Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11Co-87-2014.pdf
PDF · 103.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu: Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovská s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcovi: Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. I. č. XX, K. I., o zaplatenie sumy 114,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 14. novembra 2013, č. k. 2C/100/2013-52, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého p o t v r d z u j e.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh zamietol a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3, § 708 Obchodného zákonníka, § 52, § 53 Občianskeho zákonníka, § 154 ods. 1,2 Občianskeho súdneho poriadku, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť. Počas konania v danej veci navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 114,51 eur spolu s prísl. a k náhrade trov konania, pričom 62,58 eur označená navrhovateľom ako istina predstavuje nepovolený debetný zostatok na účte a suma 51,93 € predstavuje sankčný úrok z omeškania. Súd má za to, že navrhovateľ nesplnil dôkaznú povinnosť na preukázanie svojich tvrdení. Navrhovateľ vo svojom žalobnom návrhu, ale aj v písomnej šepecifikácií svojho nároku, na výzvu súdu poukazoval na debetný zostatok na účte odporcu, ktorý pozostáva z nedoplatkov na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokuty ( v špecifikácii uviedol zmluvná pokuta - kampaň vo výške 39,43 eur). Navrhovateľ počas konania v danej veci, od začiatku sporu zreteľným a ničím nespochybneným spôsobom nepreukázal súdu dôkaz na podporu toho, že odporca mu skutočne dlhuje žalovanú sumu. Navrhovateľom tvrdený debetný zostatok na účte odporcu nemal súd preukázaný a ani nemal k takému tvrdeniu predložený listinný dôkaz. Z listinného dôkazu predloženého navrhovateľom, a to z výpisu z účtu odporcu zo dňa 30.10.2008 vyplýva, že zostatok na účte odporcu je 0,00 eur. Na tomto účte bola dňa 30.10.2008 zaúčtovaná suma 62,58 eur ako vyrovnanie zostatku zatv. účtu, pričom na tomto účte nie je evidovaný dlh 62,58 eur. Z tohto výpisu z účtu a ani z ďalších listinných dôkazov spisu nebolo možné dospieť k záveru, že nárok, ktorý navrhovateľ vyčíslil sumou 62,58 eur predstavuje debetné položky. Ak išlo o sumu z predchádzajúceho obdobia mal navrhovateľ jasným a zreteľným spôsobom ozrejmiť a hlavne preukázať, že skutočne žalovanú sumu odporca navrhovateľovi dlhuje. Z uvedených dôvodov súd návrh ako nepreukázaný zamietol. Vzhľadom k tomu, že súd nemal v konaní preukázaný základný nárok navrhovateľa, t.j. vznik debetného zostatku na účte odporcu, nemohol súd navrhovateľovi priznať ani požadovaný sankčný úrok, prípadne zmluvnú pokutu vo výške 51,93 eur požadovaný s odkazom na ust. čl. I. bod 7 VOP, nakoľko v konaní nebolo
preukázané porušenie, resp. neplnenie zmluvných povinností zo strany odporcu. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému odporcovi nepriznal právo na ich náhradu, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 29,29 eur. Ako odvolací dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ poukázal na inštitút všeobecných obchodných podmienok v zmysle ust. § 273 Obchodného zákonníka a na ustanovenia konkrétnych všeobecných obchodných podmienok platných v danom prípade, keď odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky tým, že jeho účet dosiahol nepovolený debetný zostatok v dôsledku čoho navrhovateľ dňa 27.10.2008 odstúpil od zmluvy a aktuálny dlh bol vo výške 62,58 eur. Zo strany navrhovateľa došlo k vyrovnaniu nevyrovnaného debetného zostatku v sume 62,58 eur, čo je vyjadrené vo výpise z účtu. K tomu prislúcha aj príslušný sankčný úrok z omeškania (zmluvná pokuta vo výške 20% ročne zo sumy 62,58 eur od 31.10.2008 do 30.06.2012 a 28 % sankčný poplatok zo sumy 62,58 eur od 01.07.2012 do zaplatenia). Zmluvná pokuta bola dostatočne jasne a zrozumiteľne dojednaná v čl. III bod 23 Všeobecných obchodných podmienok ako sankčný poplatok. Zo strany súdu došlo k porušeniu práv navrhovateľa na súdnu ochranu, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, svoje rozhodnutie pritom ani dostatočne neodôvodnil v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Odporca odvolací návrh nepodal k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 204 ods. 1 O.s.p. a § 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť.
