Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-106-2013.pdf
PDF · 113.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú E. H., H.. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky Z. H., H.. X.X.XXXX, trvale bývajúcej N. E.-S. H. V. M. XX/A, za účasti otca S. H., H.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho N. E.- S., toho času bývajúceho X., B. K.. XXX, K., H., zastúpeného splnomocneným zástupcom K. R., H.. X.X.XXXX, trvale bývajúcim N. E.P. H. S. V. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 16C 237/2011 zo dňa 3.7.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletej E.H. H., H.. X.XX.XXXX, zo sumy 70 € mesačne na sumu 200 € mesačne od 1.11.2014 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.
Konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 28.6.2011 do 31.10.2014 zastavuje.
Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 250 € návrh v prevyšujúcej časti zamieta.
Otec je povinný zaplatiť na účet tunajšieho súdu sumu 501,44 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletej doručila tunajšiemu súdu dňa 31.5.2013 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú E. zo sumy 70 € mesačne na sumu 250 € mesačne od 1.6.2013 do budúcna, zároveň žiadala o vyplatenie spätného výživného od podania návrhu na rozvod od 28.6.2011 do právoplatnosti rozsudku o rozvode dňa 20.11.2012, ktorý návrh odôvodňovala tým, že s otcom dieťaťa bola rozvedená, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2012, maloletá E. bola zverená do jej osobnej starostlivosti, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej vo výške 70 € mesačne, náklady spojené s výchovou maloletej podstatne vzrástli, príkladmo uviedla vyššie vreckové, nákup kozmetiky, oblečenia, cestovné a iné, ona pracovala ako predavačka na dohodu, jej plat nevystačoval na vedenie domácnosti, v čase pôvodného rozhodnutia o výživnom otec dieťaťa nepracoval, v čase podávania tohto návrhu pracoval v zahraničí ako kuchár, takže mal podstatne vyšší príjem.
Následne matka na výzvu súdu písomne dňa 24.6.2013 svoj návrh upravila a žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletú E. zo sumy 70 € na sumu 250 € mesačne od 1.6.2013 do budúcna, zároveň uviedla špecifikáciu výdavkov na maloletú a to cestovné 10 €, kozmetika 15 €, vreckové 75 €, hygienické potreby 15 €, strava 30 €.
Otec maloletej dňa 16.7.2013 požiadal o predlženie lehoty danej mu súdom na vyjadrenie sa k návrhu matky a následne vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.8.2013 s návrhom matky nesúhlasil, navrhoval návrh matky na zvýšenie výživného zamietnuť, dôvodiac tým, že jeho mesačný príjem bol v tom čase 550 €, z čoho si platil bývanie 80 €, internet 30 €, pôžičky vo výške po 150 € mesačne, výživné na syna S. na jeho účet 75 € mesačne a uviedol, že maloletá bola riešená úradom práce, keďže nechodila pravidelne do školy, matka sa o dcéru riadne nestarala, podľa jeho informácií bola viac u starých rodičov ako u matky, mal za to, že matka chcela zvýšenie výživného pre svoje potreby, keďže sa údajne dopočul, že sa rada zabávala a chodila po diskotékach.
Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe zo dňa 31.7.2013 po prešetrení pomerov doporučil v súlade s podaným návrhom rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloletú po zohľadnení aktuálnych príjmových a majetkových pomerov rodičov, predovšetkým však po zohľadnení odôvodnených potrieb maloletej.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, otca cestou dožiadaného súdu, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej E. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 16C 237/2011 zo dňa 3.7.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.11.2012, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, na čas po rozvode tohto manželstva súd zveril maloletú E. do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal prispievať na jej výživu výživným vo výške po 70 € mesačne, pričom pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že matka bola zamestnankyňou spoločnosti F., kde dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 297 €, otec dieťaťa bol zamestnaný N. D. Q. kde pracoval ako kuchár a kde dosahoval minimálnu mzdu, obaja rodičia mali okrem maloletej E., ktorá bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, vyživovaciu povinnosť aj voči už plnoletému synovi S., H.. XX.X.XXXX, ktorý bol študentom 3. ročníka SOŠ.
Na pojednávanie konané vo veci dňa 23.10.2013, na ktoré bol otec maloletej riadne a včas predvolaný, sa otec nedostavil, pričom v písomnom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní súhlasil, aby bolo pojednávané bez jeho prítomnosti.
