Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-91-2014.pdf
PDF · 105.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-5C/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Luciou Prčovou v právnej veci navrhovateľky P. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. Č.. XXX proti odporcovi R. T., V.. XX.XX.XXXX, B. P. R. Č.. XXX, o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky výživné vo výške 100,- € mesačne, vždy do každého 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 01.09.2014.
Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.
Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2014 do 30.11.2014 vo výške 300,- € je odporca povinný zaplatiť v splátkach po 10,- € mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že neuhradením čo i len jednej splátky v lehote jej splatnosti sa stáva splatný celý dlh na zameškanom výživnom.
Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 18.08.2014 domáhala určenia povinnosti odporcu - jej manžela, prispievať jej na výživu mesačne sumou 120,- € od 01.09.2014. V odôvodnení návrhu uviedla, že s odporcom uzatvorila manželstvo dňa 22.12.1973, ktoré doposiaľ trvá. Navrhovateľka je v súčasnosti bez zamestnania, nakoľko je invalidná, odporca je poberateľom starobného dôchodku. Donedávna bol poberateľom sociálnych dávok. Nakoľko sú pre účely dávky v hmotnej núdzi považovaní za spoločne posudzované osoby, pre výšku jeho príjmu navrhovateľka nebude mať nárok na žiadne príspevky od štátu. Z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd sa odporca v januári 2013 odsťahoval zo spoločnej domácnosti ku svojej priateľke. Odvtedy spolu nekomunikujú, celá starostlivosť o domácnosť je na navrhovateľke, odporca jej na domácnosť neprispieva. Navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 132,50 € mesačne. Z tohto pokrýva výdavky na údržbu domu, elektrickú energiu a vodu vo výške 70,- € mesačne, stravu vo výške 50,- € mesačne, ako aj ošatenie, hygienické potreby a podobne. Keďže náklady na živobytie prevyšujú jej mesačné príjmy, finančne jej musia vypomáhať známi. Nevlastní žiadny majetok väčšej hodnoty, žiadne nehnuteľnosti, býva v dome, ktorý je vo vlastníctve manžela.
Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Na pojednávaní uviedol, že s návrhom nesúhlasí, tento žiadal v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že má tiež svoje výdavky, spláca pôžičku, ktorú si zobral ešte pokiaľ žil s navrhovateľkou vo výške 600,- €, túto splácal asi pol roka, potom ho prepustili z práce, tak ju ďalej nebol schopný splácať, zostal na nej dlh okolo 300,- €. Ďalej má úver z titulu prečerpaného zostatku na bankomatovej karte, okolo 550,- €, ktorý musí tiež splácať. V súčasnosti býva u svojej priateľky V.Š. R.
v Muráni, ktorej mesačne platí za náklady na bývanie a stravu 200,- € a 200,- € mu zostane na pokrytie ďalších výdavkov, napr. na fajčenie, pričom fajčí 20 až 30 cigariet denne. Uviedol, že jeho priateľka V. R. ho dva roky, pokiaľ mu nebol priznaný starobný dôchodok živila, pretože v tom čase poberal len sociálnu dávku vo výške 60,- € a v období asi 5 alebo 6 mesiacov predtým ako mu bol priznaný starobný dôchodok mu zanikol nárok na sociálnu dávku, pretože navrhovateľka začala poberať invalidný dôchodok, teda v tomto období nemal žiadny príjem.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedla, že pokiaľ ide o pôžičky, ktoré uvádzal odporca, tieto si mohol už dávno vyplatiť napr. z peňazí, ktoré mu boli v mesiaci august 2014 vyplatené spätne, z titulu starobného dôchodku za obdobie mesiacov jún až august 2014 vo výške 1 220,- €. Uviedla taktiež, že je vyučená kuchárka a s jej výučným listom by si mohla nájsť prácu hocikde, je však po operácii kolien a jej zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa v profesii, v ktorej je vyučená.