Predmetom konania na súde prvého stupňa je návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha od odporcu zaplatenia sumy 114,51 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 62,58 eur od 31.10.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v časti o náhrade trov konania.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.
V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci.
Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z
hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa Dexia banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 a odporcom bola dňa 25.07.2006 uzatvorená Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb podľa ustanovení Obchodného zákonníka, s obsahom, ktorým je zmluva o zriadení účtu, typ účtu rastový osobný účet, spôsobom poplatkovania je Balík výhoda, frekvencia výpisov mesačne a výpisy sa zasielajú na adresu bydliska odporcu. Odporca je majiteľom účtu a navrhuje uzatvorenie zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty s denným limitom 10.000,- Sk.Navrhovateľ podaním z 09.09.2013 upresnil návrh tak, že v dôsledku jeho zrejme nedopatrenia uvedením v návrhu, že si s odporom dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, v skutočnosti sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na VOP a Sadzobník poplatkov. Odporca porušil zmluvu a VOP tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, dostal sa do nepovoleného debetu v zmysle čl. II bod 23 VOP, v dôsledku čoho navrhovateľ podľa čl. III bod 37 listom odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu debetného zostatku v lehote 3 dní od doručenia odstúpenia. Dňom doručenia odstúpenia zanikli všetky zmluvy viažúce sa k zrušenému účtu a navrhovateľ ukončil poskytovanie produktov/služieb podľa zmlúv. Odporca neuhradil debetný zostatok a k 30.10.2008 došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku odporcu navrhovateľom, čo je vyjadrené vo výpise účtu odporcu ako vyrovnanie zostatku zatv. účtu. Podľa navrhovateľa ide o účtovné vyrovnanie zo strany navrhovateľa. K špecifikácii sumy 114,51 eur uviedol, že pozostáva z nedoplatku na poplatkoch vo výške 62,58 eur a sankčného úroku - zmluvnej pokuty vo výške 39,43 eur, ktorú uplatňuje navrhovateľ podľa čl. I bod 7 VOP. Podľa Sadzobníka poplatkov Dexia banka Slovensko, a.s., platného od 01.04.2004, časti E) depozitné produkty - ostatné poplatky je v časti 1.E.4 sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debetnom účte 20% ročne do 30.6.2012 a 28 % od 1.7.2012. Navrhovateľ preukazoval dôvodnosť uplatneného nároku výpismi z účtu odporcu, pričom z predložených dvoch výpisov z účtu odporcu č. 9 a 10 zo za obdobie od 30.9.2008 do 30.10.2008 sa dá vyvodiť iba to, že za dve debetné položky podľa výpisu č. 9 účtoval navrhovateľ odporcovi za úrok sumu 0,32 eur a za balík výhoda 50+ sumu 1,64 eur a v zmysle výpisu č.10 účtoval navrhovateľ odporcovi úroky vo výške 0,34 eur, za balík Výhoda 50+ sumu 1,64 eur, zmluvnú pokutu vo výške 39,43 eur a uviedol k 30.10.2008 vyrovnanie zostatku na účte 62,58 eur.
Z takto predložených výpisov súd prvého stupňa správne považoval za nepreukázané navrhovateľom tvrdené skutočnosti, keď z týchto výpisov nie je jednoznačne a spoľahlivo preukázaný konečný zostatok na účte odporcu, ktorý má byť podľa navrhovateľa záporný (t.j. debetný zostatok), nakoľko k 30.10.2008 je vo výpise uvedený konečný zostatok na účte 0.00 eur. V časti výpisu z účtu označenom ako transakcie je uvedená položka vyrovnanie zostatku zatv. účtu 62,58 eur, čo však súd správne nepovažoval za hodnoverný údaj o konečnom zostatku účtu. Pokiaľ aj navrhovateľ argumentoval, že sa jednalo len o účtovné vyrovnanie zatvoreného účtu, takáto argumentácia podľa odvolacieho súdu nie je dostatočná na vyvrátenie pochybností a jednoznačné preukázania výšky debetného zostatku na účte odporcu, keď napr. za vyrovnanie účtu by bolo možné považovať aj uhradenie tohto debetného zostatku odporcom. Odvolací súd považuje za jednoznačný a hodnoverný údaj o konečnom zostatku na účte, ktorý bol k 30.10.2008 vo výpise uvedený vo výške 0.00 Eur.
Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom prvostupňového súdu o nesplnení dôkaznej povinnosti a neunesení dôkazného bremena, poukazujúc na to, že navrhovateľ v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním návrhu, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Odporca ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) navrhovateľa nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme. Každého z účastníkov sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (tzv. dôkazná povinnosť). Cieľom tejto dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania debetného zostatku na účte odporcu, nebolo možné považovať za preukázanú ani dôvodnosť sankcionovania porušenia povinnosti odporcu, ktorá mala základ práve v tomto debetnom zostatku. Navrhovateľ si túto sankciu uplatnil vo forme zmluvnej pokuty, pričom odvolací súd zdieľa názor súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluvná pokuta nebola dojednaná platne pre jej neurčitosť (§ 37 ods. 1, § 544 ods. 1 OZ). Samotný navrhovateľ tento nárok označoval rôzne, v návrhu na začatie konania ho označil ako sankčný úrok z omeškania, v sadzobníku poplatkov je uvedený ako sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete, navrhovateľ odkazoval na čl. III bod 23 VOP, kde sa uvádza sankčný poplatok. Z uvedeného je teda zrejmá nejednoznačnosť a z toho vyplývajúca neurčitosť takéhoto dojednania, keď je nevyhnutné v prvom rade jednoznačne rozlišovať inštitúty ako zmluvná pokuta, úrok, úrok z omeškania. V danom zmluvnom vzťahu o to viac, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský, so zvýšenou právnou ochranou odporcu ako spotrebiteľa, ktorého môžu platne zaväzovať len také zmluvné podmienky, ktoré sú dostatočné jasné, určité a zrozumiteľné. Odvolací súd týmto žiadnym spôsobom nespochybňuje právo dodávateľa upraviť zmluvné podmienky aj vo forme všeobecných obchodných podmienok (§ 273 ObchZ), tieto však musia byť dojednané jasne, určite a zrozumiteľne tak, aby spotrebiteľovi jasne, určite a zrozumiteľne deklarovali obsah jeho práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu.
Pokiaľ odvolateľ poukazoval na to, že zo strany súdu došlo k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, keď súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, svoje rozhodnutie pritom ani dostatočne neodôvodnil v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p., ani túto odvolaciu námietku nepovažuje odvolací súd za dôvodnú.
V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria
súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7 Cdo 148/2011, ktorý konštatuje, že podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Ak je toto konanie v rozpore s procesnými zásadami, porušuje ústavnoprávne princípy (II. ÚS 85/06). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07). Za arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj vtedy, keď popri jednoznačnom právnom závere dospeje bez akéhokoľvek vysvetlenia či zdôvodnenia aj k protichodnému právnemu záveru. Rovnako treba kvalifikovať aj situáciu, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. februára 2006).
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne riadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne aj vecne odôvodnil. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia primeraným spôsobom vysporiadal s argumentáciou navrhovateľa, čo spôsobuje presvedčivosť odôvodnenia. Odvolací súd v napadnutom rozhodnutí nenašiel žiadnu takú vadu rozhodnutia, ktorá by mala za následok nepreskúmateľnosť a nezákonnosť tohto rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania potvrdil.
V odvolacom konaní plne úspešnému odporcovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznať.
Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom 3 : 0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.