Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-70-2014.pdf
PDF · 90.06 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-29C/70/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, JUDr. Jankou Mičkovou, v právnej veci žalobcu: I. G. Z., Z..F..P.., Z. Z. A. X, N., L.: XX XXX XXX, právne zastúpenej TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovanej: O. O., D.. XX.XX.XXXX, D. H. N. Š. XX, G., zastúpená opatrovníkom JUDr. Petrom Dudičom, pracovníkom Okresného súdu Košice-okolie, v konaní o zaplatenie X.XXX,XX eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu sumy X.XXX,XX eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.10.2010 do 6.8.2011 vo výške XX,XX eur a ročný úrok z omeškania X% zo sumy X.XXX,XX eur od 7.8.2011 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 28.6.2011 medzi postupcom Z. Z.V. V..Z.. N. a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Postupca a žalovaná uzatvorili dňa 14.9.2006 zmluvu čo XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov, na základe ktorej boli poskytnuté žalovanej peňažné prostriedky úver celkovo vo výške X.XXX eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške XX,XX eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.10.2010 do 20.8.2014 v počte 47 a v celkovej X.XXX,XX eur. Splátky pôvodne splatné od 20.8.2011 do 20.8.2014 sa stali splatnými dňa 6.8.2011, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala suma X.XXX,XX eur, ktorá pozostávala z istiny X.XXX,XX eur, úroku z omeškania XXX,XX eur. Zároveň si žalobca vyčíslil úrok z omeškania X% ročne zo sumy XX,XX eur do 6.8.2011 celkovo z 10 splátok spolu vo výške XX,XX eur.
Tunajší súd vydal dňa 11.12.2013 pod č.k. 30Rob/162/2013-36 Platobný rozkaz, ktorý sa žalovanej nepodarilo doručiť do vlastných rúk, preto ho súd uznesením č.k. 30Rob/162/2013-46 zo dňa 11.3.2014 zrušil.
Žalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, iný pobyt nie je známy, preto jej súd na zastupovanie v konaní podľa § 29 ods. 2, 6 O.s.p. ustanovil opatrovníka. Opatrovník sa k žalobe písomne nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, pričom ďalšie dôkazy a skutočností označené ani predložené účastníkmi konania v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. neboli a na základe toho zistil tento skutkový stav:
Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/ce uzavretej dňa 28.6.2011 Z. Z. V..Z.. N. ako postupca a I. G. Z. Z..F..P.. N. ako postupník uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, ktoré sú bližšie špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Z prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej z úverovej zmluvy uzatvorenej 14.9.2006 so splatnosťou k 20.8.2014 s poskytnutou sumou X.XXX,XX eur a zostatkom pohľadávky X.XXX,XX eur. Slovenská sporiteľňa a.s. ako postupca listom zo dňa 18.7.2011, ktorý bol daný na poštovú prepravu dňa 19.7.2011 oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky.
Žalobca listom zo dňa 18.7.2011 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 18.7.2011 z dôvodu, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať úver formou splátok riadne a včas a zároveň vyzval žalovanú na úhradu dlžnej čiastky vo výške X.XXX,XX eur do 1.8.2011. Predmetná výzva bola doručovaná doporučene a bola daná na poštovú prepravu dňa 19.7.2011 čo vyplýva z podacieho hárku.
Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu, t.j. Z. Z. V..Z.. a žalovanou vznikol na základe písomne uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2006, ktorej predmetom ako to vyplýva z čl. I bodu 1 je poskytnutie splátkového úveru žalovanej v sume, mene a za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere a jej povinnosť úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v úverovej zmluve. Výška úveru bola XXX.XXX,- Sk s premenlivou úrokovou sadzbou, v čase uzatvorenia úverovej zmluvy bola úroková sadzba vo výške XX,XX%, úver mal byť poskytnutý jednorázovo bezhotovostne s poplatkom za poskytnutie úveru X.XXX,- Sk, poplatok za správu úveru XX,- Sk mesačne s výškou splátky X.XXX,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.10.2006 a s počtom splátok 95. Periodicita a splatnosť splátok bola mesačne k 20. dňu v kalendárnom mesiaci a konečná splatnosť úveru ku dňu 20.8.2014 so splatnosťou úroku mesačne v posledný deň kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov XX,XX%. Súčasťou úverovej zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky, úverové podmienky, sadzobník a podmienky určené zverejnením ako to vyplýva z čl. II bodu 2 zmluvy.
Zo všeobecných podmienok, ktoré nadobudli účinnosť dňom 1.8.2002 z bodu 7 bod 7.2.4. vyplýva, že banka poskytne splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu klienta uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.
Podľa § 497 obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 503 ods. 1 obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 obchodného zákonníka ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 524 ods. 1 obč. zák. veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 obč. zák. s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 5 ods. 1 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach.
Podľa § 5 ods. 2 O.s.p. súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 120 ods. 4 O.s.p. súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 14.9.2006, na základe ktorej mal byť žalovanej poskytnutý splátkový úver vo výške XXX.XXX,- Sk a to jednorázovo bezhotovostne, ktorý sa zaviazala splácať v mesačných splátkach vo výške splátky X.XXX,- Sk vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca. V zmysle všeobecných obchodných podmienok bodu 7 čl. 7 bod 7.2.4. splátkový úver, t.j. peňažné prostriedky, mali byť poskytnuté takým spôsobom, že sa mali pripísať v prospech účtu žalovanej uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere, t.j. v prospech účtu XXXXXXXXXXX/XXXX (ide o účet žalovanej uvedený v zmluve).
Aktívnu legitimáciu žalobcu mal súd za preukázanú na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0915/2011/ce uzavretej dňa 28.6.2011 medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. Bratislava ako postupcom a EOS KSI Slovensko s.r.o. Bratislava ako postupníkom. Z prílohy č. 1 zmluvy vyplýva, že na žalobcu bola postúpená aj pohľadávka voči žalovanej z úverovej zmluvy uzatvorenej 14.9.2006.
Žalobca v žalobe tvrdil, že žalovanej bol poskytnutý úver, pričom nepredložil žiadny doklad o tom, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej predmetný úver, to znamená súd nemal za preukázané poskytnutie úveru žalovanej. Zároveň žalobca tvrdil, že žalovaná nesplácala splátky včas a riadne, preto pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 18.7.2011, pričom z tejto listiny nie je zrejmé, či je dôvodné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru a s úhradou ktorej splátky, za aké obdobie a v akej výške sa žalovaná dostala do omeškania, keďže žalobca nepredložil ani výpisy z účtu, z ktorých by vyplýval prehľad splácania úveru v prípade, ak bol takýto úver právnou predchodkyňou žalobcu žalovanej poskytnutý a zároveň nepredložil ani výpis z účtu žalovanej, z ktorého by bolo nepochybne preukázané, že žalovanej splátkový úver vo výške XXX.XXX,- Sk bol poskytnutý.
Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.
Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o zaplatenie kúpnej ceny má predávajúci ako žalobca bremeno tvrdenia, že s kupujúcim ako žalovaným uzavrel kúpnu zmluvu a že žalovaný kúpnu cenu riadne a včas nezaplatil. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné len pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že zmluva bola uzavretá. Ak táto skutočnosť bude preukázaná, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Naopak žalovaný, ak sa chce úspešne brániť, musí tvrdiť, že kúpnu cenu zaplatil a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy (ak nebude na mieste obrana námietkou premlčania, započítania a pod.). Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.
V prejednávanej veci mal žalobca bremeno tvrdenia, že so žalovanou jeho právny predchodca uzavrel zmluvu o splátkovom úvere, že tento úver bezhotovostne v zmysle zmluvy na účet žalovanej aj poskytol a že žalovaná úver neuhradila.
Z tohto bremena tvrdenia mal dôkaznú povinnosť preukázať uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, teda existenciu právneho vzťahu z úveru a jeho skutočné poskytnutie. Žalobca preukázal iba uzavretie zmluvy o splátkovom úvere, ktorá so žalovanou bola uzavretá písomne dňa 14.9.2006 a poskytnutie peňazí žalovanej na jej účet nepreukázal . Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, pričom súd v zmysle ust. § 5 ods. 2 O.s.p. nemá poučovaciu povinnosť, ak je účastník konania zastúpený advokátom, čo bolo aj v tomto prípade.
Keďže žalobca tvrdil, že žalovanej poskytol úver, toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal, súd preto žalobu žalobcu ako nedôvodnú pre neunesenie dôkazného bremena ním tvrdených skutočností zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, keďže súd jeho žalobu zamietol a uplatňoval si náhradu trov konania, túto náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods. 1 OSP/.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2,3 OSP/.