Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-91-2013.pdf
PDF · 112.76 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/91/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II pred sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v právnej veci navrhovateľa: O. C., Y. XX, J., zast. Mgr. Martinom Paškalom, advokátom so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava proti odporcovi: C.E.N., s.r.o., IČO: 35 780 886, so sídlom Gagarinova 12, Bratislava, zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom so sídlom Radvanská 23, Bratislava o povinnosti odvysielať opravu, dňa 26.11. 2014 takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, doručeným dňa 10.07.2013 domáhal, aby súd rozhodol, že odporca je povinný odvysielať do troch dní od právoplatnosti rozsudku v rovnakom programe ako boli uverejnené napádané údaje opravu, ktorá bude zreteľne označená ako oprava na žiadosť O. C. v znení: Televízia P. X dňa 20.05.2013 odvysielala v programe "P. K." v časti diskusie s bývalým ministrom obrany Ľ. N. nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje o osobe O. C., ktorý bol bývalým riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby. Televízia P. preto uverejňuje opravu:
O. C., ani jeho brat I. C. neboli v žiadnom obchodno-právnom vzťahu s Ministerstvom obrany pred ani pod vedením Ľ. N. a z tohto titulu nemali žiadny príjem. O. C. nemal žiadny obchodný dôvod diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb. K dnešnému dňu neboli voči O. C. vykonané žiadne úkony orgánov činných v trestnom konaní pre skutky kvalifikované ako zneužívanie právomoci, prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvodu. Navrhovateľ súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že má za to, že v odvysielanom rozhovore boli o ňom uvedené nepravdivé údaje, pričom zámerom bola diskreditácia jeho osoby, ktorá je spojená s mediálnou kauzou týkajúcou sa nakladania s majetkom Vojenskej spravodajskej služby.
Poukázal na skutočnosť, že jeho brat nikdy nefiguroval v spoločnosti, ktorej predmetom činnosti bol výkon strážnej služby, rodina žalobcu nezinkasovala sumu 100.000.000,-Sk od ministerstva obrany a v čase výkonu funkcie ministra N. nebola žiadna firma, v ktorej by figurovali rodinní príslušníci žalobcu v obchodnom vzťahu s ministerstvom obrany, a keďže žalobca nebol v obchodnom vzťahu s ministerstvom, nemohol mať motív na diskreditáciu osôb pôsobiacich vo vojenských spravodajských službách. Navrhovateľ uviedol, že nemá vedomosť o tom, že by malo byť na neho podané oznámenie pre podozrenie z trestných činov zneužívania právomoci, prijímania úplatku, porušovanie povinnosti
pri správe cudzieho majetku. Mal za to, že žalovaný odvysielal nepravdivé, resp. pravdu skresľujúce informácie. Otázky kladené v relácii neobsahovali hodnotiace úsudky, ktoré by sa týkali žalobcu, keď pôsobil ako riaditeľ Vojenskej spravodajskej služby, ale ako jednoznačné útoky na jeho česť, ktoré boli vedené v zmysle toho, že zneužil svoje postavenie, aby prostredníctvom spoločnosti svojich rodinných príslušníkov zarobil 100.000.000,-SK pri strážení budov v pôsobnosti ministerstva obrany.
Navrhovateľ svoje právo na odvysielanie opravy uplatnil u navrhovateľa listom zo dňa 14.06.213, ktorý odporca prevzal dňa 17.06.2013. Na list reagoval odporca dňa 24.06.2013, odpoveď bola navrhovateľovi doručená dňa 26.06.2013. Odporca oznámil, že nevidí dôvod na odvysielanie opravy, nakoľko informácie odvysielané v predmetnej relácii neboli výsledkom investigatívnej činnosti príslušného redaktora, ani jeho osobným názorom, ale len reprodukciou výrokov ministra obrany SR I.. C. N. z tlačovej konferencie zo dňa 20.05.2013. Odporca súčasne uviedol, že predmetné informácie boli v čase ich odvysielania pravdivé.
