preukazujúce odstúpenie jeho právneho predchodcu od zmluvy o kontokorentnom úvere, existenciu a výšku žiadaného úroku z omeškania, zákonného úroku, z akých ustanovení vychádzal navrhovateľ pri vypočítaní úroku z omeškania a zákonného úroku. Navrhovateľ predložil súdu dňa 26.04.2012 výpis z účtu odporcu za obdobie od 02.09.2003 do 31.12.2008 a výpoveď zo Zmluvy. Zároveň predložil potvrdenie S. o zrušení účtu odporcu dňa 10.12.2009. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom dňa 07.11.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXXXXXXX, vo vzťahu ku ktorej S. zaslala odporcovi výpoveď zo zmluvy. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov však nevyplýva, či S. postupovala v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, a teda, či upozornila odporcu na dlh, ktorý má voči S., na možnosť zosplatnenia úveru a vypovedanie zmluvy. Navrhovateľ tiež nepredložil súdu všeobecné obchodné podmienky S., v zmysle ktorých S. od zmluvy odstúpila, resp. ju vypovedala. Navrhovateľ predložil súdu len Osobitné obchodné podmienky, ktoré ustanovenie (číselné označenie 7.6.), podľa ktorého S. od zmluvy odstúpila, ani neobsahujú. Preto okresný súd uzavrel, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď do vynesenia rozhodnutia nepreukázal ukončenie záväzkového vzťahu medzi jeho právnym predchodcom a odporcom, ktorý bol realizovaný na základe Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru. Táto skutočnosť nevyplýva z predloženého výpisu pohybu na účte odporcu a ani z predloženej fotokópie prílohy výpisu z bankovej knihy jeho právneho predchodcu. Z navrhovateľom predložených listinných dôkazov nevyplýva, či a kedy odporca porušil Zmluvu o kontokorentnom úvere, kedy sa dostal do omeškania a od ktorého dátumu si navrhovateľ uplatňuje kapitalizované úroky z omeškania, čo je sumou „príslušenstva“ a čo tvorí sumu poplatkov. Navrhovateľ tiež nepreukázal, či bola výpoveď zo zmluvy doručená odporcovi, či a na základe akých skutočností vyvodila S. porušenie zmluvných povinností odporcom. Vo vzťahu k označeným skutočnostiam (dôkazom) je jednoznačne dôkazná povinnosť na navrhovateľovi, ktorú si tento v konaní nesplnil, napriek tomu, že ustanovenie § 79 a nasl. O.s.p. stanovuje, čo má navrhovateľ predložiť spolu s podaným návrhom a jeho dôkazná povinnosť vyplýva aj z § 120 O.s.p. Okresný súd musí rozhodnúť aj v tých prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o pravdivosti spornej skutočnosti, ani záver o tom, že by bola nepravdivá. V takom prípade však rozhodnúť v neprospech účastníka, v záujme ktorého bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť. V tomto prípade navrhovateľ opodstatnenosť uplatneného nároku nepreukázal ani čo do dôvodu, ani výšky, a preto okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 497, § 502 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 120 ods. 1,4 O.s.p. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v prospech odporcu, pretože bol v konaní úspešný. Odporcovi ale žiadne trovy v konaní nevznikli, preto okresný súd vyslovil, že sa mu ich náhrada nepriznáva.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p., resp. podľa § 221 O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, uplatnil trovy konania. Vytýkal súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový stav veci. Uviedol, že jeho právny predchodca s odporcom preukázateľne uzatvoril dňa 02.09.2003 Zmluvu o bežnom účte a dňa 07.11.2003 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej zriadil odporcovi účet s určitým úverovým limitom (40.000,- Sk). Dátum poskytnutia úveru, ako aj pripísanie peňažných prostriedkov na účet odporcu je v platobnej histórii odporcu uvedený pod položky „Schválenie kontokorentnej zmluvy“. Odporca využil povolené prečerpanie na účte, avšak splátky úveru neuhradil riadne a včas. Ďalej uviedol, že výšku pohľadávky špecifikoval v zmysle čl. II bod 6 Zmluvy o kontokorentnom úvere, v zmysle čl. I Zmluvy o kontokorentnom úvere je výška úroku z omeškania 26,40 % ročne a v platnej histórii predstavuje rozdiel položiek „Zvýš. pohľad. za zml. úrok z omešk. (b)“ a „Zníž. pohľad. za zml. úr. z omešk. (b)“, ku ktorému je pripočítaná suma položiek „Výpočet zákonného úroku

