Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/644/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom J., L.. E. XX, proti odporcovi: I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. P. XXX, o zaplatenie 409,50 eur s prísl. a zmluvnej pokuty 69,30 eur, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -51 zo dňa 20. júna 2013, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi istinu 262,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.2.2011 do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, pod následkom straty výhody splátok. Vo zvyšnej časti zaplatenia istiny 147,- eur spolu s úrokom z omeškania a zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 69,30 eur návrh navrhovateľa zamietol. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi trovy konania a oboch účastníkov konania podľa úspechu konania zaviazal zaplatiť trovy štátu. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania písomnou zmluvou dňa 21.06.2010 vstúpili do záväzkového spotrebiteľského vzťahu, predmetom ktorého bolo poskytnutie úveru 350,-eur navrhovateľom odporcovi, ktorý sa úver zaviazal splácať v 7 mesačných splátkach. Ich právny vzťah sa riadi ustanoveniami o úvere ako tzv. absolútnom obchode, o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami . Zmluva bola uzatvorená platne, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Tvrdenie o tom, že „prvá“ zmluva mala byť na žiadosť žalovaného nahradená „druhou“ preukázané nebolo. Úročenie úveru bolo dohodnuté 14 % ročne z istiny, čo predstavuje vo finančnom vyjadrení 49,- eur ročne. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi 416,50 eur, z čoho je poskytnutý úver 350,-eur a odplata 66,50 eur. Žalovaný mal záväzok splniť v 7 mesačných splátkach. Odporca z prijatého úveru 350,-eur zaplatil dňa 21.06.2010 podľa nesporného tvrdenia navrhovateľa 7,-eur. Ako preukázala výpoveď svedkyne Korpádyovej, hneď v deň prevzatia financií (po podpise úverovej zmluvy) z úveru odporca vrátil čiastku 87,50 eur, takže nezaplatená istina úveru nie je 343,-eur (350-7), ale 262,50 eur ako tvrdil aj samotný odporca. Úver sa stal splatný po splatnosti poslednej, 7. splátky, teda dňa 31.12.2010, a nie podľa tvrdenia navrhovateľa v dôsledku mimoriadnej splatnosti, ktorá mala byť oznámená písomnosťou z 15.02.2011. Žalobu zamietol nielen v časti 87,50 eur istiny (odporcom uhradená splátka), ale aj v jej zvyšnej časti 66,50 eur predstavujúcej odplatu. Súd má povinnosť v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola čiastočne implementovaná do , ako aj v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ Asturcom C-40/08 (ktorý

je prameňom práva) posudzovať zmluvné podmienky a chrániť spotrebiteľov ex offo (napr. čl. 51 tohto rozsudku). Zakotvenie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nevylučuje, aby zmluvné strany na seba zobrali aj ďalšie práva a povinnosti, ale len tie, ktorých plnenie je právom dovolené. Zákonom priznanou odplatou za poskytnutie úveru je pre veriteľa úročenie úveru, ktoré v súdenom prípade bolo dohodnuté. Spotrebiteľský právny vzťah medzi účastníkmi je nevyhnutné vždy posudzovať podľa ustanovení , dojednanie o odplate vo výške 19 % z istiny úveru (66,50 € z 350 €) je vzhľadom na dojednanú výšku úroku 14 % z istiny úveru pre rozpor s dobrými mravmi (dvojitá odmena za požičanie peňazí) aj pre rozpor so zákonom neplatné. Taktiež nepriznal zmluvnú pokutu uplatnenú čiastkou 69,30 eur, lebo nebola zmluvnými stranami dohodnutá plátne, v zákonnej písomnej forme. Vzhľadom na omeškanie odporcu s plnením jeho záväzku od 01.01.2011 navrhovateľovi patrí úrok z omeškania z istiny úveru 262,50 €. Výška úroku z omeškania je daná zákonom ako o 8 percentuálnych bodov vyššia oproti úrokovej sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou platnej k 1. dňu omeškania, čo k 01.01.2011 predstavuje úrok 9% ročne. Vzhľadom na to, že si navrhovateľ uplatňoval právo na úrok z omeškania z istiny 409,50 € vo výške 9 % ročne od 22.02.2011 do zaplatenia, vo zvyšnej časti, teda v časti zaplatenia úroku z omeškania z istiny 147,- € od 22.02.2011 do zaplatenia súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. ods. , keď ustálil, že čistý úspech navrhovateľa bol 9,64 %. O trovách štátu rozhodol v zmysle ust.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie odporca. Namietal, že vo veci rozhodla nezákonná sudkyňa, nakoľko nemala na to jeho súhlas, pretože ju znova odvolal z pojednávania dňa 16.6.2013. Myslel si, že papiere od úveru niekde omylom vyhodil, ale nakoniec ich objavil, čo mení situáciu. Prvá zmluva bola spísaná 21.6.2010, čo je rozdielna od tej čo predložil. Ide o úžernícku zmluvu s odmenou 161,-eur a nesúvisí s dobrými mravmi. Veril osobám, s ktorými jednal o úvere, a preto nepotreboval pred podpisom zmluvu prečítať, lebo čo sa hovorilo o úvere súhlasil, ale o odmene 161,-Eur nebola reč. Tiež je proti pokute 69,30 eur, nakoľko nič nezavinil. K druhej zmluve došlo keď ho zastavili na začiatku obce, že ide o lepšiu zmluvu. Opakovane zdôraznil, že s odmenou 161,-eur nesúhlasil. Na prvej zmluve nie je uvedená ani priemerná RPMN, preto je úver bezúročný, čo znamená, že čo si požičal, to vráti a bezúročne. Preto žiada rozsudok zrušiť a dať na nové prejednanie okresnému súdu.

K odvolaniu sa vyjadril navrhovateľ, má za to, že okresný súd vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, aby objasnil skutkový stav tak, aby mohol zákonne rozhodnúť v danej veci. Odvolanie odporcu nie je dostatočne odôvodnené vo veci samej, jeho jednotlivé tvrdenia sú účelové a nezakladajú sa na pravdivosti. Preto navrhuje odvolanie odporcu odmietnuť, nakoľko nespĺňa náležitosti ust.

Krajský súd, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné odvolanie (, ), preskúmal vec v rozsahu danom ust. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa ,

Zodpovedá doterajšiemu priebehu konania a stavu veci, že zákonná sudkyňa (správne) postupovala v intenciách záväzného rozhodnutia nadriadeného súdu Krajského súdu Žilina č.k. -43 zo dňa 18.4.2013 o jej nevylúčení. Odvolateľ v podaní zo dňa 16.6.2013 neuviedol žiadne iné (ďalšie) okolnosti, ktoré by mali zakladať jej vylúčenie, než tie, ktoré už boli predmetom posúdenia nadriadeného súdu. Podľa , na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd neprihliadne, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

Pokiaľ by aj neexistovalo žiadne rozhodnutie nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, odvolací súd môže posúdiť túto otázku samostatne. Predpokladom pre vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci je existencia určitého právne relevantného vzťahu sudcu k veci, k účastníkom alebo ich zástupcom. Ide o taký vzťah, ktorý by ovplyvnil objektívny pohľad sudcu na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Pomer sudcu k veci je daný jeho konkrétnym záujmom na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci. Môže ísť o prípad, ak je sudca priamo zainteresovaný na výsledku konania (napr. je účastníkom konania), prípadne ma na tomto výsledku aj nepriamy záujem (ako vedľajší účastník) alebo získal informácie o veci tzv. neprocesným spôsobom, t.j. inak ako dokazovaním. Kvalifikovaný pomer sudcu

k účastníkom konania (ich zástupcom) je založený na príbuzenskom alebo inom obdobnom rýdzo osobnom vzťahu sudcu k ním (priateľskom, nepriateľskom pomere, ekonomickej závislosti s pod.).

Odvolací súd skúmajúc subjektívne aj objektívne hľadiská nestrannosti, nezistil naplnenie predpokladov v zmysle zakladajúcich pochybnosť o nezaujatosti zákonnej sudkyne JUDr. Jany Haluškovej určenej rozvrhom práce k prejednaniu a rozhodnutiu tejto veci. Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné skutočnosti ( ).

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 21.6.2010 zmluvu o úvere č.420101369 na čiastku 350,-eur. Už pri podpise tejto zmluvy a odovzdávaní finančnej čiastky poskytnutého úveru bola uhradená prvá splátka vo výške 87,50 eur a v skutočnosti bola odporcovi odovzdaná suma vo výške 262,50 eur. Odporca z tejto odovzdanej sumy 262,50 eur navrhovateľovi neplnil ani čiastočne. Uvedené skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli sporné, a preto okresný súd správne zaviazal odporcu, aby uvedenú čiastku uhradil navrhovateľovi.

Pokiaľ odporca namietal, že úver je bezodplatný a bezúročný s poukazom na ust. odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu, ktorý navrhovateľovi nepriznal odplatu za úver vo výške 66,50 eur. Riadny úrok z úveru nebol ani predmetom konania (preto nemohol byť ani priznaný), nakoľko navrhovateľ žalobným návrhom nežiadal uhradiť úrok z úveru. Pokiaľ bol navrhovateľovi priznaný úrok z omeškania, jedná sa o sankciu odporcu v zmysle ust. , nakoľko odporca neplnil svoj peňažný záväzok (262,50 Eur) voči navrhovateľovi riadne a včas (vôbec neplnil). Nemožno stotožňovať úrok z úveru s úrokom z omeškania. Na úrok z úveru má veriteľ nárok aj v prípade, že dlžník nie je v omeškaní a vyplýva z ust. . Na úrok z omeškania má veriteľ zákonný nárok (nie je potrebné osobitné dojednanie medzi zmluvnými stranami) ak dlžník je v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Ako bolo konštatované v napadnutom rozsudku, odporca neplnil svoj dlh voči navrhovateľovi v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, preto mu bol priznaný uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9% z istiny 262,50 eur od 22.02.2011 do zaplatenia. Nárok na úrok z omeškania vznikol navrhovateľovi od 1.1.2011, avšak keďže navrhovateľ žiadal menej (od 22.2.2011) okresný súd viazaný návrhom navrhovateľa priznal predmetný úrok z omeškania od neskoršieho dátumu, ako mu v skutočnosti prislúchal.

Taktiež okresný súd nepriznal navrhovateľovi uplatňovanú zmluvnú pokutu, nakoľko táto nebola dohodnutá riadne v zákonnej predpísanej písomnej forme.

Navrhovateľ k odvolaniu pripojil kópiu Zmluvy o poskytovaní domáceho servisu, v ktorej mala byť dohodnutá odmena 161,-eur a s touto odporca nesúhlasí. Avšak z predmetnej zmluvy si navrhovateľ neuplatňoval žiaden nárok, preto sa okresný súd nebol povinný ňou ani zaoberať a ani prejudiciálne vyhodnotiť či sa jedná o platnú alebo neplatnú zmluvu medzi účastníkmi konania. Odvolací súd oboznámením sa s predmetnou zmluvou, žalobným návrhom navrhovateľa a napadnutým rozsudkom zistil, že o nároku vyplývajúceho z tejto zmluvy v preskúmavanej veci sa nerozhodovalo. a nebola ani priznaná odmena vo výške 161,-eur, s ktorou odporca nesúhlasí, ako sa vyjadril vo svojom odvolaní. Ako už bolo vyššie konštatované napadnutým rozsudkom bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi istinu z poskytnutého úveru vo výške, ktorá nebola sporná medzi účastníkmi konania a samotný odporca potvrdil, že istinu 262,50 eur prevzal pri podpise zmluvy o úvere a túto je ochotný aj vrátiť. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd ani nezaoberal tým, či mohol odporca v odvolaní poukázať na tento dôkaz - Zmluvu o poskytnutí domáceho servisu - aplikujúc ust. Odporca svoje obranné tvrdenia v súvislosti so Zmluvou o poskytovaní domáceho servisu môže uplatniť v prípade ak si navrhovateľ bude uplatňovať nárok vyplývajúci z tejto zmluvy.

Zhrnúc vyššie uvedené okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu na plnenie istiny 262,50 eur, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná a odporca tento nárok navrhovateľa uznal. Zároveň bol zaviazaný k úhrade úroku z omeškania z predmetnej istiny s poukazom na ust. , keďže odporca bol s plnením svojho záväzku v omeškaní. Vo zvyšku bol uplatňovaný nárok navrhovateľa zamietnutý, a preto odvolanie odporcu je nedôvodné.

Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj odvolaním výslovne nenapadnutý, ale od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách prvostupňového konania a trovách štátu. Okresný súd náležite aplikoval zásadu pomeru úspechu a neúspechu v spore i návrhový charakter rozhodovania o náhrade trov.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. aplikujúc ust. a ust. . Navrhovateľ mal v odvolacom konaní plný úspech, avšak trovy odvolacieho konania si neuplatnil, preto mu odvolací súd tieto nepriznal.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.