Dokazovanie súd vykonal výsluchmi účastníkov konania a listinnými dôkazmi a to najmä sobášnym listom, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Revúcej na navrhovateľku a odporcu, lustráciami a potvrdeniami na navrhovateľku a odporcu zo Sociálnej poisťovne, potvrdením z Geodetického a kartografického ústavu Slovenskej republiky, potvrdením Okresného dopravného inšpektorátu v Revúcej na navrhovateľku a odporcu, potvrdením bývalého zamestnávateľa odporcu o výške vyplateného odstupného, inkasnými lístkami, prepúšťacou správou Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici, z pripojeného spisu Okresného súdu Revúca sp. zn. 2T/321/2011, zápisnicou o trestnom oznámení, uznesením o začatí trestného stíhania a uznesením o vznesení obvinenia voči navrhovateľke pre pokus o zločin ublíženia na zdraví, zápisnicami o výsluchu svedkov Z. R., O. R. D. V. R., závermi znaleckých posudkov znalcov MUDr. Jozefa Celušňáka, Mgr. Ivety Snitkovej, MUDr. Jozefa Benkoviča, správou Obce Muráň o povesti na navrhovateľku a odporcu zo dňa 18.07.2011, obžalobou Okresnej prokuratúry v Revúcej zo dňa 30.11.2011, rozsudkom Okresného súdu v Revúcej zo dňa 09.01.2012, č.k. 2T/321/11-268, správou Odborného liečebného ústavu psychiatrického, n.o. Predná Hora o výsledku absolvovania ústavného ochranného protialkoholického liečenia navrhovateľkou, správami MUDr. Pavla Kondrateva - Nejmana o priebehu ambulantného ochranného protialkoholického liečenia navrhovateľky, výpisom z registra priestupkov na navrhovateľku a odporcu, správou o povesti navrhovateľky a odporcu zo dňa 24.11.2014 a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka uzatvorila s odporcom dňa 22.12.1973 manželstvo, ktoré doposiaľ trvá. Zo zhodných vyjadrení účastníkov, ako aj ich výsluchov mal súd preukázané, že navrhovateľka s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti a to od januára 2013, kedy odporca opustil spoločnú domácnosť a odsťahoval sa ku svojej priateľke V. R., vo vzťahu s ktorou však odporca bol dlho pred opustením spoločnej domácnosti, minimálne od r. 2011.
Z potvrdení Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že v súčasnosti je jediným príjmom navrhovateľky invalidný dôchodok vo výške 132,50 € mesačne. Príjmom odporcu je jeho starobný dôchodok vo výške 405,10 € mesačne. Z výpovedí účastníkov, ako aj potvrdenia bývalého zamestnávateľa odporcu - Železníc Slovenskej republiky mal súd preukázané, že odporcovi bolo v mesiaci jún 2011 vyplatené odstupné, ktoré spolu s mesačnou mzdou za tento mesiac predstavovalo 3 010,40 €. Zo zhodných výpovedí účastníkov vyplynulo, že celú sumu odstupného odporca minul v priebehu jedného mesiaca na uspokojenie potrieb svojich a svojej priateľky, resp. jej rodiny. Navrhovateľke z uvedeného príjmu ničím neprispel a taktiež nijako neprispel na zabezpečovanie potrieb v tom čase ešte spoločnej domácnosti s navrhovateľkou. V auguste r. 2014 bol odporcovi vyplatený dôchodok spätne za 3 mesiace. Ani z uvedenej sumy navrhovateľke neprispel.
Zo správy Geodetického a kartografického ústavu Slovenskej republiky mal súd preukázané, že odporca je vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súp. č. 104, v kat. úz. R., ležiaceho na parc. č. XX/X o výmere 675 m2, ako aj priľahlých pozemkov v celosti, zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu I. - odbor katastrálny, ako aj pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre kat. úz. R.. Jedná sa o rodinný dom, v ktorom v súčasnosti býva navrhovateľka. Navrhovateľka je spoluvlastníčkou niekoľkých urbárnych lesných pozemkov a trvalých trávnatých porastov, ležiacich v kat. úz. R., zapísaných na LV č. XXXX
a XXXX Okresného úradu I. - odbor katastrálny. Za užívanie uvedených pozemkov je navrhovateľke vyplácaných z urbáru cca 100,- € ročne, taktiež ako členka urbáru má možnosť lacnejšie si zabezpečiť drevo na vykurovanie.
Z výpovedí účastníkov konania mal súd preukázané, že od januára 2013 nežijú navrhovateľka s odporcom v spoločnej domácnosti. Spoločnú domácnosť opustil odporca z dôvodu, že sa odsťahoval ku svojej priateľke V. R.. Vo vzťahu s priateľkou V. R. bol odporca už dlhší čas pred opustením spoločnej domácnosti, minimálne od r. 2011. Od opustenia spoločnej domácnosti odporca na výživu navrhovateľky nijakým spôsobom neprispieva.