z omeškania“ a úrok z omeškania od 01.01.2009 (deň nasledujúci po dátume posledného vyčíslenia úrokov z omeškania) do 10.12.2009 (dátum postúpenia pohľadávky). Úrok z omeškania je v platobnej histórii vypočítaný podľa tohto vzorca: výška vyčerpanej sumy z poskytnutého úverového rámca * výška úrokovej sadzby/počet dní v roku * počet dní príslušného obdobia. Ostatné príslušenstvo vo výške 9,46 Eur predstavuje rozdiel medzi položkami „Zvýšenie pohľadávky za poplatky BU“ a „Zníženie pohľadávky za poplatky BU“. Ku dňu postúpenia pohľadávky z postupcu na navrhovateľa vyčíslil postupca dlžnú sumu vo výške 1.940,92 Eur (58.472,16 Sk), ktorá pozostáva z istiny vo výške 1.451,93 Eur (43.740,84 Sk), riadneho úroku vo výške 2,82 Eur (84,96 Sk), úroku z omeškania vo výške 476,71 Eur (14.361,37 Sk) a ostatného príslušenstva vo výške 9,46 Eur (284,99 Sk). Ďalej uviedol, že na preukázanie svojho nároku predložil výpis z bankovej knihy s názvom vyčíslenie pohľadávky z úveru, pričom tento listinný dôkaz je generovaný bankovým systémom, ktorý je certifikovaný a podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Mal za to, že podľa § 172 ods. 1 O.s.p. účinného do 31.08.2003 bolo možné vydať platobný rozkaz, ktorý priznával právo na zaplatenie peňažnej sumy, ktorá sa opiera o výpis z kníh tuzemského peňažného ústavu. Úmyslom zákonodarcu po novele, ktorou bolo toto ustanovenie vypustené (od 01.09.2003) bolo predísť prípadnému zvýhodňovaniu peňažných ústavov v pozícii veriteľov a nie znížiť výpovednú a dôkaznú hodnotu tohto dokladu, ktorý je relevantným dôkazom na preukázanie dlžnej sumy, nakoľko bol vyhotovovaný bankovým systémom a nie je možné fyzicky ho ovplyvniť a tiež zasiahnuť do jeho výpočtov a vykonávaných operácií. Mal za to, že svoj nárok preukázal dostatočným spôsobom, a to výpisom z bankového systému, ako i zaslanou písomnou špecifikáciou. Pokiaľ ide o ukončenie zmluvy, nedisponuje dokladom preukazujúcim výpoveď zmluvy, avšak zo samotnej Zmluvy o kontokorentnom úvere je zrejmé, že konečná splatnosť úveru bola dňa 06.11.2004, to znamená, že ku dňu podania návrhu bola zmluva preukázateľne ukončená.

Krajský súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom vznesené a v celom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa. Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva nasledovné:

V danej veci sa navrhovateľ proti odporcovi domáhal zaplatenia sumy 1.940,92 Eur (58.472,16 Sk), ktorá má pozostávať z istiny 1.451,93 Eur (43.740,84 Sk), riadneho úroku 2,82 Eur (84,96 Sk), úroku z omeškania vo výške 476,71 Eur (14.361,37 Sk) a ostatného príslušenstva 9,46 Eur (284,99 Sk) s príslušenstvom - úrokmi z omeškania 9,5 % zo sumy 1.451,93 Eur od 11.12.209 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok uplatňoval na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 07.11.2003, uzavretej medzi odporcom ako dlžníkom a jeho právnym predchodcom S. ako veriteľom. K svojmu návrhu predložil Zmluvu o kontokorentnom úvere zo dňa 07.11.2003, z ktorej vyplýva, že výška úverového rámca je 25.000,- Sk a úroková sadzba 10,85 % p.a., splatnosť úrokov mesačne, konečná splatnosť úveru 06.11.2004, úrok z omeškania 26,40 % p.a., poplatok za poskytnutie úveru 2 % z výšky úverového rámca, úrok z prečerpania 26,40 % p.a., poplatok za správu úveru 0,20 % z výšky úverového rámca mesačne, osobitné obchodné podmienky S. pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, oznámenie o postúpení pohľadávky a zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 10.12.2009.

Na výzvu súdu prvého stupňa predložil navrhovateľ výpoveď Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 22.03.2007 a platobnú históriu odporcu od 02.09.2003 do 31.12.2008.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu navrhovateľa založil na tom závere, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď do vynesenia rozhodnutia nepreukázal ukončenie záväzkového vzťahu medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, ktorý bol realizovaný na

