Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/112/2013

Potvrdené rozhodnutím 8Sžo/52/2015
„Identifikačné číslo spisu: 2113207245 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2017 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:2113207245.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: X. V., V. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Kollárova 8, Trnava (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný") č. SVS-OP2- 2013/007421/1/TMG zo dňa 12. marca 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/112/2013-35 zo dňa 26. novembra 2014, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/112/2013-35 zo dňa 26. novembra 2014 p o t v r d z u j e. Účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: X. V., V. č. XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Kollárova 8, Trnava (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len žalovaný) č. SVS-OP2-2013/007421/1/ TMG zo dňa 12.03.2013, jednohlasne takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava, postúpenou Krajskému súdu v Bratislave uznesením č. k. -9 zo dňa 26.03.2013, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-OP2-2013/007421/1/TMG zo dňa 12.03.2013, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie bývalého Obvodného úradu Trnava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. ObU-TT-OVVS3-2012/10975 zo dňa 22.11.2012, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). Priestupku sa podľa rozhodnutia žalobca dopustil tým, že dňa 09.04.2012 v čase približne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci Voderady poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby rodinného domu D. Z. bez súpisného čísla, nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom XXX, tým, že do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu D. Z. v celkovej výške XXX eur, za čo bola žalobcovi uložená pokuta vo výške XX eur a povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému Ivanovi Z. vo výške XXX eur.

Žalobca v žalobe žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu označil za neodôvodnene tendenčné v prospech oznamovateľa, pričom tendenčnosť videl v tom, že správny orgán rozhodol na základe stotožnenia sa so svedectvom nadrogovanej skupín osôb, ktorých svedectvá sú odlišné, pričom neskúmal pravdivosť týchto tvrdení. Odmietol vypočuť žalobcom navrhovaných nestranných svedkov E. A. a X. X., čím mu odobral zákonné právo preukázať svoju nevinu. Oznamovateľ síce uviedol, že páni A. a X. sa na mieste incidentu nenachádzali, avšak jeho kamarát a svedok F. L. uviedol, že ich na danom mieste videl. Správny orgán podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil dokazovanie o prítomnosti troch „šibačov“ nachádzajúcich sa pred domom oznamovateľa priestupku v inkriminovanom čase a odmietol tvrdenia žalobcu, že svedkovia svedčiaci v prospech oznamovateľa neznámych šibačov nemohli vidieť, nakoľko sa nachádzali v dome oznamovateľa bez okien na tú stranu, kde sa títo mali nachádzať. Výpoveď

žalobcovej matky T. V. bola podľa žalobcu spísaná zmätočne, nakoľko táto uviedla, že spomenutých šibačov, ktorí mali konflikt s oznamovateľom, videla pred domom žalobcu, pričom správny orgán uviedol, že ich videla pred domom oznamovateľa pri rozhovore s pánom I.. Správny orgán podľa žalobcu neuviedol ani správne tvrdenie matky žalobcu, že oznamovateľ vybehol za šibačmi a nadával im. Matka žalobcu svoju výpoveď podpísala bez jej prečítania.

Žalovaný podľa názoru žalobcu nesprávne vyhodnotil výpoveď X. I., ktorý vypovedal, že bol svedkom celého incidentu a nevidel, že by sa žalobca dopustil skutku, ktorý mu je kladený za vinu. Žalobca zároveň nesúhlasil so záverom žalovaného, že otec žalobcu neuviedol do policajného záznamu ani správnemu orgánu, že videl drogovať svedkov svedčiacich proti žalobcovi. Podľa názoru žalobcu to jeho otec oznámil zasahujúcej hliadke, ktorá uvedenú skutočnosť odmietla preveriť. Následne túto skutočnosť oznámil na telefónnom čísle XXX. Skutkovo zhodné tvrdenia rodičov a brata žalobcu označil správny orgán za nedôveryhodné z dôvodu zásadných rozdielov vo výpovediach. Žalobca mal za to, že tieto výpovede sú skutkovo zhodné, nezhodujú sa iba v odhade výšky a veku šibačov.

Žalobca ďalej uviedol, že jeho otec bol v dome oznamovateľa pred incidentom šibať a videl tam svedkov svedčiacich v neprospech žalobcu užívať omamné látky, čo zapríčinilo ich dezorientáciu o čase a skutku, pričom ich výpovede sa nezhodovali. Nestranný svedok X. I. na otázku, či videl žalobcu a jeho brata poškodzovať majetok oznamovateľa, odpovedal, že skutok kladený za vinu žalobcovi a jeho bratovi nevidel. Žalobca tiež namietal, že správny orgán diametrálne rozdielne svedectvá nadrogovaných a opitých občanov Z., Q., L. a I. vyhodnotil za dostačujúce. Správny orgán podľa názoru žalobcu nadhodnotil i bežnú cenu predmetného videozvončeka, ktorý mal údajne poškodiť. Zároveň uviedol webstránku, na ktorej je jeho cena XXX,XX eur s DPH.

Incident zo dňa 09.04.2012 žalobca popísal tak, že otec žalobcu išiel šibať k pánovi Z. a pánovi I.. Pri prechádzaní okolo domu pána Nápokýho ho žalobca videl fajčiť pred domom a všimol si, že je pod vplyvom omamných látok. Po viacerých požiadaniach pánom Z. išiel zo slušnosti vyšibať jeho družku a po vstupe do domu videl svedkov Q., L. a družku oznamovateľa šňupať nosom nejaké omamné prášky za pomoci zrolovaných eurobankoviek, vyšibal družku oznamovateľa, dal si pohár vína a išiel ku I.. Keď mu nikto neotvoril, išiel domov a po čase sa tam vrátil aj s bratom a pánom X. a A.. Na korbe auta mali malé množstvo vody, ktorou chceli ošpliechať pani I. a jej dcéru. Keď sa priblížili k domu oznamovateľa, videli, že má incident s nejakými troma mladými šibačmi, najprv sa naťahovali päsťami cez plot, potom začali utekať a pán Z. na nich striekal hadicou. Vulgárne po nich vykrikoval, že mu zničili zvonček.

Pán Z. podľa tvrdenia žalobcu potom napadol jeho aj ostatných prítomných, striekal na nich hadicou a vykrikoval, že nemajú chodiť po jeho ceste a po chvíli začal na nich kričať, že zvonček mu zničili oni. Oznamovateľ po čase zavolal políciu a uviedol, že zvonček mu zničil žalobca spolu s ďalšími prítomnými. Policajti viackrát preliezli po bránke do predzáhradky a do domu oznamovateľa, kde sa podľa žalobcu zrejme radili o marení šetrenia. Pri preliezaní policajti stúpali po tenkostenných tyčkách predzáhradky spolu aj s oznamovateľom, z čoho bol potom obvinený brat žalobcu X.. Opakované žiadosti otca žalobcu o preverenie trestnej činnosti policajtmi ako i nestranné šetrenie vyhodnotili policajti ako arogantné, drzé, vulgárne obviňovanie hliadky, že berie úplatky u oznamovateľa a pije kávu, ďalej uviedli, že im rozkazoval, natáčal si ich na telefón, pričom bolo zjavné, že celá rodina žalobcu je pod vplyvom alkoholu.

Žalobca namietal, že správny orgán nepoužil zásadu „in dubio pro reo“ vyplývajúcu z . Nepravdivé obvinenia i svedectvá proti žalobcovi a jeho rodine označil za vykonštruované. X. L., jeho manželka, pán Z. a jeho družka predtým často navštevovali domácnosť žalobcu. Keď otec žalobcu zistil, že berú drogy, zakázal im návštevy. Od tohto času oznamovateľ podáva na rodinu žalobcu rôzne nepreukázané obvinenia. V tejto súvislosti poukázal na iné obvinenie vznesené voči otcovi žalobcu, ktoré s prejednávanou vecou nesúvisí.