Z výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že mesačné výdavky navrhovateľky predstavujú výdavky na údržbu rodinného domu v ktorom žije, ako aj výdavky na elektriku, vodu, výdavky na drevo na vykurovanie domu a koncesionárske poplatky v celkovej výške 73,01 € mesačne, ako aj ostatné bežné výdavky na stravu vo výške 50,- € mesačne, oblečenie, hygienické potreby a podobne. Iné výdavky navrhovateľka neuviedla a nevyčíslila. V spoločnej domácnosti s navrhovateľkou žijú aj jej dvaja plnoletí synovia, ktorí jej však na domácnosť nijakým spôsobom neprispievajú. Mesačné výdavky odporcu predstavujú príspevok za bývanie a stravu, ktorý odporca poskytuje svojej priateľke V. R. vo výške 200,- €. Okrem toho odporca uviedol, že má ďalšie výdavky a to na fajčenie, pričom fajčí 20 až 30 cigariet denne a iné výdavky, ktoré však bližšie nešpecifikoval. Mesačné výdavky na splácanie pôžičiek neboli čo do ich základu ani výšky zo strany odporcu preukázané.
Z výpovedí účastníkov konania, zo zápisníc z výsluchov navrhovateľky ako obvinenej v trestnom konaní vedenom pod ČVS: ORP-283/KP-RA-2011 a neskôr na tunajšom súde pod sp. zn. 2T/321/2011, ako aj znaleckého posudku Mgr. Ivety Snitkovej znalkyne z odboru psychológie, vypracovaného v trestnom konaní mal súd preukázané, že manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo dlhodobo disharmonické a konfliktné. Dôvodom konfliktov v manželstve bola najmä skutočnosť, že odporca navrhovateľku dlhodobo opakovane podvádzal a to s rôznymi ženami. Po požití alkoholických nápojov alebo keď mal frajerku, zvykol byť odporca k navrhovateľke násilný, následkom čoho pri jednej bitke navrhovateľke vybil aj dva spodné predné zuby. Odporca sa k navrhovateľke dlhodobo počas manželstva správal ponižujúco, vyhadzoval ju z domu a vulgárne jej nadával. Odporca na pojednávaní tvrdenia navrhovateľky o bitkách nepoprel, sám pripustil, že ju občas zbil. Odporca mal snahu o bagatelizovanie svojho agresívneho správania k navrhovateľke vyjadreniami typu, že navrhovateľka uvádza veci, ktoré sa stali pred 20-timi rokmi, resp., že on si už nepamätá, či jej vybil predné zuby. Na základe tohto odporcovho správania mu navrhovateľka obdobné správania opätovala. Následkom odporcovho správania navrhovateľka taktiež začala vo zvýšenej miere požívať alkoholické nápoje a to až tak, že u nej časom vznikla chorobná závislosť od alkoholu, psychiatrami diagnostikovaná ako porucha psychiky a správania zapríčinená užitím alkoholu (IV. vývinová fáza podľa Jellineka). Zároveň mal súd preukázané, že v dôsledku dlhodobého nadmerného užívania alkoholu došlo u navrhovateľky k deteriorácii intelektových schopností ako aj reštrukturovaní a celkovej degradácií osobností následkom pitia.
Z pripojeného trestného spisu ako aj zhodných výpovedí účastníkov mal súd preukázané, že dňa 17.07.2011 navrhovateľka spáchala na odporcovi zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu tým, že v tento deň v čase okolo 00:40 hod. v miestnosti letnej kuchynky rodinného domu č. 104 v obci Muráň, v okrese Revúca pod vplyvom alkoholických nápojov v návale hnevu vzala kuchynský nôž s dĺžkou čepele najmenej 15 cm a bodla ním odporcu, ktorý ležal bezbranne bokom na posteli,do ľavej strany krku a následne ho druhýkrát bodla do bočnej plochy ľavého pleca, čím mu spôsobila bodnú ranu ľavej bočnej strany krku o šírke 3 cm a hĺbke 4 cm a bodnú ranu vonkajšej strany ľavého ramenného zhybu o šírke 3 cm a hĺbke 2 cm, ktoré sú z medicínskeho hľadiska zraneniami ľahkými, s dobou liečenia od 17.07.2011 do 26.07.2011. Zo zápisníc z výpovedí navrhovateľky ako obvinenej v trestnom konaní, ako aj výpovede navrhovateľky v predmetnom konaní mal súd preukázané, že predmetný skutok navrhovateľka urobila v afekte po tom, čo v nadmernej miere požila alkoholické nápoje a po eskalácii vzájomných antagonistických vzťahov s odporcom, ktorý ju v tom čase už podvádzal s jeho súčasnou priateľkou V. R., po tom čo odporcu v mesiaci jún 2011 prepustili z práce, kde mu vyplatili odstupné vo výške 3 010,40 € (spolu s mesačnou mzdou za mesiac jún 2011), pričom toto odstupné odporca za jeden mesiac minul pre potreby svoje a jeho priateľky a navrhovateľke,
ako svojej manželke, neposkytol z predmetného odstupného žiadne finančné prostriedky ani z neho v žiadnej miere neprispel na domácnosť. Bolo preukázané, že k spáchaniu uvedeného skutku došlo aj po tom, čo odporca navrhovateľku neustále vyháňal z domu slovami „kapaj z tadeto“, pričom takto ju domu vyháňal nielen v uvedený deň ale mnohokrát predtým. Samotná navrhovateľka opakovane v priebehu trestného konania uvádzala, že nevie ako niečo také mohla urobiť, že to muselo byť pod vplyvom alkoholu keď sa dostatočne neovládala a že ona manželovi v minulosti nikdy neublížila. Zo znaleckého posudku psychologičky Mgr. Ivety Snitkovej vypracovaného v trestnom konaní vyplynulo, že je možné, že po dlhoročnom konfliktnom vzťahu s manželom, v ktorom sa snažila prispôsobiť, pričom jej fyzicky a psychicky ubližoval a v minulosti ju tiež podvádzal, keď sa svoju nespokojnosť a negatívne pocity snažila potláčať, pod vplyvom nadmerného množstva alkoholu došlo k odbúraniu zábran a útoku na neho. Zo znaleckého posudku ďalej vyplynulo, že vo vnútornom prežívaní navrhovateľky bolo popri snahe o prispôsobenie a potrebe spoločnosti zistené značné množstvo negatívnych momentov - neistota, napätie, pocity viny, menej cennosti, ktoré manželské spolunažívanie skôr potencovalo - hádali sa, niekedy bola mužom bitá. V lete r. 2011 už bolo stresujúcich faktorov (na navrhovateľku) príliš veľa a naraz - prepustenie manžela z práce, míňanie peňazí manželom, zistenie jeho vzťahu s inou ženou, k tomu nadmerné požívanie alkoholu. Tu už obranné mechanizmy (navrhovateľky) pravdepodobne nestačili, zlyhali a došlo k prevaleniu v správaní do neadekvátnej reakcie ublížením.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len ZR) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 71 ods. 2 ZR vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods.1 prvá veta ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine veta pred bodkočiarkou výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 77 ods.1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
V predmetnom prípade mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že zákonné podmienky na priznanie manželského výživného zo strany odporcu navrhovateľke, upravené v ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, sú dané. Navrhovateľa a odporca sú manželmi, ich manželstvo nezaniklo. Odporca má podstatne vyšší mesačný príjem (405,10 €) oproti navrhovateľke (132,50 €). Príjem navrhovateľky nedosahuje ani hranicu životného minima podľa § 2 Zák. č. 601/ 2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu je 198,09 € mesačne). Pre navrhovateľku je naviac v dôsledku jej invalidity nemožné nájsť si zamestnanie v obore, v ktorom je vyučená. Navrhovateľa síce má príjem aj z urbárnych pozemkov, tento však predstavuje minimálnu sumu 100,- € ročne. Opodstatnené výdavky oboch účastníkov sú pritom vo výške bežných životných potrieb a teda porovnateľné. Za opodstatnené výdavky navrhovateľky súd považoval bežné výdavky na živobytie (stravu oblečenie a hygienu) ako aj mesačné výdavky na vodu a elektriku v sume 24, 33 €. Pokiaľ navrhovateľka uvádzala a preukazovala výdavky na vodu a elektriku vo výške 73,01 €, tieto síce preukázané boli, avšak za opodstatnené ich súd považoval len v nižšej výške a to z dôvodu, že s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti žijú ešte aj jej dvaja plnoletí synovia, ktorí sú povinní s ňou zdieľať náklady na domácnosť. To že tak nerobia, resp. že úhradu týchto nákladov navrhovateľka od nich nepožaduje, nemôže ísť na ťarchu odporcu v súvislosti s jeho vyživovacou povinnosťou voči navrhovateľke. Pokiaľ sa týka povinnosti odporcu splácať pôžičky, ktoré si zobral v minulosti, ešte počas spolužitia s navrhovateľkou súd konštatuje, že odporca v konaní nepreukázal výšku zostatku pôžičiek ani
výšku splátok, v ktorých by tieto mal splácať. Naopak súd mal preukázané, že odporca tieto v súčasnosti nespláca. Súd mal taktiež preukázané, že odporca mal v minulosti možnosť uvedené pôžičky splatiť a to ak už nie ich riadnym splácaním, tak po tom, čo mu bolo vyplatené zo strany zamestnávateľa odstupné v súvislosti so skončením pracovného pomeru alebo v čase, keď mu bol v lete 2014 spätne vyplatený starobný dôchodok za obdobie troch mesiacov.
