Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7Co-563-2014.pdf
PDF · 80.04 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/563/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Márie Kašíkovej, v v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v rade 1/ N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XX, O. a v rade 2/ B. Y., st., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., I. XX, o zaplatenie 5.946,91 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 8C/108/2013-98 zo dňa 19. mája 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom v rade 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie istiny 5.946, 91 Eur spolu s ročným úrokom z omeškania 8,75 % z istiny 5.162,33 Eur od 09.11.2012 do zaplatenia. Vychádzal zo zistenia, že zmluva o splátkovom úvere č. 0333492744 zo dňa 21.09.2006, uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami neobsahuje sumu, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. a/ Zák. č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 21.09.2006, čo však nemá vplyv na platnosť uzatvorenej zmluvy, pretože medzi účastníkmi konania nebolo sporné čerpanie úveru odporcami. Návrh však zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nepreukázal splatnosť celého dlhu. Medzi stranami konania nebolo sporné, že odporcovia naposledy na úhradu dlhu poskytli splátku úveru 29.05.2012. Ak chcel navrhovateľ vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru pre omeškanie odporcov s úhradou splátok splatných 30.07.2012, 30.08.2012 a 30.09.2012, mal postupovať v zmysle ust. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (teraz odsek 9). Z listinného dôkazu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 16.10.2012 vyplýva, že navrhovateľ oznámil odporcom vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 16.10.2012, teda ku dňu zhotovenia tejto písomnosti. Z uvedeného vyplýva, že došlo k nedodržaniu zákonného postupu v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka. Výkladom tohto zákonného ustanovenia možno dospieť k záveru, že spotrebiteľ najskôr musí byť upozornený na naplnenie podmienok vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, v lehote nie kratšej ako 15 dní, čím mu je daná možnosť odvrátiť následky spočívajúce v zosplatnení celého úveru. Až následne po márnom uplynutí minimálne 15 dňovej lehoty môže veriteľ realizovať právo odstúpiť od zmluvy. Keďže v prípade postupu navrhovateľa došlo k porušeniu tohto zákonného ustanovenia, nemohli nastať predpokladané účinky vo forme splatnosti celého záväzku. V čase vyhlásenia rozsudku preto nie je splatný celý dlh odporcov, ale len splátky, ktorých zročnosť ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala. Ich zaplatenia sa však navrhovateľ nedomáhal. Taktiež navrhovateľ uviedol len všeobecné tvrdenie o celkovej sume, zaplatenej na úver odporcami bez uvedenia, dokedy svoju povinnosť odporcovia plnili. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že odporcovia plnili svoju povinnosť naposledy 29.05.2012, avšak z
tohto konštatovania nemožno zistiť, či dovtedy platili všetky splátky riadne a včas, alebo v nižšej alebo vo vyššej sume, alebo niektoré neplatili vôbec. Preto nemohol ustáliť výšku doteraz zaplatených splátok odporcov a priznať navrhovateľovi aspoň splátky, ktoré sú splatné ku dňu vyhlásenia rozsudku.
Proti rozhodnutiu okresného súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na ustanovenie § 118 ods. 2 O.s.p.. Má zato, že v danom prípade súd nespochybnil vyhlásenie predčasnej splatnosti a predmetnú skutočnosť neoznačil za spornú, preto nemal dôvod produkovať ďalšie dôkazy na preukázanie splnenia podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odporcovia boli vyzývaní ešte prostredníctvom pôvodného veriteľa a zároveň boli upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, ako aj na riešenie veci mimosúdnou cestou. Nesúhlasí so zamietnutím žalobného návrhu v plnom rozsahu ani v prípade, ak by sa priklonil k názoru, že v danom prípade nedošlo k účinnému vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru. Ku dňu vyhlásenia rozsudku nastala splatnosť splátok až po splátku splatnú dňa 20.04.2014. Odporcovia z úveru uhradili len sumu 1.885,35 Eur. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a preto je otázne, prečo súd pri právnom posúdení nepriznal navrhovateľovi splátky, na ktoré mu do vyhlásenia rozsudku vznikol nárok a to spolu s úrokom z omeškania z každej splátky. Vzhľadom nato, že súd nepostupoval podľa ust. § 118 ods. 2 O.s.p. nepovažoval za potrebné upresniť, ktoré splátky neboli odporcom uhradené. Z platobnej histórie sú zrejmé jednotlivé úhrady, teda v konaní bolo možné určiť akú sumu odporcovia uhradili na sumu splátok a ktoré splátky zostali neuhradené. Posledná splátka 29.05.2012 bola v sume 20 Eur, keďže odporcovia boli povinní v zmysle zmluvy uhrádzať splátky v sume 1.814,- Sk, nemožno úhradu vo výške 20 Eur považovať za úhradu splátky. Odporcovia nárok nijakým spôsobom nespochybnili, zároveň prejavili ochotu uhradiť dlžnú sumu a túto de facto uznali. Na základe uvedeného navrhuje zmeniť rozsudok okresného súdu tak, že návrhu vyhovie v plnom rozsahu alebo zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z jedného právneho úkonu vo výške 241,02 Eur s DPH a režijného paušálu 9,65 Eur s DPH spolu 250,67 Eur.
Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k odvolaniu vyjadrili v tom zmysle, že naďalej trvajú na svojom vyjadrení v liste zo dňa 16.07.2013.
Krajský súd ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozsudku proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil (zopakoval) niektoré podstatné skutočnosti (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli.
Citované ustanovenie ukladá súdu povinnosť oboznámiť účastníkov konania na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných a nesporných skutkových okolností a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhnutých dôkazov treba vykonať a ktoré vykonané nebudú. Účastníkom konania sa tým má vytvoriť možnosť, aby tomu, s čím ich oboznámil súd prispôsobili ich ďalší procesný postup v konaní.
Z obsahu zápisnice o pojednávaní na súde prvého stupňa dňa 16.04.2014 (č. l. 88) vyplýva, že v konaní sudca právnemu zástupcovi navrhovateľa položil konkrétnu otázku, či bol v konaní dodržaný pri ukončení zmluvného vzťahu postup v zmysle ust. § 53 ods. 8, teraz ods. 9 Občianskeho zákonníka, a teda výzva v lehote 15 dní na splatenie záväzku a následné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti podľa § 565 Občianskeho zákonníka, najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Na uvedené právny zástupca uviedol, že lehota 15 dní bola dodržaná. Na ďalšiu otázku súdu, pre nezaplatenie ktorej splátky a omeškanie v trvaní dlhšie ako troch mesiacov bola realizovaná mimoriadna splatnosť úveru právny zástupca navrhovateľa uviedol, že išlo o posledné tri splátky pred realizáciou
tohto úkonu (16.10.2012) a konkretizoval splátky splatné 30.07.2012, 30.08.2012 a 30.09.2012. Zároveň na tomto pojednávaní boli oboznámené všetky listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise. V predvolaní na uvedené pojednávanie boli účastníci konania riadne poučení v zmysle ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p.. Na pojednávaní konanom dňa 16.04.2014 po oboznámení listinných dôkazov a po výsluchu právneho zástupcu navrhovateľa tento predniesol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.
Odvolací súd dáva do pozornosti, že sporové konanie je vedenej zásadou aktívnej účasti účastníkov konania (účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná). Z uvedeného je zrejmé, že okresný súd na pojednávaní sa danou skutočnosťou zaoberal a právnemu zástupcovi navrhovateľa v tejto súvislosti kládol i otázky. Teda z takéhoto priebehu pojednávania zaznamenaného v zápisnici o pojednávaní zo dňa 16.04.2014 možno vyvodiť, že súd upozornil stranu navrhovateľa, že uvedené sa vo veci javí sporné, z ktorého dôvodu boli i právnemu zástupcovi navrhovateľa v tejto súvislosti kladené otázky. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať nato, že porušenie citovaného ustanovenia žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníka robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a podobne, čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa, keď súd vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa oboznámením sa predloženými listinnými dôkazmi účastníkov a v závere pojednávania účastníkov vyzval, aby zhrnuli svoje návrhy. Z uvedených dôvodov odvolacia námietka navrhovateľa v tomto smere je neodôvodnená.
Odvolací súd tu zároveň chce poukázať nato, že i keď navrhovateľ v odvolaní poukazoval na porušenie ust. § 118 ods. 2 O.s.p., že odporcovia boli vyzvaní ešte prostredníctvom pôvodného veriteľa - postupcu pohľadávky a zároveň boli upozornení na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úverovej zmluvy, ako aj na riešenie veci mimosúdnou cestou (preto mal byť dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), ani k predmetnému odvolaniu uvedené dôkazy navrhovateľ nepriložil.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že súd bol povinný v prípade uznania jeho právneho názoru, že nedošlo k splatnosti celého úveru uznať navrhovateľovi splátky, ktoré v čase vyhlásenia rozsudku už boli splatné, odvolací súd tu poukazuje na odôvodnenie rozsudku okresného súdu v tejto časti, s čím sa v plnom rozsahu stotožňuje. Navrhovateľ vo svojom návrhu nekonkretizoval, ktoré splátky mali odporcovia uhradiť a s ktorými splátkami sú v omeškaní a odkedy sú v omeškaní a rovnako ani v tomto prípade týmto spôsobom nešpecifikoval uplatnený úrok z omeškania. Nemožno sa stotožniť ani s tvrdením navrhovateľa, že odporcovia uznali uplatňovaný nárok. Z písomného vyjadrenia odporcov (č.l. 83) vyplýva, že títo uviedli, že ochotní sú uhradiť chýbajúcu sumu, avšak poukazovali na svoju finančnú situáciu. Zároveň však poukazovali nato, že úver bol poskytnutý vo výške 128.000,- Sk a vrátené bolo 1.885 Eur, čo je skoro polovica a zvyšok je suma úroky a ich poplatky a týmto spôsobom to za chvíľu bude 1.000.000 Eur. Zopakovali, že úver bol poskytnutý vo výške 128.000,- Sk a navrhovateľ teraz pýta skoro 6.000 Eur. Z takéhoto vyjadrenia nemožno ustáliť, že odporcovia uznali žalobným návrhom uplatňovaný nárok navrhovateľa.
S poukazom na konštatované odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. aplikujúc ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Odporcovia v odvolacom konaní mali plný úspech, avšak trovy konania si neuplatnili, preto im odvolací súd tieto nepriznal.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustné odvolanie.