Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7To-91-2021.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Area
Subarea
7To/91/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Margaréty Jurkovej Žoldákovej a sudcov JUDr. Miroslava Osifa a JUDr. Ing. Milana Husťáka, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. januára 2023, v trestnej veci proti V. K., obžalovaného pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr.zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp.zn. 6T/19/2018 zo dňa 30.8.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods.1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods.3 Tr. por. a podľa § 222 ods.3, § 38 ods.2 Tr. zák. obžalovanému V. K., nar. XX.X.XXXX v K., trvale bytom K., B. K., K. II, prechodne bez prihlásenia N. S. XXX, okres K. - okolie, adresa na doručovanie písomností P.O.A. XXX, pošta K. - K., ukladá trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods.1 Tr. zák. súd výkon uloženého trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. určuje skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov s probačným dohľadom.
Podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. g) Tr. zák. ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 6T/19/2018 zo dňa 30.8.2021 bol obžalovaný V. K. uznaný za vinného zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods.1, ods.3 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
v Košiciach na ul. C. č. X dňa 16.6.2014 vystupujúc za osobu T. C. bez jeho vedomia a za použitia jeho osobných údajov prostredníctvom internetu realizoval uzatvorenie Zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s vydaním kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb so spoločnosťou E. B. a.s. so sídlom A., ul. W. č.X J. : XX XXX XXX, kde predmetom zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo poskytnutie úveru vo výške 15.000€, ktorý mal byť splácaný v pravidelných 84 mesačných splátkach vo výške 299,85€. Uvedenú čiastku zaslala spoločnosť E. B. a.s. dňa 30.6.2014 na bežný osobný účet č.XXXXXXXXXX/XXXX vedený v C. banke a.s., ktorého majiteľom je T. F., ktorý toho istého dňa peniaze z účtu vybral a tieto odovzdal V. K.. Z poskytnutého
úveru doposiaľ nebola uhradená ani jedna mesačná splátka, čím pre spoločnosť E. B. a.s. so sídlom A., ul. W. č.X J. : XX XXX XXX v právnom nástupníctve spoločnosti A. W. W. H. SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom K. č.X A. J. : XX XXX XXX spôsobil škodu vo výške 15.193,29€.
Za to bol obžalovanému podľa § 222 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4 Tr. zák., § 37 písm. m/, h/ Tr. zák. pri nezistení existencie žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zák. uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere päť rokov a štyroch mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho súd pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd u obžalovaného zrušil výroky o upustení od uloženia súhrnného trestu v trestných veciach trestného rozkazu Okresného súdu Košice I, sp. zn. 7T 47/2017 zo dňa 24.10.2017, právoplatného dňa 7.11.2017 a trestného rozkazu Okresného súdu Košice II, sp. zn. 2T 12/2018 zo dňa 10.08.2018, právoplatného dňa 31.08.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo na tento výrok nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu A. W. W. H. SA, pobočka zahraničnej banky so sídlom K. č. 2, A., J.:XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný sporový proces.
V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie obžalovaný V. K.. V písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom obhajcu zotrval na svojom záverečnom vyjadrení na hlavnom pojednávaní, pričom uviedol, že obžaloba je založená len na svedeckej výpovedi svedka T. F.. Jeho výpoveď, ak by aj bola pravdivá, nepreukazuje účasť obžalovaného na skutku, pretože tento svedok vypovedal len o tom, že mu mal obžalovaný odovzdať peniaze, a neopísal konanie, ktoré je uvedené v skutkovej vete, t.j., že obžalovaný vystupoval za osobu T. C. a že realizoval uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere a revolvingovom spotrebiteľskom úvere.
S výpoveďou svedka T. F. obžalovaný nesúhlasí, pretože ju nepodporujú žiadne dôkazy, ale naopak ju vyvracajú. Napriek tomu, že už vo svojej sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa 23.02.2017, následne na hlavnom pojednávaní obžalovaný navrhoval vyšetrenie T. F. znalcom psychológom, dôkaz nebol vykonaný.
Výpoveď svedka T. F. vyvracia výpoveď svedka V. M., ktorý na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2018 poprel, že by pre T. F. sprostredkoval nejaký účet, ako aj to, že by od T. F. prevzal finančnú hotovosť v prítomnosti obžalovaného, alebo za prítomnosti niekoho iného. Výpoveď svedka T. F. vyvracia tiež skutočnosť, že v rozpore s výpoveďou svedka obžalovaný nikdy nevlastnil, ani neužíval motorové vozidlo P. B ani VW W., na ktorom videl svedok T. F. osobu, ktorej odovzdal peniaze, a podľa výpovede svedka V. M. obžalovaný používal červenú S. P..
Výpoveď svedka T. F. nie je hodnoverná aj vzhľadom na skutočnosť, že svedok T. F. si ako jediný zo svedkov na hlavnom pojednávaní dňa 28.05.2018 na nič nepamätal (všetci ostatní svedkovia si pamätali) a to napriek tomu, že rok predtým na výsluchu na OR PZ dňa 25.05.2017 si pamätal všetky podrobnosti, čo opäť odôvodňuje pochybnosť či svedok je schopný správne vnímať, zapamätať a reprodukovať prežité skutočnosti.
Svedok T. F. obžalovaného nikdy neopoznal na riadnom, zákonnom úkone v zmysle Trestného poriadku, rekognícii „in natura“ alebo na základe fotiek. Uviedol len to, čo mu podsunuli policajti, zrejme z operatívy. To, že orgány činné v trestnom konaní zmarili vykonanie rekognície nemôže byť na ujmu obžalovaného a nie je možné na nezákonne a účelovo vykonanom opoznaní založiť vinu obžalovaného.
Znalecký posudok z odvetvia fonoskopie vinu obžalovaného nepreukazuje, pretože znalkyňa sa vyjadrila len v rovine pravdepodobnosti, že sa jedná o hlas obžalovaného, pretože ako uviedla, na skúmanie jej boli predložené len čiastočne upotrebiteľné porovnávacie nahrávky.
Súd nemôže o vine obžalovaného rozhodovať len na základe neurčitej pravdepodobnosti, ale len na základe istoty, v ojedinelých prípadoch na základe vysokej pravdepodobnosti hraničiacej s istotou. Rovnako súd nemôže súd o vine obžalovaného rozhodovať na základe jeho registra trestov, nakoľko
platí prezumpcia neviny a nie prezumpcia viny. V závere dôvodov svojho odvolania obžalovaný navrhol, aby ho krajský súd oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora.
Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.
Krajský súd na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.1.2023 preskúmaním ospravedlnenia obžalovaného na čl. 617-618 zistil, že toto ospravedlnenie nespĺňa zákonné podmienky uvedené v § 120 ods. 2 Tr. por. a preto vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, aj keď tento nedal na takýto postup súdu výslovný súhlas.
Krajský súd zistil, že vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného trestného činu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, v ktorom sa postupovalo podľa Trestného poriadku v ktorom nedošlo k žiadnym chybám, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci. Skutkové zistenia prvostupňového súdu, tak ako sú vyjadrené v napadnutom rozsudku, sú správne a úplné, lebo zodpovedajú výsledkom dokazovania vykonávaného na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na to krajský súd v otázke skutkových zistení odkazuje na veľmi podrobne rozvedené dôvody rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa v plnom rozsahu aj stotožnil. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie a vyvodil z neho správne skutkové zistenia.
Obžalovaný V. K. odvolanie založil na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred súdom prvého stupňa. S jeho námietkami, skutkovými a právnymi, sa ale súd prvého stupňa v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by ostalo na odvolacom súde.
Vina obžalovanému musí byť dokázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom. Podľa názoru krajského súdu prvostupňový súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., teda hodnotil ich na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zisteniam.
Skutočnosť, že obžalovaný V. K. sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama osebe viesť krajský súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa.