V zmysle ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto súd skúmal, či v danom prípade neexistujú okolnosti, ktoré by odôvodňovali nepriznanie manželského výživného navrhovateľke, pre rozpor takéhoto plnenia s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané, že sa navrhovateľa voči odporcovi dopustila zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 , písm. b/ Trestného zákona v štádiu pokusu. Vzhľadom na toto konanie navrhovateľky súd riešil otázku, či ju nediskvalifikovalo z priznania manželského výživného pre rozpor s dobrými mravmi. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, manželstvo navrhovateľky a odporcu bolo dlhodobo disharmonické a to v prevažnej miere zavinením odporcu, ktorý sa k navrhovateľke dlhodobo správal násilne, opakovane ju v priebehu manželstva bil, podvádzal a urážal ju a inak ju ponižoval. V dôsledku takého správania odporcu vznikali medzi ním a navrhovateľkou v manželstve opakované a časté konflikty, ktoré sa medzi nimi stali už samozrejmosťou, teda bežným spôsobom manželského spolužitia. Konflikty v manželstve účastníkov boli síce obojstranné, ich pôvodnou príčinou však bolo vyššie spomínané správanie odporcu.
Súd má za to, že konanie navrhovateľky voči odporcovi, pri ktorom ho pichla nožom do ľavej strany krku a bočnej plochy ľavého pleca bolo na jednej strane skratovým konaním, ktorým vyvrcholil navrhovateľkou dlhodobo potláčaný hnev voči odporcovi a frustrácia spôsobená jeho správaním. Išlo tiež o konanie pod vplyvom, pre navrhovateľku obzvlášť ťažkých okolností daného obdobia, keď odporcu prepustili z práce, vyplatili mu odstupné, ktoré celé minul pre seba a svoju priateľku. Na druhej strane možno konštatovať, že fyzické útoky boli medzi účastníkmi bežným a tolerovaným správaním, k akému v minulosti dochádzalo najmä zo strany odporcu. Zhodou okolností (z dôvodu blízkosti kuchynských nožov) sa však stalo, že útok navrhovateľky voči odporcovi dňa 17. 7. 2011 mal vážnejší charakter. Možno však konštatovať, že aj mnohé útoky odporcu na navrhovateľku mohli naplniť skutkovú podstatu určitého prečinu, prípade zločinu, tieto však neboli navrhovateľkou polícii ohlásené a vyšetrované. Preto, po zhodnotení všetkých okolností predchádzajúcich spáchaniu zločinu zo strany navrhovateľky, ako aj okolností za ktorých bol zločin spáchaný, súd ustálil, že napriek vyššie uvedenému konaniu navrhovateľky voči odporcovi, jej manželské výživné možno priznať a toto plnenie nebude v rozpore s dobrými mravmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd odporcovi určil povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,- € mesačne, ktorá zodpovedá možnostiam a schopnostiam odporcu ako výživou povinnej osoby a zabezpečí, že sa dosiahne porovnateľná životná úroveň medzi navrhovateľkou a odporcom ako manželmi. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Vyživovaciu povinnosť odporcu súd určil odo dňa žiadaného navrhovateľkou v návrhu, teda od 1. 9. 2014. Keďže za obdobie od priznania nároku na výživné do rozhodnutia súdu vznikol odporcovi dlh na zameškanom výživnom vo výške 300,- €, tento mu súd, s ohľadom na výšku jeho mesačného príjmu, umožnil splácať v splátkach po 10,- € mesačne pod stratou výhody splátok v prípade riadneho neplnenia tejto povinnosti.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľka, ktorá bola v konaní v pomere úspešnejšia by mala nárok na náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko si však nárok na náhradu trov konania neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Banskej Bystrici prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Podľa ust. § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení).