Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoP/26/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci mal. U. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. R. W., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, za účasti matky Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Q. XXX, zastúpenej JUDr. Jankou Hesovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Hraničná 656/1 a otca U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., C. XXXX/ XX, zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova 11, o návrhu otca na úpravu styku s maloletými deťmi, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.06.2014 č.k. - 41 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi U. a R. W. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. počas prvých 5-tich mesiacov styku za prítomnosti matky, po realizácii prvých 5-tich mesiacov za prítomnosti matky je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 10.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky a počas vianočných sviatkov je otec oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi každoročne druhý sviatok vianočný v čase od 13.00 hod. do 16.00 hod. Určil, že otec sa stretne s matkou maloletých detí a maloletými deťmi v uvedený čas pred bydliskom matky, po ukončení realizácie styku za prítomnosti matky si otec maloleté deti prevezme pred bytom matky a tam ich aj v uvedený čas odovzdá. Matke uložil povinnosť deti na styk riadne pripraviť. Rodičia sú navzájom povinní informovať sa o prekážke, ktorá by bránila v realizácii uvedeného styku a to najneskôr v deň pred uvedeným stykom. V prevyšujúcej časti návrh otca zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že návrh otca na úpravu styku s maloletými deťmi je sčasti opodstatnený. Mal za zistené, že v súčasnosti sú maloleté deti negatívne naladené voči otcovi, čo je však dôsledkom zlých partnerských vzťahov medzi rodičmi. Zo znaleckého posudku PhDr. V. U. vyplynulo, že kontakt s otcom je pre deti prirodzený a nevyhnutný a znalkyňa doporučila spočiatku stretávanie sa otca s deťmi na krátku dobu v neutrálnom prostredí, pričom podmienkou úspešného kontaktu otca s deťmi je aktívny postoj matky pri podporovaní tohto vzťahu. Preto súd prvého stupňa určil rozsah styku otca s maloletými deťmi spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku. Zdôraznil, že maloleté deti sú v tomto období citlivé a vnímané, je nesporné, že otec má právo stretávať sa s deťmi, inou formou sa nemôže podieľať na ich výchove. Je potrebné, aby sa rodičia zdržali akýchkoľvek

poznámok na osobu druhého rodiča, aby neriešili svoje vzájomné konflikty, ale aby sa vo vzťahu k maloletým deťom a k tomu, akým spôsobom budú tráviť stretnutie, vedeli dohodnúť a spoločne komunikovať. Výrok o trovách konania účastníkov odôvodnil súd prvého stupňa podľa

Proti tomuto rozsudku okrem výroku o zamietnutí návrhu otca v prevyšujúcej časti podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie matka. V dôvodoch odvolania uvádza, že rozsudkom súd upravil styk otca s maloletými deťmi v rozsahu, ktorý vážne ohrozuje psychiku detí a ich zdraví duševný vývin a aj telesný vývin. Súd svoje rozhodnutie postavil len na zákonnom práve otca stretávať sa s maloletými deťmi, ale vylúčil preukázaný odmietavý vzťah detí k otcovi. Otec sa styku s deťmi nedomáha preto, že mu na nich záleží, ale preto, že mu to káže jeho panovačná až agresívna povaha. Nedokáže sa zmieriť s tým, že matka detí sa vzoprela jeho panovačnej povahe, patologickej lakomosti, agresivite, ktorá ju aj deti vážne ohrozovala na ich duševnom zdraví. Otec nikdy netrávil s deťmi voľný čas, ani v priebehu trvania manželstva a nebol schopný a nebol schopný prispôsobiť sa potrebám detí, akceptovať ich, byť k ním vľúdny a láskavý. Nikdy s maloletými deťmi nemal ani len spoločný trvalý pobyt, ak deti odmietnu splniť jeho vôľu, je schopný ich vyložiť z auta na ceste a opustiť, vyhnať za dvere bytu na schodište, nepustiť do bytu ani po usedavom plači, udrieť ich. Takéto správanie otca detí sústavne zažívali, zanechalo to v nich hlbokú spomienku, ktorá doteraz sa nestratila. Aj v súčasnosti, keď sa na pokyn a radu súdu a sociálnych pracovníčok deti s otcom v prítomnosti matky stretli, otec sa im nevenoval. Za dostačujúce považoval to, že ich podľa svojej vôle zaviedol do detského kútika v supermarkete. Keď protestovali, že sa hanbia tam byť, previezol ich do V. a nechal ich, aby si robili čo chcú. Vôbec ho nezaujíma, že deti by mali jesť a piť. Deti sa ho boja, nechcú s ním byť, nemajú k nemu pre jeho sebeckosť, panovačnosť až agresivitu dobrý vzťah. Tieto skutočnosti súd zistil, napriek tomu postavil právo otca nad právo detí na zdravý duševný vývin. Deti rastú s postupne môžu aj oni, ak zmení otec správanie k nim, svoj vzťah k otcovi zmeniť. Nateraz takáto úprava styku nie je akceptovateľná pre deti. Navrhla rozsudok zmeniť tak, že otec je oprávnený s deťmi sa stretávať každú tretiu sobotu v mesiaci od 10.00 hod. do 13.00 hod. za prítomnosti matky a v prevyšujúcej časti sa tento jeho návrh zamietne.

K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že súd prihliadol na závery znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané v rámci konania OS Poprad sp. zn. . Nezohľadnil opakované vyjadrenia detí, ktoré odmietajú akýkoľvek kontakt s otcom. Medzi rodičmi pretrvávajú nevyriešené konflikty, ktoré súvisia aj s nedokončeným rozvodovým konaním, preto je na zváženie, či súdom upravený styk otca s maloletými deťmi je v tomto konfliktnom období v ich záujme. Vzhľadom na uvedené rozhodnutie vo veci prenechal odvolaciemu súdu.

Otec navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že o deti sa stará od ich narodenia. Keď táto starostlivosť bola daná aj v dôsledku zdravotných problémov na strane matky. Aj znalkyňa konštatovala, že otec dokáže zabezpečiť základné životné potreby detí. Matka od momentu presťahovania sa k svojej matke mu znemožňuje výkon jeho rodičovských práv, najmä právo stýkať sa s deťmi, a preto bol nútený podať tento návrh. Prvé stretnutie otca v zmysle dohody prebehlo 15.02.2014, deti sa s otcom cítili veľmi dobre. Túto skutočnosť pozorovala aj matka, následne sa snažila vytvárať rôzne prekážky, znemožnilo obnovenie vzťahu otca s deťmi. Myslí si, že matka pokračuje v ovplyvňovaní detí proti jeho osobe, čo konštatuje aj samotná znalkyňa v podanom posudku. Zdôrazňuje, že má k deťom vyvinutý veľmi dobrý vzťah, silnú citovú väzbu, doteraz sa o deti staral. Má obavu, aby nedôvodným bránením styku s deťmi zo strany matky nedochádzalo k postupnému utlmovaniu väzieb na deti, ako aj ich výchove zo strany otca a v konečnom dôsledku aj nežiaducemu ovplyvňovaniu detí zo strany matky voči otcovi. Prvostupňový súd v konečnom dôsledku vo svojom rozhodnutí upravil styk otca s deťmi ešte užšie ako to bolo pôvodne dohodnuté medzi rodičmi na referáte poradensko-psychologických služieb, avšak otec nepodával odvolanie proti tomuto rozsudku, lebo jeho prvoradým cieľom je vidieť svoje deti, stretávať sa s nimi, pôsobiť výchovne na deti a prejavovať im otcovskú lásku.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti v zmysle zásad vyjadrených v , spolu s konaním, ktoré jeho

vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie matky dôvodné nie je.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, obe maloleté deti pochádzajú z manželstva rodičov, rozvod ktorého je predmetom konania Okresného súdu Poprad sp. zn. . Rozsudkom zo dňa 29.09.2014 č.k. - 83 bolo manželstvo rodičov rozvedené, maloleté deti súd na čas po rozvode zveril do starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletých detí po 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozvodu manželstva s tým, že návrh otca na úpravu jeho styku s maloletými deťmi pre čas po rozvode bol zamietnutý. Tento rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.

Rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 22.01.2014 č.k. - 113 boli maloleté deti U. a R. W. zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec sa zaviazal prispievať na ich výživou sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa od 01.06.2013. Zároveň sa rozhodlo o výške dlžného výživného od 01.06.2013 do 31.01.2014 a o podmienkach jeho splácania zo strany povinného otca. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 20.03.2014.

V tomto konaní sa otec domáha úpravy styku s maloletými deťmi v období do právoplatného ukončenia konania o rozvod manželstva rodičov a úpravy práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom, upravený podľa ods. 1, alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov sa zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť, zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Citované ustanovenie § 25 Zákona o rodine dáva rodičom možnosť dohodnúť sa na úprave styku s maloletými deťmi. Úprava styku rodičov s deťmi predstavuje len časť ich vzájomných práv a povinností, pričom styk sa upraví vždy, ak v tomto smere absentuje dohoda rodičov a ak je v záujme dieťaťa, aby o tejto otázke rozhodol súd.

Úloha oboch rodičov je v živote maloletých detí nezastupiteľná a odvolací súd nemá za to, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Záujmom detí je nepochybne, aby boli v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote detí. Starostlivosť a výchova o maloleté deti predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale aj nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletých detí. V procese socializácie maloletých detí je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom; preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté deti nie sú, aby sa s deťmi nestretával, resp. vo veľmi obmedzenom rozsahu.

Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že záujem maloletých detí musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletými deťmi a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote deti bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj Nález ÚS ČR ). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté deti negatívnym vplyvom.

Matka v podanom odvolaní poukazuje na odmietavý vzťah detí k otcovi, ktoré sa s ním nechcú stretávať v dôsledku negatívnych prežitých skúseností z doby ich spolužitia.

Právo maloletých detí vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ich týkajú, je ich nepopierateľným právom, avšak v konečnom dôsledku posúdenie záujmu detí prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletých detí o tom, čo je pre nich za danej situácie vhodné a čo nie. Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletých detí bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať predovšetkým na závery vyjadrené v znaleckom posudku znalkyňou PhDr. V. U., ktorý bol zabezpečený v priebehu konania Okresného súdu Poprad sp. zn. a v ktorom sa ustanovená znalkyňa vyjadrovala k zisteným vzťahom medzi rodičmi a deťmi, ako aj k otázke stretávania sa otca s maloletými deťmi (obsah rozsudku OS Poprad z 22.01.2014 č.k. -113). Menovaná znalkyňa potvrdila, že vzťah oboch detí k otcovi je aktuálne verbálne vyjadrovaný ako negatívny, je však možné, že sa môže jednať o prechodnú záležitosť. K tomuto by mohla významnou mierou dopomôcť matka a to formou svojho pozitívne ladeného a aktívneho postoja pri podporovaní vzťahu otec - deti. Znalkyňa nevylúčila, že otec môže byť v budúcnosti zdrojom pozitívnych zážitkov a môže byť deťmi pozitívne prijímaný. Znalkyňa posúdila, že obaja rodičia sú rovnako spôsobilí zabezpečiť adekvátnu výchovu, v rámci reálnych predpokladov každého z nich dokážu zabezpečiť základné životné potreby detí a majú primerané zázemie s tým, že osobnosť matky toho času zabezpečuje lepšiu saturáciu emocionálnych potrieb detí, čo je vzhľadom k ich veku a potrebe istoty a bezpečia nevyhnutné. Znalkyňa konštatuje, že rodičia by mali začať viac komunikovať medzi sebou, v ich vzťahu sú toho času zjavné vzťahovačné tendencie prejavujúce sa v spochybňovaní svojich kompetencií.

Súd prvého stupňa zohľadnil, že v zmysle záverov znalkyne vzťah a kontakt s otcom je prirodzený a nevyhnutný, ak obe strany majú záujem sa spolu stretávať. Počas pozorovania interakcie detí s ich otcom znalkyňa nezaznamenala výrazne negatívne reakcie detí voči otcovi a predpokladá, že deti by boli schopné ostať s otcom aj samotné, pričom spočiatku by bolo dobré stretávanie sa detí s otcom na krátku dobu a v neutrálnom prostredí. V závislosti od toho rozhodol správnym spôsobom súd prvého stupňa o úprave styku otca s maloletými deťmi spočiatku v prítomnosti matky, na ktorú sú maloleté deti v súčasnom období silne citovo naviazané, za tú dobu je reálny predpoklad, aby sa obnovil vzťah otca s maloletými deťmi, tak aby sa tento následne mohol realizovať aj bez prítomnosti matky, čo znalkyňa v podanom znaleckom posudku nevylúčila.

Je potrebné zdôrazniť, že je predovšetkým v záujme maloletých detí, aby matka na nich pozitívne vplývala a viedla ich k pozitívnemu vzťahu k otcovi, keď prípravou na styk otca s deťmi nie je len samotná fyzická príprava matky, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom. Napriek terajším výrazne negatívnym vzťahom medzi rodičmi, nemožno poprieť, že úloha otca v živote maloletých detí je dôležitá a v tejto súvislosti je potrebné zdôrazňovať aj potrebu stretávania sa s druhým rodičom. Odmietavý postoj k styku maloletých detí s otcom by pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického vzťahu postupným budovaním dôvery a to nenásilným spôsobom. Súd prvého stupňa správne zdôraznil, že je tiež na otcovi, aby realizoval základné kroky k tomu, aby vzťah maloletých detí k nemu sa postupne zmenil.

So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd hodnotí rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a potvrdil ho okrem výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti (ktorý nebol dotknutý odvolaním účastníkov) postupom podľa

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Takýmto druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.