Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-6C/85/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: DPS financial consulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Mikovíniho 10, IČO. 46 713930, zastúpený : advoconsulting, s.r.o., so sídlom v Trnave, Tamaškovičova 17/2742, IČO: 47 253 428, proti odporcovi: P. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. A., P.. Ť. Č.. XXXX/X, v konaní o zaplatenie 100,95 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.06.2014, sa navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu voči odporcovi domáhal zaplatenia istiny vo výške 100,95 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 10,31 eur, a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy výške 100,95 eur od 28.09.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že je právnickou osobou zapísanou v obchodnom registri vedenom Okresným súdom Trnava, oddiel Sro, vložka číslo 30047/T. Navrhovateľ odvodzuje svoju aktívnu legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE zo dňa 27.09.2013 uzavretej medzi spoločnosťou Q. Q., T..Q.., Q. Q. K.D. XX, XXX XX B., D.: XXXXX XXX (Ď. E. Q. Q.), ako postupcom a navrhovateľom, ako postupníkom (ďalej len "Zmluva o postúpení pohľadávok"). Postúpenie pohľadávky bolo odporcovi Q. Q. oznámené listom zo dňa 11.10.2013. Q. Q., ako právny predchodca navrhovateľa, uzatvorila s odporcom Zmluvu o bežnom účte, v znení jej dodatkov, ktorej predmetom bolo zriadenie bežného účtu a poskytnutie Povoleného prečerpania v prospech odporcu (ďalej len "Zmluva"). Touto Zmluvou sa odporca, okrem iného, zaviazal aj dodržiavať Všeobecné obchodné podmienky Q. Q. účinné od 01.08.2002 a Obchodné podmienky Q. Q. pre poskytovanie Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 01.07.2007 (ďalej len "Obchodné podmienky"). Vzhľadom na rozsiahlosť Obchodných podmienok a ich dostupnosť internetovej stránke predchodcu navrhovateľa si pre účely oboznámenia sa s ich znením dovoľuje poskytnúť priamu internetovú adresu týchto dokumentov. Odporca prekročením rámca Povoleného prečerpania porušil Obchodné podmienky Q. Q., čím v zmysle Obchodných podmienok vznikla Q. sporiteľni voči odporcovi pohľadávka z Nepovoleného prečerpania. Nakoľko odporca pohľadávku z Nepovoleného prečerpania v súlade s Obchodnými podmienkar neuhradil, Q. Q. odporcovi poskytnuté Povolené prečerpanie v súlade s ustanoveniami Obchodnýc podmienok, zastavila. Zmluvou o postúpení pohľadávok bola Q. Q. navrhovateľovi postúpená pohľadávka z Nepovoleného prečerpania na účte odporcu, ktorá ku dňu postúpenia pozostávala z istiny vo výške 100,95 eur spolu s jej príslušenstvom ku dňu 27.09.2013 vo výške 10,31 eur. Navrhovateľ, ako nový vlastník predmetnej pohľadávky, výzvou zo dňa 21.11.2013

vyzval odporcu na jej zaplatenie. Odporca ani po výzve navrhovateľa pohľadávku navrhovateľa do dnešného dňa neuhradil.

Odporca sa k návrhu vyjadril v rámci svojej výpovede na pojednávaní, ktoré súd vykonal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho zástupcu, ktorí s takýmto postupom súdu vyslovil súhlas (č.l. 43 spisu).

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nevie o aký dlh ide a ak ho má zaplatiť, tak žiada, to, aby mu bolo umožnené zaplatiť ho v 40,- eurových splátkach rovnako, ako aj trovy konania, pretože jeho jediným príjmom je čiastočný invalidný dôchodok, ktorý má vo výške cca 100,- eur. So splátkami by mu pomohla jeho manželka. Na otázku súdu, potom čo mu boli dané k nahliadnutiu zmluvy č. 15 a 18 uviedol, že podpisy na nich patria jemu.

Okrem výsluchu odporcu súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré do spisu predložil navrhovateľ (listiny na č.l. 16 až 27, 44 až 55 spisu). V rámci dokazovania sa súd takisto oboznámil s listinami v elektronickej podobe na CD predloženom navrhovateľom (prílohová obálka spisu).

Na základe vykonaného dokazovania sú zistil nasledovný skutkový stav.

