Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_2T-151-2014.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/151/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné na hlavnom pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 v Humennom samosudcom JUDr. Ivanom Roháčom takto
rozhodol:
Obžalovaní:
1. N. L. F. R. U. , G.. XX. XX. XXXX Z. I., K. I. a 2. K. Ž. T. W. U. Z. Á. P.. W., G.. X. X. XXXX, K. I.
s ú v i n n í , že
1. obv. N. L. dňa 8. 7. 2014 v čase okolo 15.00 hod. pri predajni lahôdok na Autobusovej stanici v Humennom pristúpil k R. I.Q.L., pričom mu ponúkol na predaj mobilný telefón zn. Sony Ericsson, striebornej farby, IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X, ktorý si R. I. od neho odkúpil za sumu 3,-- eur a keď si R. I. vložil tento mobilný telefón do vrecka nohavíc, tak N. L. využil jeho nepozornosť a tento mobilný telefón mu z vrecka vytiahol a z miesta ušiel, čím takto R. I., za ktorého práva poškodeného vykonáva M. I., spôsobil škodu krádežou vo výške 3,-- eur, 2. obv. K. Ž. dňa 8. 7. 2014 v čase okolo 15.15 hod. pri predajni lahôdok na Autobusovej stanici v Humennom pristúpila k R. I., kde z náprsného vrecka košele mu nepozorovane vytiahla bankovku nominálnej hodnoty 20,-- eur, pričom s touto finančnou hotovosťou došla za N. L. pred nákupné centrum Tesco v Humennom, kde mu oznámila, že R. I. odcudzila finančnú hotovosť, za ktorú si spoločne zakúpili víno, ktoré spoločne aj skonzumovali, čím K. Ž. takto R. I., z ktorého práva poškodeného vykonáva M. I., spôsobila škodu vo výške 20,-- eur,
t e d a
obv. N. L. v bode 1
prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
obv. N. L. v bode 2
na seba previedol vec zadováženú za vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou,
obv. K. Ž. v bode 2
prisvojila si cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe,
č í m s p á c h a l i
obv. N. L. v bode 1 obžaloby prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona,
obv. N. L. v bode 2 obžaloby prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona,
obv. K. Ž. v bode 2 obžaloby prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona.
Za to sa o d s u d z u j ú :
Obžalovaná K. Ž.:
Podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, 38 ods. 2, 3, § 54 Tr. zákona na trest povinnej práce vo výmere 150 hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
Obžalovaný N. L.:
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zákona za použitia § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. h/, m/, 38 ods. 2, § 54, 41 ods. 1 Tr. zákona na úhrnný trest povinnej práce vo výmere 300 hodín.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Podľa § 55 ods. 4 Tr. zákona ak odsúdený v čase výkonu trestu povinnej práce neviedol riadny život alebo zavinene nevykonal práce v určenom rozsahu, alebo nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti, súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.
odôvodnenie:
Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby samosudca poučil obžalovanú o jej právach a povinnostiach a taktiež aj v zmysle § 257 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 2, 3 a 4 Tr. por., po ktorom poučení obžalovaná prehlásila, že poučeniu porozumela.
Obžalovaná vyhlásila, že je vinná skutku, ktorý je uvedený v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry v Humennom zo dňa 06.10.2014 sp. zn. 2Pv 462/14/7702-3. Svoje konanie ľutuje.
Keďže obžalovaná po zákonnom poučení vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku, ktorý jej kladie za vinu obžaloba prokurátora, súd poučil obžalovanú v zmysle § 333 ods. 3 Tr. por.:
písm. c) - či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, rozumie, čo sa jej kladie za vinu zo samostatného skutku, písm. d) - či bola ako obvinená poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa mohla s ním radiť o spôsobe obhajoby, uviedla, že áno, boli jej poskytnuté všetky práva na obhajobu, písm. f) - či rozumie právnej kvalifikácii skutku, udáva, že áno, rozumie právnej kvalifikácii trestného činu písm. g) - či bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestný čin jej kladený za vinu, udáva, že áno, bola uzrozumená s trestnými sadzbami,
písm. h) - či sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, ktorý sa jej kladie za vinu, udáva, že áno, dobrovoľne sa priznala ku skutku.
Súd dal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por. slovo prokurátorovi, aby zaujal stanovisko k vyhláseniu obžalovanej. Prokurátor uviedol, že nemá pripomienky a navrhuje vyhlásenie obžalovanej prijať. Na základe uvedeného súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovanej, že je vinná zo skutku, ktorého sa mala dopustiť dňa 8. 7. 2014 v čase okolo 15.15 hod. na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe prokurátora zo dňa 06.10.2014 sp. zn. 2Pv 462/14/7702-3. V zmysle § 257 ods. 8 Tr. por. súd považoval dokazovanie v rozsahu ohľadne viny obžalovanej za skončené a vykonal iba dokazovanie ohľadom trestu, keďže obžalovaná sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchaný skutok, teda že si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný pri sebe, svojím konaním tak naplnila všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/ Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obvineného N. L. obžalobu pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a pre prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe z 06.10.2014 č. 2Pv 462/14/7702-3.
Podľa § 252 ods. 2 písm. c/ Tr. por. súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného N. L., pretože sa nedostavil obžalovaný, u ktorého je doručenie riadne vykázané. Obžalovaný bol poučený, že v prípade, ak sa hlavné pojednávanie nedostaví, súd bude pojednávať v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, výsluchom zástupkyne poškodeného I. a na základe takto vykonaného dokazovania zistil a ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v prípravnom konaní potvrdil, že dňa 08.07.2014 bol na autobusovej stanici spolu s obž. Ž.. Pri predajni jedla si všimol poškodeného, ktorý bol pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný mal so sebou mobilný telefón, pristúpil k tomu neznámemu mužovi a ponúkol mu mobil na predaj. Neznámy muž mu ponúkol za mobil 3 eurá. Následne obžalovaný dal neznámemu mužovi mobil, ktorý si on odložil do vrecka nohavíc. Potom sa ho spýtal, či nemá aj nabíjačku, čo obžalovaného nazlostilo a tak mužovi rukou siahol do vrecka nohavíc a vytiahol mu z vrecka mobil a začal utekať smerom k Tescu v Humennom. Ž. s ním vtedy nebola. Ž. za ním došla pred Tesco asi o 15 minút a vtedy mu povedala, že odcudzila nejakému mužovi z vrecka košele peniaze. Za tie peniaze spoločne kúpili víno 5 fliaš, ktoré aj spolu vypili. Priznal, že vedel o tom, že víno je kúpené za peniaze, ktoré Ž. ukradla. Obžalovaný neuvážené konanie oľutoval a sľúbil, že sa takého konania viac nepustí. Viac k skutku neuviedol.
Zo spisu súd mal za preukázané, že poškodený zomrel 12.07.2014. Zástupkyňa poškodeného si náhradu škody za poškodeného neuplatnila, uviedla, že poškodený žil s nimi v spoločnej domácnosti, avšak o škode, ktorá by mu bola vznikla predmetnou krádežou, sa poškodený nikdy nezmienil.
V úradnom zázname z 11.07.2014 sa uvádza, že poškodený dňa 07.07.2014 si od miestnej poštárky vo Vyšnej Sitnici prebral dôchodok vo výške 200 eur. Dňa 08.07.2014 išiel autobusom do Humenného, vystúpil na stanici, šiel do reštaurácie, kde sa nejedol a potom šiel do mesta. Späť na stanicu sa vrátil okolo 15. 00 hod., stál pred lahôdkami a čakal na autobus. Vtedy pristúpili k nemu Róm a Rómka, pričom Róm mu ponúkol na predaj mobilný telefón zn. Sony Ericsson, striebornej farby, ktorý si poškodený od neho odkúpil za sumu 3,-- eur. Poškodený z pravého predného vrecka nohavíc vytiahol drobné mince a dal Rómovi 3 tri eurá za mobil. Poškodený si potom mobil odložil do ľavého predného vrecka nohavíc. Potom sa spýtal Róma, či nemá nabíjačku aj k mobilu a vtedy mu Róm siahol do vrecka a vzal mobil z vrecka a povedal, že ide mobil nabiť. Róm sa vybral smerom k Tescu v Humennom a už sa nevrátil. Rómka, ktorá stála po celý čas pri nich vo vzdialenosti asi jeden meter, potom čo Róm odišiel, pýtala od poškodeného nejaké peniaze. On jej rázne povedal, že jej nič nedá, no ona bez jeho súhlasu mu z pravého predného vrecka košele vytiahla 20 eur a utekala smerom k Tescu. Poškodený sa vybral za nimi, no po pár metroch sa mu stratili z očí, snažil sa ich nájsť, no nepodarilo sa mu. Potom sa vrátil domov do Vyšnej Sitnice. Uviedol, že mu bola spôsobená škoda vo výške 23 eur.
Súčasťou spisu je úmrtný list poškodeného. Z potvrdenia o zaistení veci z 11.07.2014 vyplýva, že u obžalovaného bol dňa 11.07.2014 zaistený mobilný telefón zn. Sony Ericsson, striebornej farby, IMEI: XXXXXXXX-XXXXXX-X s poškodeným krytom, oblepený priesvitnou lepiacou páskou.
Uznesením OO PZ Humenné z 27.08.2014 ČVS: U.-XXX/HE-I.-XXXX bolo rozhodnuté o vrátení mobilného telefónu zn. Sony Ericsson, striebornej farby, IMEI: 35381301-531329-8 M. I., G.. XX.XX.XXXX, ktorá je príbuznou poškodeného R. I., ktorý zomrel 12.07.2014 a ktorá ho zastupuje v trestnom konaní.
Po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov jednotlivo i v súhrne súd nadobudol vnútorné presvedčenie a dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný N. L. skutočne spáchal žalované skutky tak, ako sú uvedené v obžalobe prokurátora a vo výrokovej časti tohto rozsudku, k čomu sa obžalovaný priznal. Bolo preukázané, že obžalovaný v skutku 1 obžaloby si prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a v skutku 2 obžaloby na seba previedol vec zadováženú za vec, ktorá bola získaná trestným činom spáchaným inou osobou. Svojím konaním tak naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona a prečinu podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a to tak po stránke subjektívnej ako aj objektívnej.
Obžalovaný N. L. je v mieste trvalého bydliska hodnotený len všeobecnými údajmi. Jeho správanie nebolo riešené priestupkovou komisiou, je bezdomovcom, ktorý sa zdržiava v blízkosti nákupných centier, alkohol požíva často a po jeho požití je konfliktný.
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ bol 16 x súdne trestaný, naposledy rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 03.02.2014 na trest povinnej práce v trvaní 200 hodín.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák., prihliadal na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Taktiež prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností uvedených § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznal, úprimne ho oľutoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažovalo mu to, že spáchal viac trestných činov a bol už v minulosti odsúdený. Súd tak použil ustanovenie § 41 ods. 1 Tr. zák. pre uloženie úhrnného trestu, podľa ktorého ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov uloží mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Podľa § 212 ods. 3 za použitia vyššie uvedených ust. Tr. por. s prihliadnutím na účel trestu vyjadrený v zákone, ako aj samotnú osobu obžalovaného s prihliadnutím na to, aby bol uložený trest v rozsahu proporcionálnom k závažnosti trestného činu, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na pomery páchateľa, súd dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že pre preventívny a výchovný účel trestu postačuje aj trest povinnej práce vo výmere 300 hodín, ktorý súd uložil podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 54 Tr. zák.. Takto uložený trest považuje súd za dostačujúci, ktorý bude na obžalovaných pôsobiť v tom smere, že si uvedomia nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustia nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Súd má teda zato, že v danom prípade nie je ešte potrebné na nápravu obžalovaného pôsobiť uložením prísnejšieho druhu trestu. Uložený trest je postačujúcim jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Obžalovaná K. Ž. je v mieste trvalého bydliska hodnotená len všeobecnými údajmi. Jej správanie nebolo riešené priestupkovou komisiou, je bezdomovkyňou, ktorá sa zdržiava v blízkosti nákupných centier, alkohol požíva často. Z odpisu z registra trestov vyplýva, že doposiaľ bola 9 x súdne trestaná.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmery, súd vychádzal zo základných zásad pre ukladanie trestov upravených v ust. § 34 a nasl. Tr. zák., prihliadal na osobu páchateľa, jeho pomery, ako aj možnosti jeho nápravy. Taktiež prihliadal na existenciu poľahčujúcich okolností uvedených § 36 písm. l/, n/ Tr. zák., a to, že k spáchaniu skutku sa priznala, úprimne ho oľutovala a napomáhala pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom. Priťažovalo jej to, že bola už v minulosti odsúdená. Bolo tak v súlade so zákonom za použitia § 212 ods. 2 Tr. zák. použiť úpravu trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., kedy podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. sa horná hranica určenej trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu. Za
danej situácie súd dospel k záveru a vnútornému presvedčeniu, že výchovný účel u obžalovanej môže splniť aj trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, ktorý súd uložil podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 54 Tr. zák.. Takto uložený trest považuje súd za dostačujúci, ktorý bude na obžalovanú pôsobiť v tom smere, že si uvedomí nesprávnosť svojho konania a v budúcnosti sa už nedopustí nielen podobnej ale akejkoľvek protispoločenskej činnosti. Súd má teda zato, že v danom prípade nie je ešte potrebné na nápravu obžalovanej pôsobiť uložením prísnejšieho druhu trestu. Uložený trest je postačujúcim jednak z pohľadu individuálnej ako aj generálnej prevencie.
Podľa § 55 ods. 3 Tr. zákona trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
Ak odsúdený v čase výkonu tohto trestu bude mariť výkon tohto trestu, súd premení tento trest alebo jeho zvyšok tak, že za každé dve hodiny nevykonanej práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu a to podľa § 55 ods. 4 Tr. zák..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Humenné. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci, obhajca, zákonný zástupca a orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately za mladistvého obžalovaného. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.