Na základe uvedeného mal žalobca za to, že skutok kladený mu za vinu sa nestal.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Po vyhodnotení celého spisového materiálu mal za to, že postupom prvostupňového správneho orgánu bol náležite zistený skutkový stav veci a voči žalobcovi ako obvinenému bola v súlade so zákonom vyvodená zodpovednosť za priestupok proti majetku, pričom zotrval na právnom názore vyjadrenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. V

súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nevypočutia E. A. a X. X. poukázal na výpoveď poškodeného D. Z., ktorý uviedol, že E. A. odišiel z miesta incidentu ešte pred jeho začiatkom, čo neodporuje ani výpovedi F. L.. X. E. A. a Petra X. na mieste incidentu v čase, keď sa tento odohral, nie je konštatovaná ani v jednej z výpovedí okrem výpovede žalobcu, jeho brata a otca, hoci si tieto výpovede odporujú. Kým žalobca uviedol, že išiel po ulici spolu s otcom, matkou, bratom a X. X. k X. I., pričom E. A. išiel za nimi autom, jeho brat uvádza, že pán A. išiel peši. Prítomnosť E. A. a X. X. na mieste incidentu v čase jeho odohrania sa nekonštatuje vo svojej výpovedi ani matka žalobcu. K námietke žalobcu o tom, že jeho matka zápisnicu podpísala bez prečítania, žalovaný uviedol, že osoba, ktorá zápisnicu so svojou výpoveďou podpíše, podpisom vyjadruje súhlas s jej obsahom. Zápisnica má dôkaznú moc verejnej listiny. V súvislosti s vyhodnocovaním dôkazov správnymi orgánmi oboch stupňov žalovaný zdôraznil, že žalobca po oboznámení sa s podkladmi pred vydaním prvostupňového rozhodnutia uviedol, že pozná všetky podklady pre rozhodnutie, nemá žiadne ďalšie otázky a nežiada vypočuť žiadnych ďalších svedkov. K námietke žalobcu týkajúcej sa nadhodnotenia ceny poškodeného videozvončeka uviedol, že trvá na tom, že jej výška bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným spoločnosťou Sezam, Trojičné námestie 9, Trnava, ktoré tvorí súčasť administratívneho spisu.

Dňa 04.11.2013 bolo Krajskému súdu v Bratislave doručené podanie žalobcu označené ako „Doplnenie dôkazu fotografiou“. Žalobca v ňom poukázal na to, že správny orgán v odôvodnení napadnutého rozhodnutia spochybnil prítomnosť i iných šibačov na mieste incidentu aj napriek tomu, že ich prítomnosť potvrdili všetci svedkovia svedčiaci v jeho prospech. Správny orgán podľa neho nepochopil skutočnosť, že prítomní svedkovia svedčiaci v prospech oznamovateľa sa v tom čase nachádzali v dome oznamovateľa a nemohli cez chodbu a nepriehľadné sklá vidieť iných šibačov pred príchodom žalobcu a ďalších ľudí, s ktorými mal oznamovateľ tiež konflikt a ktorých rovnako obviňoval z poškodenia predzáhradky a zvončeka. Prílohou podania žalobcu bola fotografia miesta incidentu.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ( ), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom.

Krajský súd v Bratislave rozhodol vo veci v súlade s ustanovením f ods. 1 bez nariadenia pojednávania rozsudkom, ktorý bol verejne vyhlásený dňa 26.11.2014.

