Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-339-2014.pdf
PDF · 70.94 KB
Case nature
Subarea
14CoE/339/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: R. poisťovňa so sídlom v L., U. XX, R. X. Y., A.: XX XXX XXX, proti povinnému: K., s.r.o. Z., J. XX, Z., A.: XX XXX XXX, vedenej u súdneho exekútora H.. U. L., U. úrad F., X. XX, F., pod č. EX XXX/XXXX, o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu R., takto
rozhodol:
O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách exekúcie.
Účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil. Oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi H.. U. L. nevyhnutné trovy exekúcie vo výške XX,XX eur, do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd prvého stupňa toto rozhodnutie odôvodnil tým, že potom ako v tejto exekučnej veci súd prvého stupňa vydal dňa XX.X.XXXX poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora H.. U. L. o vymoženie XXX,XX eur s príslušenstvom, súdny exekútor dal podnet na zastavenie exekúcie z toho dôvodu, že povinný bol vymazaný z obchodného registra. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Súd prvého stupňa zistil z výpisu z obchodného registra, že povinný bol vymazaný z obchodného registra na základe uznesenia Okresného súdu F. I č.k. XXCbr/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX. Deň výmazu je XX.X.XXXX.
Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa ustanovenia § 57 ods. 2 Zákona č. 233/95 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že povinný nie je spôsobilým účastníkom konania, pretože stratil spôsobilosť byť účastníkom konania tým, že bol vymazaný z obchodného registra. Preto podľa § 103 a § 107 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa toto exekučné konanie vedené proti povinnému, ktorý nie je spôsobilým účastníkom konania, zastavil.
O trovách tohto exekučného konania súd prvého stupňa rozhodol podľa §§ 14, 15, 22 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov a priznal súdnemu exekútorovi uplatnené trovy exekúcie XX,XX eur. Odmena exekútora podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení Vyhlášky č. 141/2008 Z.z. v prípade, ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej XX,XX eur. Podľa § 22 citovanej vyhlášky náhrada hotových výdavkov predstavuje sumu XX,XX eur, ktorá pozostáva z poštovného. Keďže súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, priznaná odmena sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty v sadzbe XX % z odmeny, čo činí XX,XX eur. Odmena súdneho exekútora
spolu XX,XX eur a náhrada hotových výdavkov v sume XX,XX eur + XX % DPH vo výške XX,XX eur predstavujú nevyhnutné trovy exekúcie vo výške XX,XX eur. Na náhradu týchto trov exekúcie súd prvého stupňa podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného, pretože ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša tieto trovy oprávnený.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že v prejednávanej veci došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu a povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom tohto konania. Oprávnený však nezavinil zastavenie tejto exekúcie, preto nemôže byť zaviazaný na náhradu trov tohto exekučného konania. Nie je možné, aby súd rozširoval zákonom taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné uložiť nahradiť trovy exekučného konania oprávnenému. Takýto výklad je v rozpore s Ústavou SR a je v rozpore s Európskou judikatúrou. Oprávnený je toho názoru, že súdny exekútor nemá vždy a absolútne právo na náhradu trov exekúcie. Oprávnený preto navrhol, aby súd zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách exekúcie tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekučného konania neprizná.
Súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril, odvolanie mu bolo doručené XX.X.XXXX.
Odvolací súd skôr ako prejednal odvolanie oprávneného proti trovám exekúcie zisťoval, či je odvolanie proti trovám exekúcie prípustné.
Odvolací súd zistil, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané sudkyňou súdu prvého stupňa dňa X.X.XXXX a bolo odvolaciemu súdu predložené dňa XX.X.XXXX.
Prípustnosť odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom podľa citovaného zákonného ustanovenia je Exekučný poriadok.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 1.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 1.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z.z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 1.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné. O takéto rozhodnutie sa jedná aj v tomto prípade. Keďže odvolanie proti tomuto rozhodnutiu bolo podané po 1. novembri XXXX - dňa XX.X.XXXX, súd neaplikoval prechodné ustanovenie (§ 243b ods. 3 EP), ale postupoval podľa ustanovení platných a účinných v čase rozhodovania.
Odvolací súd preto odmietol odvolanie oprávneného podľa § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p., pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, pretože oprávnený nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a súdnemu exekútorovi preukázateľné trovy tohto odvolacieho konania nevznikli.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 Zákona č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.