Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5CoP-27-2014.pdf
PDF · 81.29 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr. Vladimíra Pribulu a JUDr. Renáty Pátrovičovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., K. XXXX/XX, zastúpená JUDr. Petrom Škultétym, advokátom so sídlom v Bratislave, Heydukova 3 a F. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., Y. XXX/XX, zastúpený: AK Neuschlová, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 5, IČO: 36 861 359, o udelenie súhlasu k vysťahovaniu maloletého dieťaťa do cudziny, o zvýšenie výživného a zmenu úpravy styku, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 9. septembra 2013, č. k. 9P/291/2010-634 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo dňa 13. 11. 2013, č. k. 9P/291/2010-675, o odvolaní matky proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 6. marca 2014, č. k. 9P/291/2010-685 a čiastočnom späťvzatí návrhu na začatie konania matkou, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu matky o udelení súhlasu k vysťahovaniu maloletej T. X., nar. XX. XX. XXXX a o zmene úpravy styku otca s maloletou, napadnutý rozsudok Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09. 09. 2013, č. k. 9P/291/2010-634 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013, č. k. 9P/291/2010-675 v časti výroku udelenia súhlasu matke k vysťahovaniu maloletej T. X., nar. XX. XX. XXXX do Talianskej republiky a v časti výroku ohľadne zmeny úpravy styku otca s týmto maloletým dieťaťom z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
V časti výroku o náhrade trov konania štátu napadnutý rozsudok m e n í tak, že otec je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Topoľčany náhradu trov konania štátu v sume 173,80 eura v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 06. 03. 2014, č. k. 9P/291/2010-685 p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 09. 09. 2013, č. k. 9P/291/2010-634 udelil matke Z. X., nar. XX. XX. XXXX súhlas k vysťahovaniu mal. T. do Talianskej republiky, zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na toto dieťa zo sumy 49,79 eura na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2012. Zameškané výživné od 01. 09. 2012 do vyhlásenia rozsudku spolu v sume 602,52 eura povolil súd splácať otcovi v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhod splátok. Zároveň súd prvého stupňa zmenil otcovi aj rozsah styku s mal. T. tak, že s touto je otec oprávnený sa stretávať počas posledného víkendu každého druhého kalendárneho mesiaca od štvrtka od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod., ďalej počas letných prázdnin od 24. 06. v každom kalendárnom roku od
09.00 hod. do 15 .07. do 19.00 hod. a od 15. 08. v každom kalendárnom roku od 09.00 hod. do 07. 09. do 19.00 hod., počas veľkonočných sviatkov v párnom kalendárnom roku od stredy od 19.00 hod. do pondelka do 19.00 hod. a počas vianočných sviatkov v každom párnom roku od 22. 12. od 19.00 hod. do 07. 01. nasledujúceho roku do 19.00 hod. s tým, že otec si maloletú pred bytom matky po oznámení presnej adresy bydliska prevezme. Otca zaviazal súd prvého stupňa zaplatiť na svoj účet v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku náhradu trov konania štátu v sume 647,60 eura, nakoľko celkové trovy štátu vzniklé titulom vyplateného znalečného predstavujú 947,60 eura, otec zložil zálohu 300 eur a matke je v súčasnej dobe odkázaná iba na rodičovský príspevok. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § 25 ods. 1, 2, § 35, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77, § 78 ods. 1 až 3 Zák. o rodine a § 163 ods. 2 OSP. Súhlas k vycestovaniu maloletej T. do Talianskej republiky udelil súd jej matke na základe záveru znaleckého posudku vypracovaného iba kvôli tomuto dôvodu, pričom samotný znalec takéto vysťahovanie dieťaťa do cudziny odporučil. V tejto súvislosti súd prvého stupňa aj zmenil rozsah úpravy styku otca s maloletou T., ktorý prispôsobil jej budúcemu pobytu v Talianskej republike. Výživné zo sumy 49,79 eura na sumu 100 eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2012 súd zvýšil otcovi na maloletú T. vzhľadom na vek a odôvodnené potreby tohto dieťaťa, ako aj zárobkové schopnosti a možnosti otca, resp. obidvoch rodičov. Splátky zročného výživného za čas od 01. 09. 2012 do 09. 09. 2013 spolu v sume 602,52 eura povolil súd otcovi mesačne po 20 eur spolu s bežným výživným. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013 č. k. 9P/291/2010-675 súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 166 ods. 1 až 3 OSP doplnil výrok svojho rozsudku zo dňa 09. 09. 2013 č. k. 9P/291/2010-634 o výrok: „Súd návrh na vyslovenie predbežnej vykonateľnosti rozsudku v časti výroku o udelení súhlasu k vysťahovaniu maloletého dieťaťa zamieta“. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 06. 03. 2014 č. k. 9P/291/2010-685 súd prvého stupňa doplnil výrok svojho rozsudku zo dňa 09. 09. 2013 č. k. 9P/291/2010-634 podľa § 166 ods. 1 až 3 OSP, nakoľko v rozsudku vo veci samej vyhláseného dňa 09. 09. 2013 opomenul uviesť výrok: „Súd návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa za obdobie od 22. 07. 2010 do 31. 08. 2012 zamieta“. K dôvodom zamietnutia návrhu matky počas tohto obdobia uviedol, že otec sa aktívne podieľa na zabezpečovaní potrieb maloletej T. tak naturálnym spôsobom, ako aj priamymi platbami v prospech tohto dieťaťa (životné poistenie, obedy v školskej jedálni, výlety, vreckové, kredit do mobilu, letné dovolenky, kultúrne podujatia a iné).
