Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-80-2014.pdf
PDF · 94.67 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/80/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci navrhovateľky: V. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. Z. XX, štátny občan SR, zastúpená splnomocnencom O.. U. G., nar. XX.XX.XXXX, M.. M.C. XX, Z., proti odporcovi: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. A. Z. XX, štátny občan SR, o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: W. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom G. A. Z. XX, štátny občan SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny, pracovisko Senec so sídlom Trnavská 1, Senec, takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky: V. Y., rod. G., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky a odporcu: U. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, uzavreté dňa 24.9.1994 pred Obvodným úradom Bratislava III - Rača, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu v Bratislave - Rači, zv. 7, roč. 1994, str. 282, por. č. 53 rozvádza.
Maloleté dieťa: W. Y., nar. XX.X.XXXX súd na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný na čas po rozvode platiť výživné na maloleté dieťa: W. Y., nar. XX.X.XXXX vo výške 150 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.
Styk otca s mal. dieťaťom: W. Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode súd ponecháva bez súdnej úpravy.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) zo dňa 10.3.2014 (doručený výlučne príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) O.s.p.) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 24.9.1994 pred Obvodným úradom Bratislava III - Rača rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez predpokladu obnovenia manželského spolužitia.
Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť maloleté deti: W. V. O. (t.č. už plnoletý) do osobnej starostlivosti matke, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok. Žiadala, aby otec bol povinný prispievať na výživu vtedy maloletého O. sumou 100 eur mesačne a na maloletého W. sumou 100 eur mesačne vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva. Otec by bol oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi bez obmedzenia.
Pred začatím pojednávania súd podľa § 96 ods. 1, veta tretia OSP zastavil konanie sčasti vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k O. Y., nar. XX.X.XXXX na čas po rozvode uznesením čk: 51P/80/2014-42 zo dňa 8.9.2014. O. Y. dovŕšil dňa XX.X.XXXX vek 18 rokov a podľa § 20 OSP nadobudol procesnú spôsobilosť v celom rozsahu.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že z jeho strany nebol dôvod na podanie návrhu na rozvod manželstva, nakoľko svoje manželské povinnosti, ako aj starostlivosť o ich spoločné deti si plnil v maximálnej možnej miere a starostlivosť o rodinu bola pre neho vždy na prvom mieste. V prípade, že súd návrhu na rozvod manželstva vyhovie, žiadal zveriť maloletého W. do jeho osobnej starostlivosti z dôvodu, že navrhovateľka trávi mimo domu 16-18 hodín denne, čo nemá dobrý vplyv na výchovu maloletého W.. Zároveň žiadal, aby súd zaviazal matku platiť výživné na maloleté dieťa do 100 eur mesačne. Styk matky s maloletým žiadal upraviť bez obmedzenia, pričom zastupovať maloletého v bežných veciach a spravovať jeho majetok bude otec.
Kolízny opatrovník v prípade rozvodu manželstva žiadal zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky, výživné otcovi určiť sumou 100,- eur mesačne a styk ponechať bez súdnej úpravy s prihliadnutím k názoru maloletého. Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedka - plnoletého syna účastníkov konania O. Y., správou o šetrení pomerov na strane maloletého dieťaťa ako aj prečítaním listinných dôkazov, zadokumentovaných v súdnom spise. Z výpovede navrhovateľky mal súd preukázané, že manželstvo s odporcom uzavrela z lásky, z manželstva pochádzajú dve deti, t.č. maloletý syn W. a plnoletý syn O., ako manželia žijú oddelene od 24.09.2013, naďalej bývajú v spoločnom dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Za hlavnú príčinu rozvratu manželstva navrhovateľka označila citové odcudzenie, alkohol odporcu a jeho vulgárne správanie. Nový vzťah navrhovateľka nemá. Starší syn O. má 18 rokov, je študentom, nemajetný, jeho odôvodnené potreby sú 300 € mesačne, odporca na jeho výživu navrhovateľke do rúk neprispieva, prídavky naňho poberá navrhovateľka, mladší syn W. má 12 rokov, je žiakom 7. triedy, zdravý, jeho odôvodnené potreby sú vo výške 300 €, aktívne nevykonáva žiadnu mimoškolskú činnosť, je pravdou, že dosť času venuje počítaču. Súrodenci nemajú aktuálne dobrý vzťah, začali sa hádať odkedy starší brat ako aj navrhovateľka zistili, že maloletý už skúšal fajčiť cigarety. Školský prospech sa maloletému veľmi zhoršil, od začiatku roku minimálne o 2 stupne, a to v anglickom, slovenskom jazyku a matematike. Čiastočne si to navrhovateľka vysvetľuje situáciou doma, uvedomila si, že maloletý W. ťažko znáša rozvod, preto s ním chodí psychológovi, doteraz sa zúčastnila len prvého sedenia, správu nemá, ďalšie sedenie je 28.11.2014. V zásade sa aj podľa jeho vyjadrenia obáva najviac toho, že v prípade rozvodu by sa musel z G. odsťahovať, pretože navrhovateľka mu oznámila po pojednávaní 08.09.2014 stanovisko otca, ktorý si ho chce vziať do Bratislavy. Navrhovateľka uviedla, že je zamestnaná, jej priemerná mesačná mzda je 650 € mesačne v čistom, okrem toho má príjem ako finančný poradca s príjmom cca 200 € mesačne. Prácu má v C. N., cca 7 km od bydliska.