Z pripojených administratívnych spisov správnych orgánov oboch stupňov vyplýva, že žalobca dňa 09.04.2012 v čase približne medzi 18:00 hod. a 20:00 hod. v obci V. poškodil časť videozvončeka umiestneného na múriku novostavby rodinného domu D. Z. bez popisného čísla nachádzajúceho sa vedľa domu s popisným číslom XXX tým, že do tohto niekoľkokrát udrel rukou, čím spôsobil jeho poškodenie, a teda úmyselne spôsobil škodu D. Z. v celkovej výške XXX eur. Bývalý Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím č. H.-TT-H zo dňa 22.11.2012 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti majetku podľa , za čo mu uložil podľa , s prihliadnutím na pokutu vo výške XX eur a zároveň mu podľa uložil povinnosť uhradiť škodu spôsobenú priestupkom poškodenému D. Z. vo výške XXX eur, ktorá bola spoľahlivo zistená odborným vyjadrením vystaveným spoločnosťou Sezam, Trojičné námestie 9, Trnava. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SVS-H zo dňa 12.03.2013 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.

Podľa , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný

vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti ak sa na takéto konania vzťahuje zákon o správnom konaní.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 veta druhá správneho poriadku rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa , priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.

Podľa , za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331 eur.

Podľa , , , objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku, uloží sa sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, uloží ochranné opatrenie, uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Účelom priestupkového konania je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v priestupkovom konaní vykladajú v prospech obvineného. Objasniť priestupok znamená okrem iného spoľahlivo zistiť a ustáliť všetky jeho typové znaky, teda znaky skutkovej podstaty priestupku, medzi ktoré patrí aj jeho subjektívna stránka. Ako vyplýva z ustanovenia , výslovným definičným znakom priestupku je zavinenie, pričom pri priestupku prejednávanom v tomto konaní (priestupok proti majetku ) je obligatórnym znakom jeho skutkovej podstaty zavinenie úmyselné.

Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci správnemu orgánu na ďalšie konanie. Správne orgány postupovali v súlade s citovanými ustanoveniami správneho poriadku, vykonali vo veci náležité dokazovanie, vykonané dôkazy vyhodnotili v súlade s ustanovením správneho poriadku, t.j. každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom vykonané dôkazy boli postačujúce na prijatie záverov o naplnení skutkovej podstaty priestupku podľa

Zo zápisnice o prejednaní priestupku zo dňa 22.11.2012 súd zistil, že medzi výpoveďami žalobcu a svedkov X. V., X. V. a T. V. na jednej strane a poškodeného D. Z. a svedkov F. I., J. Q., F. L. a X. I. na strane druhej, existuje rozpor týkajúci sa prítomnosti troch neznámych mužov v blízkosti domu poškodeného. Žalobca ako aj svedkovia svedčiaci v jeho prospech do zápisnice uviedli, že videli troch mužov (otec žalobcu uviedol 3 - 4 mužov) pred domom poškodeného, pričom v čase, keď sa približovali k domu poškodeného, títo traja muži odišli. Všetci tiež uviedli, že traja muži mali s poškodeným konflikt a zároveň tvrdili, že im mal poškodený vyčítať zničenie videozvončeka.

Na druhej strane poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech žalobcu, nachádzajúci sa v tom čase v dome poškodeného, prítomnosť troch neznámych mužov nepotvrdili. Samotný poškodený do zápisnice uviedol, že v ten deň nemal žiaden konflikt a výpovede žalobcu a svedkov svedčiacich v jeho prospech

označil za vymyslené. Rovnako sused poškodeného X. I. nepotvrdil, že by videl konflikt poškodeného s troma neznámymi mužmi.

Správny orgán dôvodne upozornil na rozpory vo výpovediach svedkov svedčiacich v prospech žalobcu, ktoré sa týkali údajnej reakcie poškodeného na odchod troch neznámych mužov. Brat žalobcu X. uviedol, že keď traja neznámi muži utekali, poškodený najprv za nimi bežal a o chvíľu sa vrátil naspäť. Matka žalobcu T. sa vyjadrila, že poškodený ostal za bránkou a nešiel za troma neznámymi mužmi. Otec žalobcu zas tvrdil, že poškodený vyšiel na chodník, odkiaľ na mužov vulgárne vykrikoval, že mu poškodili videozvonček. Ich výpovede sú rozporuplné aj pokiaľ ide o výzor troch neznámych mužov, s ktorými mal mať poškodený konflikt. Aj s ohľadom na zásadné odlišnosti vo výpovediach svedkov X. V., X. V. a T. V. súd považuje tieto výpovede za účelové, motivované snahou zbaviť žalobcu zodpovednosti a postihu za priestupok vo forme pokuty a povinnosti nahradiť poškodenému spôsobenú škodu.

Žalobcom a jeho rodinnými príslušníkmi produkovaná verzia udalostí je však v rozpore predovšetkým s výpoveďami svedkov Sárku, L., I. i poškodeného Z., ktorí sa v rozhodujúcom čase nachádzali v dome poškodeného a na obrazovke napojenej na kameru snímajúcu priestor brány videli udierať žalobcu do kamery. Ide o priame dôkazy usvedčujúce žalobcu zo spáchania skutku, ktorý mu bol kladený za vinu. Menovaní tiež dosvedčili, že spáchaniu skutku zo strany žalobcu predchádzal konflikt medzi žalobcom, jeho bratom a najmä otcom na jednej strane a poškodeným na druhej strane, ktorý nechcel dovoliť údajne podnapitým V. „vyšibať“ (obliať vodou umiestnenou na korbe vozidla žalobcovho otca) ženy nachádzajúce sa v tom čase v dome poškodeného, pričom násilné správanie žalobcu a jeho brata malo byť reakciou na toto odmietnutie.

K námietke žalobcu týkajúcej sa nevypočutia ním navrhovaných svedkov E. A. a X. X. súd uvádza, že rozhodovanie o tom, aké dôkazy je potrebné v konaní vykonať, patrí v zmysle § 34 ods. 4 správneho poriadku správnemu orgánu. Orgán prejednávajúci priestupok dôvodne považoval skutkový stav za dostatočne zistený, pred vydaním rozhodnutia ho nenamietal ani žalobca. Pokiaľ ide o dôkaznú hodnotu navrhovaných svedeckých dôkazov, je súd toho názoru, že výpovede svedkov podporujúcich príbeh o troch neznámych šibačoch sú s ohľadom na nezlučiteľnosť tejto verzie udalostí s ostatnými dôkazmi zbytočné. Na viac je treba zvýrazniť, že prítomnosť E. A. a X. X. na mieste spáchania priestupku vyplýva iba z výpovedí žalobcu, jeho otca a brata. Naopak, poškodený a svedkovia svedčiaci v neprospech žalobcu a dokonca ani matka žalobcu T. V. ich prítomnosť do zápisnice neuviedli. Námietku žalobcu o tom, že T. V. podpísala zápisnicu bez jej prečítania, považuje súd za nevierohodnú a účelovú. Nakoľko menovanej nič nebránilo zápisnicu si pred jej podpisom prečítať, nemožno v tejto súvislosti správnemu orgánu vytknúť žiadnu nezákonnosť.

Pokiaľ ide o žalobcom namietané určenie výšky náhrady majetkovej škody, toto nemá súd dôvod spochybňovať, nakoľko prvostupňový správny orgán pri jej určení vychádzal z odborného vyjadrenia vystaveného a do konania doloženého spoločnosťou Sezam.

Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisu dospel súd k záveru, že námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne nevysporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v súdnom konaní. Podľa názoru súdu správne orgány oboch stupňov správne vyhodnotili skutkový stav a správne aplikovali príslušné ustanovenia . Hodnotením zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd nezistil logické, vecné ani právne pochybenia. Keďže postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie, boli v súlade so zákonom, súd žalobu podľa zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa a nepriznal právo na náhradu trov žiadnemu z účastníkov, nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanému v systéme správneho súdnictva právo na náhradu trov preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia zásadne neprináleží.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení )

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis ostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).