Proti prvostupňovému rozsudku zo dňa 09. 09. 2013 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013 podal voči výroku týkajúceho sa udelenia súhlasu matke k vysťahovaniu sa maloletej T. do Talianskej republiky, výroku ohľadne zmeny úpravy styku otca s maloletou T. X. a výroku o náhrade trov konania štátu odvolanie otec, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby v odvolaním napadnutých výrokoch rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník v rámci písomného vyjadrenia k podanému odvolaniu odporučil maloletú T. vypočuť na súdnom pojednávaní.
Proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 06. 03. 2014 č. k. 9P/291/2010-685 podala včas odvolanie matka, navrhujúc odvolaciemu súdu jeho zrušenie a vrátenie veci prvostupňovému súdu na nové konanie. Otec nijako nepreukázal, že na svoju maloletú dcéru prispieva aj iným spôsobom. Išlo iba o tvrdenie z jeho strany. Navyše aj preukázanie prispievania na potreby maloletej T. iným spôsobom jej otcom môže byť právne relevantné iba vo vzťahu k výške priznaného zvýšenia vyživovacej povinnosti a nie na jeho nepriznanie.
Otec v písomnom vyjadrení k tomuto odvolaniu matky uviedol, že navrhuje predmetný dopĺňací rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Matka sa vôbec neodvolala voči zvýšeniu výživného, počnúc dňom 01. 09. 2012, čím de facto potvrdila tie skutočnosti, ktoré teraz paradoxne namieta.
Matka v písomnom podaní zo dňa 20. 10. 2014 oznámila odvolaciemu súdu, že svoj návrh na začatie konania berie čiastočne späť a to v časti týkajúcej sa vysťahovania maloletej T. do cudziny ako aj v časti o úprave styku otca s týmto maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník a otec súhlasne uviedli, že s čiastočným späťvzatím návrhu zo strany matky súhlasia.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal podané odvolania voči prvostupňovému rozsudku zo dňa 09. 09. 2013 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 13. 11. 2013 ako aj voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 06. 03. 2014 procesným postupom podľa § 212 ods. 1, 2 a § 214 ods. 2 OSP a dospel k tomu záveru, že podané odvolanie otca proti výroku o náhrade trov konania štátu považoval v prevažnej miere za dôvodné a podané odvolanie matky proti zamietajúcej časti výroku dopĺňacieho rozsudku zo dňa 06. 03. 2014 považoval za nedôvodné.
Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 208 OSP ak je návrh na začatie konanie vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví.
Podľa § 222 ods. 2 OSP odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli súdny zmier.
I. V danom prípade odvolací súd pri akceptovaní čiastočného späťvzatia návrhu matkou ako aj písomného súhlasu ostatných účastníkov konania s takýmto späťvzatím, podané odvolanie otca proti výroku prvostupňového rozsudku v časti týkajúcej sa povolenia vysťahovania a zmeny úpravy styku vybavil tak, že napadnutý rozsudok zo dňa 09. 09. 2013 č. k. 9P/291/2010-634 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu zo dňa 13. 11. 2013, č. k. 9P/291/2010-675 zrušil a konanie v tejto časti zastavil, pretože mu to umožňuje ust. § 208 v spojení s ust. § 222 ods. 2 OSP.
Pokiaľ ide o časť napadnutého výroku ohľadne náhrady trov konania štátu, v tejto časti odvolací súd procesným postupom podľa § 220 OSP napadnutý prvostupňový rozsudok zmenil, keďže je toho názoru, že vzniklé trovy konania štátu spolu v sume 947,60 by mali znášať obidvaja rodičia, každý v pomere 50 %, pretože nariadené znalecké dokazovanie bolo na prospech otca i matky. Ak otec zložil zálohu na znalecké dokazovanie 300 eur, potom je povinný doplatiť na účet súdu prvého stupňa sumu 173,80 eura, ktorá suma v súčte so sumou 300 eur predstavuje sumu 473,80 eura, ako 1-icu zo sumy 947,60 eura. Ak súd prvého stupňa na strane matky akceptoval spĺňanie predpokladov oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky, pretože je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok a náhradu trov konania štátu jej z tohto dôvodu neuložil povinnosť zaplatiť, potom sumu 473,80 eura ako druhú polovicu vzniklých trov v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním v danej veci musí hradiť štát.
II. Pokiaľ ide o podané odvolanie matky týkajúce sa čiastočného zamietnutia jej návrhu na zvýšenie výživného za obdobie od 22. 07. 2010 do 31. 08. 2012 dopĺňacím rozsudkom súdu prvého stupňa zo dňa 06. 03. 2014, tak odvolací súd ho vyhodnotil ako nedôvodné a napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotožňujúc sa pritom aj s rozsahom a dôvodmi odôvodnenia dopĺňacieho napadnutého rozsudku, na ktoré v ďalšom odkazuje. V priebehu konania o zvýšenie výživného zo sumy 49,79 eura na sumu 100 eur v prospech maloletej T. matka žiadnym radikálnym spôsobom nespochybnila otcom v konaní uvádzané príspevky na výživu tohto dieťaťa okrem výživného, či už vo forme naturálneho alebo peňažného plnenia. Začala ich spochybňovať až v priebehu odvolacieho konania, resp. v samotnom odvolaní voči dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 06. 03. 2014, čo primälo odvolací súd považovať tvrdenia matky o neprispievaní otca na výživu maloletej T. v podstatnejšej miere nad rámec súdom určeného výživného za účelové.
O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože došlo k jeho zastaveniu.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.