Vzhľadom na uvedené súd uznesením zo dňa 30.10.2013 sp. zn. 23P 106/2013 otca písomne vyzval v súlade s ust. § 114 ods. 3 O.s.p. na vyjadrenie sa k v uznesení mu daným otázkam týkajúcim sa predmetu konania, ktoré uznesenie bolo otcovi doručené dňa 13.11.2013. Na uvedenú výzvu otec reagoval písomným podaním doručeným súdu dňa 21.1.2014, v ktorom ale neodpovedal na všetky súdom uložené mu otázky a nedokladoval všetky skutočnosti na dokladovanie ktorých bol vyzvaný.
Súd následne vypracoval dožiadanie za účelom vypočutia otca dožiadaným súdu v mieste jeho terajšieho pobytu v Nemecku a to uznesenie zo dňa 27.1.2014.
Vzhľadom na to, že otec založil do spisu celý rad písomností v nemeckom jazyku, ako aj vzhľadom na to, že súd nariadil vypočutie otca dožiadaným súdom, uznesením sp. zn. 23P 106/2013 zo dňa 27.1.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.2.2014, súd pribral do konania tlmočníka, ktorému uložil vykonanie prekladu písomností, následne po doručení týchto prekladov na základe prekladateľom vyčíslenej odmeny uznesením sp. zn. 23P 106/2013 zo dňa 18.2.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.3.2014, priznal súd prekladateľovi odmenu 79,06 €, ktorá mu bola predbežne vyplatená zo štátnych prostriedkov.
Po doručení vybaveného dožiadania od dožiadaného súdu v Nemecku dňa 5.6.2014 súd uvedené zaslal pribratému prekladateľovi na preklad, ktorý za uvedený preklad si následne vyúčtoval odmenu a súd mu za uvedený preklad priznal odmenu uznesením sp. zn. 23P 106/2013 zo dňa 16.7.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.8.2014, vo výške 154,68 €.
Z výpovede otca pred dožiadaným súdom súd zistil, že otec sa na predvolanie k uvedenému dožiadanému súdu dostavil, avšak súd nepribral do konania prekladateľa a výpoveď otca bola dožiadanému súdu tlmočená „šéfkou“ otca maloletej, ktorá podľa uvedenej zápisnice bola slovenskou štátnou občiankou a ktorá mala sprevádzať otca ako „tlmočníčka“, keďže on „nehovoril dobre po nemecky“. Z takejto výpovede otca pred dožiadaným súdom vyplýva, že otec v tom čase súhlasil so zvýšením výživného na maloletú E. na sumu 100 € mesačne zo sumy 70 € mesačne, vedel však, že matka s takýmto jeho návrhom nesúhlasila, tvrdil, že má dve deti, okrem E. má i naďalej syna S., H.. XX.X.XXXX, ktorý už nežije s matkou ale býva u svojej starej matky, ďalšie vyživovacie povinnosti nemal. Uviedol, že na S. neplatí už nič, platí výživné na E., keďže S. už bol plnoletým a súd mu údajne povedal, že už nemusí platiť nič, napriek tomu mu však zasielal každý mesiac 70 až 100 € formou prevodu na účet, s oboma deťmi sa vídaval, brával ich na dovolenky, deti ho v mieste jeho terajšieho bydliska ešte nenavštívili, s deťmi sa vídaval 3 - 4 razy do roka, v roku 2013 bol s deťmi na dovolenke v Maroku v trvaní 8 dní a za túto dovolenku zaplatil spolu 1.800 €, uviedol ďalej, že plnoletému S., ktorý si urobil vodičský preukaz mesiac pred jeho výpoveďou pred dožiadaným súdom, ktorú výpoveď vykonal 18.3.2014, kúpil auto za 1.900 €, pričom vodičský preukaz mu uhradil vo výške jednej polovice a druhú polovicu mu uhradila stará matka, teda matka matky S., uviedol, že E. kúpil 2 mobily, jeden za 70 €, druhý za 140 €, o čom doklady súdu nepredložil, tvrdil, že vždy kupuje maloletej oblečenie, topánky, blúzky, nohavice, o čom taktiež súdu doklady nepredložil, v tom čase býval s kolegom, ktorého priezvisko nepoznal v spoločnom byte pozostávajúcom z 2 izieb, každý z nich obýval jednu izbu, za toto bývanie on platil z celkovej sumy 350 € sumu 200 € čo nezdokladoval, ako svoj mesačný príjem uvádzal sumu 550 € s tým, že pracoval ako výpomoc v kuchyni, z ktorej mzdy, udával, že mu bol odpočítavaný nájom, nevlastnil žiaden majetok a nesplácal v tom čase žiadne pôžičky, okrem príjmu zo zamestnania ďalšie príjmy nemal. K mobilu kúpenému za 70 € doplnil, že tento kúpil E. v minulom roku k narodeninám a keďže bol pokazený, daroval jej následne druhý mobil za 140 €, maloletej E.Í. k Vianociam kúpil podľa jej výberu veci za 200 €. Bol poučený, že s matkou dieťaťa sa môže dohodnúť na výške výživného.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 26.11.2014 matka vzala svoj návrh za obdobie do 30.10.2014 späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, výživné zo strany otca na maloletú žiadala zvýšiť od 1.11.2014 do budúcna, pričom trvala na ňou navrhovanej výške výživného 250 € mesačne.
