Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/200/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a. s., Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: W. D., nar. XX. O. XXXX, bytom M., D. XXXX/XX, o 241,35 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 11. júna 2013 č. k. -28 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Vo zvyšku odvolanie o d m i e t a .

odôvodnenie:

Napádaným rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu 62,08 eur s úrokom z omeškania 0,024% denne zo sumy 62,08 eur od 6. novembra 2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšku žalobu zamietol a III. žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. a ( č. v znení neskorších zmien a doplnení); , a , a a O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení); až 3 ZoSÚ ( o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov) a až 3 Obch. z. (13/1991 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení). Vecne dôvodil, že k uzatvoreniu zmluvného vzťahu v prejednávanej veci došlo 3. februára 2009 (pozn. odvolacieho súdu - k uzavretiu úverovej zmluvy medzi účastníkmi došlo 5. októbra 2009), jeho obsahom bol záväzok žalobkyne poskytnúť žalovanému finančné prostriedky na kúpu tovaru, ktorý bol takto predfinancovaný a záväzok žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť za dodaný tovar sumu, kde predajná cena bola stanovená vo výške 498 eur (správne 620 eur), celkové náklady na poskytnutý úver boli vyčíslené vo výške 78,76 eur (správne celkové náklady spotrebiteľa 61,90 eur) a žalovaný mal uhradiť celkový súčet mesačných splátok v súhrne 299 eur po 33,73 eur (správne v mesačných splátkach po 61,99 eur), vždy k 20. dňu toho-ktorého mesiaca počnúc od 3. apríla 2009 (správne dátum prvej splátky 5. novembra 2009). Dospel k záveru, že predmetná zmluva neobsahuje zákonom stanovené náležitosti podľa ZoSÚ a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru a účely jeho splatenia, preto považoval zmluvu uzavretú medzi účastníkmi podľa ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov. Žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 558 eur a v dôsledku nesplnenia podmienok požadovaných zákonom a jeho bezúročnosti a nemožnosti spoplatenia žalovaný bol povinný zaplatiť žalobkyni len úhradu istiny. Keďže žalovaný mal uhradiť podľa tvrdenia žalobkyne v časti III. žaloby 451,96 eur, rozdiel poskytnutého úveru a uhradenej časti predstavuje sumu 62,08 eur (správne 558 - 451,96 eur = 106,04 eur). V časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty súd prvého stupňa poukázal

na to, že zmluvná pokuta môže byť dojednaná len písomne, pričom musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia. Dojednanie zmluvnej pokuty vo všeobecných obchodných podmienkach nepovažoval za písomné dojednanie zmluvnej pokuty, keďže všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovaným. Nebolo ani zrejmé, či sa s nimi takto žalovaný mohol riadne oboznámiť a aj vzhľadom na veľmi drobné a ťažko čitateľné písmená všeobecných obchodných podmienok, ktoré sťažovali možnosť oboznámenia sa s nimi pri uzatváraní zmluvy, ich mal súd za neplatné, ak nebola riadne splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve. V časti o trovách konania svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. a vecne pomerom úspechu žalovaného a žalobkyne a vznikom nároku na náhradu pomernej časti trov konania na strane žalovaného, ktorému však v konaní trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie iba žalobkyňa a to ako vo vyhovujúcej, tak i v zamietajúcej časti vo veci samej, s návrhom na jeho zmenu bez jej bližšej špecifikácie. Alternatívne navrhla ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa jej svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom, ďalej, že konanie bolo postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nakoniec, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasila s výpočtom priznanej časti istiny, majúc za to, že napriek správnemu použitiu vstupných hodnôt do výpočtu, s výpočtom súdu nemožno numericky súhlasiť, keďže rozdiel poskytnutého úveru 558 eur a uhradenej sumy 451,96 eur predstavuje sumu 106,04 eur a nie 62,08 eur. Rovnako úrok z omeškania potom mal byť priznaný z istiny 106,04 eur. Vytkla súdu prvého stupňa, že sa žiadnym spôsobom nevyporiadal s tým, prečo zamietol žalobu aj v časti kapitalizovaného úroku z omeškania. Nárok na úroky z omeškania je nárokom zákonným a súd mal povinnosť vysporiadať sa s týmto nárokom (či už prepočtom podľa vlastnej právnej úvahy s ohľadom na priznanú výšku istiny, alebo akýmkoľvek iným spôsobom) a rozhodnutie o tomto nároku nemohlo byť paušálne vsunuté do výroku, ktorým súd zvyšok žaloby zamietol (?). Mala za to, že vzhľadom na uvedené je v tejto časti napadnutý rozsudok nepreskúmateľný v zmysle , čo považuje za odňatie jej možnosti konať pred súdom, čím je aj uvedené konanie postihnuté okrem iného aj inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (?).

