Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-403-2014.pdf
PDF · 92.73 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/403/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., a sudcov JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr . Jarmily Pogranovej v právnej veci navrhovateliek: 1. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. E. XXX, 2. D. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., ul. E. XX, 3. D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., J. T. XXX/X, všetky zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti odporkyni: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. J., ul. E. XXX/X, zast. JUDr. René Hudzovičom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova tr. 49, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu v Nitre zo dňa 17. februára 2014 č. k. 12C/80/2009-286, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým (v poradí druhým) rozsudkom súd prvého stupňa určil, že do dedičstva po B. O., zomrelom 13.07.2009 patrí nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, v kat. úz. L. J., obec V., okres V., parc. registra „C“ č. 11/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2 v podiele 1-iny k celku. O trovách konania rozhodol výrokom, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ustanovením § 126 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Konštatoval, že navrhovateľky sa podaným návrhom domáhali určenia, že do dedičstva po neb. B. O., zomrelom v priebehu konania dňa 13. 07. 2009, patria nehnuteľnosti vyššie popísané v podiele 1-iny k celku. Uviedol, že B. O. bol v pozemno-knižnej vložke č. 405, v kat. úz. L. J., zapísaný ako podielový spoluvlastník parcely č. 23 - spoločný dvor o výmere 228 štvorcových siah v podiele 1-ice k pôvodnému podielu 1-ice, teda v rozsahu 1-iny, ktorý bol užívaný vždy ako spoločný dvor spolu s ďalšími rodinami, ktoré tu bývali. Vykonaným dokazovaním, výpoveďami svedkov a ohliadkou mal súd prvého stupňa preukázané, že sa jednalo o spoločný dvor, nie prístupovú cestu. Cez spornú parcelu sa prechádzalo a bola užívaná spoločne. Výpovede svedkov na zistenie, kto užíval spoločný dvor a akým spôsobom sa po dvore chodilo, či iba peši, autami, vozmi, prípadne traktorom neboli jednotné. Svedkovia L., J. O., J. O., R., B., uvádzali, že cez spoločný dvor sa chodilo peši, autom, aj traktorom, svedkovia B. Z., Z. Z., Z., Q., P., P., N., P., P., J. a S. P., D., uvádzali, že cez spoločný dvor sa prechádzalo len peši, pretože je úzky a strmý, čo bolo zrejmé aj zo samotnej ohliadky. Svedok Z. vozil cez pozemok uhlie a chodil autom až dolu, svedok Q. vozil uhlie, ale vysypal ho hore, pretože podľa jeho vyjadrenia ďalej sa autom ísť nedalo. Spoločný dvor na prechod využívali rodiny, ktoré v ňom bývali. Niektorí svedkovia B., Z. Z., P., P., Y., tvrdili, že v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemkov, pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci si zamenili pozemky a rodina O. užívala spodnú časť dvora, ktorú si oddelila bránkou. Existenciu bránky potvrdili svedkovia L., B. a Z. Z., Z., Q., P. a ďalší. Na ohliadke bolo zistené, že na parcele sú dva drevené stĺpy a zvyšok kamenného múru, kde sa nachádzala pôvodne bránka, pričom rodine Z. zostala vrchná časť dvora a rodina O. užívala konkrétny pozemok oddelený bránkou od zvyšnej časti spoločného dvora, bez súčasného spoluužívania tohto pozemku ďalšími osobami. Vychádzajúc z takto
zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa aj s poukazom na právny názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení uzavrel, že reálna deľba pozemkov nebola v konaní preukázaná. Bolo preukázané, že dvor bol užívaný spoločne, čomu potom nenasvedčuje odporkyňou tvrdená reálna deľba medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi, rovnako tak ani jej tvrdenie vyjadrenie, že reálna deľba mala mať za následok aj zriadenie práva prechodu cez túto parcelu v prospech ustupujúcich spoluvlastníkov. Konštatoval, že na druhej strane je potrebné vziať do úvahy, že ak dohoda o reálnej deľbe, so zriadením práva prechodu existovala, neodzrkadlili sa právne dôsledky týchto úkonov ani v notárskej zápisnici č. N 90/2000 NZ/86/2000 zo dňa 02.08.2000, ktorou právni nástupcovia pozemno- knižných spoluvlastníkov vyhlásili nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a nie je zrejmé, prečo potom nebohý B. O. tento spor inicioval, pokiaľ by reálnu deľbu akceptoval tak, ako tvrdila odporkyňa. Odporkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala jednoznačne, kedy, medzi kým a ako malo dôjsť k reálnej deľbe, či sa týkala všetkých spoluvlastníkov z tohto obdobia, pretože v konaní bolo jednoznačne preukázané spoločné užívanie spornej parcely. Vykonané dokazovanie ohľadne reálnej deľby nebolo pre jej preukázanie dostačujúce, a ani doplnené dokazovanie výsluchmi svedkov Z., Q., P., D., Z., neobjasnilo otázky, ktoré by mali preukázať existenciu reálnej deľby, keďže sa títo svedkovia k vlastníckym vzťahom k pozemku a reálnej deľbe nevedeli vyjadriť a vyjadrovali sa len k spôsobu chodenia cez spoločný dvor. Samotná skutočnosť, že pozemok navrhovateľov bol oplotený neznamená automaticky reálnu deľbu a prípadné výlučné užívanie dolnej časti spoločného dvora rodinou O. tiež nie je dôkazom o výlučnom užívaní hornej časti pozemku rodinou Z. a dôkazom o reálnej deľbe pozemno- knižných spoluvlastníkov. Z uvedených dôvodov návrhu vyhovel. K výške spoluvlastníckeho podielu 1 iny k celku uviedol, že vychádza z údajov o spoločnom dvore, pozemku, pôvodne označeného ako parcela č. 23 uvedená v PK vložke 405 a z geometrického plánu č. 224-135/9, ktorý bol prílohou notárskej zápisnice č. N 90/2000 NZ/86/2000 zo dňa 02.08.2000, ktorou bolo osvedčené vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a boli podkladom na zápis vlastníckeho práva predchádajúcich vlastníkov, od ktorých potom odporkyňa parcelu kúpila. Geometrický plán vysporiadal stav vlastníctva pôvodnej parcely č. 23, zapísanej vo viacerých pozemno-knižných vložkách tak, že vytvoril nové parcely, medzi nimi aj parcelu č. 11/1 zohľadniac vlastnícke pomery vyplývajúce z pôvodných pozemno-knižných vložiek. Z uvedených dôvodov právni nástupcovi pôvodných pozemno-knižných vlastníkov nemohli vydržať vlastnícke právo k celej parcele č. 11/1, keďže túto užívala aj rodina navrhovateliek a notársku zápisnicu považoval za neplatnú.