Odporca sa listom doručeným súdu dňa 03.10.2013 vyjadril k predmetnému návrhu, kde uviedol, že má za to, že informácie odvysielané v príspevku K.Ň. XX.XX.XXXX v relácii P. K., neboli nepravdivé ani pravdu skresľujúce. Poukázal, že navrhovateľ nemá nárok žiadať odvysielanie opravy vo vzťahu k osobe I. C.. Môže žiadať opravy len vo vzťahu k údajom, ktoré sa týkali jeho osoby, a teda v časti tohto výroku je žaloba podaná aktívne nelegitimovaným subjektom. Vo vzťahu k uvádzanému obchodnoprávnemu vzťahu odporca uviedol, že ide len o reprodukciu výrokov ministra obrany I.. C. N.. Vo vzťahu k výroku ohľadom diskreditácie odporca uviedol, že nakoľko otázka moderátora neobsahovala presné označenie navrhovateľa, ale len konštatovanie.... " nezdá sa Vám tých 100 miliónov korún ako dobrý dôvod na to, aby sa niekto snažil zdiskreditovať vedenie vojenskej služby ...." nie je možné presne určiť či sa pod označením "niekto" myslel navrhovateľ.
Uznesením zo dňa 10.11.2014, č. k.: XXC/XX/XXXX-XXX rozhodol súd na návrh navrhovateľa o zmene žalobného petitu, ktorý znie : "Žalovaný je povinný odvysielať po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia v najbližšej relácii "P. K.S. M. XX,XXhod. opravu, ktorá bude označená oprava na žiadosť O. C. v nasledujúcom znení: "Televízia P. X dňa XX.XX.XXXX odvysielala v programe "P. K." v časti diskusie s bývalým ministrom obrany Ľ. N. nepravdivé a pravdu skresľujúce údaje o osobe O. C., ktorý bol bývalým riaditeľom Vojenskej spravodajskej služby. Televízia P. preto uverejňuje opravu:
O. C., ani jeho brat I. C. neboli v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu s ministerstvom obrany pred ani pod vedením Ľ. N. a z tohto titulu nemali žiadny príjem. O. C. nemal žiadny obchodný dôvod diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb. K dnešnému dňu neboli voči O. C. vykonané žiadne úkony orgánov činných v trestnom konaní pre skutky kvalifikované ako zneužívanie právomoci, prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvodu."
Súd vykonal vo veci dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, vypočutím navrhovateľa, vypočutím odporcu, prehratím záznamu /z nosiča DVD/ tlačovej besedy ministra obrany a besedy na televíznej stanici P., výsluchom svedka Ľ. B., svedka G. J., D. W.. D. B., D. I. C., oboznámením sa s obsahom návrhu a prečítaním listinných dôkazov predložených navrhovateľom a odporcom.
Dňa 13.02.2014 bola do spisu z Ministerstva obrany SR- vojenské spravodajstvo doručená utajovaná príloha so stupňom utajenia vyhradené, ktorá je vedená v protokole písomnosti Okresného súdu Bratislava W., pod č. E.- XX/XXXX. Počas konania pred súdom boli účastníci oboznámení s doručenými utajovanými písomnosťami, a to v rozsahu potrebnom na ich využitie v konaní a boli poučení v súlade s § 35 ods. 2 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach, vzhľadom na to že uvedené informácie podliehajú utajeniu, nie je možné ich bližšie špecifikovať.
Navrhovateľ v konaní pred súdom zotrval na písomne podanom návrhu, kedy uviedol, že ani on ani jeho brat I. C. neboli v žiadnom obchodno-právnom vzťahu s Ministerstvom obrany pred a pod vedením Ľ. N. a z tohto titulu nemali žiadny príjem. Právny zástupca navrhovateľa uviedol, že bolo podané iba trestné
oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie trestného činu ohrozenie dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 Tr. zák. Pokiaľ ide o iné úkony orgánov činných v trestnom konaní vo vzťahu k navrhovateľovi pre iné skutky uvedené odporcom nemá navrhovateľ k dnešnému dňu t.j. 23.10.2013 doručený žiadny procesný úkon.
Navrhovateľ uviedol, že v čase, keď bol dotknutý príspevok na P. X odvysielaný navrhovateľ nebol verejne činnou osobou, bol zamestnancom súkromnej spoločnosti. Do P. bol prizvaný bývalý minister obrany. Celý rozhovor bol zo strany redaktora pána J. X. P. z väčšej časti o osobe navrhovateľa. Verejnosti boli podsúvané neúplné informácie, pravdu skresľujúce informácie a vyslovene nepravdivé informácie, keď redaktor uvádzal, že za pôsobenia Ministra N. bola na výkon strážnej služby vytvorená zmluva medzi Ministerstvom obrany a firmou, v ktorej figuroval brat pána C.- I. C.. Skonštatoval, že z výpisu z OR na spoločnosť DAST Security s.r.o. a spoločnosti Aegist Eu s.r.o. ani v jednej tejto spoločnosti nefiguruje brat navrhovateľa a navrhovateľ bol neoprávnene obvinený z toho, že prostredníctvom svojich rodinných príslušníkov za svojho pôsobenia funkcii riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby uzatvára obchody, aby získal majetkový prospech. Brat navrhovateľa nemá predmet činnosti, ktorý by mu umožňovať
vstupovať do zmluvných vzťahov, ktorých predmetom bol výkon strážnej služby. V obchodnom vzťahu z Ministerstvom obrany bola súkromná bezpečnostná služba L., kde figuroval otec navrhovateľa, ale s touto spoločnosťou bola ukončená spolupráca zo strany ministerstva dva roky pred vymenovaním navrhovateľa do funkcie.
Ak odporca tvrdí, že tieto nepravdy v súvislosti s údajnou firmou brata navrhovateľa sa týkajú jeho brata I. C. a teda navrhovateľ nie je aktívne legitimovaný tieto tvrdenia považuje navrhovateľ za účelové, pretože predmetná TV relácia sa celá niesla v kontexte o pôsobení bývalého ministra N. a jeho takpovediac nominanta navrhovateľa. Brat navrhovateľa bol vždy spájaný s menom navrhovateľa tak, aby to vyznela, že prostredníctvom rodinných príslušníkov navrhovateľ dohadoval obchod s ústredným orgánom štátnej správy. Túto obranu odporcu považuje navrhovateľ za účelovú. Navrhovateľ uviedol , že obzvlášť sa ho dotkli skutkové výroky moderátora, že "celkom nedávno zaslalo vojenské spravodajstvo oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti aj zo zneužívania právomoci, prijímania úplatku, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, podvod a pod. práve osobou a Vašim nominantom O. C.". Uvedená informácia bola vo vysielaní spravodajskej TV P. X, mala širokú publicitu, zarezonovala u terajšieho zamestnávateľa navrhovateľa, ktorá je súkromná spoločnosť, medzi kolegami na pracovisku, medzi rodinou, známymi a ďalšími osobami, ktoré navrhovateľa poznajú. Uvedené osoby mu telefonovali resp. sa ho pýtali, že ako je to možné, že v takejto miere páchal trestnú činnosť v súvislosti s výkonom svojej funkcie. Navrhovateľ uviedol, že do dnešného dňa mu nebol doručený žiadny procesný úkon vo veci predmetných majetkových trestných činov. Navrhovateľ považuje za účelovú aj obranu odporcu v tom zmysle, že prebrali tvrdenia od I.. N., nakoľko na ich stránke ako aj zo záznamu tlačovej besedy odvysielanej na P. X vyplýva, že takéto skutočnosti nezazneli. Navrhovateľ má za to, že redaktor televízie odporcu nečerpal svoje informácie z uvedenej tlačovej besedy a boli mu podsunuté alebo získal informácie z navrhovateľovi neznámych zdrojov, ktoré sú však preukázateľne nepravdivé.
Právna zástupkyňa odporcu v konaní pred súdom uviedla, že petit ako je koncipovaný podľa nášho právneho poriadku neopravuje odvysielanie ale ide o parafrázovanie a vyvodzovania subjektívnych záverov, ktoré však nie sú opravou skutočne odvysielané ale novými tvrdeniami, ktoré odvysielané neboli. Zotrvala na písomne podanom stanovisku, že z väčšej miery sa údaje, ktoré sú napádané ako nepravdivé netýkali osoby navrhovateľa a preto vo vzťahu k ním nie je oprávnený žiadať odvysielanie opravy. Vyplýva to jednoznačne z dikcie § 21 ods. 1 Zák. č. 308/2000, z ktorého vyplýva, že právo požadovať odvysielanie opravy má tá fyzická alebo právnická osoba, ktorej sa odvysielaný údaj týka. Ak navrhovateľ alebo jeho PZ považujú za nepravdivé, nakoľko ich tak aj označujú údaje týkajúce sa brata navrhovateľa, mal si od neho zabezpečiť mandát na zastupovanie v tomto konaní. Čo sa týka zmluvy na výkon strážnej služby, ktorá bola vytvorená medzi MO resp. jednou z vojenských tajných služieb a firmou, v ktorej figuroval brat I. C., lebo takto to bolo odvysielané odporca nikdy netvrdil že sa jednalo o firmu MIPOL ani DAST tak, ako to na pojednávaní preukazoval navrhovateľ. Právna zástupkyňa doložila súdu potvrdenie, že v spoločnosti Aegist s.r.o. ako výkonný riaditeľ figuroval I. C.. Čo sa týka tvrdení o obchodno-právnych vzťahov rodinných príslušníkov navrhovateľa z MO tieto odvysielané tvrdenia sa znovu netýkali osoby navrhovateľa bez ohľadu na uvedené však vyplynuli
z tlačovej konferencie ministra Ľ. N.. K oznámeniu o podozrenia zo spáchania trestnej činnosti navrhovateľa, ktoré bolo zaslané z vojenského spravodajstva uviedla, že odvysielané bolo len toto tvrdenie, nie tvrdenia o vykonaní akýchkoľvek úkonov v rámci trestného konania voči navrhovateľovi ako žiada v rámci opravy odvysielať navrhovateľ. Takisto nebolo odvysielané, že by navrhovateľ páchal akúkoľvek trestnú činnosť, čím sa navrhovateľ pokúšal na dnešnom pojednávaní brániť. Informácia o zaslaní oznámenia o podozrení zo spáchania trestnej činnosti pochádza z dôveryhodného zdroja moderátora. Vzhľadom na skutočnosť, že odvysielanie informácii v relácii téma dňa 20.5.2013 týkajúcich sa navrhovateľa odporca považoval za legitímne žiadal návrh v plnom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
V konaní pred súdom došlo k vykonaniu dôkazu prehratím záznamu z nosiča DVD tlačovej besedy ministra obrany a besedy na televíznej stanici P., ktorého prepis je založený v súdnom spise.
Svedok Ľ. B. v konaní pred súdom uviedol, že brat navrhovateľa I. C., nebol v spoločnosti AEGIS EÚ výkonným riaditeľom a ani navrhovateľ ani jeho brat neboli v pracovnom právnom resp. obdobnom vzťahu s uvedenou spoločnosťou. Svedok uviedol, že ku zákazke Ministerstva obrany sa dostal tak, že bol oslovený pracovníkmi či nemá záujem sa zapojiť do výberového konania. Pokiaľ ide o navrhovateľa tento nebol medzi pracovníkmi čo ho oslovili. K osobe brata navrhovateľa sa svedok vyjadril, že ho pozná z pracovného života, čiastkovo spolu podnikali aj pri výkone strážnych služieb.
Svedok G. J. pred súdom uviedol, že dňa 20.05.2013 moderoval reláciu v televízii P. s názvom P. K., ktorej hosťom bol bývalý minister obrany Ľ. N.. Svedok uviedol, že informáciu o tom, že Vojenské spravodajstvo dňa 29.04.2013 zaslalo oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti O. C., a to zo zneužívania právomocí, prijímania úplatku, porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvod získal z dôveryhodného zdroja, ktorý nemôže prezradiť. Išlo o informáciu ústnu, s tým že mal možnosť nazrieť do príslušných dokumentov. Svedok uviedol, že ide o písomnosť, ktorá sa nachádza v spise, od svojho zdroja vie, čo je obsahom utajovanej písomnosti, ktorá je súčasťou spisu. Na otázku právneho zástupcu navrhovateľa svedok uviedol, že formulácia, že brat O. C. figuroval vo firmách, s ktorými bola uzatvorená zmluva medzi Ministerstvom obrany resp. s niektorou zo spravodajských služieb nebola žiadnym konštatovaním, ale otázkou s cieľom zistiť pravdivosť tejto informácie. Svedok uviedol, že väčšina informácií ktoré zazneli v ". K." vychádzali z tlačovej besedy Ministerstva obrany a z časti mu informácie poskytol informačný zdroj, ktorý mu povedal o zmluvných vzťahoch spoločnosti AEGIS EÚ s vojenským obranným spravodajstvom a o prepojení tejto spoločnosti s bývalým riaditeľom vojenského spravodajstva O. C. a o tom, že jeho brat otvorene vystupoval ako reprezentant uvedenej spoločnosti.
Z výpovede svedka W.. D. B., bolo v konaní pred súdom potvrdené, že on sám je autorom písomného podania na čl. XX - predmetné vyjadrenie svedok vyhotovil na základe žiadosti p. C.. P. D. /právny zástupca odporcu/, ktorú adresoval na Prezídium Policajného zboru. Svedok uviedol, že na žiadosti vojenského spravodajstva, bol
zrejme dátum jún roku 2013. Bolo to podanie riaditeľa vojenského spravodajstva, v podaní boli 4 skutky, z ktorých bol podozrivý p. C., začaté bolo trestné stíhanie za únik informácii ako je uvedené v podaní a v ďalších 3 veciach sa realizujú úkony podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku - sú to úkony pred začatím trestného stíhania. Na otázku aký procesný úkon bol vykonaný pred začatím trestného stíhania svedok uviedol, že boli vyžiadané podklady, bol vypočutý ako podozrivý p. C. a to vo veci nákupu softwaru.
Z písomného podania na čl. XX súd zistil, že Ministerstvo vnútra SR- Prezídium PZ, národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka, dňa XX.XX.XXXX, /pplk. W.. D. B./, na žiadosť právneho zástupcu odporcu oznámilo, že je vykonávané trestné stíhanie pre prečin ohrozenia dôvernej skutočnosti a vyhradenej skutočnosti podľa § 353 ods.1 Trestného zákona a zároveň sa vykonávajú úkony podľa § 196 ods.2 Trestného poriadku vo veci podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods.1, ods.4 písm. a/ Trestného zákona a iných trestných činov vyplývajúce z podania Vojenského spravodajstva Ministerstva obrany SR, týkajúceho sa konania zodpovedných osôb, vystupujúcich za Vojenskú spravodajskú službu Ministerstva obrany SR / nákup softvérového produktu "W., výber SBS Aegis EU s.r.o. pre potreby VSS/.
V konaní pred súdom svedok I. C. /brat navrhovateľa/ uviedol, že nikdy nebol zamestnancom spoločnosti Aegis EU, s.r.o. ani nebol v nejakom zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou. Nikdy neloboval u navrhovateľa, aby táto spoločnosť dostala zákazku od Ministerstva obrany, nikdy nepracoval v SBS- ke, ani ako vedúci pracovník a ani ako radový pracovník a v súčasnosti je zamestnaný na Miestnom úrade v Bratislave III. K osobe svedka menom Ľ. B., svedok C. uviedol, že ho pozná z bývalého zamestnania, spolupracovali kedy jeden pracoval na kriminálke a druhý na Colnom kriminálnom úrade.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o právnickej osobe alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť tejto osoby opravu uverejniť.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii po smrti fyzickej osoby patrí právo na opravu podľa odseku 1 blízkym osobám.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na odvysielanie opravy zaniká.
Podľa § 21 ods. 4 zákona o vysielaní a retransmisii zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.
Podľa § 21 ods. 5 zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov.
Podľa § 21 ods. 6 zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný odvysielať opravu bezplatne, s výslovným označením "oprava" a s uvedením mena a priezviska fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby, ktorá o odvysielanie opravy požiadala.
Podľa § 21 ods. 7 zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ je povinný odvysielať opravu do ôsmich dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
Podľa § 21 ods. 8 zákona o vysielaní a retransmisii právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorej oprávnenie na vysielanie zaniklo, je povinná zabezpečiť na svoje náklady uverejnenie opravy u iného vysielateľa s obdobným územným rozsahom vysielania, ako mal vysielateľ, ktorý napadnutý údaj odvysielal, pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona.