Žalovaný odvolací návrh nepodal.

Odvolací súd prejednal podľa a vec v medziach odvolania, teda (ako bude uvedené i neskôr) vecne len vo vzťahu 1. k iba čiastočne účinne napadnutému rozhodnutiu vo veci samej a 2. k rozhodnutiu o trovách konania (majúcom inak povahu rozhodnutia závislého na čo i len čiastočne napadnutom rozhodnutí vo veci samej) a to podľa bez pojednávania, pretože tu síce šlo /aj/ o vec samu, popri tom však najmä so zreteľom k neposkytnutiu /okresným súdom/ dostatočne zrozumiteľných odpovedí na všetky sa ponúkajúce otázky nie aj o možnosť rozhodovania odvolacieho súdu v tejto veci s konečnou platnosťou a dospel k záveru, že rozsudok v účinne napadnutej časti nemožno považovať za správny.

Predovšetkým je však potrebné (k naloženiu s odvolaním procesne akceptovateľným spôsobom) uviesť, že pri spôsobe rozhodnutia súdu prvého stupňa, k akému došlo aj v tejto konkrétnej veci (napádaným rozsudkom), teda pri kombinácii len čiastočného vyhovenia žalobe a jej tzv. zvyškového zamietnutia je nevyhnutné i v súlade s relevantnými závermi ustálenej rozhodovacej praxe súdov v tomto smere uzavrieť, že žalobkyňa bola subjektívne oprávnená napadnúť (vlastným odvolaním) výlučne rozhodnutie vo veci samej o tzv. zvyškovom zamietnutí žaloby a tiež na tomto závislé rozhodnutie o trovách konania a naopak len žalovanému by patrilo obdobné oprávnenie vo vzťahu k tej časti rozhodnutia vo veci samej, ktorou bolo žalobe čiastočne vyhovené (pominúc tu i jeho oprávnenie spochybniť správnosť rozhodnutia o trovách konania). Je to tak preto, že napriek nepopierateľnému formálnemu oprávneniu každého účastníka súdneho konania napadnúť rozsudok súdu prvého stupňa odvolaním (tu por. ) ten - ktorý účastník konania takéto objektívne existujúce oprávnenie stráca v tej časti, v ktorej v konaní zaznamenal procesný úspech. Ak teda účastníkovi obracajúcemu sa s určitou požiadavkou na súd (tu žalobkyni) je (z pohľadu zachovania skôr existujúcich práv a povinností) na prospech každé rozhodnutie, ktorým sa žalobe vyhovelo a rovnako je to (pokiaľ ide o vec samu) v prípade účastníka, voči ktorému požiadavka uplatnená žalobou smeruje (tu žalovaného) a rozhodnutia, ktorým sa naopak žaloba zamietla; nemôže byť namieste iný záver, než ten, že žalobkyňa nemá subjektívne oprávnenie napadnúť rozsudok v časti vyhovujúcej žalobe.

Ak sa ale týmto žalobkyňa v prejednávanej veci neriadila a špecifickej procesnej situácii neprispôsobila ako vymedzenie rozsahu napadnutia rozsudku odvolaním, tak ani odvolací návrh (návrh na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu), čím treba rozumieť požiadavku účastníčky na zrušenie rozsudku ako celku a vrátenie veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie v rovnakom rozsahu, jediným možným výsledkom takéhoto počínania bolo čiastočné odmietnutie odvolania (v časti dotknutej nedostatkom subjektívneho oprávnenia účastníčky konania účinne napadnúť tzv. prvostupňové rozhodnutie).

To bol dôvod, pre ktorý odvolací súd podľa rozhodol spôsobom podávajúcim sa z druhej vety výroku tohto jeho uznesenia (nakoľko tam uvedeným zvyškom bola práve časť rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou došlo k vyhoveniu žalobe).

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Konštatovanie, že vada konania vymedzená v prvom z práve odcitovaných ustanovení základného predpisu občianskeho procesného práva Slovenskej republiky (a inak aj ďalšia vada podľa , spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces (inak práva zaručeného v podmienkach tuzemského právneho poriadku okrem zákonov i článkom 46 a nasledujúcimi , čiže ústavného v znení neskorších ústavných zákonov a tiež článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tohto inak uverejneného v prílohe oznámenia ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ), patrí už k záverom ustálenej rozhodovacej praxe tunajšieho súdu (v uvedenej súv. por. napr. uznesenia Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2008 č. k. -37 a z 30. novembra 2010 sp. zn. , prvé vo veci Okresného súdu Trnava sp. zn. a druhé vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. ). I podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ) a aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu v podmienkach vnútroštátnej úpravy slovenského civilného procesu potom vymedzuje (na úrovni zákona) ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia pritom treba dospieť k záveru, že s už uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia, konštatovania alebo závery bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto vyvodené. Ak povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka); porušením uvedeného práva účastníka konania na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma aj možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) - v rámci využitia prípadných riadnych alebo tiež mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Podľa názoru odvolacieho súdu nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek (nieto ešte zmysluplnej) diskusie fakt, že práve opísanou vadou bol postihnutý i rozsudok súdu prvého stupňa z prejednávanej veci, trpiacimi v jeho písomnom vyhotovení viacerými nesprávnosťami.

Súd prvého stupňa totiž v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že žalobkyňa špecifikovala uplatnenú pohľadávku 241,35 eur nasledovne: istina (výška dlžnej sumy úveru bez úrokov z úveru) 179,46 eur, zmluvný úrok z uvedenej istiny 6,51 eur, zmluvná pokuta 18,60 eur a zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky do dňa podania žaloby 36,78 eur. Opomenul však uviesť, že prišlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby v podaní žalobkyne z 1. marca 2013 označenom ako Odpoveď na výzvu súdu (č. l. 19-20 spisu) a už pre tento dôvod nemohlo byť správnym buď uvedenie v úvodnej časti rozsudku sumy 241,35 eur, alebo celé tzv. zvyškové zamietnutie žaloby (ak by totiž došlo k bezprostrednej reakcii súdu na čiastočné späťvzatie žaloby, predmetom konania by musela byť už suma o 0,51 eur nižšia a v prípade rozhodnutia sa súdu pre vyporiadanie sa s celým predmetom konania až v napádanom rozsudku malo byť práve ohľadne takejto sumy konanie zastavené).

Súdu prvého stupňa je však potrebné vytknúť najmä to, že úplne opomenul odôvodniť zamietnutie žaloby v časti o istine 117,38 eur (179,46 eur - 62,08 eur = 117,38 eur), tiež v časti kapitalizovaného úroku z omeškania 36,78 eur (keď tu nereagoval ani na vyššie spomínané čiastočné späťvzatie žaloby v sume 0,51 eur a napokon i v časti úroku z omeškania 0,024% denne zo sumy 123,89 eur (185,97 eur - 62,08 eur) od 6. novembra 2012 do jej zaplatenia. Na 4. strane písomného vyhotovenia rozsudku uviedol 2 rôzne dátumy uzavretia zmluvy (pričom ani jeden nebol správny) a na 5. strane v prvom odseku bol rozsudok odôvodnený spôsobom vzbudzujúcim pochybnosti o tom, či sa táto časť odôvodnenia týka prejednávanej veci (vzhľadom na uvedenie prevažnej väčšiny základných údajov týkajúcich sa úveru nekorešpondujúcich so zmluvou ani žalobou). V druhom odseku na 5. strane sa potom súd dopustil chyby v numerickom výpočte rozdielu poskytnutého úveru a žalovaným uhradenou sumou a v časti o zmluvnej pokute síce podrobne právne odôvodnil dôvody zamietnutia žaloby, vecne však neuviedol, o akú sumu sa tu má jednať.

Odvolací súd je toho názoru, že takéto zdôvodnenie dostatok dôvodov na podporu spôsobu rozhodnutia zvoleného súdom prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti neposkytuje.

Šlo tu tak o takpovediac ukážkový prípad nepreskúmateľnosti rozhodnutia a v záujme zachovania práva účastníkov na spravodlivý proces so všetkými jeho atribútmi v oboch stupňoch súdov odvolaciemu súdu neostávalo iné, než rozsudok súdu prvého stupňa v účinne napadnutej zamietajúcej časti veci samej (i v závislom výroku o náhrade trov konania) predovšetkým podľa a zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný a opätovne v prejednávanej veci rozhodnúť až po riadnom zvážení všetkých do úvahy prichádzajúcich možností a to s vypravením nového rozhodnutia aj náležitým odôvodnením (rešpektujúcim už vyššie zmienené požiadavky).

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.