Splnomocnený zástupca otca prítomný na tomto pojednávaní so späťvzatím uvedenej časti návrhu matkou súhlasil.
Matka skončila pracovný pomer u zamestnávateľa U. F. K..Q..X.. E., u ktorého bola zamestnaná pri predchádzajúcej úprave výživného, z dôvodu uplynutia dohodnutej doby tohto pracovného pomeru 18.7.2012.
V čase od 27.7.2012 do 31.8.2012 na základe dohody o vykonaní práce bola zamestnankyňou spoločnosti R. U., K..Q..X.. C., u ktorého za uvedené obdobie zarobila spolu 28 €.
Na základe ďalšej dohody o vykonaní práce od 20.9.2012 do 31.10.2012 bola zamestnaná v spoločnosti G. K., K..Q..X.. S., u ktorého zamestnávateľa v uvedenom období zarobila spolu 148,16 €.
Od 19.4. do 21.12.2013 na základe dohody o vykonaní práce bola zamestnankyňou zamestnávateľa A. Z. - R. - R., u ktorého zamestnávateľa dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 53 €.
Ako vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.7.2013 od 19.7.2012 matka bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dávky v hmotnej núdzi jej neboli vyplácané a boli jej vyplácané rodinné prídavky.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 8.10.2014 vyplýva, že matka od 1.3.2014 mala vyplácanú dávku v hmotnej núdzi vo výške 66 € a poberala prídavok na jedno dieťa 23,52 €, z evidencie úradu práce bola vyradená 30.6.2014 pre nespoluprácu, čo matka vo výpovedi zdôvodňovala tým, že mala nastúpiť na základe dohody do pracovného pomeru v spoločnosti R.-L. od 1.7.2014 a nestihla sa hlásiť.
Z výpovede matky vyplýva, že v rámci svojich možností jej vypomáhali a vypomáhajú rodičia a jej aktuálny partner. Ako matka následne upresnila, finančná výpomoc od rodičov sa pohybuje v rozpätí od 200 do 500 € mesačne s tým, že odkedy žije v spoločnej domácnosti s priateľom finančne, vypomáhajú rodine aj rodičia priateľa, ktorý v čase predtým, než začali žiť v spoločnej domácnosti, pracoval v zahraničí a prispieval k rukám matky na náklady na bývanie a ďalšie potreby sumou od 300 do 400 € mesačne.
Od februára 2013 spolu s maloletou sa zdržiavala v prenajatom 2-izbovom byte, kde s dcérou bývali samé, v ktorej domácnosti toho času od marca 2014 býva i priateľ matky S. E., H.. X.X.XXXX, ktorý je t.č. poberateľom dávok hmotnej núdze vo výške 62 €.
Toho času si matka zdroj svojich príjmov dopĺňa dvoma brigádami v ktorých vie zarobiť spolu mesačne 70 €. Na základe dohody o vykonaní práce od 18.6.2014 matka pracuje u zamestnávateľa A. C., zo správy ktorého vyplýva, že u tohto dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 23,59 €.
Otec doručil súdu ďalšie listinné dôkazy v nemeckom jazyku, ktoré opätovne súd bol nútený dať preložiť pribratému prekladateľovi, ktorý za ich preklad si vyúčtoval odmenu a následne súd uznesením sp. zn. 23P 106/2013 zo dňa 15.10.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2014 mu priznal odmenu za uvedené preklady vo výške 267,70 €.
Otec maloletej doručil súdu svoje výplatné pásky i keď nie za úplne celé sporné obdobie z ktorých vyplýva, že od júla 2012 do decembra 2012 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 572,53 €, v roku 2013 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 657,41 € a od 1.1.2014 dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 777,35 €.
Maloletá E. toho času navštevuje 2.ročník strednej odbornej školy v Košiciach, v súvislosti s odborným výcvikom jej matka hradí náklady na školské pomôcky okolo 15 €, pravidelne maloletej hradí náklady na MHD 10 €, toho času sa študenti skladali na náklady na záverečné skúšky v tomto roku po 5 €, stravuje sa doma, mimoškolským plateným aktivitám sa nevenuje, zdravotné problémy nemá, matka jej poskytuje pravidelné vreckové po 2 € denne a hradí jej kredit za mobilný telefón 10 € mesačne.
