Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Sa-4-2022.pdf
PDF · 81.12 KB
Case nature
Subarea
7Sa/4/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, ako správny súd, v právnej veci žalobkyne: JUDr. B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: M. F. Z. XX, XXX XX V., proti žalovanému: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Račianska 71, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166073, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 23.01.2022, podanou osobne na Krajskom súde v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) dňa 24.01.2022, sa žalobkyňa domáha vydania uznesenia, ktorým by správny súd uložil žalovanému povinnosť konať a rozhodnúť o žiadosti žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o prerušenie výkonu funkcie sudkyne v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch a prísediacich“) spolu so žiadosťou o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu od 02.07.1993 podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a) cit. zákona. 2. Namieta, že žalovaný mal bez uvedenia kvalifikovaného dôvodu akceptovať absenciu rozhodnutia o žiadosti žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o priznanie príplatku za výkon funkcie sudcu od 29.09.2020 do 10.03.2022, pričom rozhodnutie vydané dňa 03.05.2021 sa vzťahovalo len na úpravu príplatku za výkon funkcie sudcu na základe vzdania sa funkcie sudkyne s účinnosťou od 01.02.2015. 3. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 4. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 6. Podľa § 6 ods. 2 písm. e) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP, na účely tohto zákona sa nečinnosťou orgánu verejnej správy rozumie stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie. 8. Podľa § 242 ods. 1 SSP, žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.
9. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 10. Podľa § 245 SSP, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. 11. Podľa § 246 ods. 1 SSP, v žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie druhu žaloby b) označenie žalovaného c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti d) žalobné body e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva f) žalobný návrh. 12. Podľa § 246 ods. 2 SSP, k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. 13. Podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach, sťažnosťou podľa tohto zákona nie je podanie, ktoré poukazuje na konkrétne nedostatky v činnosti orgánu verejnej správy, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom. 14. Podľa § 24 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, minister preruší výkon funkcie sudcovi, ktorý spĺňa podmienky na vznik nároku na príplatok za výkon funkcie sudcu podľa § 95 ods. 1. Ak sa sudca po prerušení znovu ujme funkcie sudcu, príplatok za výkon funkcie sudcu sa mu počas výkonu funkcie sudcu nevypláca. 15. Po preskúmaní žaloby a oboznámení sa s obsahom priložených listín, správny súd dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala vyčerpanie osobitných postupov podmieňujúcich podanie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy tak, ako je uvedené v ustanoveniach § 244 ods. 1 a § 246 ods. 2 SSP. 16. Na základe uvedeného, preto správny súd uznesením č. k. 7Sa/4/2022-85 zo dňa 01.04.2022 vyzval žalobkyňu na doplnenie žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy a odstránenie vady podania spočívajúcej v predložení oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sťažnostiach“) alebo alternatívne upovedomenia o vybavení podnetu prokurátorom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“), ktoré sú podľa ustanovení § 244 ods. 1 a § 246 ods. 2 SSP povinnou náležitosťou tohto druhu žaloby. Žalobkyňa bola v uznesení na odstránenie vád podania poučená o tom, že v prípade, ak v určenej lehote podanie nedoplní, správny súd konanie zastaví, keďže nepreukázanie vyčerpania osobitných postupov je v zmysle ustanovenia § 99 písm. f) SSP dôvodom na zastavenie konania. Uznesenie s výzvou na odstránenie vád podanej žaloby v lehote 15 dní od doručenia si žalobkyňa prevzala dňa 03.05.2022 (č. listu v súdnom spise 89). 17. Žalobkyňa na výzvu správneho súdu č. k. 7Sa/4/2022-85 reagovala podaním označeným ako „Doplnenie žaloby a návrh Budúcemu Európskemu prokurátorovi Úradu Európskeho prokurátora Luxemburg“, podaným osobne do podateľne správneho súdu dňa 06.06.2022. Vo vzťahu k povinnosti doloženia zákonom stanovených príloh uviedla, že príslušné ustanovenia § 244 ods. 1 a § 246 ods. 2 SSP sa na ňu nevzťahujú, nakoľko v zmysle ustanovení § 2 ods. 2 a § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach, je v danej veci nutné postupovať podľa osobitného predpisu (§ 24 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich), ktorý má vylučovať postup orgánov verejnej správy podľa zákona o sťažnostiach. Obdobne žalobkyňa vylúčila prípustnosť podania tohto druhu žaloby podaním podnetu prokurátorovi podľa zákona o prokuratúre.