Dňa 15.07.2008 Q. a.s. a odporca uzavreli Zmluvu o poskytovaní balíka produktov a služieb pre fyzické osoby, predmetom ktorej bolo poskytnutie: 1. vedenia účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, 2. poskytnutie elektronických služieb k účtu, 3. vydanie platobnej karty VISA Electron a 4. poskytnutie povoleného prečerpania po splnení podmienok uvedených v Obchodných podmienkach banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007 a nahradenie zmluvy, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru a lebo povoleného prečerpania k účtu. V zmysle čl. II bod 2 zmluvy súčasťami zmluvy sú okrem už uvádzaných Obchodných podmienok zmluvy Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou od 01.08.2002, Obchodné podmienky pre balíky produktov a služieb pre fyzické osoby vydané bankou s účinnosťou od 01.02.2006, Obchodné podmienky banky pre poskytovanie a používanie elektronických služieb a platobných kariet vydané bankou s účinnosťou od 10.09.2002, Sadzobník a podmienky určené zverejnením, za ktorých sa bankový produkt poskytuje. V ten istý deň ako bola podpísaná Zmluva o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 15.07.2008 zmluvné strany tejto zmluvy podpísali aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o vydaní a používaní platobnej karty k účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Dňa 27.09.2013 Q. a.s. uzavrela s navrhovateľom Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0935/2013/CE, ktorou (ako vyplýva z prílohy zmluvy na č.l. 25 spisu) postúpila na navrhovateľa aj pohľadávku voči navrhovateľovi v sume 111,26 eur pozostávajúcej z istiny 100,95 eur a zmluvného úroku z omeškania v sume 10,31 eur. V tejto prílohe je uvedený dátum poslednej úhrady 09.12.2009 a počet dní omeškania 1245 dní (t.j. 3,41 kalendárneho roka). Listom zo dňa 11.10.2013 Q. a.s. vyhotovila list adresovaný odporcovi, ktorým mu oznámila postúpenie pohľadávky na navrhovateľa v sume 111,26 eur s príslušenstvom z titulu pohľadávky 21B -Balík EXTRA, číslo účtu XXXXXXXXX.

Vychádzajúc z uvedeného súd mal za preukázané, že v spore je aktívne legitimovaný navrhovateľ a v ďalšom sa zaoberal dôvodnosťou žalovanej sumy a jej príslušenstva. V rámci prípravy pojednávania, súd navrhovateľa, prostredníctvom jeho zástupcu vyzval, aby sa vyjadril k posúdeniu žalovaného nároku ako premlčaného (ktoré posúdenie súd vykonáva s poukazom na ust. účinného od 01.05.2014), keď podľa výpisu z účtu sa odporca mal dostať do omeškania v 8/2010 a žalobný návrh bol podaný 12.06.2014, teda po trojročnej premlčacej lehote podľa . S tým, že ak navrhovateľ považuje žalovaný nárok za nepremlčaný, je potrebné, aby do 24.11.2014 dokladoval, ako si SLSP, a.s. splnila svoju informačnú povinnosť podľa ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o povolenom prečerpaní.

Právny zástupca navrhovateľa na výzvu reagoval vyjadrením doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2014, v ktorom uviedol, že navrhovateľ nepovažuje jeho nárok za premlčaný, a to z nasledovných dôvodov: Podľa ustanovenia druhej vety v znení neskorších predpisov (ďalej len ""), podľa ktorého "Na všetky právne vzťahy; ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva." Toto ustanovenie bolo do textu implementované o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytnutí služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ""), pričom na základe Článku XIV nadobudlo účinnosť dňa 13. júna 2014. V zmysle ustanovenia prechodných ustanovení k úpravám účinným od 13.06.2014 "ustanoveniami a , a sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 13. júnom 2014 sa však posudzujú podľa predpisov účinných do 12. júna 2014, ak nie je ustanovené inak.". Z uvedeného teda vyplýva, že len výslovne určené ustanovenia (konkrétne ustanovenie a , a ) uvedené v citovanom ustanovení , čiastočne pôsobia aj na právne vzťahy vzniknuté pred 13. júnom 2014. Ako je z vyššie uvedeného zrejmé, ustanovenie druhej vety medzi tieto ustanovenia nepatrí, a preto podľa jeho názoru účinky tohto ustanovenia na akékoľvek právne vzťahy začínajú pôsobiť až odo dňa jeho účinnosti, teda od 13. júna 2014. V súlade s uvedeným je tak presvedčený, že na vzťah medzi navrhovateľom a odporcom, pohľadávka z ktorého je predmetom tohto konania začatého pred účinnosťou predmetného ustanovenia , sa v danom prípade v plnom rozsahu aplikujú ustanovenia obchodného práva (4 ročná premlčacia doba). Na základe vyššie uvedených dôvodov je preto presvedčený, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný a jeho vymožiteľnosť nie je žiadnym iným spôsobom obmedzená.

V danom prípade nebolo sporné, že zmluva, ktorej predmetom bola aj dohoda o povolenom prečerpaní má povahu spotrebiteľskej zmluvy, keď Q.. ju uzavierala a plnila v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti a v prípade odporcu tomu tak nebolo ( a ). Ide pritom o zmluvu, na ktorú okrem ustanovení , dopadá aj právna úprava uvedená v ust. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého (v znení účinnom v čase uzavretia danej zmluvy) pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty () alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená,