Z výpovede odporcu súd zistil, že manželstvo uzavrel z lásky, spolužitie s navrhovateľkou ako manželia ukončili 24.09.2013, odvtedy žijú oddelene, aj keď bývajú v dome, ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Odporca uviedol, že nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, po rozvode sa chce odsťahovať k rodičom do Bratislavy, ide o 3-izbový byt, tam by odporca zatiaľ chcel bývať so synom, prípadne by spolu bývali v nájme. Pracuje ako administratívny pracovník, jeho čistá priemerná mzda je 987,82 € okrem tohto príjmu iný príjem nemá, pracuje v Senci, pracovný čas má od 08.00 do 16.30 hod.. Podľa odporcu navrhovateľka výchovu maloletého nezvláda, stále nie je doma, z práce chodí domov o 19.00 hod. skoro každý deň, podľa názoru otca ju maloletý neakceptuje, robí si čo chce, preto spolu s navrhovateľkou boli u psychológa. Psychologička im rozdelila starostlivosť o maloletého po týždni, takto sa oňho starajú cca 1 mesiac, zlepšilo sa správanie, ale aj prospech maloletého, lebo odporca mal možnosť sa s ním učiť. Maloletý pozná rodičov odporcu, pravidelne k ním nechodí, naposledy bol u nich pred mesiacom, rodičia odporcu sú dôchodcovia. Z doplňujúcej výpovede odporcu na otázku splnomocnenca navrhovateľky súd zistil, že odporca prestal úplne komunikovať s maloletým od 4.11.2014.
Súd mal z výsluchu svedka O. Y. za preukázané, že účastníci konania sú jeho rodičia, ktorí naďalej spolu bývajú, aj keď žijú oddelenie, vie, že sa rozvádzajú a bojujú o jeho brata. S bratom mali dobrý vzťah,
ktorý sa teraz zhoršil. Svedok uviedol, že si všimol, že maloletý sa začal výrazne uzatvárať do seba a prestal sa starať o okolie, upína sa k počítaču. On ho radšej nechal na pokoji a preto nevie, čo ho takýmto spôsobom zmenilo. Svedok uviedol, že maloletý sa nechce vyjadrovať k žiadnej veci týkajúcej sa jeho rodičov, ale chce zostať doma.
Zo správy o šetrení pomerov na strane maloletého dieťaťa prednesom kolízneho opatrovníka súd zistil, že maloletý je dieťaťom vychovávaným rodičmi, ktorí spolu ako manželia nekomunikujú, nie je to vhodným prostredím pre ďalší všestranný rozvoj maloletého a preto rozvod manželstva nie je v rozpore so záujmami ich maloletého syna. Zároveň kolízny opatrovník oboznámil súd so stanoviskom maloletého, ktorý sa v čase šetrenia v domácnosti v neprítomnosti matky vyjadril tak, že po rozvode rodičov chce zostať v starostlivosti matky, chce s ňou bývať, k otcovi chce chodiť každý druhý víkend od piatku do nedele.
Kolízny opatrovník za maloleté dieťa preto súdu uviedol, že je potrebné zveriť maloletého do osobnej starostlivosti matky aj prihliadnuť na názor maloletého, nakoľko je nesporné, že je vo veku, že dokáže svoj názor vyjadriť a je to v záujme dieťaťa, nakoľko z pojednávania sa javí starostlivosť u matky ako najvhodnejšie riešenie, styk otca s maloletým navrhol neupravovať, vzhľadom k veku dieťaťa.
Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2, O.s.p pokus o ich zmierenie, bezúspešne.
Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.
Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona) v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze.
Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.
Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že požiadavky kladené zákonom, aby súd skúmal objektívnu existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva
účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené. Za príčinu rozvratu súd určil citové odlúčenie sa navrhovateľky od odporcu . Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd aj s prihliadnutím na vyjadrenie maloletého W. rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti matke, ktoré ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok. Otcovi maloletého súd uložil povinnosť platiť výživné na maloleté dieťa vo výške 150 eur mesačne v pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, nakoľko sa to neprieči záujmom maloletého dieťaťa a stabilite výchovného prostredia maloletého dieťaťa, ktoré dovŕšilo vek 12 rokov, rovnako sa to neprieči odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, k úhrade ktorých je potrebná minimálne suma 300 eur mesačne, takto určené výživné prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov za skutkového stavu, že matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, jej priemerný mesačný zárobok je vo výške 650 eur netto zo závislej činnosti, okrem toho má príjem vo výške 200 eur ako finančný poradca, otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k plnoletému nezaopatrenému dieťaťu, jeho priemerný mesačný zárobok je vo výške 987,82 eura netto zo závislej činnosti. Vážne narušené vzťahy medzi odporcom a maloletým, ktorí spolu prestali úplne komunikovať od 4.11.2014 vylučujú akúkoľvek možnosť zverenia maloletého do osobnej starostlivosti odporcu, rovnako z totožného dôvodu vylučujú zverenie maloletého dieťaťa na čas po rozvode aj do striedavej osobnej starostlivosti oboma rodičmi.
Styk otca s maloletým súd ponechal bez súdnej úpravy s prihliadnutím na návrh rodičov maloletého, stanovisko kolízneho opatrovníka, ako aj na názor maloletého dieťaťa.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.
Poučenie:
Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP). Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP)