Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/72/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov JUDr. Pavla Naďa a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu SG Trade, s. r. o., so sídlom Košice, Turgenevova 10, zast. advokátom JUDr. Róbertom Selvekom, AK so sídlom Košice, Nemcovej 30, proti žalovanému Ústrediu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Bratislava, Špitálska 8, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 05. 03. 2012 č. AA/2011/053906/GROK, takto

rozhodol:

Podľa zrušuje rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 03. 2012 č. AA/2011/053906/GROK, ako aj rozhodnutie Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice zo dňa 07. 06. 2011 č. j. 2011/016194 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v sume 426,12 eur, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť advokátovi JUDr. Róbertovi Selvekovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Rozhodnutím zo dňa 05. 03. 2012 č. AA/2011/053906/GROK žalovaný podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 07. 06. 2011 č. 2011/061194, ktorým bola žalobcovi podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zákon o službách zamestnanosti) uložená pokuta vo výške 1000,-- eur za porušenie cit. zákona, ktorého sa podľa kontrolných zistení uvedených v protokole o výsledku kontroly zo dňa 09. 02. 2011 dopustil tým, že agentúra dočasného zamestnávania SG Trade, s. r. o., na účely dočasného pridelenia zamestnancov k užívateľskému zamestnávateľovi zamestnávala občanov na základe dohody o vykonaní práce a nezamestnávala ich v pracovnom pomere.

Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe výsledkov kontroly uskutočnenej dňa 07. 07. 2010 v mieste sprostredkovania zamestnania v Košiciach na Garbiarskej ul. č. 5, zameranej na kontrolu dodržiavania §§ 29 - 31 zákona o zamestnanosti v znení neskorších predpisov pri vykonávaní činností agentúry dočasného zamestnávania, pričom táto kontrola bola vykonaná na základe písomného poverenia zo dňa 24. 06. 2010 č. 1357/2010, vydaného Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach.

Vykonanou kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný subjekt v rámci vykonávania činnosti agentúry dočasného zamestnávania pridelil k užívateľskému zamestnávateľovi Johnson Controls International, s. r. o., Bratislava W. S., s ktorým uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa 24. 02. 2010. K užívateľskému zamestnávateľovi Retail Value Stores, a. s., Bratislava pridelil B. B., s ktorým uzavrel dohodu o vykonaní práce dňa 01. 12. 2009, U. Q. s dohodou o vykonaní práce zo dňa 03. 12. 2009, A. Z.Á. s dohodou o vykonaní práce zo dňa 24. 02. 2010 a V. W. s dohodou o vykonaní práce zo dňa 24. 02. 2010. K užívateľskému zamestnávateľovi Hakoz, s. r. o., Košice pridelil X. D. U. X. O., s ktorými uzavrel dohodu o vykonaní práce dňa 09. 11. 2009. K užívateľskému zamestnávateľovi Jobelsa Slovensko, s. r. o., Košice pridelil Q. G., s ktorým uzatvoril dohodu o vykonaní práce dňa 19. 05. 2010. V rámcových zmluvách s názvom zmluva o dočasnom pridelení zamestnancov sa agentúra zaviazala, že zaistí a dočasne pridelí k výkonu práce u užívateľa dohodnutý počet svojich zamestnancov, ktorí budú pre užívateľa vykonávať činnosť na základe konkrétnych dohôd o dočasnom pridelení zamestnancov, uzatváraných užívateľom v zhode s obsahom § a 58a v platnom znení a užívateľ sa zaväzuje platiť agentúre za tieto služby odmenu. Vykonanou kontrolou bolo zistené porušenie zákona o službách zamestnanosti v tom, že kontrolovaný subjekt, t. j. žalobca ako agentúra dočasného zamestnávania pridelil k užívateľskému zamestnávateľovi Johnson Controls International Bratislava, Retail Value Storec, a. s., Bratislava, Hakoz, s. r. o., Košice a Jobelsa Slovensko, s. r. o., Košice fyzické osoby, s ktorými má uzatvorené dohody o vykonaní práce ako svojich dočasných zamestnancov v rámci činnosti agentúry dočasného zamestnávania i napriek tomu, že nebol medzi ním a fyzickými osobami založený pracovný pomer pracovnou zmluvou v zmysle tak, ako to vyžaduje citované zákonné ustanovenie. Dočasné pridelenie zamestnancov, s ktorými má žalobca uzavreté dohody o vykonaní práce bolo v rozpore aj s § a 58a , ktoré určujú povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom prideleným na dočasný výkon práce u užívateľského zamestnávateľa a podmienky zamestnania.

O výsledku kontroly bol dňa 09. 02. 2011vypracovaný protokol, s ktorým bol konateľ žalobcu oboznámený dňa 23. 02. 2011. Žalobca podal proti protokolu námietky, z ktorých vyplýva, že podľa jeho názoru kontrolný orgán nesprávne interpretoval a nesprávne pároval objednávky, zmluvy a iné náležitosti, ktoré nie vždy boli vykonané v písomnej forme, keďže žalobca vykonával niekoľko činností v súbehu u jedného zákazníka. Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa tieto skutočnosti boli bez bližšej súvislosti a väzby na kontrolné zistenia, a preto tieto námietky považoval za neopodstatnené. Po prerokovaní protokolu a vykonaní kontroly bola spísaná zápisnica, ktorá bola žalobcom podpísaná 09. 03. 2011, pričom žalobca prijal opatrenia na nápravu nedostatkov, ktoré boli zistené predmetnou kontrolou. Kontrolnému orgánu ich predložil 25. 03. 2011. Tieto opatrenia mali smerovať k tomu, aby nedochádzalo k nesprávnemu interpretovaniu a párovaniu objednávok, zmlúv a iných náležitostí, čo by následne mohlo viesť k nadobudnutiu názoru o porušeniach, ktoré boli zistené pri kontrole. Tieto opatrenia neboli zamerané na odstránenie zistených nedostatkov a porušení zákona. Vo vyjadrení k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 10. 05. 2011, datovanom dňa 24. 05. 2011, žalobca nesúhlasil so závermi Úradu práce, soc. vecí a rodiny prezentovaných v protokole o vykonaní kontroly a to z dôvodov, ako boli uvedené vyššie. Poukázal na to, že žalobca s uvedenými obchodnými partnermi mal vzťahy upravené rámcovou zmluvou alebo objednávkami, t. j. predmetné činnosti nevykonával podľa a v rámci oprávnenia agentúry dočasného zamestnávania, ale v rámci predmetu činnosti tak, ako ho má zapísaný v obchodnom registri a za týmto účelom a na vykonanie činností dohodnutých v citovaných zmluvách uzavrel s dotknutými spoločnosťami nepomenované zmluvy v súlade s . Správny orgán prvého stupňa neprihliadol na uvedené tvrdenia a konštatoval, že predložené zmluvy, ktoré uzavrel žalobca s vyššie citovanými spoločnosťami majú názov Zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, kde v texte je uvedené, že sú uzavreté podľa a § a 58a v platnom znení. Vychádzajúc z názvu, obsahu a dátumu uzavretia týchto zmlúv s užívateľským zamestnávateľom a obsahu a dátumu uzavretých dohôd o vykonaní práce medzi kontrolovaným subjektom a zamestnancami je evidentné, že pracovno-právny vzťah založený dohodou o vykonaní práce na účel dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi bol v rozpore s zákona o službách zamestnanosti. Za uvedené porušenie bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 1000 eur, pri ukladaní ktorej správny orgán prihliadol na závažnosť kontrolných zistení, rozsah, dobu protiprávneho konania pri vykonávaní činnosti agentúry dočasného zamestnávania a okolnosti za ktorých došlo k porušeniu citovaného zákonného ustanovenia. Zvážil aj negatívny dopad uzavretých dohôd o vykonaní práce okrem iných právnych nárokov vyplývajúcich z pracovného pomeru, najmä na nemocenské, dôchodkové a zdravotné poistenie a podmienky stravovania, zamestnancov pridelených k užívateľskému zamestnávateľovi v porovnaní so zamestnancami v pracovnom pomere u užívateľského zamestnávateľa. Pokuta bol uložená v dolnej hranici zákonného rozpätia s tým, že správny orgán takto uloženú pokutu považoval za primeranú k závažnosti kontrolných zistení a zisteným okolnostiam.

Žalovaný správny orgán vyjadrenie účastníka konania, že nevykonával činnosť podľa zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov ale na základe rámcovej zmluvy považoval za odporujúce s predloženými dokladmi. Stotožnil sa so skutkovými zisteniami aj právnym posúdením predmetnej veci správnym orgánom prvého stupňa a uviedol, že keďže účastník konania nepreukázal prevádzkové dôvody na dočasné pridelenie spomínaných zamestnancov k inej právnickej osobe je zrejmé, že toto pridelenie bolo vykonané na základe licencie agentúry dočasného zamestnávania. Táto je povinná mať so svojimi zamestnancami v zmysle zákona o službách zamestnanosti uzavretý pracovný pomer, pričom v tejto súvislosti poukázal na znenie ustanovenia 42 . Žalovaný považoval námietky žalobcu za obsiahnuté v podanom odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa za irelevantné a zavádzajúce, a preto napadnuté rozhodnutie potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu.

Včas podanou žalobou zo dňa 15. 05. 2012, podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach v uvedený deň sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie považoval za nezákonné poukazujúc na to, že správne orgány sa zaoberali len jedným z možných postupov a to uzatvorením dohody o dočasnom pridelení zamestnanca na výkon práce medzi agentúrou dočasného zamestnávania na jednej strane a užívateľským zamestnávateľom na strane druhej za splnenia podmienok kumulatívne uvedených v §, 58a, 58b a za súčasného splnenia zákonných podmienok stanovených v zákona o službách zamestnanosti vzťahujúcich sa na agentúru dočasného zamestnávania. Zdôraznil, že žalovaný sa odmietol zaoberať tvrdeniami žalobcu o tom, že platná legislatíva pripúšťa uzavretie nepomenovanej zmluvy medzi podnikateľmi o zabezpečení výkonu činnosti pre druhú zmluvnú stranu vlastnými zamestnancami, v tomto prípade žalobcom poskytujúceho dohodnutý výkon činnosti, ktorých výsledkom bolo vykonanie určitého diela, resp. poskytnutie služby. Žalovaný nesprávne vyhodnotil, že žalobca ako osoba majúca oprávnenie vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania môže postupovať len týmto spôsobom a akýkoľvek iný spôsob vykonávania podnikateľskej činnosti pre tretie osoby vo vlastnom mene a na vlastné nebezpečenstvo svojimi zamestnancami je v rozpore s §, 58a a 58b a zákona o službách zamestnanosti. Žalobca vo svojich vyjadreniach, ako aj v odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa poukazoval na to, že bol a je s menovanými spoločnosťami v inom právnom vzťahu, t. j. že nevykonával činnosti na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov tak, ako to bolo v napadnutých rozhodnutiach uvedené. Tieto zmluvné vzťahy boli upravené rámcovými zmluvami, ktorých predmet bol náležitým spôsobom vymedzený, resp. dohodou o zabezpečovaní dohodnutých služieb tak, ako to vyplýva z jednotlivých rámcových zmlúv a objednávok špecifikovaných v žalobe. Zastáva názor, že je prípustné uzatvárať nepomenované zmluvy o vykonaní činnosti u tretích osôb alebo pre tretie osoby vlastnými zamestnancami, u ktorých pracovno- právny vzťah bol založený na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Zdôraznil, že žalobca nevykonával činnosti tak, ako sú upravené v §, 58a a 58b a v rámci oprávnenia agentúry dočasného zamestnávania podľa zákona o službách zamestnanosti, ale v rámci predmetu činnosti tak, ako ho má zapísaný v obchodnom registri a v súlade s príslušnými ustanoveniami . Poukázal tiež na to, že žalovaný bol kontrolovaný aj Inšpektorátom práce Košice a za rovnakého právneho stavu, ako je v tomto prípade, uvedený subjekt rozhodol o zastavení správneho konania vo veci uloženia pokuty konštatujúc skutočnosť, že to, že určitá právnická osoba má vydané povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania neznamená, žeby bola jej podnikateľská činnosť obmedzená iba na túto jednu aktivitu. Bez ohľadu na to, či je podnikateľský subjekt na určitom úseku svojej činnosti aj v postavení agentúry dočasného zamestnávania, na iných úsekoch svojej činnosti môže mať iné práva a iné povinnosti, t. j. nemožno vylúčiť, že určitý podnikateľský subjekt je v určitom právnom vzťahu agentúrou dočasného zamestnávania a v inom právnom vzťahu štandardným zamestnávateľom, alebo aj subjektom iného práva, teda môže mať tak kumulované, avšak aj samostatne delené postavenie. Taktiež nemožno vylúčiť situáciu, že určitý podnikateľský subjekt vstupuje nielen do jedného, ale do viacerých osobitných dvojstranných právnych vzťahov s určitými ďalšími podnikateľskými subjektmi. V závere poukázal na to, že vzhľadom na to, že na rovnaký skutkový a právny stav boli v jednom prípade a to žalovaným aplikované ustanovenia , 58a a 58b a zákona o službách zamestnanosti vzťahujúce sa na agentúru dočasného zamestnávania a v druhom prípade Inšpektorátom práce Košice tieto ustanovenia neboli aplikované a bola prijatá právna argumentácia žalobcu, uvedená aj v tejto žalobe, považuje za nevyhnutné, aby súd vo veci v záujme právnej istoty rozhodol rovnakým spôsobom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 28. 06. 2012 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa. Poukázal na to, že žalobca tvrdiac, že je s obchodnými partnermi v inom vzťahu, t. j., že nevykonával činnosti na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, predložil správnemu orgánu zmluvy, ktoré s týmto tvrdením nekorešpondovali, a preto keďže jeho tvrdenie bolo v rozpore s predloženými dokladmi, správne orgány vyhodnotili vec tak, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa rozhodnutia Národného inšpektorátu práce v obdobnej veci s rovnakým skutkovým aj právnym základom, žalovaný poukázal na to, že inšpektorát práce svoju činnosť vykonáva na základe o inšpekcii práce, pričom z uvedeného zákona je zrejmé, že tento nemá kompetenciu na kontrolu ustanovenia zákona o službách zamestnanosti. Jeho právne názory, resp. právne názory iných štátnych orgánov preto nie sú pre rozhodnutie žalovaného, resp. prvostupňového správneho orgánu záväzné a preto ani stanovisko Inšpektorátu práce Košice v tomto prípade posudzované nebolo.

Súd v konaní podľa a nasl. po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a oboznámení sa s administratívnymi spismi žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že na základe poverenia č. 357/2010 zo dňa 24. 06. 2010 na vykonanie kontroly boli zamestnanci kontroly Úradu práce, soc. vecí a rodiny v Košiciach poverení na vykonanie kontroly dodržiavania § - 31 o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov u žalobcu v čase od 07. 07. 2010 za kontrolované obdobie od 29. 01. 2009 do dňa výkonu kontroly. O výsledku kontroly bol dňa 09. 02. 2011 vyhotovený Protokol č. 357/2001, s ktorým bol žalobca oboznámený dňa 23. 02. 2011.

V námietkach zo dňa 01. 03. 2011 k tomuto protokolu žalobca uviedol, že jeho spoločnosť vychádzajúc z výpisu z obchodného registra má rôzne podnikateľské aktivity, pričom jednou z nich je aj činnosť agentúry dočasného zamestnávania a táto činnosť sa môže u jednotlivých zákazníkov prekrývať aj s inými činnosťami, ktoré vykonáva. Poukázal na to, že niektoré činnosti poskytuje na základe písomných zmlúv, niektoré na báze objednávok a niektoré na báze telefonickej alebo e-mailovej objednávky. Z dôvodu vykonávania niektorých činností v súbehu a u jedného zákazníka došlo preto k nesprávnej interpretácii a k nesprávnemu párovaniu objednávok, zmlúv a iných náležitostí, ktoré nie vždy boli vykonané v písomnej forme, čo umožňuje. Zároveň uviedol, že na základe vykonanej kontroly prijal nápravné opatrenia takého charakteru, aby nemohlo dochádzať v budúcnosti k nesprávnemu interpretovaniu a párovaniu objednávok, zmlúv a iných náležitostí, čo by následne mohlo viesť k nadobudnutiu názoru o porušeniach, ktoré boli zistené pri predmetnej kontrole.

Dňa 20. 05. 2011 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 10. 05. 2011, ku ktorému sa vyjadril podaním zo dňa 20. 05. 2011. V tomto vyjadrení obdobne ako v námietkach voči protokolu o vykonaní kontroly poukázal na to, že žalobca je s obchodnými partnermi, ako boli špecifikovaní v protokole v inom právnom vzťahu, tzn., že kontrolovaný subjekt nevykonával všetky činnosti na základe zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov tak, ako to bolo uvedené v protokole. Opakovane zdôraznil, že spolupráca s týmito partnermi a kontrolovaným subjektom bola a je právnym vzťahom na základe rámcovej zmluvy alebo objednávky, na základe čoho dochádzalo k zabezpečovaniu vykonania projektu. Kontrolovaný subjekt SG Trade, s. r. o., môže vykonávať akúkoľvek obchodnú činnosť a to v zmysle predmetu činností zapísaných v obchodnom registri a teda licencia agentúry dočasného zamestnávania nepredstavuje špecialitu k iným činnostiam, prípadne iné obmedzenie výkonu. Týmito tvrdeniami sa správny orgán nezaoberal. Žalobca uviedol, že má za to, že je prípustné uzatvárať nepomenované zmluvy o vykonaní činností u tretích osôb alebo pre tretie osoby vlastnými zamestnancami, u ktorých pracovno-právny vzťah bol založený na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a táto skutočnosť, t. j. výkon práce u tretej osoby je upravená v dohode o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Už v tomto podaní poukázal na to, že v predmetnej a totožnej veci a v rovnakom čase prešetril uvedené skutočnosti aj Inšpektorát práce Košice, ktorý dospel k totožnému záveru, ako žalobca.

Správny orgán prvého stupňa neakceptujúc uvedené námietky žalobcu vydal dňa 07. 06. 2011 pod č. j. 2011/061194 rozhodnutie, ktorým podľa § 68a ods. 1 písm. a/ o službách zamestnanosti žalobcovi uložil pokutu vo výške 1000 eur za porušenie ust. § 29 ods. 1 zákona o službách zamestnanosti tak, ako to bolo uvedené vyššie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a to podaním zo dňa 04. 07. 2011, ktorého námietky korešpondujú s námietkami obsiahnutými v žalobe.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný správny orgán napadnutým rozhodnutím.

Súčasťou administratívneho spisu sú aj zmluvy o dočasnom pridelení zamestnancov, ktoré žalobca ako agentúra práce uzavrel so spoločnosťami Johnson Controls International, spol. s r. o., Bratislava dňa 04. 02. 2010, Hakoz, s. r. o., Košice dňa 09. 11. 2009, Jobelsa Slovensko, s. r. o., Košice dňa 29. 04. 2010 a Retail Value Stores, a. s., Bratislava dňa 20. 11. 2009. Tieto zmluvy boli uzavreté podľa a a 58a .

Súčasťou administratívneho spisu sú aj dohody o vykonaní práce uzavreté s fyzickými osobami tak, ako boli špecifikované v jednotlivých rozhodnutiach. Dohody o vykonaní práce boli uzavreté podľa , pričom predmet činnosti jednotlivých osôb je špecifikovaný v každej osobitnej dohode. Tieto dohody obsahujú podstatné náležitosti v zmysle platnej právnej úpravy.

Žalobca pripojil k žalobe rámcovú zmluvu uzavretú podľa a nasledujúcich medzi Hakoz, s. r. o., a žalobcom dňa 23. 10. 2009, z obsahu ktorej vyplýva, že jej predmetom je zabezpečenie vykonania projektu spočívajúceho vo vykonávaní činnosti v súlade s presnými postupmi a pokynmi objednávateľa smerujúcim k zhotoveniu jednotlivých polotovarov, pričom uvedené činnosti je zhotovovateľ oprávnený vykonávať osobne alebo ním k tejto činnosti určenými osobami. Išlo o činnosti spočívajúce v zváračských prácach pre konečných odberateľov. Dňa 30. 09. 2010 uzavrel žalobca rámcovú zmluvu v zmysle a nasl. aj s Jobelsou Slovensko, s. r. o., Košice s obdobným predmetom, pričom predmet činnosti sa týkal zhotovovania polotovarov kožených a textilných výrobkov pre interiéry motorových vozidiel pre konečných odberateľov. Rovnako z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že zhotovovateľ je oprávnený vykonávať tieto činnosti osobne alebo ním k tejto činnosti určenými osobami. Žalobca pripojil aj nákupné objednávky č. 2772004153-1 a 2772004154-1 objednávateľa Johnson Controls International, s. r. o., Bratislava, pričom ide o servisné objednávky špecifikované ako SPP Sečovce služby - Kundrát a ČSOB Snina služby, údržba - Šlenc, pričom prílohami týchto je potvrdenie o vykonaní služieb, v prvom prípade W. S. dňa 01. 04. 2010 - 30. 04. 2010 a v druhom prípade B. Š. od 01. 04. 2010 - 30. 04. 2010. Žalobca taktiež predložil faktúru č. 71 - 67/2012 vystavenú pre odberateľa Carrefour Retail Value Stores, a. s., táto faktúra bola vystavená na základe objednávky zo dňa 02. 04. 2012, ktorá tvorí prílohu faktúry a týka sa brigádnikov na pokladni.