V posudzovanej veci uplatnené odvolacie námietky obžalovaného smerujú primárne do oblasti skutkových zistení. Z jeho strany ide o výhrady voči skutkovým zisteniam, spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie a zároveň polemizuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. V podstate sa obžalovaný takýmto spôsobom snaží presadiť vlastnú (pre neho priaznivú a od skutkových zistení súdu prvého stupňa inú) verziu skutkového stavu veci. Obžalovaný spochybňuje predovšetkým pravdivosť výpovede svedka T. F. a navrhuje jeho psychologické vyšetrenie. Obžalovaný uvádza predovšetkým, to, že T. F. na hlavnom pojednávaní nevypovedal, lebo si nevedel spomenúť na podrobnosti priebehu skutkových okolností, pričom v prípravnom konaní ich podrobne opísal. Taktiež obžalovaný vyslovil záver, že tento svedok bol navedený políciou vypovedať v jeho neprospech. Súčasne argumentoval aj nevykonaním rekognície v zmysle príslušných ustanovení trestného poriadku. Krajský súd k týmto odvolacím námietkam uvádza, že rekognícia nebola potrebná, pretože svedok T. F. spontánne uviedol vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaním meno obžalovaného V. K.. Krajský súd taktiež rezultuje, že pre odstup času konkrétne 4 rokov od dokazovanej skutočnosti je bežné, že si
svedkovia nepamätajú podrobnosti pri realizácii rôznych bankových transakcií, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Navyše svedok vyjadril aj obavu z ďalších úkonov v prítomnosti obžalovaného.
Na tomto mieste krajský súd poukazuje na nasledovnú časť odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku súdu prvého stupňa na čl. 6-7 a to, že podvodné konanie obžalovaného V. K. mal súd preukázané okrem výpovede svedka T. F. aj z výpovedí zástupkyne poškodenej strany M. V., ktorá podrobne popísala postup pri schválení spotrebiteľského úveru a revolvingového úveru zo dňa 16.6.2014 v mene osoby T. C. s vydaním kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb so spoločnosťou E. B. a.s. so sídlom Bratislava. Taktiež aj na výpoveď svedka T. C., ktorý potvrdil, že jeho osobné údaje boli v súvislosti s vyššie uvedenými zmluvami zneužité v období roka 2014. Svedok V. M. aj podľa názoru krajského súdu, aj keď priznal osobné prepojenie medzi obžalovaným a svedkom T. F., obžalovaného priamo neusvedčuje zo spáchania skutku z dôvodu, aby si svojou výpoveďou neprivodil nebezpečenstvo trestného stíhania. V neprospech obžalovaného svedčí záver znaleckého dokazovania z odboru kriminalistika , odvetvie fonoskópia a predovšetkým výpoveď znalkyne V.. P. H. z hlavného pojednávania zo dňa 9.9.2019. Tieto výpovede a oboznámené listinné dôkazy aj podľa názoru krajského súdu tvoria ucelenú reťaz nepriamych dôkazov, ktoré vo vzájomnej súvislosti bez akýchkoľvek pochybností dokazujú, že , že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, a nimi považuje krajský súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek pochybností.
Pri ukladaní trestu krajský súd v súlade so zákonom prihliadol na osobu obžalovaného V. K., predovšetkým na to, že sa naňho v čase rozhodovania o odvolaní hľadí akoby doposiaľ nebol súdne trestaný a na to, že sa proti nemu vedie trestné konanie 13 rokov. Keďže u obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca a ani priťažujúca okolnosť, podľa názoru krajského súdu je možné účel trestu u obžalovaného dosiahnuť podmienečným trestom odňatia slobody vo výmere 3 rokov, t.j. na dolnej hranici zákonom určenej trestnej sadzby s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s obligatórnym probačným dohľadom za súčasného uloženia povinnosti podľa § 51 ods.2, ods.4 písm. g) Tr. zák. podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z týchto dôvodov krajský súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Inak napadnutý rozsudok ostáva nezmenený
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.