základe Zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru. Táto skutočnosť nevyplývala ani z predloženého výpisu z pohybu na účte odporcu, ani z predloženej fotokópie prílohy výpisu z bankovej knihy jeho právneho predchodcu. Z listinných dôkazov, predložených navrhovateľom, tiež nevyplýva, či a kedy odporca porušil Zmluvu o kontokorentnom úvere, kedy sa dostal do omeškania a od ktorého dátumu si navrhovateľ uplatňuje kapitalizované úroky z omeškania, čo je sumou „príslušenstva“ a čo tvorí sumu poplatkov, nepreukázal, či výpoveď zo zmluvy bola odporcovi doručená, či a na základe akých skutočností jeho právny predchodca vyvodil porušenie zmluvy. Nebolo tiež preukázané, či právny predchodca navrhovateľa postupoval podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, teda, či upozornil odporcu na dlh, ktorý voči nemu má, na možnosť zosplatnenia úveru a vypovedanie zmluvy. Navrhovateľ nepredložil súdu Všeobecné obchodné podmienky S., v zmysle ktorých táto od zmluvy s odporcom odstúpila, resp. ju vypovedala.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporom občianskom súdnom konaní spočíva v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno neuniesol, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, stanovenú v § 101 a v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že táto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ svojho nároku na zaplatenie 1.940,92 Eur s príslušenstvom domáhal titulom porušenia zmluvnej povinnosti odporcu zo Zmluvy o kontokorentnom úvere, uzavretej medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 07.11.2003 s poukazom na ust. § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Tvrdil, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu z uvedenej zmluvy a nezaplatil mu istinu vo výške 1.451,93 Eur (43.740,84 Sk), riadny úrok 2,82 Eur (84,96 Sk), úrok z omeškania 476,71 Eur (14.361,37 Sk) a ostatné príslušenstvo 9,46 Eur (284,99 Sk).

Predpokladom úspešnosti podaného návrhu navrhovateľom je preukázanie existencie zmluvy medzi účastníkmi konania, resp. medzi ich právnymi predchodcami, z ktorej uplatnený nárok vyplýva. Na

povinnosť tvrdenia navrhovateľa nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktoré navrhovateľa zaťažujú a zaťažuje ho teda dôkazné bremeno preukázať nielen porušenie zmluvnej povinnosti, ale aj výšku uplatňovaného nároku. Pokiaľ tieto skutočnosti v konaní preukázané nie sú, navrhovateľ neuniesol bremeno dôkazu.

Z návrhu navrhovateľa, ktorý sa na pojednávanie v danej veci neustanovil, nevyplýva, z čoho pozostáva istina vo výške 1.451,93 Eur, keď úverový rámec v zmysle ním predloženej Zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 07.11.2003 bol vo výške 25.000,- Sk (829,84 Eur) a istina, ktorú svojím návrhom uplatňuje, predstavuje sumu 43.740,84 Sk (1451,93 eur). Nie je tiež zrejmé, za aké obdobie a v akej výške uplatňuje vyčíslený úrok vo výške 2,82 Eur, úrok z omeškania 476,71 Eur a nie je zrejmé, o aké príslušenstvo sa jedná, keď uplatňuje sumu ostatného príslušenstva 9,46 Eur. Rozporné je aj tvrdenie navrhovateľa o ukončení zmluvného vzťahu účastníkov, keď na jednej strane tvrdí, že konečná splatnosť úveru bola účastníkmi v Zmluve o kontokorentnom úvere dohodnutá dňa 06.11.2004, napriek tomu predkladá výpoveď jeho právneho predchodcu Zmluvy o kontokorentnom úvere dňa 07.03.2007 a výpis z účtu odporcu vedený do 31.12.2008. Navrhovateľ bol súdom prvého stupňa vyzvaný na odstránenie rozporov vo svojich tvrdeniach, ktoré však neodstránil ani podaním zo dňa 02.08.2012, kde opätovne tvrdil, že úverový rámec je vo výške 829,85 Eur, napriek tomu, že uplatňoval nárok na zaplatenie istiny vo výške 1.451,93 Eur. Poukazoval na výšku úroku z omeškania vo výške 26,40 % ročne, pričom opätovne neuviedol, za aké obdobie si úrok z omeškania, resp. úrok uplatňuje a opätovne neuviedol, z akých položiek pozostáva príslušenstvo vo výške 9,46 Eur. Navrhovateľ poukazoval na platobnú históriu odporcu predloženú v priebehu konania za obdobie od 02.09.2003 do 31.12.2008 v počte 1.477 položiek a dával súdu návod, akým spôsobom má sám vypočítať úrok, úrok z omeškania a prípadnú istinu, ktorý postup je v občianskom súdnom konaní neprípustný. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd je vždy viazaný návrhom účastníka a je povinnosťou účastníka preukázať svoje tvrdenia. Účastník túto svoju povinnosť nemôže prenášať na súd a požadovať, aby z ním predložených listinných dôkazov súd sám realizoval výpočty jeho nárokov a špecifikoval jeho pohľadávku . Súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli účastníkmi sporné, ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. l O.s.p.). Môže prisúdiť iba to, čoho sa účastníci domáhajú, nemôže však nikdy za účastníka konania špecifikovať jeho nárok uplatnený v návrhu na začatie konania, nemôže určovať, odkedy dokedy a z akej výšky pozostáva navrhovateľom uplatnený a vyčíslený úrok a úrok z omeškania, z čoho pozostáva ostatné príslušenstvo, istina a pod.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že bremeno dôkazu navrhovateľ nesplnil, neoznačil a nepredložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, následkom čoho je neunesenie dôkazného bremena a jeho neúspech v tomto súdnom konaní.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Správne bolo i rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil, žiadne trovy mu nevznikli.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .