Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/107/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Radoslava Svitanu, PhD., a sudkýň JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Viery Škultétyovej v spore žalobcov (navrhovateľov neodkladného opatrenia): 1/ R.. V. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, Z., 2/ Z.. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, Z., zastúpení F. N. V.. W. H. M. so sídlom O. G. XX, E., R. XX XXX XXX, proti žalovanej W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XX, B., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Považská Bystrica č. k. -37 zo dňa 26. októbra 2022 takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovanej zdržať sa obťažovania žalobcov hlukom z nehnuteľnosti (v návrh presne špecifikovanej). Súčasne súd nepriznal žalovanej náhradu trov konania. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že mal z čestných vyhlásení W. M., L. W., M. V., X. V. a W. V. za osvedčené, že od marca 2022 sa takmer každý deň od skorých ranných hodín až do neskorých večerných hodín a veľakrát aj v nočných hodinách, šíri z terasy žalovanej hudba, reproduktor je nasmerovaný na pozemok a rodinný dom žalobcov. Žalobcovia sa z dôvodu hlučnosti opakovane presúvali k rodine V. s odôvodnením, že ich rodinný dom je pre nich z dôvodu hlasnej hudby neobývateľný. Žalobcovia sa so žiadosťou o riešenie obrátili aj na Obec Z., čo osvedčili návrhom na zakázanie zasahovania do pokojného stavu susedov, Obec Z. im však nevyhovela s odôvodnením, že nebolo preukázané, v akých intenciách a hlasitosti bola hudba púšťaná, či bola púšťaná aj v rámci hodín nočného kľudu a či išlo o konanie žalovanej. Aplikujúc ustanovenia , , (ďalej len „“) súd prvej inštancie a dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobcovia síce osvedčili, že z nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej sa takmer každodenne od marca 2022 šíri k ich rodinnému domu hudba, avšak neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Vydaniu neodkladného opatrenia bráni neosvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Otázka, ktorej vyriešenie má určujúci význam pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, spočíva v tom, či žalovaná pri výkone svojich vlastníckych práv k svojim nehnuteľnostiam nad mieru primeranú pomerom obťažuje žalobcov. Je pravdou, že aj existencia trvalého zvukového vnemu môže byť pre okolie vnímaná ako rušivá, no automaticky ju nie je možné posúdiť ako zásah nad mieru primeranú pomerom. Prípustné hodnoty hluku stanovuje vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. , konkrétne ako maximálnu prípustnú hranicu hluku v obytnej zóne určuje hranicu 50 decibelov. Pokiaľ žalobcovia na preukázanie neprípustnosti hluku predložili zvukový záznam na USB nosiči a čestné vyhlásenia, tieto dôkazy preukazujú, že z nehnuteľností žalovanej sa šíri hudba, avšak súd z nich nevedel posúdiť intenzitu hluku. Keďže žalobcovia neosvedčili, že hluk šíriaci

sa z nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej presahuje hranicu 50 decibelov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovia neosvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov, preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu podali žalobcovia včas odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a navrhli, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie. Uviedli, že súdom prvej inštancie citovaná vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. určuje hranice prípustnej hladiny hluku s poukazom na ich kritickosť pre účely ochrany zdravia, nie pre účely ochrany práv a právom chránených záujmov osôb, ako ich zabezpečuje ustanovenie . Kvalifikované úradné meranie vykonáva úrad verejného zdravotníctva. Ten však nevykonáva merania anonymné, a teda v čase, keď sa úrad na meranie dostaví, reproduktory sú logicky vypnuté. Poukázali aj na nariadenia vlády č. , podľa ktorého „obťažovanie je subjektívny pocit nepohody, nespokojnosti alebo podráždenia spôsobený hlukom.“ Obťažovaním teda je aj častý hluk zo zvukových zariadení. Vždy je potrebné posudzovať mieru hluku. Skúma sa nielen intenzita hluku, ale aj skutočnosť, či ide o opakovanú alebo jednorazovú situáciu, dĺžku jej trvania, úmysel a dôvod. Napokon uviedli, že vykonali vlastné merania mobilnou aplikáciou, o ktorých vyhotovili printscereny obrazovky mobilného telefónu a tie prikladajú k odvolaniu. Na týchto fotografiách je okrem nameranej intenzity zvuku uvedený aj dátum vykonania jednotlivých fotografií. Iné merania zabezpečiť nemôžu.

3. Žalovaná sa k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcov nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa , a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa .

5. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že pre nariadenie neodkladného opatrenia nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, ako aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

9. Súd prvej inštancie správne vec právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobcovia v konaní pred súdom prvej inštancie neosvedčili takú mieru obťažovania hlukom, ktorá by bola v rozpore s prípustnými hodnotami hluku, stanovenými vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. Odvolací súd dodáva, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia neosvedčili žiadne konkrétne hodnoty hluku, keďže - ako súd prvej inštancie správne uviedol - predložili len vyhlásenia osôb, ktoré síce potvrdzovali, že z nehnuteľností žalobkyne sa šírila hudba, avšak išlo o vyjadrenie subjektívneho vnímania týchto osôb, ktoré neposkytovali objektívne posúdenie intenzity hluku.

