Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-136-2014.pdf
PDF · 92.64 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-6C/136/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom JUDr. Radoslavom Svitanom, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO 35 697 270, právne zastúpeného: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., advokátska kancelária, Dr. V. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti odporkyni: A. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Z. N. XX, o zaplatenie 282,75 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 77,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 77,25 eur od 24.05.2013 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 8.9.2014 navrhovateľ žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu 282,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.5.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporkyňou zmluvu č. A0849741, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle zmluvy vypožičal odporkyni SIM kartu, ktorá umožňuje využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb vo výške 116,75 eur vyfakturovaných v období 2013/01 - 2013/03. Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 9.5.2013 oznámil odporkyni sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a vyzval ju na jej úhradu v dodatočnej lehote. Odporkyňa na pokus o pokonávku nereagovala žiadnou, ani čiastočnou úhradou pohľadávky.
Navrhovateľ žiadal, aby mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby vo výške 116,75 eur aj nárok na zaplatenie sumy 166,00 eur ako náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. K tomu navrhovateľ uviedol, že ustanovenie dodatku, v ktorom bola dohodnutá výška zmluvnej pokuty za mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie, bolo v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka a v súlade s ustanovením § 53a Občianskeho zákonníka je tak navrhovateľ povinný zdržať sa používania takejto podmienky. V súlade so zákonom sa navrhovateľ voči odporkyni domáha nároku vo výške škody, ktorá navrhovateľovi vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia X3 Touch and Type, a to vo výške 166,00 eur. Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, tzn. predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú odporkyňa navrhovateľovi spôsobila tým, že získala mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že podpisom dodatku sa zaviazala používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti, a následne porušila svoj záväzok zotrvať
v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Odporkyňa si bola v zmysle dodatku vedomá, že mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie je jej predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou (trhovou) cenou a poskytnutou zľavou, len z toho dôvodu, že sa odporkyňa zaviazala užívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku by spôsobilo, že navrhovateľovi by vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia).
Vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle § 29 ods. 6 Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.) ide o drobný spor, súd konal a rozhodol podľa § 115a ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to najmä: zmluva o pripojení č. A0849741 z 25.6.2003, dodatok zo 16.5.2011 k zmluve o pripojení č. A0849741, príloha č. 1 dodatku k zmluve, listina označená ako „Detaily k SOS“, pokus o pokonávku z 9.5.2013, faktúry č. 2182218571, č. 2185908437, č. 2185824556, č. 2189460742, všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. (ďalej len „všeobecné podmienky“), a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa 25.6.2003 zmluvu o pripojení č. A0849741 a dňa 16.5.2011 uzavreli dodatok k tejto zmluve. Na základe zmluvy a dodatku poskytol navrhovateľ odporkyni pripojenie k svojej verejnej telefónnej sieti, ako aj mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie Nokia X3 Touch and Type. Navrhovateľ fakturoval odporkyni cenu za poskytnutie služieb. Odporkyňa neuhradila faktúry č. 2182218571, č. 2185908437, č. 2185824556 a č. 2189460742. Navrhovateľ listom z 9.5.2013 označeným ako pokus o pokonávku vyzval odporkyňu na uhradenie uvedených faktúr spolu so zmluvnou pokutou/náhradou škody vo výške 166,00 eur a poplatkom za mimosúdne vymáhanie vo výške 22,62 eur, a to do 23.5.2013.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení účinnom k 16.5.2011 zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z. z., účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že návrh je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o pripojení a dodatok k tejto zmluve v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. Zmluvu o pripojení a dodatok k nej súd v súhrne vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže v samotnej zmluve a dodatku bola odporkyňa označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ a navrhovateľ nepreukázal ani netvrdil opak. V zmysle ustálenej judikatúry, na hodnotenie
zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy nemá vplyv to, že bola uzavretá na základe ustanovení osobitného zákona (v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách). Ustanovenia osobitného zákona síce predstavujú lex specialis vo vzťahu k všeobecnej úprave Občianskeho zákonníka, avšak osobitné ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, najmä kontroly neprijateľných zmluvných podmienok, je aj tak potrebné aplikovať.
Na základe zmluvy navrhovateľ poskytoval odporkyni službu pripojenia k telefónnej sieti. Odporkyňa napriek svojej zákonnej i zmluvnej povinnosti neuhradila vystavené faktúry za túto službu. Navrhovateľ má preto nárok na úhradu za služby, ktoré odporkyni skutočne poskytol. Navrhovateľ však nemá nárok na úhradu vo výške 5,00 eur z faktúry č. 2185908437, ktorá bola na faktúre označená ako „upomienka“, keďže navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol, kedy upomienku vystavil a akým spôsobom ju doručil odporkyni. Nie je ani jasné, či navrhovateľ uplatňoval poplatok za upomienku podľa cenníka (cenník navrhovateľ súdu nepredložil), alebo ako náhradu skutočných nákladov, ktoré mu vznikli pri vystavení a odoslaní upomienky (tieto náklady však súdu nepreukázal). Ak by malo ísť o náhradu skutočných nákladov, súd konštatuje, že navrhovateľ nepredložil žiaden dôkaz a ani vyúčtovanie nákladov, ktoré boli preňho spojené s vystavením a odoslaním upomienky, nepredložil ani samotnú upomienku. Ak by malo ísť o poplatok v zmysle cenníka, k tomu súd uvádza, že takýto poplatok by bolo potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to jednak preto, lebo vyžaduje úhradu nákladov v paušalizovanej sume bez toho, aby bol dodávateľ povinný preukazovať skutočnú výšku týchto nákladov. V konečnom dôsledku tak tento poplatok zbavuje dodávateľa dôkazného bremena, ktoré by inak musel niesť [§ 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka]. Okrem toho to umožňuje dodávateľovi uplatňovať poplatky za upomienky bez kontroly zo strany spotrebiteľa, teda vyhotoviť napríklad ľubovoľný počet upomienok, na základe čoho môže účtovať poplatky resp. tzv. náklady za vystavenie upomienky ľubovoľne často. Poplatok za upomienku vo výške stanovenej v cenníku z vyššie uvedených dôvodov spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je teda v rozpore s ustanovením § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa článku 11 bodu 11.1 všeobecných podmienok, ktoré predložil navrhovateľ, sadzby cien a poplatkov za poskytovanie jednotlivých služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom cenníku. Navrhovateľ však cenník súdu nepredložil, teda pokiaľ ide o účtovaný poplatok za upomienku, aj keby tento poplatok nebol považovaný za neprijateľný, navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o správnosti vyrúbenia tohto poplatku podľa cenníka. Z uvedených dôvodov súd zamietol nárok navrhovateľa na zaplatenie 5,00 eur ako poplatku resp. ako náhrady nákladov za upomienku.
Súd nepriznal navrhovateľovi ani nárok na úhradu poplatkov za „čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb z dôvodu neplatenia“ a za „odpojenie“, spolu vo výške 34,50 eur s DPH z faktúry č. 2189460742, a to z rovnakého dôvodu nepredloženia cenníka. Navrhovateľ nepreukázal, že takéto poplatky boli medzi ním a odporkyňou vopred dohodnuté, teda nepreukázal nárok na tieto poplatky.
Súčet súm platieb za skutočne poskytnuté služby podľa faktúr č.2182218571 (35,54 eur) a č. 2185824556 (41,71 eur) - bez poplatkov účtovaných faktúrami č. 2185908437 a č. 2189460742 - tak predstavuje 77,25 eur, na ktoré má navrhovateľ nárok.
Navrhovateľ nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 166,00 eur uplatňovanej v pokuse o pokonávku. Ako správne uviedol navrhovateľ už v návrhu, ustanovenie dodatku k zmluve, ktoré sa týka tejto zmluvnej pokuty (bod 2.5 dodatku), je potrebné hodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku z dôvodu, že táto podmienka dohodnutá navrhovateľom v štandardnej typovej (spotrebiteľskej) zmluve, poškodzuje spotrebiteľa. Táto zmluvná podmienka veľmi široko formuluje okruh porušení povinností spotrebiteľom, ktoré sú zmluvnou pokutou sankcionované („v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4, najmä ale nielen ...“), a tiež stanovuje pomerne vysokú sankciu bez ohľadu na závažnosť konkrétneho porušenia povinnosti spotrebiteľa (napr. aj v prípade, že spotrebiteľ nezaplatí faktúru len za posledný mesiac zmluvnej viazanosti).
Navrhovateľ však v návrhu uplatňoval sumu 166,00 eur nie titulom zmluvnej pokuty, ale titulom náhrady škody. Súd návrh v tejto časti zamietol. Navrhovateľ súdu nepredložil žiadne dôkazy o výške škody, ktorá mu skutočne vznikla porušením povinnosti zo strany odporkyne. Na dôkaznom bremene navrhovateľa nič nemení ani vyhlásenie spotrebiteľa v čl. 3 bode 3.7 dodatku, že si je vedomý, že mobilný telefón je mu predávaný za zľavnenú cenu len z dôvodu dvojročnej viazanosti a že porušením jeho povinností by vznikla navrhovateľovi škoda minimálne v rozsahu zľavy z ceny mobilného telefónu. Takéto vyhlásenie
môže preukázať iba to, že odporkyňa si bola vedomá možnosti spôsobenia škody (aj táto preukaznosť je však podstatne redukovaná tým, že toto vyhlásenie bolo súčasťou formulárovej spotrebiteľskej zmluvy), avšak nijako nezbavuje navrhovateľa povinnosti preukázať skutočne vzniknutú škodu. Nahradenie dôkazu o skutočne vzniknutej škode vyhlásením resp. dohodou účastníkov zmluvy by znamenalo de facto opäť len zavedenie dohody o zmluvnej pokute, ktorú by súd z už vyššie uvedených dôvodov považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Znamenalo by to tiež zbavovanie sa dôkazného bremena zo strany dodávateľa, čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka.
To, že navrhovateľ poskytol odporkyni mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie za zníženú cenu, bolo súčasťou jeho obchodnej stratégie. Skutočnosť, že odporkyňa neuhradila faktúry za služby, nemá žiadnu priamu súvislosť so škodou, ktorá mala navrhovateľovi podľa jeho tvrdenia vzniknúť tým, že zostala neuhradená časť ceny mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia. Listina predložená navrhovateľom, označená ako „Detaily k SOS“, ktorá má pravdepodobne (navrhovateľ nevysvetlil účel ani pôvod tejto listiny) preukazovať cenu, za ktorú mal navrhovateľ také isté mobilné telefóny/telekomunikačné zariadenia predávať mimo akcií, nemôže súd považovať za dostatočný dôkaz. Jednak ide (pravdepodobne, keďže navrhovateľ nevysvetlil pôvod listiny) o výpis z vnútornej evidencie navrhovateľa, ktorý teda v podstate obsahuje len vyhlásenie navrhovateľa o akciovej cene a o predajnej cene bez akýchkoľvek dôkazov, a jednak vôbec nejde o dôkaz o tom, že navrhovateľovi skutočne vznikla konkrétna škoda resp. ušlý zisk v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinnosti odporkyne.
Súd k tomu ďalej uvádza, že nie je možné akceptovať nahrádzanie neprijateľnej zmluvnej pokuty takzvanou náhradou škody, ktorá v skutočnosti nie je preukázanou škodou. V danom prípade, keď navrhovateľ požaduje úhradu rozdielu medzi ním tvrdenou bežnou predajnou cenou mobilného telefónu/ telekomunikačného zariadenia a akciovou cenou, má takýto nárok v podstate povahu paušalizovanej náhrady škody, teda jeho povaha je totožná s povahou zmluvnej pokuty.
Keďže sa odporkyňa neuhradením faktúr riadne a včas dostala do omeškania, patrí navrhovateľovi nárok na úrok z omeškania. Navrhovateľ v pokuse o pokonávku vyzval odporkyňu, aby uhradila dlžnú sumu do 23.5.2013. V skutočnosti sa však odporkyňa dostala do omeškania so zaplatením už dňom nasledujúcim po splatnosti tej-ktorej faktúry, teda dňom 9.2.2013 vo vzťahu k faktúre č. 2182218571 (suma 35,54 eur) a dňom 12.3.2013 vo vzťahu k faktúre č. 2185824556 (suma 41,71 eur). Navrhovateľ však v návrhu uplatnil úrok z omeškania až od 24.5.2013, preto súd, viazaný návrhom, priznal navrhovateľovi úrok z omeškania od 24.5.2013. Výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s úhradou oboch faktúr (9.2.2013 a 12.3.2013) bola 0,75 %, preto zákonná výška úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. je 8,75 % ročne. Keďže navrhovateľ v návrhu uplatňoval úrok z omeškania v nižšej výške, súd mu priznal ním uplatňovanú výšku 8,50 % ročne.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože každý z nich mal vo veci len čiastočný úspech, pričom čiastočný neúspech navrhovateľa ani odporkyne nemožno považovať za neúspech v pomerne nepatrnej časti. Úspech odporkyne je pomerne väčší než úspech navrhovateľa, avšak odporkyňa nepožiadala o náhradu trov konania, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie písomne na Okresný súd Bánovce nad Bebravou do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., teda:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- odvolacím súdom má byť schválený zmier; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.