Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_104Pc-9-2024.pdf
PDF · 94.07 KB
Case nature
Area
Subarea
104Pc/9/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v právnej veci navrhovateľky - osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti J. E., narodená XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XXA, Š., voči osobe povinnej z vyživovacej povinnosti E. E., narodený XX.XX.XXXX, bytom P. XX/XXA, Š., t. č. F. XXXC, U., o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. „Otec sa zaväzuje platiť výživné na plnoleté dieťa J. E., narodenú XX.XX.XXXX, sumu 137,- Eur mesačne vopred vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám plnoletej, počnúc mesiacom júl 2024.“ II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 17.05.2024 Okresnému súdu Trnava sa plnoletá dcéra ako osoba oprávnená z vyživovacej povinnosti domáhala určenia vyživovacej povinnosti svojho otca na sumu 300,- Eur mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd.
2. Návrh bol odôvodnený tým, že manželstvo rodičov navrhovateľky bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 21P/65/2021 zo dňa 13.01.2022, uvedeným rozsudkom tiež súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bola maloletá S. zverená do osobnej starostlivosti matky s tým, že matka bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaviazal platiť výživné na maloletú Rebeku v sume 200,- Eur mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletou S. sa neupravoval a žiaden z účastníkov nemal nárok na náhradu trov konania. Navrhovateľka uviedla, že je absolventkou denného štúdia na vysokej škole Univerzity Komenského v Bratislave a v súčasnosti pokračuje v dennom štúdiu na vysokej škole Univerzity Cyrila a Metoda v Trnave. Ďalej v návrhu uviedla, že žije so svojou matkou a maloletou sestrou v spoločnej domácnosti. Otec sa dňa 07.10.2023 zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Mama hradí všetky náklady spojené s chodom domácnosti a zabezpečuje všetky jej osobné potreby, ako aj potreby spojené s jej štúdiom. Taktiež platí mesačne splátku jej životného poistenia. Po rozvode rodičov od 02/2022 do 09/2023 otec na jej výživu prispieval sumou 150,- Eur mesačne. Robil tak po ústnej dohode medzi ňou a ním, platbu poukazoval mesačne na osobný účet jej mamy. V 10/2023 poslal na mamin účet výživné už len v sume 100,- Eur. Jeho argumentom bolo, že začal šetriť, pretože sa odsťahoval a má výdaje. Uvedenú zníženú sumu platí doteraz. Častokrát sa nechal počuť, že predsa súd nevydal žiadny príkaz na platenie výživného, tak ako tomu bolo u jej maloletej sestry. Nepochopil význam slova „výživné“ a dodnes ho nechápe. Jeho slová na jej žiadosť, aby posielal dohodnutú sumu boli: „Vaša matka si vás zobrala do opatery a to čo ja posielam, je moja dobrá vôľa“. Vzhľadom na uvedené už nie je v jej silách, ani v silách jej mamy sa s ním stále dookola dohadovať.
3. V čase, keď otec ešte stále s nimi žil v spoločnej domácnosti, viem že chodil riadne do práce, no aj to, že naďalej vo veľkej miere pil alkohol. Z uvedeného je zrejmé, že ak má finančné prostriedky na alkohol,
má ich zaručene aj na jej výživné. Podľa informácií od jej mamy, ktorá spravovala všetky financie v čase pred ich rozvodom vie, že otec nemá len ten príjem, ktorý mu zamestnávateľ poukazuje na osobný účet. V tom čase to bola suma niečo okolo 880,- Eur a na ruku mu ešte vyplácal sumu 400,- Eur. Teraz to je zaručene vyššia suma, keďže po občasnom kontakte, ktorý s ním má, vie, že chodí do práce aj cez víkendy. Taktiež, že si kúpil skúter, má auto, ktoré im zobral, takže nie je možné, aby jeho mesačný príjem bol nižší, ako má svoje mesačné výdaje. Navrhovateľka špecifikovala svoje náklady nasledovne: stravné 100,- Eur, oblečenie, obuv 60,- Eur, kozmetika 50,- Eur, doprava 40,- Eur, mobil 15,- Eur, školské potreby 15,- Eur, knihy 10,- Eur, vreckové 35,- Eur, lekáreň, vitamíny 30,- Eur, životné poistenie 26,-, Eur všetko v celkovej sume 381,- Eur.
4. Povinný sa k návrhu nevyjadril.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 08.07.2024, na ktorom sa zúčastnili oprávnená i povinný, a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ako i predloženými listinami návrh, č. l. 1 - 2, potvrdenie o štúdiu na vysokej škole zo dňa 05.09.2023, č. l. 26, rodný list, č. l. 27, výpisy z účtu povinného, č. l. 29
- 58, potvrdenie o príjme, č. l. 59 - 60, nájomná zmluva, č. l. 61 - 77.
6. Z predložených listín vyplynulo, že povinný má určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej Rebeke vo výške 200,- Eur mesačne. Príjem povinného za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu v priemere 855,38 Eur netto. Z výpisu z účtu od 11/2022 do 5/2024 vyplynulo, že povinný nemá žiadny iný príjem a rovnako tak vyplynuli jeho mesačné náklady, ktoré čiastočne už boli preukázané aj zmluvou o nájme bytu, kedy nájomné predstavuje sumu 400,- Eur, platby za energie sumu 50,- Eur mesačne.
7. Oprávnená pri svojom výsluchu uviedla, že povinný jej posielal 150,- Eur, odkedy sa odsťahoval posielal len 100,- Eur, myslí si, že ak ma na benzín, auto, skúter, alkohol, tak má aj na výživné. Tvrdí, že je to jeho dobrá vôľa posielať jej výživné. Na mladšiu sestru výživné posiela. Výdavky na školu - cestovné náklady a strava, mimoriadne výdavky - oprava notebooku, prípadne nejaké knihy na štúdium. Tvrdí, že keby si vypýtala peniaze, že jej ich dá. Keď si vypýtala na Vianoce - 100,- Eur, k narodeninám
- sumu si nepamätám, tak jej ich priniesol. Iné na viac neprispieva.
8. Povinný pri svojom výsluchu uviedol, že sa musí tiež stravovať, bývať. Keby bol riadne vyplatený z domu, tak kľudne bude posielať aj viacej. Manželka však vybielila aj účet a on musel začínať od nuly. Ešte ho aj vyhnali z domu. Prispieva len 100,- Eur výživné a keď si požiadajú. Keď ich niekam volám, tak nechce ísť ani jedna, ako keby mal zakázaný s nimi styk.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že priemerný mesačný príjem povinného za posledných 12 mesiacov predstavuje sumu 855,38 Eur, jeho pravidelné výdavky sú v sume 768,- Eur a to suma 450,-Eur nájomné a energie, suma 18,- Eur v prospech Slovak Telekom, a suma 200,- Eur výživné na maloletú S. a suma 100,- Eur na výživné navrhovateľky.
10. Súd na strane navrhovateľky vychádzajúc z ich vyčíslenia navrhovateľkou na č. l. 2 spisu zohľadňoval na strane navrhovateľky nasledovné odôvodnené mesačné výdavky: stravné 100,- Eur, oblečenie, obuv 60,- Eur, kozmetika 50,- Eur, doprava 40,- Eur, mobil 15,- Eur, školské potreby 15,- Eur, knihy 10,- Eur, vreckové 35,- Eur, lekáreň, vitamíny 30,- Eur, životné poistenie 26,- Eur, všetko v celkovej sume 381,- Eur, ktoré povinný nerozporoval.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, veta práv a druhá, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
20. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
21. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
22. Pod odôvodnenými potrebami oprávneného z výživného je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru.
23. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii.
24. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu je okrem zistenia ich skutočných príjmov aj preverenie podkladov, odôvodňujúcich záver, či dosahovaný príjem rodiča zodpovedá telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností rodičov, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a zároveň je rozhodujúce, či je tu skutočná vôľa dosiahnuť čo najvyšší zárobok, ako aj objektívne podmienky každého z rodičov na dosiahnutie príjmu, úmerného týmto predpokladom.
25. Nárok na vyživovaciu povinnosť zo strany rodičov prináleží plnoletému dieťaťu do času nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť, aplikačná prax v súvislosti s touto otázkou vyvodila záver, že sa tak stane ukončením jedného štúdia toho istého stupňa, vychádzajúc z definitívnosti získania predpokladov na výkon povolania alebo uzavretím pracovného pomeru, čím získa schopnosť živiť sa samo a stratí zákonný nárok na výživné zo strany rodičov.
26. Vychádzajúc z citovaných ustanovení rozsah vyživovacej povinnosti voči dieťaťu je limitovaný na jednej strane odôvodnenými potrebami dieťaťa a na druhej strane schopnosťami rodičov. Odôvodnenými potrebami dieťaťa sú všetky nevyhnutné potreby pre život kultúrneho človeka. Ich miera je rôzna podľa okolnosti konkrétneho prípadu. Sú závislé predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, nadania, schopností, spôsobu prípravy na budúce povolanie, prípadne od vlastných zárobkových
pomerov a majetku. Odôvodnené potreby je však vždy potrebné zvažovať vo vzťahu k možnostiam a schopnostiam rodičov
27. Ak teda dieťa študuje, trvá vyživovacia povinnosť rodiča po dobu štúdia, pokiaľ v ňom dieťa riadne pokračuje, a to až do jeho dokončenia. Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
28. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľky na určenie výživného je dôvodný, pretože navrhovateľka sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, a teda vyživovacia povinnosť jej rodičov voči nej i po dosiahnutí jej plnoletosti trvá. Nakoľko navrhovateľka žije po celú rozhodnú dobu od podania návrhu v spoločnej domácnosti s matkou, súd vychádzal z ňou tvrdenej a otcom nepopretej skutočnosti, že si matka navrhovateľky svoju časť vyživovacej povinnosti voči nej riadne plní. Sporný zostal rozsah vyživovacej povinnosti otca, ktorý sa doposiaľ na výžive dcéry v priebehu konania podieľal predovšetkým úhradou sumy 150,- Eur od 02/2022 do 09/2023 a sumou 100,- Eur od 10/2023 doposiaľ, pričom však zostalo sporné, či otcom poukazované platby zodpovedali jeho schopnostiam a možnostiam, samozrejme za zohľadnenia vyživovacej povinnosti druhého rodiča, a potrebám navrhovateľky ako oprávnenej osoby.