c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

Na základe vykonaného dokazovania možno uzavrieť, že nebolo nijako preukázané, že by bol odporca najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ale tiež o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch. Zo zmluvy tieto údaje nevyplývajú, rovnako ani zo súčastí zmluvy. V Obchodných podmienkach Q. a.s. pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinných od 01.07.2007, konkrétne v č.l. 12.1 je uvedené, že pohľadávka banky z povoleného prečerpania sa úročí úrokovou sadzbou, ktorej typ a aktuálna výška sú zverejnené. Takéto dojednanie, na viac v prílohe zmluvy (v ktorej by mali najmä vedľajšie dojednania a nie základné údaje o bankovom produkte) jednoznačne nespĺňajú podmienku písomného informovania spotrebiteľa o výške ročnej úrokovej sadzby a to "najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy". Zhrnúc doteraz uvedené súd dospel k záveru, že Q. a.s. si nesplnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplývala z ust. a nesplnenie povinnosti sa týkalo základnej náležitosti zmluvy - zmluvného úroku. Ako už bolo uvedené, na daný zmluvný vzťah dopadajú ustanovenia pre jeho spotrebiteľský charakter, ďalej ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ale tiež ustanovenia o zmluve o úvere ( a nasl.). V zmysle uvedenej úpravy k vzniku úverovej zmluvy je potrebné, aby došlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, medzi ktoré patrí aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Z ust. vyplýva, že pokiaľ ide o úroky, spotrebiteľ (dlžník) musí byť písomne informovaný o výške ročnej úrokovej sadzby. V prejednávanej veci tomu tak nebolo. Medzi Q.. a odporcom tak nemohla vzniknúť zmluva o úvere formou povoleného prečerpania. Z vyjadrenia navrhovateľa na č.l. 42 spisu vyplýva, že odporca sa mal dostať do nepovoleného prečerpania s poukazom na č.l. 11.3.3 už vyššie zmieňovaných obchodných podmienok, podľa ktorého banka je oprávnená zaťažiť účet dlžníka i nad rozsah povoleného prečerpania, ak ku dňu splatnosti úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iných nákladov spojených s povoleným prečerpaním

nebude na účte dlžníka dostatok prostriedkov, v takomto prípade vznikne nepovolené prečerpanie. Zo znenia uvedeného článku je zrejmé, že predpokladom pre nepovolené prečerpanie je existencia povoleného prečerpania. Ak súd konštatoval, že v danom prípade nevznikla zmluva o povolenom prečerpaní, odporca sa nemohol následne dostať do nepovoleného prečerpania. Žalovaný nárok tak nie je ničím iným než nárokom na zaplatenie poplatkov za vedenie účtu, ktorý bol odo dňa podpisu zmluvy do 30.06.2009 účtovaný v sume 1,63 eur, od 01.07.2009 do 31.07.2013 v sume 2,30 eur a od 01.08.2013 v sume 3,50 eur (viď výpisy z účtu na č.l. 45-46 spisu). Súd pritom konštatuje, že navrhovateľ nijako nepreukázal, že odporca mal povinnosť platiť poplatok za vedenie účtu a práve v účtovaných výškach. Z navrhovateľom listinných dokladov to nevyplýva. Pre nepreukázanie žalovaného nároku súd návrh zamietol.

Súčasne treba zdôrazniť, že navrhovateľ poukazoval na to, že Q.. mala právo účtovať poplatok za vedenie účtu, nakoľko odporca ju nepožiadal o zrušenie účtu a úplným vyčerpaním peňažných prostriedkov z účtu mu nezanikla povinnosť platiť uvedený poplatok. Z výpisu z účtu je zrejmé, že posledné obraty na účte boli vykonané dňa 09.12.2009. Q. a.s. pritom poplatok za vedenie účtu účtovala ešte viac ako 3 a pol roka (až do 31.08.2013). Nie je dokonca zrejmé, či uvedený účet nevedie ešte doteraz. Poplatok za vedenie účtu by mal byť platbou za úkony banky pri tejto činnosti. Ak je však účet fakticky nefunkčný, platba v podobe poplatku za vedenie takéhoto účtu postráda zmysel. Banka si tak necháva platiť za to, že účet len "eviduje", ale klientovi nič neposkytuje (neprijíma vklady, nerealizuje príkazy a podobne). Q.. pritom mohla a môže zmluvu o bežnom účte vypovedať bez uvedenia dôvodu (čl. 4.1.20 Všeobecných obchodných podmienok na č.l. 47 spisu). Ak tak neurobila, nemožno hovoriť, že by jej konanie spočívajúce v účtovaní poplatkov takpovediac "za nič" bolo v súlade s požiadavkou odbornej starostlivosti. Obchodná praktika, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti sa považuje za nekalú podľa o ochrane spotrebiteľa. Nekalé obchodné praktiky sú zakázané ( zmieňovaného zákona), takže súd plnenie na nej založené priznať nemôže. Aj keby potom navrhovateľ žalovaný nárok preukázal, súd by ho zamietol z tohto ďalšieho dôvodu.

Vzhľadom na úplné zamietnutie návrhu bol v spore v celom rozsahu úspešný odporca, ktorému vzniklo podľa ust. právo na náhradu trov konania. Keďže tento si žiadne trovy konania neuplatňoval a žiadne mu nevyplývajú ani z obsahu spisu, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Dolný Kubín na Krajský súd v Žiline ( ), v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Okresný súd Dolný Kubín

26. novembra 2014

JUDr. Jana Veselá

samosudkyňa