Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/4/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: JUDr. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. F. Z. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166073, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 23.01.2022, podanou osobne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 24.01.2022, sa žalobkyňa domáha vydania uznesenia, ktorým by správny súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť o žiadosti žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o prerušenie výkonu funkcie sudkyne v zmysle ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) spolu so žiadosťou o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu od 02.07.1993 podľa ustanovenia cit. zákona. 2. Namieta, že žalovaný mal bez uvedenia kvalifikovaného dôvodu akceptovať absenciu rozhodnutia o žiadosti žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu od 29.09.2020 do 10.03.2022, pričom rozhodnutie vydané dňa 03.05.2021 sa vzťahovalo len na úpravu príplatku za výkon funkcie sudcu na základe vzdania sa funkcie sudkyne s účinnosťou od 01.02.2015. 3. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 7. Podľa , na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 8. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

9. Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 10. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 11. Podľa , v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť: a) označenie druhu žaloby b) označenie žalovaného c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti d) žalobné body e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva f) žalobný návrh. 12. Podľa , k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 13. Podľa , sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. 14. Podľa , minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa . Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca. 15. Po preskúmaní žaloby a oboznámení sa s obsahom priložených listín, správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vyčerpanie osobitných postupov podmieňujúcich podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy tak, ako je uvedené v ustanoveniach a . 16. Na základe uvedeného, preto správny súd uznesením č. k. -85 zo dňa 01.04.2022 vyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a odstránenie vady podania spočívajúcej v predložení oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) alebo alternatívne upovedomenia o vybavení podnetu prokurátorom podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktoré sú podľa ustanovení a povinnou náležitosťou tohto druhu žaloby. Žalobkyňa bola v uznesení na odstránenie vád podania poučená o tom, že v prípade, ak v určenej lehote podanie nedoplní, správny súd konanie zastaví, keďže nepreukázanie vyčerpania osobitných postupov je v zmysle ustanovenia dôvodom na zastavenie konania. Uznesenie s výzvou na odstránenie vád podanej žaloby v lehote 15 dní od doručenia si žalobkyňa prevzala dňa 03.05.2022 (č. listu v súdnom spise 89). 17. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu č. k. -85 reagovala podaním označeným ako „Doplnenie žaloby a návrh Budúcemu Európskemu prokurátorovi Úradu Európskeho prokurátora Luxemburg“, podaným osobne do podateľne správneho súdu dňa 06.06.2022. Vo vzťahu k povinnosti doloženia zákonom stanovených príloh uviedla, že príslušné ustanovenia a sa na ňu nevzťahujú, nakoľko v zmysle ustanovení a , je v danej veci nutné postupovať podľa osobitného predpisu ( ), ktorý má vylučovať postup orgánov verejnej správy podľa . Obdobne žalobkyňa vylúčila prípustnosť podania tohto druhu žaloby podaním podnetu prokurátorovi podľa .

18. Žalobkyňa k žalobe a doplňujúcemu podaniu pripojila podanie, ktorého obsahom bolo udelenie plnej moci na zastupovanie žalobkyne v súdnom konaní spolu s prílohami týkajúcimi sa predmetu žaloby a požiadala správny súd o jeho doručenie Budúcemu Európskemu prokurátorovi Úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu. Európska prokuratúra (EPPO) zriadená nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 je nezávislým orgánom Európskej Únie zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie a za podávanie obžaloby na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom EÚ a jeho štruktúra pozostáva z vnútornej úrovne, ktorú tvoria Európski delegovaní prokurátori a centrálnej úrovne na čele s Hlavným európskym prokurátorom sídliacim v Luxemburgu. Na základe uvedeného je zrejmé, že subjekt označený žalobkyňou - Budúci Európsky prokurátor úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu

neexistuje. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je ani jeho povinnosťou doručovať podania určené tretím osobám na základe žiadosti účastníkov konania. 19. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, keďže neupravuje osobitný postup v prípadoch, kedy orgán verejnej správy je nečinný resp. koná v rozpore so zákonom a taktiež nevylučuje použitie a . , ako ani konkrétne ustanovenie , na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, neupravuje osobitný postup žalovaného (neobsahuje výnimku) pri nedostatkoch v konaní, ale upravuje iba postup žalovaného pri prerušení výkonu funkcie sudcu. Ministerstvo spravodlivosti SR na čele s ministrom, ako ústredný orgán štátnej správy, má preto v prípade podania sťažnosti (ktorú však žalobkyňa nepodala) za účelom odstránenia namietanej nečinnosti (nedostatkov) v začatom administratívnom konaní postupovať podľa . Zmätočné je tvrdenie, že žiadosť žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o prerušenie výkonu funkcie sudkyne v zmysle ustanovenia a žiadosť žalobkyne o priznanie príplatku za výkon funkcie sudkyne od 02.07.1993 podľa ustanovenia tohto zákona, nie je sťažnosťou. Žalobkyňa v súvislosti s týmto tvrdením poukázala na ustanovenie , opätovne zdôrazňujúc, že osobitným predpisom upravujúcim odstránenie alebo vybavenie nedostatkov v konaní je . Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podaním predmetných žiadostí žalobkyňa iniciovala začatie administratívneho konania, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie vydané v tomto konaní. Nakoľko žalovaný o žiadostiach žalobkyne zo dňa 28.09.2020 (obe doručené dňa 29.09.2020) ku dňu podania žaloby nerozhodol, bolo potrebné podať žalovanému sťažnosť podľa alebo podnet na prokuratúru podľa a v prípade ich neúspešného vyčerpania sa následne domáhať ochrany svojich práv žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 20. Neúspešné vyčerpanie sťažnosti žalobkyne podanej u žalovaného orgánu verejnej správy, resp. podnetu na prokuratúre, podmieňuje uplatnenie práva na súdnu ochranu žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Pod týmito pojmami možno v zásade rozumieť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, resp. upovedomenie o vybavení podnetu prokurátorom. Bez preukázania vyčerpania týchto postupov, určených na ochranu práv dotknutej osoby, nie je naplnená procesná podmienka konania, a preto správny súd nemôže o žalobe konať. 21. Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR možno pod pojmom nečinnosť orgánu verejnej správy rozumieť pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2008, sp. zn. ). 22. Konanie na správnom súde sa spravuje princípom subsidiarity a predstavuje sekundárny prostriedok ochrany dotknutých práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Podmienkou začatia konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preto vyčerpanie zákonných prostriedkov na nápravu podľa alebo . Nakoľko žalobkyňa osobitné postupy určené na ochranu jej práv nevyužila a , na ktorý sa v doplnení svojho podania odvoláva, neobsahuje osobitný postup orgánu verejnej správy pri odstraňovaní nedostatkov v konaní, nie sú naplnené podmienky tohto druhu konania v zmysle príslušných ustanovení . Správny súd tak konanie zastavil podľa ustanovenia . 23. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa , žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 25. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu nevyčerpania osobitných postupov ustanovených týmto zákonom. Napriek tomu, že žalobkyňa procesne

zavinila zastavenie konania, žalovanému v konaní pred správnym súdom žiadne trovy konania nevznikli, a preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave (, ). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení a . V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti ( ). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).