Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/48/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: INTEN - EURA, správa domov, s.r.o., Liptovský Mikuláš, Garbiarska 905, IČO: 46 779 841, zastúpeného: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti odporcom: 1/ D. O. P.., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. Š., W. XX/X, 2/ D. O. X.., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., Š. XXXX/XX, 3/ G.. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., T. XX, 4/ U. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. Č.. XX, odporcovia v 3. a 4. rade právne zastúpení: JUDr. Martin Staroň, advokát so sídlom v Prešove, Hlavná ul. č. 89, o zaplatenie 103.189,07 Eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

z a m i e t a návrh voči odporcovi v 2. rade,

náhradu trov konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade navzájom n e p r i z n á v a ,

odporca v 1. rade je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.886,14 Eur na účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191 Eur na účet Okresného súdu Prešov, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na súde dňa 20.09.2010 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcov v 1. až 4. rade na zaplatenie sumy 103.189,07 Eur tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť ostatných ako aj nahradiť mu trovy konania. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že je veriteľom obchodnej spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu na sumu 73.295,82 Eur. Tento platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2009. Nakoľko spoločnosť MARKS TATRY svoju povinnosť nesplnila, bolo vedené voči nej exekučné konanie, v ktorom exekútor nezistil žiadny majetok postihnuteľný exekúciou. V exekučnom konaní bolo zistené, že dňa 20.09.2006 valné zhromaždenie spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. rozhodlo o zvýšení základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to zvýšenými novými peňažnými vkladmi vtedajších spoločníkov odporcu v 1. rade, odporcu v 3. rade a novým peňažným vkladom nového spoločníka odporcu v 4. rade. Títo prevzali záväzok na nový peňažný vklad, a to odporca v 1. rade na sumu 16.275.000,- Sk, odporca v 3. rade na sumu 8.925.000,- Sk a odporca v 4. rade na sumu 4.500.000,- Sk. Vklady sa zaviazali splatiť do 10 dní od podpisu písomného vyhlásenia. Napriek výzvam súdneho exekútora odporcovia v 1., 3. a 4. rade nepreukázali splnenie svojej povinnosti ohľadom splatenia peňažných vkladov. Správcom vkladov bol odporca v 1. rade, pričom odporca v 2. rade sa stal neskôr jediným spoločníkom a konateľom MARKS TATRY na základe prevodu obchodných podielov od odporcov v 1., 3. a 4. rade na valnom zhromaždení dňa 01.08.2008.

Tunajší súd rozsudkom zo dňa 12.10.2012 zamietol návrh voči odporcom v 3. a 4. rade, pričom zaviazal odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť navrhovateľovi sumu 103.189,07 Eur tak, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého z nich. Na základe odvolaní, ktoré boli podané zo strany všetkých účastníkov, okrem odporcu v 1. rade, odvolací súd rozhodnutím zo dňa 11.02.2014 potvrdil rozsudok súdu I. stupňa vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči odporcom v 3. a 4. rade a odmietol odvolanie odporcu v 2. rade proti výroku rozsudku o uložení povinnosti plniť odporcovi v 1. rade. V prevyšujúcej časti bol napadnutý rozsudok zrušený, čím nadobudol rozsudok súdu I. stupňa právoplatnosť vo vzťahu k odporcovi v 1. rade ako aj voči odporcom v 3. a 4. rade. Predmetom konania súdu zostalo konanie voči odporcovi v 2. rade a otázka náhrady trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s týmto súdnym sporom.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcov v 2., 3. a 4. rade, oboznámením výpisu z obchodného registra navrhovateľa, výpisu z obchodného registra spoločnosti MARKS TATRY s.r.o., platobného rozkazu zo dňa 12.06.2009, návrhu na vykonanie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, zápisnice z rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY, vyhlásenia o prevzatí záväzku na nový vklad zo strany odporcov v 3. a 4. rade, predsúdnej korešpondencie medzi účastníkmi konania, exekučného príkazu súdneho exekútora JUDr. U. L., príjmových pokladničných dokladov na sumu 8.929.000,- Sk, účtovného denníka, pokladničného dokladu na sumu 4.500.000,- Sk, spisu Okresného súdu Ž. - obchodný register sp. zn. X. XXXXX/L,pričom bol zistený tento skutkový stav:

Obchodná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. vznikla dňa 13.05.2006, kedy jej spoločníkmi boli odporca v 1. rade a odporca v 3. rade. Základné imanie spoločnosti predstavovalo sumu 300.000,- Sk, pričom výška vkladu odporcu v 1. rade činila 225.000,- Sk a odporcu v 3. rade 75.000,- Sk. Konateľom spoločnosti bol odporca v 1. rade. Na základe rokovania valného zhromaždenia spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. dňa 20.09.2006 bolo schválené zvýšenie základného imania na sumu 30.000.000,- Sk, a to novými peňažnými vkladmi odporcu v 1. rade na sumu 16.275.000,- Sk, odporcu v 3. rade na sumu 8.925.000,- Sk a peňažným vkladom nového spoločníka odporcu v 4. rade na sumu 4.500.000,- Sk. Konateľ spoločnosti - odporca v 1. rade písomne vyhlásil dňa 20.09.2006, že základné imanie spoločnosti v celom rozsahu 30.000.000,- Sk bolo zaplatené. Na základe rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti dňa 01.08.2008 boli prevedené obchodné podiely odporcov v 1., 3. a 4. rade na odporcu v 2. rade, pričom medzi týmito osobami boli uzatvorené zmluvy o prevode obchodného podielu. Následne sa stal odporca v 2. rade konateľom spoločnosti od 01.08.2008.

Na základe platobného rozkazu Okresného súdu D. P. zo dňa 12.06.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2009, bola povinná spoločnosť MARKS TATRY s.r.o. zaplatiť navrhovateľovi sumu 73.295,82 Eur. Navrhovateľ podal návrh na vykonanie exekúcie titulom citovaného exekučného titulu dňa 23.07.2009. Exekučné konanie doposiaľ nebolo úspešné z dôvodu nemajetnosti povinného.

V následnom konaní súd sa zaoberal nárokom navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, ktorý bol konateľom spoločnosti od 01.08.2008. Po tom, čo odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu I. stupňa voči odporcovi v 2. rade, neboli v konaní vykonané žiadne dôkazy, pričom zo strany súdu bola adresovaná výzva na doplnenie dokazovania, kedy navrhovateľ žiadal len zabezpečenie registrového spisu spoločnosti MARKS TATRY s.r.o., ktorý bol pripojený v konaní a bol oboznámený. Na tomto stanovisku zotrval navrhovateľ aj po poučení podľa Z uvedeného vyplýva, že skutkový stav nebol zmenený oproti situácii, kedy vo veci rozhodoval Krajský súd v F..

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa , ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa , obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov, ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín.

Podľa , zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín. To neplatí, ak zapísaná osoba preukáže, že tretia osoba o týchto údajoch alebo o obsahu listín vedela. Zapísaná osoba sa však nemôže na tieto údaje alebo obsah listín odvolávať voči tretím osobám do 15 dní odo dňa ich zverejnenia, ak tretie osoby preukážu, že o nich nemohli vedieť.

Podľa , ak je nesúlad medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami, nemožno voči tretím osobám namietať zverejnené znenie. Tretie osoby sa môžu odvolávať na zverejnené znenie, ak zapísaná osoba nepreukáže, že tretím osobám boli známe zapísané údaje alebo obsah listín uložených v zbierke listín.

Podľa , tretie osoby sa vždy môžu odvolávať na obsah listín alebo údajov, ktoré ešte neboli zapísané do obchodného registra alebo uložené do zbierky listín, okrem prípadu, ak účinky nastanú až zápisom do obchodného registra.

Podľa , ustanovenia upravujúce jednotlivé formy spoločnosti ustanovujú v akom rozsahu ručia spoločníci za záväzky spoločnosti. Pre ich ručenie sa použijú obdobne ustanovenia o ručení ( a násl.). Pokiaľ z iných ustanovení tohto zákona nevyplýva niečo iné. Ak je na majetok spoločnosti vyhlásený konkurz, ručia spoločníci za záväzky spoločnosti len do výšky, v ktorej veritelia, ktorí včas prihlásili svoje pohľadávky, neboli uspokojení v konkurznom konaní.

Podľa veta prvá , časti vkladov spoločníkov splatené pred vznikom spoločnosti spravuje zakladateľ, ktorý je tým poverený v spoločenskej zmluve (ďalej len správca vkladu).

Podľa , osoba spravujúca vklady podľa ods. 1 je povinná vydať písomné vyhlásenie o splatení vkladu alebo jeho časti jednotlivými spoločníkmi, ktoré sa prikladá k návrhu na zápis do obchodného registra. Ak správca vkladu uvedie vo vyhlásení vyššiu sumu, než je splatená, ručí do výšky tohto rozdielu voči spoločnosti za splnenie povinnosti spoločníka splatiť vklad a v rovnakej výške voči veriteľom spoločnosti za záväzky spoločnosti. Ručenie správcu vkladu voči veriteľom spoločnosti zaniká splatením vkladov, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo.

Podľa , osoby, ktoré konajú v mene spoločnosti pred jej vznikom, sú z tohto konania zaviazané spoločne a nerozdielne. Ak spoločníci alebo príslušný orgán spoločnosti konanie v mene spoločnosti schváli do troch mesiacov od vzniku spoločnosti platí, že z tohto konania je spoločnosť zaviazaná od počiatku.

Podľa , spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom. Spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Plnenie za spoločnosť poskytnuté z dôvodu ručenia sa započítava na splatenie vkladu, inak môže spoločník požadovať náhradu od spoločnosti. Ak nemôže dosiahnuť túto náhradu, môže požadovať náhradu od každého z ostatných spoločníkov v rozsahu, v akom sa svojím vkladom podieľa na základnom imaní spoločnosti.

Podľa , na zvýšenie základného imania novými vkladmi sa použijú primerane ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti.

Súd I. stupňa v zmysle je pri zrušení a vrátení veci odvolacím súdom viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil v odôvodnení svojho zrušovacieho uznesenia, a kde objasnil svoj právny názor na danú vec. Tento právny názor je pre prvostupňový súd záväzný, pričom táto záväznosť je daná tým, že v ďalšom konaní pred súdom I. stupňa nedošlo k žiadnej zmene skutkového stavu vo veci oproti stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd pri vyslovovaní svojho právneho názoru. Je teda zrejmé, že právny názor odvolacieho súdu vychádza z rovnakého skutkového stavu, ktorý mal opäť súd I. stupňa pri rozhodovaní vo veci po jeho zrušení.

Odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí, ktorým súdu I. stupňa vec vrátil na ďalšie konanie, náležite vysvetlil svoj právny názor, ktorý aj odôvodnil, a na ktorý následne súd I. stupňa poukazuje, a to priamo citáciou z uznesenia Krajského súdu v F. sp. zn. XCob X/XXXX zo dňa 11.02.2014 z dôvodu, aby nedošlo k nesprávnej interpretácii právnych názorov odvolacieho súdu.

Odvolací súd vyslovil, že v zmysle spoločník ručí za záväzky spoločnosti do výšky svojho nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Aj keď spoločnosť svoj dlh voči veriteľovi včas neuhradí, veriteľ zásadne nemôže vymáhať svoju pohľadávku od spoločníkov. Spoločník môže len ručiť za záväzky spoločnosti, aj to len za podmienok uvedených vo vete druhej , pričom pre jeho ručenie je charakteristická subsidiarita. Znamená to, že veriteľ si musí uplatniť svoj nárok najskôr u spoločnosti s ručením obmedzeným, ako svojmu dlžníkovi, ale ak spoločnosť neplní, môže žalovať spoločníkov tejto spoločnosti, avšak len za predpokladu, že ku dňu uplatnenia takéhoto záväzku veriteľom voči spoločníkovi nemá spoločník zapísané v obchodnom registri splatenie jeho vkladu základného imania.

V tejto súvislosti vyvstáva otázka právneho významu zápisu splatenia vkladu do Obchodného registra.

Obchodný register je verejne prístupným zoznamom údajov o zapísaných osobách, ktorého súčasťou je aj verejne prístupná kolekcia listín zapísaných osôb, z ktorých sa tvorí zoznam údajov o zapísaných osobách. Obidve tieto zložky obchodného registra vedie registrový súd a ich účelom je zabezpečiť informovanosť tretích osôb o skutočnostiach, ktoré sú významné vo vzťahu tretích osôb k osobám zapísaným v obchodnom registri. Len v niektorých prípadoch sú spájané právne účinky so zápisom konkrétneho údaju ako právne významnej skutočnosti až zápisom vykonaným registrovým súdom. Medzi ne patrí aj zápis údaju, či, kedy a v akom rozsahu splatil spoločník svoj podiel z obchodného imania spoločnosti. V prípade nesúladu medzi zapísanými a zverejnenými údajmi alebo uloženými a zverejnenými listinami zákon vymedzuje následky nesúladu spôsobom upraveným v a . Tieto ustanovenia chránia tretie osoby v prípade, ak vychádzali zo zapísaných údajov, resp. z uložených listín, ako aj v prípade, že vychádzali zo zverejnených skutočností. Zapísaná osoba musí dokázať, že tretia osoba vedela o zapísaných údajoch. resp. uložených listinách. Len v takom prípade budú rozhodujúce zapísané skutočností, resp. uložené listiny a nie skutočnosti zverejnené v obchodnom registri.

V preskúmavanej veci majú zásady upravené v za následok, že voči žalobcovi ako tretej osobe boli údaje zapísané v obchodnom registri účinné odo dňa ich zverejnenia. V prípade nesúladu údajov zapísaných v obchodnom registri s uloženými listinami je rozhodujúce zverejnené znenie ( ). Tretie osoby sa môžu odvolávať na obsah listín ale, okrem prípadov, ak ich účinky nastali až zápisom do obchodného registra ( ).

Zápis v obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému ručeniu konštitutívne účinky. Preto každý veriteľ si v obchodnom registri ako verejne prístupnom zozname môže jednoducho zistiť, či a v akej miere ručia jednotliví spoločníci za záväzky spoločnosti. Zároveň z toho vyplýva, že spoločník sa svojho ručiteľského záväzku nezbaví samotným splatením vkladu, ale až zápisom tejto skutočnosti do obchodného registra. Skutočnosť, že zápis v obchodnom registri má vo vzťahu k zákonnému ručeniu konštitutívne účinky zároveň významne oslabuje zabezpečovací účel ručenia. Spoločníkovi nič nebráni, aby kedykoľvek, aj po uplatnení práv z ručenia veriteľom spoločnosti, splatil svoj vklad do spoločnosti v celom rozsahu a na základe zapísania tejto skutočnosti do obchodného registra sa zbavil svojho ručiteľského záväzku. Takýto obmedzený charakter ručenia spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným vytvára priestor pre zneužitie oddelenia majetku spoločnosti na uspokojenie veriteľov spoločnosti od majetku spoločníkov. Registrový súd je povinný zapísať údaj o rozsahu splatenia vkladu spoločníka podľa rozhodujúceho stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku. Znamená to, že ak je v momente, keď súd rozhoduje vo veci samej o uplatnenom nároku titulom ručenia spoločníka, splatenie vkladu už zapísané v obchodnom registri, nemôže súd veriteľovi uplatnený nárok priznať. V konaní o zaplatenie pohľadávky spoločnosti spoločníkom, ktorý ručí za jej záväzky, nemôže súd preskúmavať, či spoločník skutočne splatil vklad v rozsahu zapísanom v obchodnom registri (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 20. 6. 2000 sp. zn. ). Skúmať, či došlo k platnému splateniu vkladu mohol iba registrový súd v rámci rozhodovania o povolení zápisu do obchodného registra. O tom, že nebol vklad do spoločnosti riadne splatený (napr. preto, že žalovaný nesplnil z titulu ručenia záväzok iného veriteľa a nemohol tak uskutočniť započítanie takéhoto plnenia na svoj splatný vklad, alebo preto, že nedošlo platne k započítaniu z iného dôvodu a pod.), nemôže rozhodovať súd v spore o zaplatení pohľadávky z titulu ručenia spoločníka, ale mohol by o tom rozhodovať iba registrový súd podľa , poprípade súd v konaní o žalobe spoločnosti na splatenie vkladu, ktorého splatenie bolo zapísané do obchodného registra.

Vychádzajúc z týchto zásad je nutné konštatovať, že pokiaľ žalobca tvrdil v ním podanej poddlžníckej žalobe iné údaje týkajúce sa rozsahu splatenia základného imania tým ktorým spoločníkom, než to bolo zverejnené v obchodnom registri, nie je takéto tvrdenie pre rozhodnutie súdu právne významné.

V tejto súvislosti je nevyhnutné upozorniť na skutočnosť, že ust. upravuje právomoc správcu vkladu za obdobie pred vznikom obchodnej spoločnosti. Dôvodom pre podanie poddlžníckej žaloby však malo byť správanie sa konateľa a spoločníkov spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš pri zvyšovaní základného imania novými vkladmi. V tejto súvislosti sa majú použiť ustanovenia o splácaní vkladov pri založení spoločnosti len primerane ( ).

Po vzniku obchodnej spoločnosti nič nebráni tomu, aby splatené vklady pri zvyšovaní základného imania prijímala spoločnosť prostredníctvom tomu kompetentného vlastného orgánu - konateľa bez potreby účasti správcu vkladu. Spoločnosť je už sama spôsobilá na prevzatie vkladov, resp. ich časti od jednotlivých spoločníkov. V dôsledku toho prichádza do úvahy len aplikácia v znení účinnom v rozhodnom čase. Podľa vtedy platnej úpravy bolo písomné vyhlásenie správcu (t. j. v prípade zvyšovania obchodného imania konateľa) o úplnom alebo čiastočnom splatení vkladu jediným zákonom predpísaným dôkazom o splatení vkladov do základného imania akceptovaným registrovým súdom. Takéto vyhlásenia o splatení vkladu nemohlo byť nahradené výpisom z bankového účtu spoločnosti. To zvyšuje vážnosť príjmových pokladničných dokladov vystavených žalovaným v 1. rade dňa 20. 9. 2006 ako dôkazu o zaplatení podielu na zvýšenom obchodnom imaní spoločnosti.

Správca, a teda aj konateľ, ktorý vo vyhlásení o splatení vkladu spoločníkom uviedol vyššiu sumu, než aká bola skutočne zaplatená, stáva sa nielen ručiteľom spoločnosti vo vzťahu k jej veriteľom, ale aj ručiteľom takéhoto spoločníka vo vzťahu k spoločnosti. Jeho ručenie je obmedzené len do výšky rozdielu medzi sumou, ktorú uviedol vo vyhlásení a skutočne zaplatenou sumou. Toto ručenie správcu, resp. konateľa trvá len dovtedy, kým vklady, ktorých sa uvedenie vyššej sumy vo vyhlásení týkalo, nie sú splatené v plnej výške.

Vychádzajúc z tejto zásad stal sa ručiteľom za záväzky spoločností MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš priamo zo zákona ten z konateľov spoločnosti, ktorý urobil písomné vyhlásenie o úplnom splatení vkladu žalovanými v 1., 3. a 4. rade, avšak len za predpokladu dôkazu, že takéto vyhlásenie o úplnom splatení vkladov nebolo pravdivé. Na rozdiel od zákonného ručenia spoločníka podľa časovo obmedzeného len na čas zápisu nesplatenia vkladu do obchodného registra, je časové obmedzenie zákonného ručiteľstva správcu a teda aj konateľa, viazané na splatenie vkladov spoločníkmi, a to bez ohľadu na zápis v obchodnom registri.

Písomné vyhlásenie o zmene rozsahu splatenia základného imania spoločnosti jednotlivými spoločníkmi urobil dňa 20. 9. 2006 pôvodný konateľ spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš D. O. P.., t. j. žalovaný v 1. rade. Tým sa stal zo zákona ručiteľom podľa v spojení s , pričom toto jeho ručenie pretrvávalo do „splatenia vkladov“ spoločníkmi v 1., 3. a 4. rade.

Ručiteľskú povinnosť vyplývajúcu z ust. v spojení s však nemožno rozširovať aj na žalovaného v 2. rade. Ten sa stal spoločníkom a konateľom až následne dňom 23. 8. 2008.

Pokiaľ za takéhoto skutkového stavu prvostupňový súd zaviazal aj žalovaného v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade sumu 103.189,07 eur bolo by možné takúto jeho zodpovednosť vyvodiť v prípade jeho ručenia ako spoločníka za záväzky spoločnosti do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Takéto ručenie spoločníka do výšky nesplateného vkladu zapísaného v obchodnom registri vyplýva priamo zo zákonného ustanovenia, ktoré má kogentný charakter a na jeho vznik sa nevyžaduje žiaden právny úkon. Avšak žalovaný v 2. rade odkúpil obchodné podiely s formálne už splatenými vkladmi všetkých spoločníkov do obchodného imania.

Ručenie má akcesorickú povahu, t.j. vznik a jeho existencia sú závislé na vzniku a existencii zabezpečovaného záväzku, pričom ďalšie práva a povinnosti ručiteľa vyplývajú z úpravy o záväzkovom ručení ( a násl.).

upravuje práva a povinností pri tzv. odvodenom vstupe do spoločnosti, t.j. pri nadobudnutí obchodného podielu od doterajšieho spoločníka v tejto súvislosti tak, že momentom zápisu obchodného podielu do obchodného registra na nadobúdateľa obchodného podielu prechádza ručenie doterajšieho spoločníka na takéhoto nadobúdateľa. Výslovne to vyplýva z ust. , podľa ktorého zápisom do obchodného registra prechádza ručenie doterajšieho spoločníka za záväzky spoločnosti na nadobúdateľa obchodného podielu. To v preskúmavanej veci znamená, že najneskôr dňom 23.8.2008 prestali byť žalovaní v 1, 3. a 4. rade ručiteľmi za záväzky spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš a že v rozsahu prípadného nesplateného vkladu do zvýšeného obchodného imania prešlo ručenie na žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa týchto obchodných podielov, ale len za čas do zápisu v obchodnom registri o splatení týchto vkladov žalovanými v 1., 3. a 4. rade.

Za týchto okolností pochybil prvostupňový súd, keď napriek zápisu v obchodnom registri o splatení vkladov žalovanými v 1., 3. a 4. rade už dňa 20.9.2006, ako aj zápisu, podľa ktorého aj žalovaný v 2. rade mal najneskôr ku dňu 10. 2. 2010 splatený vklad v plnom rozsahu, čím došlo k zániku jeho zákonného ručenia za záväzky spoločnosti MARKS TATRY s.r.o. Liptovský Mikuláš, žalobe voči nemu vyhovel.

Uvedené citované časti rozhodnutia Krajského súdu v F. sú relevantné pre posúdenie nároku navrhovateľa voči odporcovi v 2. rade, u ktorého neboli splnené podmienky pre to, aby voči nemu súd vyhovel žalobe, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti.

Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 2. rade vyplýva z s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca v 2. rade náhradu trov konania priznať nežiadal.

Podľa súd zaviazal odporcu v 1. rade na náhradu trov konania vo výške 4.886, Eur. Súd konal o náhrade trov konania, nakoľko v tejto časti bol prvostupňový rozsudok zrušený, pričom súd vychádzal z vyčíslenia trov právneho zástupcu navrhovateľa, ktoré vyčíslil v zákonnej lehote po rozhodnutí súdu voči odporcovi v 1. rade. Trovy konania boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/004 Z. z. v zmysle vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov, kedy z hodnoty veci činila odmena za jeden úkon právnej služby sumu 632,37 Eur. V konaní bolo vykonaných šesť úkonov právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd a účasť na štyroch súdnych pojednávaniach, pričom jedno súdne pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci, k čomu je nutné pripočítať dvakrát režijný paušál v roku 2010 po 7,21 Eur, dvakrát režijný paušál po 7,41 Eur za úkony v roku 2011 a dvakrát režijný paušál v hodnote 7,63 Eur za úkony v roku 2012. Za účasť na pojednávaniach súd priznal cestovné v sume 306,40 Eur v zmysle vyúčtovania, a to za jednu cestu v hodnote 74,80 Eur, resp. až 79,75 Eur podľa typu motorového vozidla, a to za náhradu za 1 km jazdy + náhradu za PHM za cestu z Liptovského Mikuláša a späť, spolu 278 km (278 x 0,183 + (7,7 l/100km x 278 x 1,43 Eur)), pričom ceny benzínu boli rôzne počas jednotlivých pojednávaní. Taktiež súd priznal náhradu za stratu času, a to za pojednávanie dvakrát po 98,80 Eur a dvakrát po 101,68 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia a náhrada za stratu času ako aj cestovné výdavky 4.071,80 Eur, čo po zvýšení o 20 % sadzbu DPH činí spolu 4.886,14 Eur.

O povinnosti odporcu v 1. rade zaplatiť súdny poplatok vo výške 6.191 Eur na účet Okresného súdu Prešov bolo rozhodnuté podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/92 Zb. o súdnych poplatkoch, kedy bol navrhovateľ od poplatku oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. j/ citovaného zákona, pričom súd navrhovateľovi, ktorý bol od poplatku oslobodený, vyhovel, kedy je povinný zaplatiť podľa výsledku konania poplatok neúspešný odporca. V tomto konaní bol neúspešným odporca v 1. rade, preto ho súd zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 6 % z predmetu konania podľa položky 1a Sadzobníka súdnych poplatkov.

Súd opätovne rozhodoval o náhrade trov konania vo vzťahu k odporcom v 1. a 2. rade, nakoľko pokiaľ došlo k zrušeniu rozsudku v napadnutej časti, okrem rozsudku vo výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba voči odporcom v 3. a 4. rade a odmietnuté odvolanie odporcu v 2. rade proti výroku rozsudku o uložení povinnosti plniť odporcovi v 1. rade, potom došlo aj k zrušeniu výroku číslo 3, nakoľko sa jedná o zaviazanie odporcov v 1. a 2. rade zaplatiť trovy konania spoločne a nerozdielne, pričom rozhodnutie o trovách konania je závislým výrokom podľa Z uvedeného dôvodu súd rozhodoval o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom v 1. rade opätovne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.