Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-141-2014.pdf
PDF · 81.67 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/141/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, v právnej veci navrhovateľky: B. Č., U.. H., C.. XX.XX.XXXX, S. M., P. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky proti odporcovi: M. Č., C.. XX.X.XXXX, S. M., P. XXXX/XX, občan Slovenskej republiky v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom M. Č., C.. XX.X.XXXX X. B. Č., C.. XX.X.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Poprad takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov konania B. Č., U.. H. X. M. Č. uzavreté dňa 28.9.2002, zapísané v Knihe manželstiev Matričného úradu M. vo zväzku 22, ročník 2002, na strane 193, pod poradovým číslom 213, r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu v nasledovnom znení:
Maloleté deti - M. Č. X. B. Č. sa na čas po rozvode zverujú do osobnej starostlivosti matky B. Č., ktorá bude deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec maloletých detí M. Č. sa na čas po rozvode zaväzuje prispievať výživným na mal. M. v sume 150 eur mesačne a na mal. B. sumou 150 eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, ktoré výživné je splatné vždy do 15-ho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu domáhala, aby rozviedol jej manželstvo s odporcom a upravil práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom. Návrh v písomnom podaní odôvodnila tým, že manželstvo uzatvárali v roku 2002 po 4-ročnej známosti ako aj z dôvodu jej tehotenstva. Počas manželstva sa narodil mal. syn M. v januári 2003. V uvedenom čase rodina žila u rodičov odporcu a odporca začal pracovať v zahraničí. Jednalo sa o prácu námorníka na nákladnej lodi, s čím súvisel odchod z domácnosti na viac ako 6 mesiacov. S rodinou odporcu v tom čase vznikali konflikty a hádky a na základe toho navrhovateľka spolu s odporcom si zakúpili byt v Poprade. Následne z manželstva sa narodil druhý syn v auguste 2007, avšak ani narodenie maloletého dieťaťa nestmelilo manželov, naďalej v domácnosti boli neustále hádky a navrhovateľka v návrhu uviedla aj agresívne správanie zo strany odporcu. Po vzájomných nezhodách ako aj po tom, čo obidvaja priznali neveru, sa pokúsili o obnovu manželského spolužitia. Napriek snahe oboch sa toto nepodarilo. V súčasnosti navrhovateľka pokladá manželstvo za hlboko a trvale rozvrátené, nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia a žiadala, aby súd manželstvo rozviedol. Poukázala na svoje osobné a majetkové pomery s tým, že pracuje v H.
P. Š. U. s priemerným mesačným zárobkom 800 eur. Spolu s deťmi obýva 3-izbový byt, náklady na domácnosť predstavujú aj so splátkami úverov a pôžičky 600 eur mesačne a tieto úhrady hradia napoly. Mal. M. navštevuje 6.ročník ZŠ, mal. B. 2.ročník ZŠ. Obom deťom hradí matka stravné vo výške 22 eur mesačne na každé z nich, deti sú zdravé, zvýšené výdaje na ne nie sú.
Odporca súhlasil s tým, aby súd manželstvo rozviedol a taktiež uviedol, že aj z jeho pohľadu sa jedná o hlboko a trvale rozvrátený vzťah a ani odporca nevidí možnosť obnovy manželského spolužitia. Ako základnú príčinu problémov v manželstve pokladá vzájomnú komunikáciu s tým, že sa nedokázali na ničom dohodnúť. Je pravda, že vykonáva prácu ako námorník nákladnej dopravy, pričom mimo domácnosti je po dobu pol roka. V čase keď pracuje jeho priemerný mesačný zárobok činí do 2.000 dolárov mesačne. Počas doby keď je doma je vedený v evidencii úradu práce bez možnosti dávky v hmotnej núdzi a podpory v nezamestnanosti.
Počas konania obaja rodičia pristúpili k uzavretiu rodičovskej dohody na čas po rozvode.
Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že v prípade rozvodu manželstva odporúča schváliť dohodu rodičov.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať rodinné prostredie.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 cit. ust., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 cit. ust., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ods. 4 cit. ust., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ods. 5 cit. ust., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 157 ods. 3 O.s.p. ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O.s.p.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.