18. Žalobkyňa k žalobe a doplňujúcemu podaniu pripojila podanie, ktorého obsahom bolo udelenie plnej moci na zastupovanie žalobkyne v súdnom konaní spolu s prílohami týkajúcimi sa predmetu žaloby a požiadala správny súd o jeho doručenie Budúcemu Európskemu prokurátorovi Úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu. Európska prokuratúra (EPPO) zriadená nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017 je nezávislým orgánom Európskej Únie zodpovedným za vyšetrovanie, trestné stíhanie a za podávanie obžaloby na páchateľov trestných činov proti finančným záujmom EÚ a jeho štruktúra pozostáva z vnútornej úrovne, ktorú tvoria Európski delegovaní prokurátori a centrálnej úrovne na čele s Hlavným európskym prokurátorom sídliacim v Luxemburgu. Na základe uvedeného je zrejmé, že subjekt označený žalobkyňou - Budúci Európsky prokurátor úradu Európskeho prokurátora v Luxemburgu
neexistuje. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že nie je ani jeho povinnosťou doručovať podania určené tretím osobám na základe žiadosti účastníkov konania. 19. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobkyne, keďže zákon o sudcoch a prísediacich neupravuje osobitný postup v prípadoch, kedy orgán verejnej správy je nečinný resp. koná v rozpore so zákonom a taktiež nevylučuje použitie zákona o sťažnostiach a zákona o prokuratúre. Zákon o sudcoch a prísediacich, ako ani konkrétne ustanovenie § 24 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, neupravuje osobitný postup žalovaného (neobsahuje výnimku) pri nedostatkoch v konaní, ale upravuje iba postup žalovaného pri prerušení výkonu funkcie sudcu. Ministerstvo spravodlivosti SR na čele s ministrom, ako ústredný orgán štátnej správy, má preto v prípade podania sťažnosti (ktorú však žalobkyňa nepodala) za účelom odstránenia namietanej nečinnosti (nedostatkov) v začatom administratívnom konaní postupovať podľa zákona o sťažnostiach. Zmätočné je tvrdenie, že žiadosť žalobkyne zo dňa 28.09.2020 o prerušenie výkonu funkcie sudkyne v zmysle ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o sudcoch a prísediacich a žiadosť žalobkyne o priznanie príplatku za výkon funkcie sudkyne od 02.07.1993 podľa ustanovenia § 95 ods. 1 písm. a) tohto zákona, nie je sťažnosťou. Žalobkyňa v súvislosti s týmto tvrdením poukázala na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b) zákona o sťažnostiach, opätovne zdôrazňujúc, že osobitným predpisom upravujúcim odstránenie alebo vybavenie nedostatkov v konaní je zákon o sudcoch a prísediacich. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že podaním predmetných žiadostí žalobkyňa iniciovala začatie administratívneho konania, ktorého výsledkom malo byť rozhodnutie vydané v tomto konaní. Nakoľko žalovaný o žiadostiach žalobkyne zo dňa 28.09.2020 (obe doručené dňa 29.09.2020) ku dňu podania žaloby nerozhodol, bolo potrebné podať žalovanému sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach alebo podnet na prokuratúru podľa zákona o prokuratúre a v prípade ich neúspešného vyčerpania sa následne domáhať ochrany svojich práv žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 20. Neúspešné vyčerpanie sťažnosti žalobkyne podanej u žalovaného orgánu verejnej správy, resp. podnetu na prokuratúre, podmieňuje uplatnenie práva na súdnu ochranu žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Pod týmito pojmami možno v zásade rozumieť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, resp. upovedomenie o vybavení podnetu prokurátorom. Bez preukázania vyčerpania týchto postupov, určených na ochranu práv dotknutej osoby, nie je naplnená procesná podmienka konania, a preto správny súd nemôže o žalobe konať. 21. Konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy začína na základe žaloby, ktorej obligatórnou náležitosťou je tvrdenie žalobcu, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným osobitným právnym predpisom. V zmysle judikatúry Ústavného súdu SR možno pod pojmom nečinnosť orgánu verejnej správy rozumieť pasivitu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie, aj keď niet žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol. Nečinnosť môže spočívať v opomenutí správneho orgánu vykonať predpísaný úkon alebo v zbytočných prieťahoch v jeho postupe, ale môže spočívať aj v tom, že namiesto rozhodnutia správny orgán tvrdí nedostatok svojej právomoci a vec vybaví iba listom alebo informáciou, prípadne záznamom v spise. V poslednom prípade musí byť obsahom žaloby tvrdenie, že v konaní niet žiadnej prekážky na úkony správneho orgánu, a napriek tomu správny orgán nekoná, a toto nekonanie je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje príkaz pre správny orgán postupovať, konať, vykonávať určité procesné úkony a rozhodovať (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2008, sp. zn. I. ÚS 225/08). 22. Konanie na správnom súde sa spravuje princípom subsidiarity a predstavuje sekundárny prostriedok ochrany dotknutých práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Podmienkou začatia konania o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy je preto vyčerpanie zákonných prostriedkov na nápravu podľa zákona o sťažnostiach alebo zákona o prokuratúre. Nakoľko žalobkyňa osobitné postupy určené na ochranu jej práv nevyužila a zákon o sudcoch a prísediacich, na ktorý sa v doplnení svojho podania odvoláva, neobsahuje osobitný postup orgánu verejnej správy pri odstraňovaní nedostatkov v konaní, nie sú naplnené podmienky tohto druhu konania v zmysle príslušných ustanovení SSP. Správny súd tak konanie zastavil podľa ustanovenia § 99 písm. f) SSP. 23. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 24. Podľa § 170 písm. b) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo zastavené. 25. Správny súd rozhodol o náhrade trov konania podľa ustanovenia § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže konanie bolo zastavené z dôvodu nevyčerpania osobitných postupov ustanovených týmto zákonom. Napriek tomu, že žalobkyňa procesne
zavinila zastavenie konania, žalovanému v konaní pred správnym súdom žiadne trovy konania nevznikli, a preto nebol dôvod na aplikáciu ustanovenia § 171 ods. 1 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave (§ 438 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ustanovení § 440 ods. 1 a 2 SSP. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).