29. Súd pri určovaní výšky výživného zo strany otca ako osoby povinnej z výživného vychádzal predovšetkým z objektívne odôvodnených základných potrieb navrhovateľky, ktorých odôvodnenú výšku, z ktorej vychádzal určil v bode 10 tohto rozsudku, pričom aj s poukazom na zákonnú zásadu, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, túto stanovil v súhrne na sumu cca 381,- Eur mesačne. Po zohľadnení preukázaných základných výdavkov spojených s jeho výživou (nákladov na bývanie, stravu, cestovné a ďalšie náklady zodpovedajúce sociálnemu statusu vysokoškolského študenta, vrátane výdavkov na školu) a ďalej primeraných odôvodnených výdavkov na ošatenie, hygienu, kultúrne vyžitie, šport, zdravotnú starostlivosť a telefón), s prihliadnutím na zárobkové schopnosti a možnosti otca, ktorý má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére a vyživovacej povinnosti matky, súd dospel k záveru, že primerané výživné zo strany otca zodpovedá sume 137,- Eur mesačne, ktorá súčasne korešponduje aj s Metodikou pre výpočet výživného rodičov k deťom, tzv. tabuľkové výživné, zverejnenou na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Vychádzajúc z príjmu otca, ktorý priznal vo výške cca 855,38 Eur netto mesačne, ktorú výšku navrhovateľka nerozporovala. K tvrdeniu oprávnenej, že povinný berie od zamestnávateľa aj platbu na ruku, súd uvádza, že pri rozhodovaní vychádzal z potvrdenia o výške príjmu povinného poskytnutého zamestnávateľom, súd v tomto konaní nie je oprávnený preskúmavať, či dochádza zo strany zamestnávateľa k oprávnenou tvrdenej skutočnosti týkajúcej sa obchádzania zákona a poskytovania platieb zamestnancovi - povinnému zo strany zamestnávateľa. Za zohľadnenia ďalšej vyživovacej povinnosti otca k mladšej maloletej dcére, je opodstatnené určiť výživné do výške 20 % z príjmu, v danom prípade však súd zohľadňoval možnosti povinného ako i preukázané náklady. Povinný má možnosť znížiť si svoje mesačné náklady spojené s bývaním tým, že by začal hľadať lacnejší prenájom. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že prvoradou povinnosťou rodiča je zabezpečenie výživy detí, ktoré sú na neho odkázané výživou a to i na vlastný úkor, pričom vyživovaciu povinnosť k dieťaťu majú obaja rodičia, ktorí sú naplno povinní využívať svoj pracovný potenciál, aby boli schopní uhrádzať odôvodnené potreby svojich detí, preto súd napriek príjmu povinného vo výške 855,38 Eur, preukázaným pravidelným výdavkom vo výške 668,- Eur určil sumu výživného v prospech navrhovateľky v sume 137,- Eur.
30. Súd s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine nemohol prihliadať na predchádzajúce platby otca ako osoby povinnej z výživného a ani na jednorazovo v minulosti vzniknuté potreby navrhovateľky ako osoby oprávnenej z výživného. Rovnako súd nezohľadňoval príležitostné príjmy navrhovateľky z brigádnickej činnosti, z ktorých si financuje svoje výdavky nad rozsah uspokojovania bežných životných potrieb, pričom vzhľadom na sústavnú prípravu na budúce povolanie nie je povinná pracovať.
31. Súd teda s poukazom na vyššie uvedené rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, nakoľko im žiadne trovy nevznikli.
33. Konanie o určenie výživného medzi rodičmi a deťmi je od platenia súdnych poplatkov oslobodené.
34. Podľa § 44 CMP, rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
35. Záverom súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľka, ktorá má upravenú vyživovaciu povinnosť od rodičov, je sama oprávnenou osobou na poberanie prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z.z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktorý nárok si však musí uplatniť sama na príslušnom úrade.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané a to cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, datované a musí obsahovať uvedenie spisovej značky konania ktorého sa týka. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu, resp. výroku rozhodnutia smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom, resp. z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody - § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť
- odvolací návrh).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na trovy toho, kto odvolanie podal (§ 125 ods. 3 CSP).