Dospelý syn rodičov maloletej E., S., ukončil štúdium H. K. X. Š. B. maturitou v júni 2013, toho času je už samostatným, má vlastný príjem minimálne od konca roka 2013, ako vyplynulo z výpovedí rodičov ich vyživovacia povinnosť voči nemu zanikla koncom roka 2013.
Splnomocnený zástupca otca sa k tomu, z čoho otec hradil ním udávané výdavky na dovolenku pri mori s oboma deťmi a na kúpu auta toho času už plnoletému synovi, vyjadriť nevedel. Doplnil, že otec by bol ochotný prispievať na výživu maloletej E. výživným vo výške po 150 € mesačne od tohto času do budúcna, nesúhlasil však so spätnou úpravou výživného.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4) Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca voči maloletej E. od 1.11.2014 do budúcna zo sumy 70 € mesačne na sumu 200 € mesačne, keďže na základe vykonaného dokazovania súd dospel k jednoznačnému záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov odôvodňujúcim rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a to predovšetkým pokiaľ ide o odôvodnené potreby na strane maloletej, ktorá v čase ostatnej úpravy výživného bola žiačkou 8. ročníka základnej školy, toho času je študentkou strednej školy a zmena stupňa školy navštevovanej dieťaťom podľa ustálenej súdnej praxe je podstatnou kvalifikovanou zmenou pomerov odôvodňujúcou rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, pričom pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti formou osobnej starostlivosti o maloletú a prihliadol i na rodinné prídavky, ktoré sú vyplávané k rukám matky dieťaťa a ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa, súd zohľadnil zmeny pomerov na stranách rodičov maloletej, kde na strane matky prihliadol k tomu, že táto žije v spoločnej domácnosti s priateľom, s ktorým spolu hradia náklady na bývanie, čím sa tieto výdavky na strane matky pomerne znižujú, zohľadnil potencionalitu príjmov na strane matky pokiaľ ide o jej možnosť zabezpečovania si zdrojov príjmov a túto vyhodnotil tak, že matka je schopnou a spôsobilou zabezpečovať si príjem aspoň vo výške, aký dosahovala v čase ostatnej úpravy výživného; na strane otca súd jednoznačne zohľadnil, že došlo k podstatnej zmene pomerov na jeho strane spočívajúcej v náraste jeho priemernej mesačnej čistej mzdy v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v priemere o viac ako 200 €, zároveň i na strane otca súd prihliadol k potencionalite jeho príjmov, keďže, ako vyplýva z výpovede samotného otca pred dožiadaným súdom, otec mal dostatok finančných prostriedkov na to, aby zabezpečil v roku 2013 dovolenku maloletej a plnoletého syna rodičov S. pri mori vo vyššie uvedenej výške a v pôvodne spornom období uhradil plnoletému synovi z titulu nákupu auta 1.900 €, z čoho súd jednoznačne vyvodil, že pomery na strane otca sú lepšie, než sa ich otec snažil vykresliť vo svojej výpovedi a ním predkladanými listinnými dôkazmi a vzhľadom na všetko uvedené súd dospel k záveru, že otec je schopný prispievať na výživu maloletej súdom stanoveným výživným bez ohrozenia potrieb svojich a svojej domácnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky v časti, v ktorej žiadala výživné zvýšiť na 250 € mesačne zamietol.
Vzhľadom na to, že matka svoj návrh v prevyšujúcej časti vzala späť, pokiaľ ide o obdobie od 28.6.2011 do 31.10.2014, s čím splnomocnený zástupca otca súhlasil, v prevyšujúcej časti súd konanie zastavil.
Podľa § 148 ods. 1 O.s.p., štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Súd zaviazal otca nahradiť trovy štátu, ktoré vznikli vyplatením odmien súdom stanovenému prekladateľovi, keďže otec dieťaťa opakovane predkladal súdu listinné dôkazy v nemeckom jazyku bez ich overeného prekladu do slovenského jazyka a súd bol nútený zabezpečiť vypočutie otca pred dožiadaným súdom, v súvislosti s čím, ako už bolo uvedené boli vyplatené odmeny prekladateľovi spolu vo výške 501,44 €.
Súd v súlade s ustanovením § 148 ods. 1 O.s.p. zaviazal otca nahradiť štátu trovy konania, ktoré mu vznikli vyplatením vyššie uvedených odmien prekladateľovi, keďže tieto preklady boli vykonané v záujme otca, išlo o preklady ním predkladaných listinných dôkazov a preklady v súvislosti s vypočutím otca pred dožiadaným súdom.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).