Podľa o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Agentúry dočasného zamestnávania na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva občana v pracovnom pomere na účel jeho dočasného pridelenia k užívateľskému zamestnávateľovi.

Podľa pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.

Podľa zamestnávateľ alebo agentúra dočasného zamestnávania sa môžu s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť o dočasnom pridelení zamestnanca v pracovnom pomere na výkon práce. Zamestnávateľ môže s užívateľským zamestnávateľom dohodnúť dočasné pridelenie zamestnanca v pracovnom pomere iba v prípade, ak sú u zamestnávateľa objektívne prevádzkové dôvody.

Podľa o správnom konaní rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto rozhodnutia neboli vydané v súlade s platnou právnou úpravou, pretože správne orgány nerešpektovali najmä naposledy citované zákonné ustanovenie § 46 zákona o správnom konaní a podľa názoru súdu nezistili dostatočne skutkový stav veci s poukazom na skutočnosti tvrdené žalobcom v jednotlivých jeho podaniach, doručených správnym orgánom v priebehu správneho konania, ako aj v podanom odvolaní.

Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, žeby správne orgány na základe námietok vznesených žalobcom v priebehu správneho konania, vrátane podaného odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, vyžiadali od tohto listiny, na ktoré sa v jednotlivých vyjadreniach odvolával za účelom vyhodnotenia objektívnosti námietok žalobcu. Vo svojich rozhodnutiach sa opierali výslovne o listinné dôkazy, ktoré boli žalobcom predložené, ktoré boli v rozpore s tvrdeniami žalobcu. Za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu veci bolo preto podľa názoru súdu povinnosťou správneho orgánu vyžiadať si od žalobcu listiny, pokiaľ ich sám nepredložil, a len v prípade, žeby žalobca tieto na základe výzvy správnemu orgánu nepredložil, resp. žeby ich obsah bol v rozpore s jeho tvrdeniami, mohli správne orgány dospieť k záveru prezentovanému v napadnutom rozhodnutí či už žalovaného, alebo správneho orgánu prvého stupňa. Z uvedeného teda vyplýva, že správny orgán sa nezaoberal tvrdeniami kontrolovaného subjektu, že uvedené činnosti vykonáva na základe iného právneho vzťahu, nie zmluvou o dočasnom pridelení zamestnancov, t. j., že uvedené činnosti nevykonával podľa a v rámci oprávnenia agentúry dočasného zamestnávania podľa o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov, ale v rámci predmetu činnosti tak, ako ho má zapísaný v obchodnom registri a za týmto účelom a na vykonanie činností dohodnutých v cit. zmluvách uzavrel s dotknutými spoločnosťami nepomenované zmluvy podľa . S týmito skutočnosťami sa správne orgány v napadnutom rozhodnutí ani nevysporiadali.

Vychádzajúc z uvedeného považoval súd záver správnych orgánov o porušení ust. zákona o službách zamestnanosti v spojení s a 58a za predčasný.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade ustanovením napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu zrušil pre nedostatočne zistený skutkový stav veci a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v sume 426,12 eur, pričom tieto pozostávajú z trov právneho zastupovania za tri úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastupovania, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba a účasť na pojednávaní dňa 26. 11. 2013 a 134,-- eur ( vyhl. č. ) a režijného paušálu ku každému z týchto úkonov a 8,04 eur, t. j. spolu 426,12 eur. Súd žalobcovi nepriznal trovy právneho zastupovania za úkon špecifikovaný v písomnom vyčíslení trov právneho zastupovania zo dňa 28. 11. 2014 ako podanie na súd zo dňa 15. 08. 2012, pretože išlo o podanie, ktoré sa netýka veci samej, keďže ide o vyjadrenie k výzve súdu v súvislosti s prejednaním a rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania podľa , t. j. týka sa procesného postupu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.