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a určiť, že do dedičstva po B. O. patrí sporná nehnuteľnosť v podiele 1/20-iny k celku a zároveň žiadala priznať náhradu trov konania. Poukázala na to, že súd prvého stupňa pochybil pri určení výšky ideálneho spoluvlastníckeho podielu k parcele č. 11/1, pretože nebral do úvahy údaje zapísané v pkn. vl. 405 pre k. úz. L. J., v ktorej pôvodná pozemnoknižná parcela č. 23, z ktorej bola parcela č. 11/1 o výmere 304 m2 vytvorená, bola ako dvor spoločný s nehnuteľnosťami, zapísanými v pozemnoknižných vložkách č. 2, 12, 222, 251 o výmere 228 štvorcových siah. V pkn. vl. č. 405 je okrem iných ako podielový spoluvlastník v podiele 1-iny k pôvodnému podielu 1, teda k 1 parc. č. 23 zapísaný B. O.. Z uvedených údajov v pozemkovej knihe je zrejmé, že pôvodnému pozemno-knižnému spoluvlastníkovi B. O. patrí ideálny spoluvlastnícky podiel vo výške 1-iny spoluvlastníkov zapísaných v pkn. vl. č. 405, t. j. 1-iny z úhrnného spoluvlastníckeho podielu 1/5-iny. Pokiaľ totiž parcela č. 23 v pkn. vl. č. 405 zapísaná ako spoločný dvor s ďalšími nehnuteľnosťami vlastnícky patriaci vlastníkom zapísaných iných - piatich pkn. vložkách, tak potom všetkým pkn. vlastníkom zapísaným v pkn. vl. č. 405 pripadá k parcele č. 23 celkový úhrnný spoluvlastnícky podiel vo výške 1/5-iny tak, ako pripadá všetkým vlastníkom zapísaným v pkn. vložke 2, 12, 222, 251. Na podporu svojich tvrdení poukázala na zápis v pkn. vl. č. 222, kde ako vlastník spoločného dvora parcely č. 23 je zapísaný L. T. v celosti a ak by teda neplatil ňou popísaný spôsob stanovenia výšky spoluvlastníckych podielov, pre pôvodného pkn. spoluvlastníka B. O. by nezostal žiadny podiel k spoločnému dvoru, parc. č. 23. Poukázala na to, že súd prvého stupňa nesprávne vychádzal z geometrického plánu, ktorý bol prílohou notárskej zápisnice, hoci ustálil, že táto je neplatná. Z týchto dôvodov do dedičstva po nebohom B. O. môže patriť ideálny spoluvlastnícky podiel vo výške 1/20-iny k celku.
Navrhovateľky v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Nestotožnili sa s názorom odporkyne o pochybení súdu pri určení výšky spoluvlastníckeho podielu. Uviedli, že ak by geometrický plán č. 224/135/9 nebol koncipovaný v súlade so zápismi uvedenými v jednotlivých pozemno-knižných vložkách č. 405, 411, 1013, 360 a 222, Katastrálny odbor Okresného úradu Nitra by ho úradne neoveril. Súhlasili s odporkyňou v tom, že
geometrický plán nie je listinou, ktorá by určovala výšku spoluvlastníckeho podielu, avšak jeho obsah bol premietnutý do súboru geodetických informácií a údaje katastra uvedené v ustanovení § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Podľa ich názoru nebolo preukázané, že by do dedičstva mal patriť spoluvlastnícky podiel 1/20-iny a príklad odporkyne ohľadom výpočtu spoluvlastníckeho podielu L. T. nemožno v tomto konaní aplikovať, pretože nebol podielovým spoluvlastníkom pozemku od 01. 10. 1940 a nemohol ním byť ani v čase úmrtia B. O., čo môže byť aj jeden z dôvodov, pre ktoré sa v GP pri pkn. vl. č. 222 a následne pri pozemku explicitne uvádzajú ako podieloví spoluvlastníci len Z. Z., S.. F. P., B. Y. a B. O.. Z uvedených dôvodov navrhli rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho konania. Pre prípad, že by sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou odporkyne navrhli, pokiaľ ide o náhradu trov konania, ju odporkyni nepriznať.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP pri súčasnom verejnom vyhlásení rozsudku za splnenia podmienok uvedených v § 214 ods. 3 v spojení s § 156 ods. 3 OSP dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné.
Predmetom konania bol návrh podaný B. O. na súde prvého stupňa dňa 29. 04. 2009, ktorým sa domáhal určenia, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1-iny k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, v kat. úz. L. J. ako parc. č. 11/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2. Návrh odôvodnil tým, že v pkn. vl. č. 405, kat. úz. L. J. je pod poradovým číslom 4 k parc. č. 23, spoločný dvor o výmere 228 štvorcových siah pod B 8/a zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele 1-ice, k pôvodnému podielu 1-ice parcely, teda 1-iny. Uvedená parcela je v súčasnosti zapísaná v LV č. XXXX, v kat. úz. L. J. ako parc. č. 11/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2 na mene odporkyne v celosti. Bola vytvorená GP č. 224-135/9 z 19. 10. 1999 a podľa neho bol tiež podielovým spoluvlastníkom parcely bol podiele v 1-ine. Vlastníctvo odporkyne k uvedenej parcele bolo zapísané na základe kúpnej zmluvy z 25.06.2001, ktorou odkúpila nehnuteľnosť od právnych nástupcov pôvodných pozemno-knižných vlastníkov, ktorí na základe vyhlásenia do notárskej zápisnice N/90-2000 zo dňa 28.03.2000 nadobudli vlastnícke právo titulom vydržania. Navrhovateľ tvrdil, že pozemok bol vždy užívaný ako spoločný dvor, mal tam dom, ešte tri roky spätne ho užíval a cez spoločný dvor spolu s ďalšími občanmi do tohto domu bez akýchkoľvek problémov chodil. Z uvedených dôvodov popieral vlastnícke právo odporkyne, resp. právnych predchodcov, nadobudnuté titulom vydržania. B. O. v priebehu konania, dňa 13.07.2009 zomrel, a účastníčkami konania sa stali jeho právni nástupcovia - dedičia, ktorí navrhli zmenu návrhu. Uznesením č. k. 12C/80/2009-45 zo dňa 17. decembra 2010 súd prvého stupňa pripustil zmenu návrhu v znení, aby bolo určené, že do dedičstva po nebohom B. O., nar. XX.XX.XXXX a zom. dňa 13.07.2009 patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, v kat. úz. L. J. ako parc. č. 11/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2 v podiele 1-iny k celku.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom zo dňa 04. apríla 2012 č. k. 12C/80/2009-168 tak, že návrh zamietol, keď dospel k záveru, že sporná parcela bola spoločným dvorom, nie prístupovou cestou a v minulosti došlo k reálnej deľbe pozemkov, keď pôvodní pozemno-knižní spoluvlastníci zamenili pozemky a rodina navrhovateľov užívala spodnú časť dvora, ktorú si oddelila bránkou, a ďalej z dôvodu, že navrhovateľky sa domáhali určenia ideálneho podielu 1-iny, čo bolo v rozpore s preukázanými skutočnosťami o užívaní reálne vyčleneného pozemku.
Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa napadli odvolaním navrhovateľky a Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací, uznesením č. k. 8Co/180/2012-224 z 06. decembra 2012 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vyslovil právny názor, že závery súdu prvého stupňa o reálnej deľbe sú predčasné, pretože v tomto smere súd neprodukoval žiaden dôkaz preukazujúci deľbu medzi spoluvlastníkmi a nezaoberal sa tým, kedy k reálnej deľbe malo dôjsť. V tejto súvislosti poukázal na rozporné vyjadrenie odporkyne, keď uvádzala, že navrhovateľkám prislúcha iný podiel, než akého sa domáhajú a v ďalšom vyjadrení tvrdila, že nehnuteľnosť kúpila od pána Z. s tým, že všetko je vysporiadané. Až následne, v priebehu konania sa začalo tvrdiť, že niekedy v minulosti došlo k reálnej deľbe. Keďže vykonanému dokazovaniu nenasvedčovala tvrdená reálna deľba medzi pôvodnými pozemno-knižnými vlastníkmi, o ktorý skutkový záver oprel súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zisťovať, či k prípadnej reálnej deľbe došlo za splnenia všetkých zákonných podmienok, vychádzajúc z obdobia, kedy k reálnej deľbe malo dôjsť za súhlasu všetkých spoluvlastníkov z toho obdobia a vyporiadať sa s otázkou, prečo B. O., pôvodný navrhovateľ daný spor inicioval, keď podľa tvrdenia odporkyne mal len reálnu deľbu akceptovať. Súd prvého stupňa viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom ďalších svedkov - Z., J. O., Q., ktorí sa vyjadrovali k spôsobu užívania sporného pozemku. Na základe doplneného dokazovania potom vo veci rozhodol tak, že návrhu vyhovel, keďže z vykonaného dokazovania nemal jednoznačne preukázanú existenciu reálnej deľby pozemku. Výmeru spornej parcely určil v rozsahu 1-iny k celku, vychádzajúc z pozemno-knižnej vložky č. 405 a GP č. 224-135/9, ktorým bola sporná parcela vytvorená a ktorý vyporiadal vlastníctvo pôvodnej parcely č. 23, zapísanej vo viacerých pkn. vložkách.
Podľa § 132 ods. 1 Obč. zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
Podľa § 136 ods. 1 Obč. zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých spoluvlastníkov.
Odvolací súd po prejednaní dospel k záveru, že súd prvého stupňa v intenciách zhora uvedenej platnej právnej úpravy v súdenej veci postupoval, pričom v tomto smere dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správny právny záver. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, využijúc postup podľa § 219 ods. 2 OSP sa obmedzil na skonštatovanie jeho správnosti. Súd prvého stupňa učinil správny právny záver o tom, že v konaní nebolo preukázané, že by niekedy v minulosti došlo k reálnej deľbe pozmeno-knižnej prac. č. 23 medzi spoluvlastníkmi, rodinou Y., O., Z. a P. a vyhlásenie učinené v notárskej zápisnici N 90/2000, NZ 86/2000 dňa 29.03.2000 o tom, že išlo o parcelu reálne vyčlenenú a užívanú právnymi predchodcami účastníkov notárskej zápisnice v konaní neboli preukázané. Ani výpoveďami svedkov nebola reálna deľba preukázaná a iba skutočnosť, že pozemok právnych predchodcov navrhovateliek, nachádzajúci sa v spodnej časti parcely, bol oplotený, nesvedčí o reálnej deľbe, keď okrem iného cez parcelu prechádzali k ich domu. Tieto skutočnosti vyplynuli z výpovedí svedkov. Napokon ani odporkyňa v odvolaní netvrdí skutočnosti o reálnej deľbe. Jej odvolanie smerovalo len do výšky spoluvlastníckeho podielu nehnuteľnosti patriacej do dedičstva určenej v rozsahu 1-iny k celku tvrdiac, že správne má byť 1/20-ina. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v pkn. vl. č. 405, pre kat. úz. L. J., je pod poradovým číslom 4 zapísaná parc. č. 23 - spoločný dvor s miestnymi číslami 11, 12, 13, 14, 15,16,17,18,19 , ktoré sú zapísané vo vložkách 2, 12, 222, 251, čo znamená, že parc. č. 23 bola dvor spoločný pre domy pod vyššie uvedenými miestnymi (dnes súpisnými) číslami a slúžila ako prístup k domom zapísaným v pkn vložkách č. 2, 12, 222, 251. V pkn. vložke je riešený vlastnícky vzťah k parc. č. 23 s tým, že k tomuto druhu pozemku, ako spoločnému dvoru, boli viazané práva vlastníkov nehnuteľností, domov súp. č. 11 -19, ku ktorým bol prístup práve cez parcelu č. 23, označenú ako „spoločný dvor“ a vlastníci tejto parcely boli povinní rešpektovať a strpieť práva vlastníkov uvedených domových nehnuteľností Geometrický plán č. 224-135/9, ktorým bola vytvorená aj sporná parcela, rešpektuje platný právny stav pkn. parc. č. 23 uvedený vyššie a z pkn. vložky č. 405 vyplýva, že právny predchodca navrhovateľov bol zapísaný ako vlastník 1-iny parc. č. 23, ktorá vytvoreným geometrickým plánom dostala označenie ako parc. č. 11/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 304 m2.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Odvolací súd nerozhodol o trovách odvolacieho konania, keďže súd prvého stupňa si rozhodnutie o trovách konania vymienil na rozhodnutie po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej, v zmysle § 151 ods. 3 OSP, v ktorom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.