10. Je možné dať za pravdu žalobcom v tom, že citovaná vyhláška určuje hranice prípustnej hladiny hluku na účely ochrany zdravia, nie na účely posúdenia „obťažovania“ podľa , pričom „obťažovanie“ je v zásade vnímané subjektívne, každá osoba môže mať iný prah intenzity toho, čo už považuje za obťažovanie. Avšak napriek tomu, že ide o subjektívnu kategóriu (alebo práve preto) je potrebné ju v súdnej praxi napĺňať konkrétnymi objektívnymi ukazovateľmi. Žalobcovia síce poukázali na

to, že týmito hraničnými hodnotami na účely posúdenia „obťažovania“ nemusia byť hodnoty stanovené vyhláškou na účely ochrany zdravia, avšak sami v konaní pred súdom prvej inštancie neuviedli žiadne konkrétne objektívne hodnoty (t. j. ani také, ktoré by boli síce pod úrovňou stanovenou citovanou vyhláškou, ale ktoré by bolo možné vzhľadom na dĺžku, intervaly a spôsob púšťania hudby žalovanou považovať za obťažujúce).

11. Až v odvolacom konaní žalobcovia predložili výsledky meraní hluku, a to za pomoci aplikácie v mobilnom telefóne. Ako dôvod odvolania pritom žalobcovia uviedli len nesprávne právne posúdenie veci podľa , nie nevykonanie dôkazov alebo nesprávne zistenie skutkového stavu; interpretáciou podľa celého obsahu odvolania však odvolací súd dospel k záveru, že namietali aj nesprávne resp. nedostatočné skutkové zistenia (keďže v odvolaní uvádzali nové tvrdenia týkajúce sa merania intenzity hluku a v prílohe k odvolaniu predkladali nové listiny).

12. Okrem toho, že žalobcovia tieto výsledky meraní hladiny hluku predložili len ako prílohu k odvolaniu, pričom v samotnom odvolaní neponúkli žiadnu ich konkrétnu interpretáciu (t. j. neuviedli, kde mali byť tieto merania uskutočňované, akou konkrétnou mobilnou aplikáciou a aké boli výsledky jednotlivých meraní (pričom nie je úlohou súdu, aby z listinných dôkazov predkladaných stranami vyvodzoval skutkové tvrdenia), odvolací súd poukazuje na to, že ide o skutkové novoty v odvolacom konaní (, ). Na listinách priložených k odvolaniu sú uvedené dátumy meraní pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobcovia v odvolaní nevysvetlili, prečo tieto listiny (a z nich vyplývajúce skutkové tvrdenia o konkrétnej nameranej intenzite hluku) predložili až v odvolacom konaní.

13. Okrem toho neodkladné opatrenie musí spĺňať základné atribúty súdnych rozhodnutí, predovšetkým musí byť určité, zrozumiteľné a vykonateľné, pričom súd je viazaný petitom návrhu, teda tým, čo navrhovatelia neodkladného opatrenia žiadajú. V preskúmavanej veci navrhované neodkladné opatrenie nie je ani dostatočne určité a ani vykonateľné. Z návrhu žalobcov nie je zrejmé, akého konkrétneho konania sa má žalovaná zdržať. Ako už bolo uvedené vyššie, „obťažovanie“ je subjektívny pojem, ktorý síce je použitý v ustanovení , avšak v súdnych rozhodnutiach je potrebné dať mu konkrétny, individualizovaný obsah. Nie je cieľom neodkladných opatrení, aby „dupľovali“ to, čo už je ustanovené (prikázané či zakázané) zákonom. Ak existuje zákonný zákaz nejakého konania, ťažko možno dospieť k záveru o potrebe neodkladnej úpravy pomerov v zmysle uloženia toho istého zákazu neodkladným opatrením.

14. Ak teda v ustanovení ukladá všetkým osobám (vlastníkom vecí) povinnosť zdržať sa konania, ktorým by nad primeranú mieru obťažovali iných (vrátane výslovného zákazu nad primeranú mieru obťažovať susedov hlukom), nemá význam neodkladným opatrením prakticky doslovne opakovať tento zákonný zákaz resp. obmedzenie. V súdnom rozhodnutí (najmä v neodkladnom opatrení) je potrebné presne špecifikovať konkrétne konanie, ktoré je v rozpore s týmto zákonným zákazom a toto žalovanému zakázať resp. obmedziť (konkrétna formulácia petitu je pritom na žalobcovi, v tomto prípade na navrhovateľoch neodkladného opatrenia).

15. Odvolací súd považuje za potrebné na záver uviesť, že ľudsky je pochopiteľná nepríjemná situácia žalobcov, avšak spôsob jej riešenia, aký zvolili v predmetnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nezodpovedá požiadavkám kladeným na neodkladné opatrenia.

16. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Keďže išlo o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý nebol sprevádzaný konaním vo veci samej a návrh bol zamietnutý, takže žiadne ďalšie súvisiace konanie už nebude nasledovať (prípadný nový návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia alebo návrh vo veci samej bude už potrebné posudzovať ako procesne samostatné podanie), bolo potrebné rozhodnúť aj o trovách konania. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalovaná bola v konaní plne úspešná a správne tiež aplikoval ustanovenie . Hoci podľa názoru odvolacieho súdu nejde o dôvod hodný osobitného zreteľa podľa , súd prvej inštancie správne vzal do úvahy, že žalovanej v priebehu konania pred súdom prvej inštancie nevznikli žiadne trovy, a preto jej správne náhradu trov nepriznal.

18. Podobne v odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešná, preto by jej v súlade s ustanoveniami , a patril proti neúspešným odvolateľom nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná sa však k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k odvolaniu žalobcov nevyjadrila, v odvolacom konaní bola nečinná, teda jej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto jej odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

19. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).