Podľa § 21 ods. 9 zákona o vysielaní a retransmisii vysielateľ nie je povinný odvysielať opravu, ak a) by sa odvysielaním navrhnutého textu spáchal trestný čin, priestupok, iný správny delikt alebo by odvysielanie navrhnutého textu bolo v rozpore s dobrými mravmi, b) by odvysielanie navrhnutého textu bolo v rozpore s právami a právom chránenými záujmami tretej osoby, c) predtým, ako mu bola doručená žiadosť o odvysielanie opravy, odvysielal opravu z vlastného podnetu pri dodržaní podmienok podľa tohto zákona, d) môže preukázať pravdivosť údaja, ktorého oprava sa požaduje.
Podľa § 21 ods. 10 zákona o vysielaní a retransmisii ak vysielateľ neodvysiela opravu vôbec alebo nedodrží podmienky podľa odsekov 5 až 8, o povinnosti odvysielať opravu rozhodne súd na návrh osoby, ktorá o opravu žiadala.
Podľa § 21 ods. 11 zákona o vysielaní a retransmisii ak osoba, ktorá o opravu žiadala, nepodá návrh podľa odseku 10 do 15 dní po márnom uplynutí lehoty podľa odseku 7, právo na odvysielanie opravy zaniká.
Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že formálne podmienky na uplatnenie nároku navrhovateľa na uverejnenie opravy boli splnené. Z listu zo dňa 14.06.2013, doručeného odporcovi dňa 17.06.2013 vyplýva, že navrhovateľ svoje právo na opravu uplatnil u odporcu a požiadal o opravu nepravdivých, resp. pravdu skresľujúcich údajov odvysielaných dňa 20.05.2013, tak ako to predpokladá ustanovenie §21 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, t.j. žiadosť o odvysielanie opravy mala písomnú formu a bola doručená vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov.
Z listu odporcu zo dňa 24.06.2013, navrhovateľovi doručenému dňa 26.06.2013 súd zistil, že odporca oznámil, že nevidí žiadny dôvod na odvysielanie požadovanej opravy, t.j.
žiadosti o opravu nevyhovel. K márnemu uplynutiu lehoty na odvysielanie opravy podľa § 21 ods. 7 došlo po ôsmich dňoch odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy.
Navrhovateľ návrhom osobne podaným na súd dňa 10.07.2013, v lehote, ktorú predpokladá § 21 ods. 11 zákona o vysielaní a retransmisii uplatnil svoje právo na súde.
Pokiaľ ide o materiálne podmienky nároku navrhovateľa o uloženie povinnosti odvysielať opravu súd skúmal opodstatnenosť návrhu vo vzťahu ku každému z výrokov požadovanej opravy.
Pokiaľ ide o prvý výrok v znení požadovanej opravy ...". C., ani jeho J. I. C. neboli v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu s ministerstvom obrany pred ani pod vedením Ľ. N. a z tohto titulu nemali žiadny príjem...". V odvysielanom príspevku v relácii P. K. X. K. XX.XX.XXXX odznela otázka moderátora, citujem ... "Vedeli ste, že krátko potom bola na výkon strážnej služby vytvorená zmluva medzi ministerstvom obrany respektíve jednou z tých vojenských tajných služieb a firmou , v ktorej figuroval brat pána C., I.L. C...." V tomto prípade ako prvé skúmal súd aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie uvedeného návrhu za osobu I. C.. Nakoľko ustanovenie § 21 ods. 1 zákona o vysielaní a retransmisii dáva právo požadovať odvysielanie opravy výlučne fyzickej alebo právnickej osobe ktorej sa nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj týkal, súd mal za to, že ide o výlučne osobné právo jednotlivca /resp. právnickej osoby/ domáhať sa opravy. Uvedené vyplýva aj z § 21 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii, ktorý hovorí o tom, že právo na opravu prechádza na blízke osoby až po smrti dotknutej fyzickej osoby. V uvedenom prípade je nutné konštatovať, že nie je možné modifikovať petit navrhovateľa podľa vlastnej úvahy súdu a vzhľadom na uvedenú skutočnosť a nedostatok aktívnej legitimácie navrhovateľa žiadať opravu vo vzťahu k osobe I. C., návrhu na odvysielanie opravy nie je možné v tejto časti vyhovieť.
Pokiaľ ide o druhý výrok v znení požadovanej opravy ..."O. C. nemal žiadny obchodný dôvod diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb..." V odvysielanom príspevku v relácii Téme dňa zo dňa 20.05.2013 odznela otázka moderátora, citujem " Nezdá sa Vám tých 100 miliónov korún ako dobrý dôvod na to, aby sa niekto snažil zdiskreditovať súčasné vedenie tajnej služby, ak sú v ňom ľudia napríklad pán D., napríklad pán Š., ktorý priamo vypovedali tieto dané zmluvy a zastavili tento tok peňazí." Nakoľko súd nepovažoval požadovanú opravu za opravu nepravdivého resp. pravdu skresľujúceho tvrdenia, ktoré odznelo vo vysielaní, ale len za vyvodený záver navrhovateľa, nemohol vyhovieť navrhovateľovi ani v tejto časti. Odporca vo vysielaní nijak netvrdil, že O. C. mal obchodný dôvod diskreditovať osoby z vojenských spravodajských služieb, veta ktorá odznela vo vysielaní bola otázku položenou hosťovi relácie. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že oprava v takom znení, ako ju požaduje navrhovateľ nie je možná, aj z iného dôvodu. Základným predpokladom na odvysielanie opravy je skutočnosť, že údaje ktoré boli odvysielané sú nepravdivé resp. pravdu skresľujúce údaje. V tomto prípade overenie pravdivosti tvrdenia o vnútornom presvedčení resp. úmysloch navrhovateľa, že nemal obchodný dôvod zdiskreditovať osoby z vojenských kruhov ani nie je možná.
Pokiaľ ide o tretí výrok v znení požadovanej opravy "... K dnešnému dňu neboli voči O. C. vykonané žiadne úkony orgánov činných v trestnom konaní pre skutky kvalifikované ako zneužívanie právomoci, prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku a podvodu...." , súd poukazuje
na skutočnosť, že v odvysielanom príspevku v relácii P. K. X. K. XX.XX.XXXX odznela otázka moderátora, citujem "Viete o tom, že XX.XX.XXXX to je celkom nedávno, zaslalo vojenské spravodajstvo oznámenie o podozrení zo spáchania trestnej činnosti práve osobou a Vašim nominantom O. C.. Aj zo zneužívania právomocí, prijímanie úplatku, porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, podvod a podobne?" Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ požadoval v konaní opravu takých údajov, ktoré vo vysielaní vôbec neodzneli, nemohol súd návrhu vyhovieť ani v tejto časti. Odporca vo vysielaní vôbec netvrdil, že voči navrhovateľovi boli uskutočnené nejaké úkony orgánov činných v trestnom konaní. Súd pri tejto príležitosti len uvádza, že aj keby navrhovateľ v konaní požadoval odvysielanie opravy k výroku, ktorý vo vysielaní odoznel, nemohol by súd priznať právo na odvysielanie na opravy, nakoľko v konaní bola navrhovateľom jednoznačne preukázaná pravdivosť uvedeného tvrdenia, čo vyplýva tak zo svedeckej výpovede svedka J., z písomného podania Ministerstva vnútra SR- Prezídium PZ, národná kriminálna agentúra, národná protikorupčná jednotka zo dňa XX.XX.XXXX, ako aj iných písomností, ktoré podliehajú stupňu utajenia a nie je možná ich bližšia špecifikácia. Vzhľadom na dikciu ustanovenia § 21 ods. 9 písm. d/ zákona o vysielaní a retransmisii by teda ani nebola daná povinnosť vysielateľa odvysielať opravu.
Na základe vyššie uvedeného mal súd za preukázané, že neboli splnené materiálne podmienky na uloženie povinnosti odvysielať opravu v takom znení, ako to požadoval navrhovateľ a návrh zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, a to tak, že o trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O. s. p.).